Zvyky, ktoré sa viažu k výročným sviatkom, sa utvárali po dlhé tisícročia a naši predkovia im venovali veľkú pozornosť. Verili, že ich vykonávanie im privedie rast a prosperitu celého gazdovstva, prinesie požehnanie a zdravie všetkým členom domácnosti.
Na Štedrý deň gazdiné vstali skoro ráno a upratovali domácnosť. Povymetali pec, piekli koláče a posúchy pre dobytok. Statok v tento deň obriadil len gazda. Gazdiná pripravovala štedrovečerný stôl, na ktorý sa položili plodiny urodené na gazdovstve - obilie, cibuľu, cesnak, koreňovú zeleninu, kapustu, sušené ovocie, aby na ďalší rok bola bohatá úroda. Nesmeli chýbať oblátky a chlieb, ktorý bol v minulosti dôležitým pokrmom v ľudovej strave.
O hradu nad stolom sa zavesil stromček ozdobený orechmi, jabĺčkami a papierovými ozdobami. Pôvodne sa používali len zelené vetvičky, ktoré symbolizovali sviežosť, mladosť a zdravie. Pod stolom nesmela chýbať spojená reťaz, ktorá predstavovala zdravie a súdržnosť rodiny a nástroj zo železa, napríklad sekera.
K štedrej večeri boli zvyčajne pripravené pupáky s makom alebo bryndzou, kapustnica s hríbami, chlieb a novšie i ryba.
V meštianskych domácnostiach sa dbalo na slávnostné stolovanie. Na Štedrý deň sa vybrali z príborníkov porcelánové servisy a brúsené poháre. Pri zostavovaní jedál sa gazdinky pridržiavali zvyčajne ľudových tradícií. Rozdiely boli v zložení jedál u katolíkov a evanjelikov. V mestách mali obyvatelia väčšie stromčeky postavené na stolčeku.
V mestských domácnostiach na dotvorenie slávnostnej atmosféry si budovali malé i väčšie betlehemy. Boli vyrezávané z dreva, ale i z papiera, sadry i hliny, ale i iných materiálov. Betlehemy sa tešia priazni divákov až do súčasnosti.
Výstava v Obchodno-zábavnom centre MAX v Žiline je zostavená zo zbierok Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, ktoré sú majetkom Trenčianskeho samosprávneho kraja.
