A ako to vlastne je?
Podľa výkladového slovníka pojmov súvisiacich so spoločnou poľnohospodárskou politikou Európske únie potravinová míľa predstavuje vzdialenosť, ktorú musia potraviny precestovať od výrobcu až k spotrebiteľovi. Koncept potravinových míľ vznikol v roku 1990 vo Veľkej Británii a je to jedna z oblastí posudzovania environmentálneho dopadu potravín na životné prostredie. Ak by si spotrebitelia vyberali potraviny od miestnych dodávateľov, pomohli by tak znížiť množstvo skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri preprave potravín zo vzdialených oblastí (napr. exotické plody alebo potraviny, ktoré sú dostupné aj z lokálnych zdrojov, ale napriek tomu sa dovážajú cez polovicu zemegule).
Zdroj: Potravinová míľa
Zjednodušene povedané potravinové míle je pojem, ktorý vyjadruje vzdialenosť, akú museli potraviny precestovať, kým sa dostali do našej chladničky, resp. na náš stôl. Pri vyrátaní tejto hodnoty musíme brať do úvahy celú cestu, ktorú prejde potravina - zo Španielska, Talianska, zo štátov južnej Afriky, alebo južnej Ameriky a pod. Keď si porovnáme napr. nákup ovocia z hypermarketu, do potravinových míľ musíme zahrnúť aj našu cestu autom do hypermarketu. Častokrát je ovocie upravené napr. povoskovanou vrstvou – aby sa pekne lesklo. Okrem toho je na plastových podnosoch, alebo v plastových košíkoch, cele uzatvorené v plaste. Treba mať na pamäti, že pri pestovaní, skladovaní a preprave týchto plodín je potrebné niekoľkonásobne chemické ošetrenie, aby plodiny, tento dlhodobý spôsob skladovania, ale aj prepravy vydržali. Okrem toho sa ovocie a zelenina veľmi často prepravujú letecky, napr. do Európy, následne sa kamiónmi prepravujú do veľkoskladov a až potom do hypermarketov. V takýchto prípadoch, môže hodnota potravinových míľ dosahovať niekoľko tisíc km.
Potravinové míle nie sú však jediným problémom pri nákupe potravín.
Doprava predstavuje len jednu časť uhlíkovej stopy potraviny.
Výroba, spracovanie a balenie spôsobujú ešte viac emisií.
Okrem toho záleží aj na tom, čo jeme: rastlinná výroba zanecháva menšiu uhlíkovú stopu ako mäso.
Treba zvážiť nákup nesezónnych potravín. Napr. nákup rajčín, uhoriek, papriky, šalátov v zimnom období.
Skleníkové pestovanie na Slovensku môže byť energeticky náročnejšie a škodlivejšie pre životné prostredie ako dovoz týchto plodín z najbližšej krajiny, kde rastie v prirodzených podmienkach. Štúdie viacerých inštitúcií dokazujú, že doprava zodpovedá za iba 10% celkových emisií v potravinovom reťazci napr. v Spojenom kráľovstve a v USA. Oveľa viac skleníkových plynov z potravinového reťazca pochádza z produkcie potravín, spracovania, distribúcie a ich skladovania. Produkcia pestovaná pod africkým slnkom a dovezená do Európy môže produkovať nižšie emisie ako produkcia pochádzajúca z vykurovaných skleníkov v Európe a transportovaná vlakom alebo loďou.
Uhlíková stopa
Zdroj: https://www.agroinstitut.sk/spp/?pl=10&article=201&start
Na jednej strane je úžasné, že si môžeme dovoliť kupovať celoročne ovocie a zeleninu, ktorá nie je u nás momentálne k dispozícii. Ale musíme si uvedomiť, že cena ktorú platíme vo forme škôd na životnom prostredí, je príliš vysoká. Jesť jahody už v januári a uhorky celý rok je možné vďaka skleníkom. V oblasti neďaleko španielskeho mesta Almeria je najväčšia koncentrácia skleníkov na svete. Tieto skleníky zaberajú územie 26 000 hektárov (rovná sa veľkosti ostrova Malta). Túto oblasť nazývajú miestni “more plastov”. Pracuje tu množstvo legálnych a nelegálnych migrantov v podmienkach, ktoré nerešpektujú ľudskú dôstojnosť.
Zdroj: https://www.eatresponsibly.eu/sk/i-learn/is-it-the-right-time-to-eat-strawberries/
Uhlíková stopa je množstvo všetkých vyprodukovaných a vypustených skleníkových plynov počas chovu zvierat, výroby, spracovania, transportu, balenia, skladovania a iných ďalších činností a procesov, ktoré boli uskutočnené pred tým, než sa potraviny dostali ku konečnému spotrebiteľovi. Existujú rôzne druhy skleníkových plynov (metán, CO2, freóny, ozón), ktoré rozdielne prispievajú k skleníkovému efektu. Z tohto dôvodu bol vytvorený tzv. ekvivalent CO2, ktorý určuje, aké množstvo CO2 má rovnaký efekt ako príslušný plyn. Napríklad oxid uhličitý (CO2) má ekvivalent 1. Ale freóny majú ekvivalent 7500. Jedna molekula freónu má rovnaký efekt na životné prostredie ako 7 500 molekúl CO2. Uhlíková stopa sa meria pomocou tzv. LCA konceptu (LCA – life cycle assesment). LCA sa teda neobmedzuje len na skleníkové plyny, ale i na spotrebu vody, vplyv eutrofizácie (vplyv znečisťovania vôd nadmerným množstvom živín) a pod.
Ak sa zameriame na skleníkové plyny vznikajúce v poľnohospodárstve a potravinárstve, ide primárne o 3 plyny:
Oxid uhličitý (CO2) vzniká premenou ekosystémov, v ktorých je CO2 zadržiavaný (lesy a lúky) a negatívnymi javmi, pri ktorých dochádza k uvoľňovaniu CO2 z týchto ekosystémov – požiare, veľkoplošné výruby. Ale aj z pohonných hmôt používaných strojov, spotrebovanej energie na výrobu hnojív a pesticídov.
Oxid dusný (N2O) – sa uvoľňuje z používaných hnojív a v živočíšnej výrobe.
Metán (CH4) sa uvoľňuje v živočíšnej výrobe (z exkrementov zvierat), z ryžových polí, zo skládok odpadu.
Na tomto grafe je zobrazených 29 druhov potravín a stopa, ktorú zas sebou zanechávajú na 1 kg. Táto stopa je rozdelená na jednotlivé etapy dodávateľského reťazca od potrebnej pôdy až po balenie. Pri každej potravine tak vidíme, z akej fázy dodávateľského reťazca pochádzajú emisie.
Podľa vedeckých štúdií je vyhýbanie sa mäsu a mliečnym výrobkom jedným z najlepších spôsobov, ako znížiť nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Našim jedálničkom môžeme bojovať proti zmene klímy. Podrobnejšie o tom, či je vhodné jesť napr. hovädzie mäso zo susednej farmy, alebo z dovozu – zo zahraničia sa dočítame aj na stránke:
https://bezobalis.sk/fakty/uhlikova-stopa-vegan-vs-domace-hovadzie-maso/
Ako môžeme znížiť svoju uhlíkovú stopu z potravín nájdeme na rôznych internetových stránkach napr. na: https://aktin.sk/ako-znizit-uhlikovu-stopu-pomocou-jedalnicka