Takmer 600-tisíc eur smerovalo do odstránenia bariér na troch stredných školách v Novom Meste nad Váhom. Nové výťahy, bezbariérové vstupy či upravená učebňa umožnia plnohodnotné vzdelávanie študentov so zdravotným znevýhodnením, ale aj tým s krátkodobo obmedzenou schopnosťou pohybu, spôsobenou napríklad úrazom. Trenčianska župa tak napĺňa svoj cieľ vytvárať inkluzívne a dostupné školské prostredie.
Z 38 stredných škôl, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, sa do projektu debarierizácie zapojilo až 29 z nich. „Teší ma, že už aj tri školy v Novom Meste nad Váhom – Gymnázium M. R. Štefánika, Stredná priemyselná škola a Stredná odborná škola obchodu a služieb, patria medzi školy, umožňujúce vzdelávanie aj študentov s hendikepom. Na odstraňovanie bariér získala župa 5,3 mil. eur z Plánu obnovy a odolnosti SR, ďalších 2,8 mil. eur dofinancuje z vlastných zdrojov. Celkovo tak ide o projekt vo výške 8,1 mil. eur,” povedal župan Jaroslav Baška. Funkčnosť a kvalitu realizovaných úprav priamo na mieste kontroluje aj zástupkyňa Slovenského paralympijského výboru Monika Velacková, ktorá je sama hendikepovaná: „Mojou úlohou je prísť a pozrieť si zrealizovaný projekt debarierizácie z pohľadu hendikepovaného študenta, či je všetko plne funkčné a skutočne bezbariérové a prístupné. Kontrolujem všetky detaily, napríklad aj to, či sú všade uvedené kontakty.”
Gymnázium s výťahom aj bezbariérovou učebňou
Na Gymnáziu M. R. Štefánika v Novom Meste nad Váhom presiahla investícia výšku 202-tisíc eur, z čoho takmer 20-tisíc eur financoval kraj z vlastných zdrojov. Súčasťou projektu bola prístavba výťahu zo zadnej strany budovy, ktorý zabezpečuje bezbariérový vstup do školy aj pohyb medzi jej jednotlivými poschodiami. Vybudované boli tiež spevnené plochy pre bezpečný prístup k výťahu, vyhradené parkovanie a bezbariérová toaleta. „Vybudovanie výťahu vnímam ako zmysluplnú investíciu, keďže medzi študentami sú tiež deti, ktoré majú ortézu, sú po úraze či operácii. V rámci projektu bola bezbariérovo upravená aj trieda, ktorú tiež aktívne využívame,” vysvetlil Ján Pavlíček, riaditeľ novomestského gymnázia a doplnil, že učebňa bola upravená tak, aby bol okrem vstupu do nej umožnený aj voľný pohyb na vozíčku, čo zahŕňalo inštaláciu zníženého prahu, výmenu podlahy, zmeny polôh vypínačov či vybavenie nábytkom vhodným pre imobilných.
Priemyslovka sprístupnila všetky podlažia školy
Na župnej Strednej priemyselnej škole v Novom Meste nad Váhom dosiahla investícia výšku 191-tisíc eur, z čoho 184-tisíc eur pokryli zdroje z Plánu obnovy a odolnosti SR. „Vďaka tomuto projektu sme dostali možnosť sprístupniť rozsiahle priestory školy aj tým, ktorí majú určitý pohybový hendikep. Na škole pribudol exteriérový výťah, ktorý sprístupnil všetky tri nadzemné podlažia školy. Rovnako sa vymenili vchodové dvere a dvere do šatní, kde je nástupná stanica tohto výťahu, aby spĺňali všetky štandardy na pohyb na vozíčku,” zhodnotil význam projektu Milan Lipták, riaditeľ novomestskej priemyslovky. Výmenou prešli tiež vstupné dvere, ktoré sú elektricky otvárateľné, a pribudla oceľová rampa na preklenutie výškového rozdielu pri vstupe do šatní.
SOŠ obchodu a služieb je vďaka novému výťahu energeticky úspornejšia
Nový výťah, ktorý sprístupnil všetky tri poschodia školy, pribudol aj v novomestskej SOŠ obchodu a služieb. Súčasťou úprav bol tiež bezbariérový vstup do budovy riešený exteriérovou rampou a osadenie elektricky otvárateľných vstupných dverí. „Pre školu je projekt debarierizácie veľkým prínosom. Vďaka nemu majú zabezpečený bezpečný prístup ku vzdelaniu tiež študenti s hendikepom, ale aj tí po úrazoch s dlahami či barlami. V škole pribudol krásny sklenený výťah, zároveň sme vymenili sklobetónovú stenu za okná, čím sa znížila energetická náročnosť budovy, ktorá sa tým aj presvetlila,” povedala Oľga Ilečíková, riaditeľka SOŠ obchodu a služieb v Novom Meste nad Váhom. Súčasťou projektu bolo tiež vybudovanie parkovacieho miesta pre imobilných a bezbariérová toaleta. Výška investície na tejto škole dosiahla 200-tisíc eur, z čoho viac ako 16-tisíc eur financoval kraj z vlastných zdrojov a zvyšok pokryli zdroje z Plánu obnovy a odolnosti SR.
