Preskočiť navigáciu Prejsť na hlavné menu Prejsť na bočné menu Prejsť na dolné menu
Trenčiansky samosprávny kraj

Invázne druhy zvierat

Hlavné spôsoby introdukcie inváznych druhov súvisia priamo alebo nepriamo s obchodom a dopravou. Rýchlo sa rozrastajúcimi obchodnými a dopravnými činnosťami dochádza k rozširovaniu možností introdukcie inváznych druhov a environmentálne tlaky, ako sú rastúca koncentrácia CO2, vyššie teploty, vyššia depozícia dusíka, narušenie biotopov a ich zvýšená degradácia, pravdepodobne ďalšie invázie uľahčujú.

Norok americký Mustela vison. Je to malý semiakvatický mäsožravec žijúci v sladkovodných a morských biotopoch. Ide o dravca živiaceho sa rôznorodou potravou zahŕňajúcou vodný, semiakvatický aj terestrický druh koristi. Na miestach spoločného výskytu s norkom európskym (Mustela lutreola) ho vytláča z pôvodných lokalít, pretože má fyzickú prevahu, prejavuje väčšiu mieru agresie a je prispôsobivejší zmenám prostredia. Pri rovnakých nárokoch na prostredie, potravu, úkryt i rovnakú dobu aktivity je úspešnejší. Pri pokusoch o medzidruhové párenie síce krížence zaznamenané neboli, no keďže u norkov dochádza k indukovanej ovulácii (vajíčko sa uvoľňuje až po spárení), po takomto pokuse je samička norka európskeho počas jednej sezóny 110 vyradená z reprodukčného cyklu. Na všetkých doteraz známych lokalitách výskytu norka európskeho bolo zaznamenané šírenie sa norka amerického a výskumy potvrdzujú, že v súčasnosti predstavuje spolu so stratou biotopov pre tento kriticky ohrozený druh najvážnejšiu hrozbu.

Ondatra pižmová Ondatra zibethicus. Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) je najväčší príslušník čeľade hrabošovitých hlodavcov. Od ostatných sa líši chvostom, ktorý je mäsitý, sploštený a nekryje ho srsť, ale šupiny. Je takmer rovnako dlhý ako telo. Tento hlodavec vďačí za svoje druhové meno slabinovým žľazám, ktoré vydávajú silný pižmový zápach. Zvlášť vyvinuté žľazy majú samce. V čase rozmnožovania sa im ešte zväčšujú. Ondatra cez svoju pastvu silne ovplyvňuje dynamiku vegetácie. Ohrozuje endemické druhy ako je napríklad Desmana moschata. Tiež ovplyvňuje kôrovce, ryby a na zemi hniezdiace druhy vtákov; obzvlášť ovplyvnené a tým aj ohrozené sú populácie mušlí. Slúži ako sprostredkovateľský hostiteľ pre Echinococcus multilocularis (infekcia dosahuje až 28 % v divokej populácii). Podkopávanie brehov ondatrou ich môže oslabiť a spôsobiť ich zrútenie, môže poškodzovať taktiež železnice a priehrady. Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) a nutria riečna (Myocastor coypus), ktoré boli obidve prinesené do Európy zo Severnej a Južnej Ameriky kvôli kožušine, sú v súčasnosti udomácnené v celej Európe a spôsobujú značné škody na priehradách, kanáloch a na zavlažovacích a protizáplavových systémoch. Na Slovensku sa podľa legislatívy doporučuje individuálny odchyt alebo ulovenie a nakladanie s jedincami.

 

Nutria riečna (Myocastor coypus) je veľký hlodavec juhoamerického pôvodu žijúci v tesnej blízkosti vodných tokov. Na území Slovenska je nutria riečna (Myocastor coypus) v súčasnosti prospievajúcim druhom. Myocastor coypus je na Slovensku invázny druh hlodavca prispôsobený životu vo vodnom prostredí. V posledných desaťročiach minulého storočia sa začala objavovať už aj na Slovensku. Napokon ju ešte v roku 1955 zámerne vysadili na dolnom toku Hrona v blízkosti Želiezoviec. Nutria sa úspešne adaptovala na život v prostredí močiarov, vodných nádrží, rybníkov a riek. V súčasnosti sa s ňou môžeme stretnúť pri vodných plochách, predovšetkým v nížinnom prostredí centrálnej oblasti Žitného ostrova. Hodnotenie nutrie riečnej ako invázneho druhu v mnohých krajinách Európy a vo svete súvisí s viacerými aspektami jej správania v nepôvodných ekosystémoch. Základným problémom je spôsobenie škôd na hospodárskych plodinách, kanalizačných a odvodňovacích systémoch, z hľadiska ochrany prírody potom ide o narúšanie stabilných mokradných ekosystémov, vytláčanie pôvodných druhov rastlín a živočíchov.

Psík medvedíkovitý Nyctereutes procyonoides. Je to cicavec s krátkymi nohami a chvostom a typickou čiernou tvárou s dlhými chlpmi. Ide o všežravého mäsožravca, ktorý ako jediný z rodu Canis upadá do zimnej letargie. Najviac škôd spôsobuje požieraním vtáčích vajec, vtákov a obojživelníkov. Pre človeka je nebezpečný tým, že prenáša besnotu a pásomnicu líščiu. Vzhľadom na jeho nočný spôsob života a všežravosť ho u nás poľovníci často ulovia pri postriežke na diviaky na vnadiskách vo večerných a v nočných hodinách. Psík medvedíkovitý je nositeľom nebezpečných chorôb a parazitov, o. i. besnoty, svrabu, pasomníc (napr. Echinococcus multilocularis, ktorá vyvoláva pre človeka veľmi nebezpečnú chorobu alveolar echinococcosis), trichinel Trichinella sp. a ďalších. Najmä na ostrovoch je podozrenie na vplyv jeho predátorského správania na populácie vtákov a obojživelníkov s výsledným znížením úspechu hniezdenia a/alebo znížením veľkosti ich populácií. Taktiež ide aj o potravnú konkurenciu s druhmi Procyon lotor, Meles meles alebo Vulpes vulpes. Neexistuje žiadna možnosť odstrániť psíka medvedíkovitého z voľnej prírody. Rovnako ako ostatné psovité šelmy, psík medvedíkovitý má tendenciu so zvýšeným loveckým tlakom zvyšovať veľkosť vrhu.

 

Medvedík čistotný Procyon lotor. Stredne veľká šelma s krátkym telom, dlhším úzkym chvostom, hustou srsťou a s nápadne pohyblivými prstami zvlášt na predných končatinách. Býva často zamieňovaný so psíkom medvedíkovitým. Môžu občas uloviť vtáky v hniezdach a obojživelníky s výsledným znížením úspechu hniezdenia a/alebo zníženia veľkosti populácie. Vzhľadom k chorobe škrkavky (Baylisascaris procyonis), ktorú tento druh máva, je vysoký potenciál prenos zoonózy na človeka a jeho domáce zvieratá, ktorá môže byť aj smrteľná. V oblastiach nepôvodného výskytu v Kanade bol preukázaný ich vplyv na zemi hniezdiace druhy vtákov Synthliboramphus antiquus a Branta canadensis. Na pobrežných ostrovoch Floridy jeho predátorské správanie v hniezdnych kolóniách druhu Sternula antillarum zapríčinilo nulovú reprodukciu tohto vtáčieho druhu.

Muntžak malý (Muntiacus reevesi)

Malý červenohnedý jeleň, s hmotnosťou 12-16 kg a výškou 0,5 m v kohútiku. Na spodnej strane tela je nápadne sfarbený do biela. Chvost je malý a krátky. Samce majú krátke jednoduché parohy, ktoré vyrastajú z kostnatého obočia. U samcov je typické prečnievanie očných zubov a kresba na tvári v podobe písmena V. Postoj je výrazný a zadná časť je vyššia ako predná, pri vyrušení sa pohybujú skokom. Spôsobuje poškodzovanie poľnohospodárskych plodín a ovocných drevín v ovocných škôlkach.

Nosáľ červený (Nasua nasua)

Jedince druhu sa vyskytujú v južných častiach USA (Florida), v Európe v Španielsku na Malorke, kde sú držané v súkromnej zbierke alebo v zoo. Potenciálne nebezpečenstvo predstavujú úniky zo súkromných chovov. Druh je vysoko prispôsobivý rôznym prostrediam, rôznej strave (aj pri ľudských sídlach napr. vykrádanie kontajnerov) a má vysoký reprodukčný potenciál.

 

Hlavné spôsoby introdukcie inváznych druhov súvisia priamo alebo nepriamo s obchodom a dopravou. Rýchlo sa rozrastajúcimi obchodnými a dopravnými činnosťami dochádza k rozširovaniu možností introdukcie inváznych druhov a environmentálne tlaky, ako sú rastúca koncentrácia CO2, vyššie teploty, vyššia depozícia dusíka, narušenie biotopov a ich zvýšená degradácia, pravdepodobne ďalšie invázie uľahčujú.

Zopár faktov o inváznych drevinách

Mnoho z inváznych druhov organizmov sú dreviny. Z hľadiska lesného hospodárstva významné dreviny majú vo všeobecnosti celý súbor vlastností, ktoré ich predurčujú na ľahké šírenie do okolitého prostredia - sú poväčšine rýchlo rastúce, sú opeľované vetrom a hojne plodia. V súčasnosti existuje viac ako 650 druhov rastlín s drevnatou stonkou, ktoré sa správajú ako invázne. Na  ilustráciu uvádzame len niekoľko príkladov "zhubného potenciálu" týchto druhov.

 

Druh Melaleuca quinquenervia, pôvodom z Austrálie, bola do USA pôvodne  dovezená ako drevina vhodná na zalesňovanie v roku 1906. Odvtedy vďaka svojim konkurenčným schopnostiam doslova zabrala národný park Everglades na Floride a rozšírila sa aj do iných oblastí USA.V Európe pôvodný druh borovice s taxonomickým názvom Pinus pinaster sa postupne rozšíril na stanovištia mediteránneho charakteru v Južnej Afrike, Novom Zélande a na Havajských ostrovoch. Iný druh, Ligustrum robustum, sa začal na ostrovoch Maurícius a Reunión pôvodne pestovať ako zdroj paliva, ale postupne sa z neho stal nevítaný "rival" pôvodných lesov, ktoré mu už v súčasnosti nestačia konkurovať.

 

Situácia je už natoľko vážna, že z iniciatívy IUCN Species Survival Commission (Komisie pre záchranu druhov Svetovej únie ochrany prírody) vznikla samostatná expertná skupina zaoberajúca sa problematikou inváznych druhov, ktorá vydáva vlastný newsletter "Alien", spravuje databázu týchto druhov, vlastnú webstránku ( http://www.issg.org) a "aliens-l" listserver. Okrem toho IUCN podnietila vznik tzv. Iniciatívy o inváznych druhoch  a úzko na tomto poli spolupracuje s Globálnym programom o inváznych druhoch.

 

V Európe, Slovensko nevynímajúc, sa veľmi invázne správa agát biely – Robinia pseudoacacia.

Zadajte Váš email
a my Vám budeme zasielať informácie o aktualitách z TSK