Preskočiť navigáciu Prejsť na hlavné menu Prejsť na bočné menu Prejsť na dolné menu
Trenčiansky samosprávny kraj

História

Trenčiansky kraj zlučuje deväť okresov - Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Ilavu, Myjavu, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považskú Bystricu, Prievidzu a Púchov. Kraj s rozlohou 4502 kilometrov štvorcových a počtom obyvateľov takmer 600 tisíc je príťažlivý svojou históriou, tradíciou umeleckej a remeselnej zručnosti, možnosťami športového využitia, rekreácie a množstvom prírodných krás.

Územie kraja prešlo mnohými historickými etapami. Pamätá si príchod rímskych légií, vpády Tatárov i obdobie slávy počas vládnutia „Pána Váhu a Tatier“ – Matúša Čáka Trenčianskeho. Odrazom jedinečného kultúrneho dedičstva sú zachovalé majestátne stavby na historických miestach, staré kostoly či kaštiele.

Putovanie Považím je aj putovaním špalierom ôsmich strážnych hradov na strategicky dôležitých vyvýšeninách s výborným výhľadom do okolia, pretože ich úlohou bola ochrana západnej hranice Uhorska. Dnes sú z nich už len ruiny. Potom, ako prestali mať strážnu funkciu, páni hrady opustili a tie postupne chátrali. Najjužnejšie situovaná je v Považskom Inovci zrúcanina gotického hradu Tematín z 13. storočia, ktorý pustol od začiatku 18. storočia.

Veľmi navštevovaná je aj ruina Čachtického hradu, opradená mnohými legendami vrátane krvavých. Jednou z tých známych je legenda o hradnej panej Alžbete Bátoryčke, ktorá vraj dala na prelome 16. a 17. storočia zavraždiť viac ako 600 mladých dievčat, aby sa mohla vykúpať v ich krvi. V ostatných rokoch pozornosť priťahuje postupne rekonštruovaný hrad Beckov, na opravených nádvoriach sa pravidelne odohrávajú rytierske zápolenia, verné inscenácie dobýjania hradu v stredoveku. Ďalšími ruinami strážnych hradov sú Sivý Kameň, Považský hrad a Vršatec.

V mestečkách kraja bola v minulosti široko rozvinutá remeselná výroba. Púchov bol v 18. storočí známy súkenníckymi dielňami, ktorých bolo na dnešnej Moravskej ulici až 68. Typickým produktom súkenníkov bola modrotlač, ktorá slúžila aj na výrobu jedinečných ľudových krojov. Dnes túto tradíciu pripomína výrobňa Stanislava Trnku - v súčasnosti je to už jediná výrobňa modrotlače na Slovensku a svojím spôsobom je aj malým múzeom. Záujemcov o umelecké remeslá prekvapí viac ako 3700 exponátov zo slovenskej produkcie v Slovenskom sklárskom múzeu v renovovanom renesančnom kaštieli rodiny Schreiberovcov v Lednických Rovniach. Táto rodina kedysi vlastnila miestnu skláreň a bola dodávateľom špičkových výrobkov aj pre slávny viedenský hotel Sacher. Dnes na sklársku tradíciu naväzuje ručná aj strojová produkcia podľa návrhov.

Rázovitá kopaničiarska oblasť okolo Myjavy na hraniciach s Českou republikou láka nielen milovníkov histórie, ale aj ľudových stavieb a folklóru. Je významnou etnografickou oblasťou s originálnou ľudovou architektúrou starých gazdovských domov, odevmi i tradíciami. Na Myjave sa konajú pravidelné festivaly kopaničiarskeho folklóru.

Mestečko Myjava zohralo významnú úlohu v dejinách emancipácie slovenského národa. Takmer celý kraj sa pod vedením Jozefa Miloslava Hurbana zapojil do národnooslobodzovacieho hnutia. Tu bola počas udalostí v roku 1848 vyhlásená Slovenská národná rada. V dome, kde založili Slovenskú národnú radu, je dnes Múzeum Slovenských národných rád. slovenských dizajnérov.

Na evanjelickej fare v Košariskách uzrel v roku 1880 svetlo sveta Milan Rastislav Štefánik, francúzsky generál, vedec, cestovateľa politik, ktorý sa stal v roku 1918 spolutvorcom Československa a bol jeho prvým ministrom vojny. Keď sa v roku 1919 vracal zo zahraničia po prvý raz do nového štátu, zahynul pri Bratislave tesne pred pristátím pri leteckom nešťastí. Na jeho pamiatku stojí na vrchu Bradlo nad Košariskami monumentálna travertínová mohyla, pri ktorej sa každoročne konajú spomienkové slávnosti. V jeho rodnom dome v Košariskách je múzeum. Do dediny Uhrovec návštevníkov priťahuje okrem zrúcanín hradu aj jednoduchý vidiecky dom, v ktorom sa narodili dve významné slovenské osobnosti. V roku 1815 sa tu narodil Ľudovít Štúr, politik, historik, kodifikátor spisovnej slovenčiny, básnik, vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia. V roku 1921 Alexander Dubček, vedúca osobnosť Pražskej jari, politického uvoľnenia v roku 1968.

Zadajte Váš email
a my Vám budeme zasielať informácie o aktualitách z TSK