Príroda
Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.
Strážovské vrchy sú pre ojedinelý povrchový tvar a mimoriadne bohatstvo fauny a flóry chránenou krajinnou oblasťou, ktorá sa v kraji rozprestiera na území štyroch okresov (Považská Bystrica, Púchov, Ilava a Prievidza) a na severe zasahuje aj do teritória Žilinského samosprávneho kraja. Rozsiahlou chránenou krajinnou oblasťou sú aj Biele Karpaty, na ich úpätí dominujú Vršatecké bradlá. Na juhozápade zasahujú na územie kraja aj výbežky Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a z juhu Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.
Raritou je národná prírodná rezervácia Manínska tiesňava, úzky kaňon s množstvom morfologických tvarov, ktorý vytvoril Manínsky potok tak, že sa v dávnoveku zarezával do Manínskeho bradla, až ho rozdelil na dve časti. Cestaďalej vedie do Kosteleckej tiesňavy, asi 500 m dlhej skalnej úžiny s najväčším skalným previsom na Slovensku.
Milovníci pešej turistiky v prírode jednotlivých častí kraja vyhľadávajú skalné bralá tiesňav, tiché malebné doliny a údolia s roztrúseným kopaničiarskym osídlením s jeho typickou architektúrou, zalesnené chránené krajinné oblasti s pestrou flórou, živočíšstvom a vtáctvom.
Mimoriadnym bohatstvom kraja sú termálne a minerálne pramene, pri ktorých vznikli tri vyhľadávané kúpeľné mestá s kvalitnou medicínskou starostlivosťou. Najvýznamnejšie sú staré kúpele Trenčianske Teplice, ktoré do 19. storočia patrili majiteľom Trenčianskeho hradu. Výdatné termálne vody, ktoré objavili ľudia už v 13. storočí, majú blahodarný účinok predovšetkým na ochorenia pohybového ústrojenstva a liečbu nervových chorôb. Sírnaté 37,7- 40 °C teplé pramene sa používajú priamo bez úpravy na vonkajšiu balneoterapiu. Účinky minerálnych vôd a zdravotnej starostlivosti umocňuje aj čistý vzduch, ticho a hlboké lesy, ktoré kúpeľné mestečko obklopujú. Okrem liečebných pobytov s prísnou sanatórnou starostlivosťou kúpele čoraz viac poskytujú aj kratšie rekondičné pobyty a wellness. Najkrajšou stavebnou pamiatkou je kúpeľný dom Hammam, postavený v orientálnom maurskom slohu v roku 1888.
Nádhernú polohu v Hornonitrianskej kotline majú kúpele Bojnice. Z troch strán ich ovzdušie chráni účinný filter listnatých i ihličnatých lesov na svahoch okolitých hôr, príroda im nadelila ročne priemerne dvetisíc hodín slnka. Minerálne pramene, ktoré dávajú liečivú vodu s teplotou 28 - 52 °C, sú známe už od 12. storočia. Prírodné faktory liečby poúrazových a pooperačných stavov a nervových chorôb vhodne umocňujú aj moderné terapeutické procedúry.
Vznik tretieho kúpefného strediska - Nimnica - je značne kuriózny. Vysoko účinnú liečivú minerálnu vodu vhodnú na pitné kúry i inhalácie pri liečení chorôb dýchacích ciest, látkovej výmeny, tráviacej sústavy i niektorých gynekologických i onkologických chorôb objavili iba náhodou. Stalo sa tak v roku 1953 pri výstavbe priehrady na rieke Váh.
V kúpeľníctve sa však ani zďaleka nevyužívajú všetky pramene. Na viacerých miestach, najmä však v Bielych Karpatoch, vyvierajú spod zeme kyselky, osviežujúce prírodné vody, ku ktorým vedú turistické chodníčky. Považský Inovec i Biele Karpaty oplývajú množstvom poľovnej jelenej i srnčej zveri, diviakov, muflónov i danielov. Váh i dalšie rieky a riečky sú ideálnymi miestami na rybačku.
Často navštevované
Kalendár akcií
Predaj reprezentačných publikácií TSK
