Ekoporadňa

OVOCNA A OKRASNA SKOLKA BIELE KARPATY, MORAVSKE LIESKOVE:

HTTPS://OVOCNYSTROM.SK/OVOCNA-SKOLKA/

 

OVOCNA SKOLKA BOJKOVICE - RADIM PESEK
BOJKOVICE, CESKA REPUBLIKA
HTTP://WWW.STAREODRUDY.ORG/
TELEFON: 777 579 776, PRODEJNA - 776 406 772
EMAIL: AJSA1@SEZNAM.CZ
WEB: WWW.STAREODRUDY.ORG

SKOLKA MNOZI A PREDAVA STROMCEKY A KRIKY TYCHTO DRUHOV A ODROD:

•     STARE ODRODY JABLONI A HRUSIEK NA SEMENNYCH PODNOZIACH – SORTIMENT ASI TRIDSIATICH ODROD JABLONI (JADRNICKA MORAVSKA, PANENSKE, KOZENA RENETA ZIMNA, MALINOVE HORNOKRAJSKE A HOLOVOU, SMIRICKE, STRYMKA, KARDINAL ZIHANY…) A PATNAST ODROD PRASKLE, JACMENKA/ MAJDALENKA, KRVAVKA, …)

•     STARE ODRODY KOSTKOVIN – SLIVKA (DURANCIA, OULINSKA, MIRABELKA NANCYSKA…), CERESNE (NAPOLEONOVA, DONNISENOVA ZLTA, GASTANKA,...), VISNE A SLADKOVISNE (VACKOVA, SPANIELSKA, KRALOVNA HORTENZIA...), BROSKYNOVO

•     MENEJ ZNAME OVOCNE DRUHY – OSKERUSA, MORUSA, DRIEN, MISPULA, KDOLON, ARONIA, ZERIAV SLADKOPLODY, GASTANOVNIK SIATY, LIESKA VELKOPLODA, MRAZUVZDORNE KIWI, ZIMOLEZ KAMCATSKY, MERUZALKA PLODOVA, OSTRUZINA BEZTRNOVA,

•     NOVE ODOLNE ODRODY OVOCIA – EGRESE ODOLNE MUCNATKE, SLIVKY TOLERANTNE NA SARKU, MARHULE ODOLNEJSIE MRAZU A SARCE ATD.

•     VZACNEJSIE DIVOKE BIELOKARPATSKE DREVINY – HRUSKA POLNICKA, KLOKOC, DRIEN, OSKERUSE

 

PREDAJ STROMKOV S.R.O., UHERSKY OSTROH

UHERSKY OSTROH, SVOBODOVA ULICE 5, CESKA REPUBLIKA

HTTPS://WWW.PRODEJSTROMKU.CZ

TEL.: 774 950 377 INFORMACIE O DOSTUPNOSTI TOVARU NA PREDAJNI, OKRASNE RASTLINY

TEL.: 777 550 377  

INFORMACIE O ODRODACH, PORADNA

E-MAIL: INFO@PREDAJSTROMKU.SK

INTERNETOVY OBCHOD

TEL.: 775 650 377 INFORMACIE O STAVE OBJEDNAVKY, INTERNET

BOHATY SORTIMENT STARYCH ODROD JABLONI, HRUSIEK, PECKOVIN, OSKORUSE, MISPULE

 

KOHAPLANT SPOL. S R.O.
P.O. BOX 134
934 01 LEVICE

HTTPS://WWW.KOHAPLANT.SK

TELEFONICKE DOBIERKOVE OBJEDNAVKY: 0949 315 448

OBMEDZENY SORTIMENT STARYCH ODROD JABLONI, HRUSIEK, KOSTKOVIN, OSKORUSE

 

INFORMACIE O STARYCH ODRODACH

HTTPS://OVOCNYSTROM.SK/TIM-LUDI/

HTTP://WWW.MIAUMAGAZIN.SK/HOME/LUDOVIT-VASS-KADE-CHODIM-TADE-SADIM-STROMY/

HTTPS://WWW.YOUTUBE.COM/WATCH?V=KSG8TIXWEBI

HTTPS://WWW.YOUTUBE.COM/WATCH?V=RLCP0ZFB_ME

WWW.SADOVO.SK – SKOLSKE OVOCNE SADY, PUBLIKACIE, ATLAS STARYCH ODROD JABLONI A HRUSIEK „50 NA 50“

HTTPS://WWW.ISA-ARBOR.SK/PUBLIKACIE/ - NA STIAHNUTIE PRIRUCKY VYSADBY, PESTOVANIA, REZU DLHOVEKYCH OVOCNYCH DREVIN

 

OVOCIE ZO STARYCH ODROD, PRODUKTY ZO STARYCH ODROD

HTTP://MATICAOVOCNA.SK/

HTTP://WWW.FARMARIK.COM/ - MUSTAREN A SUSIAREN OVOCIA V BOLESOVE

HTTPS://WWW.SADLIVIA.SK/NOVINKY/

HTTPS://NAHAJI.SK/

 

STAROSTLIVOST O OVOCNE STROMY, VYSADBY

HTTP://MATICAOVOCNA.SK/

HTTPS://OVOCNYSTROM.SK/

 

UZITOCNE STRANKY:

HTTPS://SK-SK.FACEBOOK.COM/OVOCNYPOKLAD

HTTP://WWW.JAKUBCIBIK.SK/BIELOKARPATSKY-OVOCNY-POKLAD/

HTTPS://ALTER-NATIVA.SK/

HTTPS://WWW.OZBYLINKA.SK/

HTTP://GENGEL.CZ/

HTTPS://WWW.PROSPECIERARA.CH/

HTTPS://WWW.ARCHE-NOAH.AT/

 

PROJEKT REALIZOVALA STATNA OCHRANA PRIRODY SR, SPRAVA CHKO BIELE KARPATY V NEMSOVEJ V ROKOCH 2013 – 2015 V SPOLUPRACI S PARTNERMI:

• FAKULTA EKOLOGIE A ENVIRONMENTALISTIKY TECHNICKEJ UNIVERZITY ZVOLEN
• NARODNE POLNOHOSPODARSKE A POTRAVINARSKE CENTRUM – VYSKUMNY USTAV RASTLINNEJ VYROBY PIESTANY
• PROSPECIERARA, BAZILEJ, SVAJCIARSKO

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/OVOCIE.JPG ALT="" WIDTH="196" HEIGHT="125" />

STARE A KRAJOVE ODRODY OVOCNYCH DREVIN SU SUCASTOU KULTURNEHO A PRIRODNEHO DEDICSTVA BIELYCH KARPAT (BK). VDAKA CLENITEJ KRAJINE A ROZPTYLENEMU OSIDLENIU SA TU ZACHOVALO MNOZSTVO SADOV I SOLITEROV A BOHATSTVO ODROD, ICH MNOZSTVO, AKTUALNY VYSKYT A OHROZENOST VSAK NEBOLI ZNAME. GENOFOND OVOCNYCH DREVIN V BK JE OHROZENY FAKTORMI: ZMENA SPOSOBU ZIVOTA NA VIDIEKU, POKLES POCTU PESTOVANYCH ODROD (UBYTOK SORTIMENTU), POKLES VYMERY SADOV, ZMENY KRAJINY (INTENZIFIKACIA A NEVYUZIVANIE), REDUKCIA ZELENE V KRAJINE, NEDOSTATOCNA STAROSTLIVOST O EXISTUJUCE GENOFONDOVE ZBIERKY NA UROVNI NARODNEHO PROGRAMU ICH OCHRANY (NEVEREJNE KOLEKCIE ODROD, S NEZNAMYM ODRODOVYM ZLOZENIM).

CIELOM PROJEKTU BIELOKARPATSKY OVOCNY POKLAD BOLO ZABEZPECIT IDENTIFIKACIU A ZACHRANU VZACNEHO GENOFONDU OVOCNYCH DREVIN V REGIONE BIELYCH KARPAT ICH ZMAPOVANIM, UCHOVAVANIM A BUDUCIM ROZSIROVANIM, PRI VYUZITI NAJLEPSICH SVAJCIARSKYCH SKUSENOSTI, V SPOLUPRACI S PARTNEROM PROSPECIERARA Z BAZILEJA. AKTIVITY PROJEKTU: MAPOVANIE A VYSKUM ODRODOVEJ DIVERZITY, DATABAZA ODROD; VYTVORENIE KOLEKCII A STAROSTLIVOST O NE; ZALOZENIE ASOCIACIE AKO SPOLOCNEJ PLATFORMY, USPORIADANIE KONFERENCIE; POPULARIZACIA A PRACA S CIELOVYMI SKUPINAMI (OVOCINARI, MAJITELIA A UZIVATELIA POZEMKOV, OBYVATELIA REGIONU, STUDENTI, ZIACI A UCITELIA, VEREJNOST).

HLAVNE VYSLEDKY PROJEKTU SU:

• ZMAPOVANIE VYSKYTU STARYCH A KRAJOVYCH ODROD 21 OBCI BK (2533 JEDINCOV,183 ODROD JABLONI, 92 ODROD HRUSIEK);
• ULOZENIE UDAJOV DO ONLINE DATABAZY;
• VYTVORENIE PRIMARNEJ A DUPLIKOVANEJ KOLEKCIE: VYSADENY GENOFONDOVY SAD V STAREJ TUREJ (1,9 HA, 138 JEDINCOV, 48 ODROD JABLONI, 21 ODROD HRUSIEK, VEREJNA KOLEKCIA), SUBOR 56 EVIDOVANYCH JEDINCOV NA POVODNOM MIESTE VYSKYTU (ZACHOVANIE 20 ROKOV, MOZNOST ODBERU GENETICKEHO MATERIALU, 36 JEDINCOV ODBORNE OSETRENYCH);
• PRIPRAVA A VYTVORENIE OBCIANSKEHO ZDRUZENIA GENOFOND - ZDRUZENIE PRIATELOV STARYCH ODROD KULTURNYCH RASTLIN A PLEMIEN HOSPODARSKYCH ZVIERAT (16 ZAKLADAJUCICH CLENOV);
• MNOZSTVO POPULARIZACNYCH A MOTIVACNYCH PODUJATI A AKTIVIT (EXKURZIA, KONFERENCIA, 10 PREDNASOK PRE ZS, SS, VS, 27 PREZENTACII S VYSTAVAMI ODROD, OCHUTNAVKAMI MUSTU A POD., 2 KURZY STAROSTLIVOSTI O DREVINY, VYDANIE A DISTRIBUCIA INFORMACNYCH MATERIALOV – LETAKY, BROZURA, PEXESO);
• NOVE PARTNERSTVA, SPOLUPRACA, UCENIE SA Z PRIKLADOV DOBREJ PRAXE

PROJEKT „BIELOKARPATSKY OVOCNY POKLAD“

HTTPS://WWW.FACEBOOK.COM/OVOCNYPOKLAD/

NA POZEMKU PRENAJATOM OD MESTA STARA TURA VZNIKOL NA SKLONKU ROKU 2014 SAD STARYCH A KRAJOVYCH ODROD OVOCNYCH DREVIN SOP SR, SPRAVY CHKO BIELE KARPATY STARA TURA – SUS, CAST LAZY. EXTENZIVNY SAD MA ROZLOHU 1,9 HA. HLAVNOU PODNOU JEDNOTKOU JE KAMBIZEM NA FLYSI. VYRAZNE SVAHOVITY POZEMOK S NADMORSKOU VYSKOU 480 – 500 M N. M.  MA PREVAZNE JUZNU AZ JUHOZAPADNU EXPOZICIU. PODA JE EXTREMNE KYSLA, Z PODNYCH ROZBOROV BOLO ZISTENE PH 3,93 (OPTIMUM JE 6,5 – 7). NA UPRAVU PODNEJ REAKCIE A DOPLNENIE VAPNIKA BOLO TREBA VYSADBU DOKLADNE VAPNIT DOLOMITICKYM VAPENCOM.

SAD PREDSTAVUJE VEREJNOSTI PRISTUPNU ZBIERKU GENETICKYCH ZDROJOV PRE DALSIE SIRENIE, VYSKUM A SLACHTENIE, BUDE PRIESTOROM PRE REALIZACIU VZDELAVACICH PODUJATI, AKO SU OVOCINARSKE A POMOLOGICKE KURZY, OCHUTNAVKY, EXKURZIE.

VYSADENE SU TU TYPICKE AJ MENEJ CASTE STARE ODRODY A NIEKOLKO MIESTNYCH ODROD (MO). NA LOKALITE JE V SUCASNOSTI SUSTREDENYCH 48 ODROD JABLONI A 21 ODROD HRUSIEK, Z KAZDEJ ODRODY PO DVA KUSY. PODNOZAMI PRE JABLONE BOLI SEMENACE KRAJOVEJ ODRODY 'JADERNICKA MORAVSKA' A PRE HRUSKY SEMENACE HRUSKY PLANEJ. STROMY SU VYSADENE V SPONE 10 X 10 M, ODRODY SU USPORIADANE NA ZAKLADE DOBY ICH VZNIKU OD NAJSTARSEJ PO NAJMLADSIU, MIESTNE ODRODY SU UMIESTNENE V JEDNEJ SKUPINE.

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/PEARS-GE991946CC_640.JPG ALT="" WIDTH="197" HEIGHT="131" />

ODRODY V GENOFONDOVOM SADE

JABLONE: 'ANANASOVA RENETA', 'ANTONOVKA', 'ASTRACHAN BIELY', 'BANANOVE ZIMNE', 'BLENHEIMSKA RENETA', 'BOIKOVO', 'BOSKOOPSKE', BROCAK (MO), 'CAR ALEXANDER', 'CITRONOVE ZIMNE', 'CRONCELSKE', 'CERVENE TVRDE', 'GASCOYNEHO SARLATOVE', 'GDANSKY HRANAC', HOLUBICKA MO, HOMOLKA ZELENA MO, 'HONTIANSKA KONCIARKA', 'HVIEZDNATA RENETA', 'JADERNICKA MORAVSKA', 'JAMES GRIEVE', 'JEPTISKA', 'KALVIL CERVENY JESENNY', 'KANADSKA RENETA', 'KARDINAL PASIKAVY', 'KASSELSKA RENETA', 'KNIEZACIE ZELENE', 'KOZENA RENETA ZIMNA', 'KRALOVNINO', 'KRIVOSTOPKA RYNSKA', 'LEBELOVO', 'LONDYNSKE', 'MALINOVE HORNOKRAJSKE', 'MATKINO', 'PARMENA ZLATA ZIMNA', 'PRIESVITNE LETNE', 'RIBSTONSKE', 'SIGNE TILLISH', 'SMIRICKE VZACNE', 'SOLIVARSKE USLACHTILE', 'STARK EARLIEST', 'STRYMKA', 'USLACHTILE ZLTE', 'VILEMOVO', BEZMENNA MO Z VLCIEHO VRCHU, 'WATERVLIETSKE MRAMOROVANE', ZAROSTOPKA (MO), 'ZELENCE RHODEISLANDSKE', 'ZUCCALMAGLIOVA RENETA'.

HRUSKY: 'AMANLISKA', 'DEKANKA ROBERTOVA', 'DROUARDOVA', 'DVORNA MASLOVKA', 'ELISKA', 'ESPERANOVA BERGAMOTKA', 'HARDYHO', 'CHARNEUSKA', 'KONFERENCIA', 'KONGRESOVKA', 'KRIVICA', KRVAVKA (MO), 'LUCASOVA', 'MADAM VERTE', 'MARILLATOVA', 'MECHELENSKA', 'NAGEVICOVA', 'PASTORNICA', RUZOVA (MO), SMOLIENKA (MO), 'THIRIOTOVA

PRE UJATIE STROMOV BOLO KRITICKY DOLEZITE UCHRANIT ICH PRED ZVEROU A SUCHOM. V SADE BOLA VDAKA PROJEKTU VYVRTANA HLBOKA STUDNA A KAZDY STROM JE CHRANENY INDIVIDUALNYM OPLOTENIM, KTORE SA PO DVOCH ROKOCH MUSELO VYMENIT ZA VYSSIE A SIRSIE.

OZDOBOU SADU JE PRISTRESOK POSTAVENY V DUCHU TRADICNEHO STAVITELSTVA, ZA POUZITIA DOBOVYCH STAVITELSKYCH TECHNIK A LOKALNYCH „RECYKLOVANYCH“ MATERIALOV. STAVBU RIADIL HISTORIK A RESTAURATOR IVAN FARARIK, PIESKOVEC, NEPALENE TEHLY A STRESNU KRYTINU Z ROZPADNUTEJ STODOLY POSKYTLI OBYVATELIA ZO SUSE.

• ZDROJ GENOFONDU – VYCHODISKO PRE DALSIE SLACHTENIE ODROD, VYUZITIE AKO PODPNIKY. PREDPOKLADY: ODOLNOST VOCI NIEKTORYM CHOROBAM A NEPRIAZNIVYM PODMIENKAM.

• OVOCNE VYSADBY MAJU VYZNAM PRI UTVARANI ZIVOTNEHO PROSTREDIA V PODOBE ROZNYCH FUNKCII V KRAJINE AKO PROTIEROZNA FUNKCIA, BIOLOGICKA, MELIORACNA, IZOLACNA, ESTETICKY PRVOK V KRAJINE POCAS KVITNUTIA.

• PESTROST ODROD PONUKA ROZNE FORMY SPRACOVANIA: PRIAMY KONZUM, NA SUSENIE, DO KOLACOV, ZAVARANIE,VYROBA MUSTOV MARMELAD, LEKVARU, KOMPOTOV, PEKTINU, ROSOLOV, OVOCNYCH POLIEVOK A OMACOK K MASU, MUSTOV, VINA, PALENKY, AKO KRMIVO PRE ZVIERATA.

• KULTURNE DEDICSTVO MINULOSTI – ODKAZ NASICH PREDKOV, ZVYRAZNUJU CHARAKTER REGIONALNEJ KRAJINY.

• VYTVARAJU PROSTREDIE, KTORE MA PRE CLOVEKA KULTURNO –VYCHOVNU, POZNAVACIU A ESTETICKU HODNOTU.

• PESTRE BIOTOPY NA OVOCNE STROMY, ICH DREVO, KVETY A PLODY A TIEZ NA BYLINNU ETAZ ZATRAVNENYCH SADOV JE VIAZANE SIROKE SPEKTRUM HMYZU A INYCH BEZSTAVOVCOV. POSKYTUJU PRIAZNIVE PODMIENKY PRE HNIEZDENIE A UKRYT ROZNYCH DRUHOV VTAKOV, CICAVCOV A HMYZU.

 

 

STARE ODRODY: VSETKY ODRODY, KTORE DOSAHUJU VEK NIEKOLKO DESIATOK (VIAC AKO 50) ROKOV OD SVOJHO VZNIKU ALEBO ROZSIRENIA.

KRAJOVE ODRODY:  ROZSIRILI SA VO VIACERYCH KATASTROCH S PODOBNYMI KLIMATICKYMI A DALSIMI PODMIENKAMI, TVORIACIMI URCITY KULTURNY A SOCIALNY CELOK, NAPRIKLAD BIELE KARPATY, MYJAVSKO A INE. VZNIK A POVOD MOZNO VACSINOU LEN TAZKO VYPATRAT. NEPRESLI PROFESIONALNYM PROCESOM SLACHTENIA.

NARODNE ODRODY: PRAVDEPODOBNE VZNIKLI A ROZSIRILI SA NA CELOM UZEMI NARODNEHO CI STATNEHO CELKU NAPRIKLAD Z JABLONI ‘HONTIANSKE’, Z MARHUL ‘SABINOVSKU’, Z CERESNI KRUPINSKA DUDECKA.

MIESTNE SEMENACE: NA MIESTE, LOKALITE SPONTANNE VYRASTENE JEDINCE, KTORE DAVAJU URODU. SU  BEZ MENA ALEBO SU LUDOVO POMENOVANE.

INFORMACIE O STARYCH ODRODACH

HTTPS://OVOCNYSTROM.SK/TIM-LUDI/

HTTP://WWW.MIAUMAGAZIN.SK/HOME/LUDOVIT-VASS-KADE-CHODIM-TADE-SADIM-STROMY/

HTTPS://WWW.YOUTUBE.COM/WATCH?V=KSG8TIXWEBI

HTTPS://WWW.YOUTUBE.COM/WATCH?V=RLCP0ZFB_ME

WWW.SADOVO.SK – SKOLSKE OVOCNE SADY, PUBLIKACIE, ATLAS STARYCH ODROD JABLONI A HRUSIEK „50 NA 50“

HTTPS://WWW.ISA-ARBOR.SK/PUBLIKACIE/ - NA STIAHNUTIE PRIRUCKY VYSADBY, PESTOVANIA, REZU DLHOVEKYCH OVOCNYCH DREVIN

 

OVOCIE ZO STARYCH ODROD, PRODUKTY ZO STARYCH ODROD

HTTP://MATICAOVOCNA.SK/

HTTP://WWW.FARMARIK.COM/ - MUSTAREN A SUSIAREN OVOCIA V BOLESOVE

HTTPS://WWW.SADLIVIA.SK/NOVINKY/

HTTPS://NAHAJI.SK/

 

STAROSTLIVOST O OVOCNE STROMY, VYSADBY

HTTP://MATICAOVOCNA.SK/

HTTPS://OVOCNYSTROM.SK/

 

UZITOCNE STRANKY:

HTTPS://SK-SK.FACEBOOK.COM/OVOCNYPOKLAD

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/GRAPES-G5752ADBD0_640.JPG ALT="" WIDTH="215" HEIGHT="145" />

KOMPOSTUJTE

PODA JE ZAKLAD VSETKEHO.

V ZDRAVEJ PODE RASTU ZDRAVE RASTLINY.

VYTVORME ZDRAVY EKOSYSTEM PRETO JE POTREBNE ZACHYTAVAT DAZDOVU VODU, STARAT SA O VTAKY A DRAVY HMYZ.

ZURODNOVAT PODU A ZVELADOVAT PROSTREDIE OKOLO NAS. VYSADZAT OKOLO POZEMKU STROMY A KRY POVODNE U NAS ZIJUCE, KTORE ZABEZPECIA UKRYT PRE VTAKY, PLAZY, OBOJZIVELNIKY A UZITOCNY HMYZ.

TITO POMOCNICI SA NAM NESKOR POMOZU STARAT O VYVAZENY PRIESTOR. K CITLIVYM RASTLINAM JE POTREBNE VYSADZAT ICH OCHRANCOV A TAKTO DRZAT NA UZDE NEZIADUCI HMYZ A ZIVOCICHY, OHROZUJUCI DANY DRUH RASTLIN. TYMTO STYLOM CHRANIT A ZAROVEN PODPOROVAT ICH RAST, KEDZE VYCHADZAME Z PRESVEDCENIA, ZE RASTLINY SA DOBRE CITIA V SPOLOCNOSTI URCITYCH DRUHOV RASTLIN, PODPORUJUCICH ICH RAST A ODPUDZUJUCICH SKODCOV.

VYTVARAT HARMONIU, KDE VSETKO SO VSETKYM SUVISI. SNAZIT SA NAPODOBNOVAT SAMOCINNE FUNGOVANIE PRIRODY. SAMOZREJME, JE NEVYHNUTNE VYBRAT SI ZDRAVY A SILNY SADBOVY MATERIAL, PRIHLIADAJUC PRI TOM NA KLIMATICKE PODMIENKY DANEJ LOKALITY.

JE NEVYHNUTNE RASTLINAM A PRIESTORU NEUSTALE NACUVAT A VEDIET HO POZOROVAT.

JE NEZMYSELNE SNAZIT SA PESTOVAT RASTLINY, KTORE NIE SU VHODNE PRE DANY DRUH PODY, PREDTYM AKO JU NA TO DOSTATOCNE PRIPRAVIME.

UZITOCNE LINKY

HTTPS://OVOCNYSTROM.SK/PUBLIKACIE

HTTPS://WWW.UKSUP.SK/ODBOR-OVOCINARSTVA-A-EKOLOGICKEJ-POLNOHOSPODARSKEJ-VYROBY

HTTPS://EKOCLOVEK.SK/AKO-SPRAVNE-KOMBINOVAT-DRUHY-ZELENINY-CAST-PRVA/

VYNIMOCNOST PASIVNEHO DOMU SPOCIVA V EFEKTIVNOM VYUZIVANI LOKALNYCH ENERGETICKYCH ZDROJOV TEPLA, NAJMA:

• V PASIVNOM VYUZIVANI SLNECNEJ ENERGIE,
• VO VYUZIVANI VNUTORNYCH ZDROJOV TEPLA (OBYVATELIA, SPOTREBICE),
• V SPATNOM VYUZIVANI TEPLA Z VNUTORNEHO VZDUCHU- REKUPERACIA

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/MONIKA.MISTINOVA_220322-102213-3FC1_ZMENSENA.JPG ALT="PASIVNY DOM" WIDTH="160" HEIGHT="113" />

TAKETO ENERGETICKE ZISKY MOZNO DOSIAHNUT PREDOVSETKYM VDAKA:

• TEPELNEJ IZOLACII OBALOVYCH TEPLOVYMENNYCH KONSTRUKCII (U < 0,15W/M²K),
• OKNAM S VYBORNE IZOLOVANYMI RAMAMI (U_W OKOLO 0,8W/(M²K)),
• ELIMINACII TEPELNYCH MOSTOV V KONSTRUKCIACH,
• VZDUCHOTESNOSTI OBALOVYCH, TEPLOVYMENNYCH KONSTRUKCII BUDOVY-&NBSP;VZDUCHOVA PRIEPUSTNOST MENEJ&NBSP;AKO 0,6-NASOBOK OBJEMU MERANEHO PRIESTORU&NBSP;ZA 1 HODINU PRI ROZDIELE TLAKOV VONKAJSIEHO A VNUTORNEHO VZDUCHU 50 PA (T.J. N₅₀ < 0,6 /H ),
• RIADENEMU VETRANIU S REKUPERACIOU TEPLA (S MINIMALNOU EFEKTIVNOU 80% UCINNOSTOU).

HTTPS://IEPD.SK/PASIVNY-DOM/PASIVNY-DOM-VIETE-CO-JE/

VELMI CASTO SA V SUVISLOSTI SO STAVBAMI (HLAVNE RODINNYCH DOMOV) STRETAVAME S POJMAMI: NIZKOENERGETICKY DOM, PASIVNY DOM, DOKONCA SA OBJAVUJU AJ TERMINY NULOVY, CI PLUSOVY DOM.

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/MONIKA.MISTINOVA_220322-094546-3F94_ZMENSENA.JPG ALT="PASIVNY DOM" WIDTH="160" HEIGHT="112" />

ZORIENTUJME SA V TERMINOLOGII.

NIZKOENERGETICKY DOM

IDE O DOM S NIZKOU SPOTREBOU ENERGIE. TAKY DOM, KTOREHO ROCNA SPOTREBA NA VYKUROVANIE JE MENSIA AKO 50 KWH/M2 ZA ROK VYKUROVANEJ PODLAHOVEJ PLOCHY.

PASIVNY DOM

PASIVNY DOM SA OD BEZNEHO DOMU NA PRVY POHLAD NIJAKO NELISI – ZO STAVEBNO-TECHNOLOGICKEHO HLADISKA IDE „LEN“ O ZDOKONALENIE TZV. NIZKOENERGETICKEHO DOMU.

PASIVNY DOM JE:

• MERNA POTREBA TEPLA NA VYKUROVANIE JE NAJVIAC 15 KWH/M2 ZA ROK (A/ALEBO TEPELNA STRATA POD 10 W/M2),

• POTREBA PRIMARNEJ ENERGIE (VRATANE ELEKTROSPOTREBICOV) NAJVIAC 120 KWH/M2 ZA ROK.

• SKUSKA VZDUCHOVEJ PRIEPUSTNOSTI OBALOVEHO PLASTA BUDOVY S HODNOTOU HODINOVEJ VYMENY, VZDUCHU NETESNOSTAMI ( N ) JE NAJVIAC 0,6-NASOBOK OBJEMU MERANEHO PRIESTORU (BLOWER DOOR TEST*).

* BLOWER DOOR TEST

BLOWER DOOR TEST SA VYUZIVA V PREVAZNEJ MIERE PRI NIZKOENERGETICKYCH DOMOCH NA ZISTENIE VZDUCHOTESNOSTI CELEJ BUDOVY. IDEALNE BY VSAK BOLO, KEBY KAZDA STAVBA PRESLA MERANIM VZDUCHOTESNOSTI, PRETOZE TOTO MERANIE NAM POSKYTNE DOLEZITE INFORMACIE O KVALITE STAVBY. SPOCIVA V STANOVENI CELKOVEJ INTENZITY VYMENY VZDUCHU N50 PRI TLAKOVOM ROZDIELE 50 PA – TEDA KOLKOKRAT ZA HODINU SA VYMENI VZDUCH V CELOM OBJEME BUDOVY.

NULOVY DOM JE, KED BUDOVA VYPRODUKUJE POCAS ROKA Z OBNOVITELNYCH ZDROJOV (ASPON) TOLKO ENERGIE, KOLKO POTREBUJE NA SVOJU PREVADZKU. POTREBA PRIMARNEJ ENERGIE JE TEDA PLNE POKRYTA ENERGIOU ZISKANOU Z PROSTREDIA CI Z OBNOVITELNYCH ZDROJOV V /NA /PRI BUDOVE. TOTO POKRYTIE POSUDZUJEME V ROCNEJ BILANCII. ZISKANU ENERGIU TREBA PRI AUTONOMNYCH DOMOCH UKLADAT PRE OBDOBIA JEJ NEDOSTATKU, ABY BOLO MOZNE FUNGOVANIE AJ V CASE, KED MAME NAPRIKLAD NEDOSTATOK SLNECNEHO ZIARENIA.

PLUSOVY DOM

ENERGETICKY PLUSOVA BUDOVA ZA ROK VYROBI (ASPON O DESATINU) VIAC PRIMARNEJ ENERGIE, NEZ SAMA SPOTREBUJE NA SVOJU CELKOVU PREVADZKU. PLUSOVY DOM JE OBDOBOU NULOVEHO DOMU, VYPRODUKUJE VSAK Z OBNOVITELNYCH ZDROJOV PRE VEREJNU SIET VIAC ENERGIE, NEZ Z NEJ ODOBERIE. STAVEBNE RIESENIE A RIESENIE TECHNICKYCH ZARIADENI SPRAVIDLA ZODPOVEDA PRINCIPOM PASIVNYCH DOMOV. PREDPOKLADA SA, ZE PLUSOVY DOM JE PRIPOJENY NA ENERGETICKE SIETE, DO KTORYCH POSIELA SVOJE ENERGETICKE PREBYTKY.

VIAC O PASIVNOM DOME

V PASIVNOM DOME VYUZIVAME: PASIVNE SLNECNU ENERGIU, VNUTORNE ZDROJE TEPLA (OBYVATELIA, SPOTREBICE), SPATNE VYUZIVAME TEPLO Z VNUTORNEHO VZDUCHU – REKUPERACIU. DOLEZITE JE VYLUCENIE TEPELNYCH MOSTOV.

TEPELNE MOSTY SU MIESTA V KONSTRUKCII, KDE DOCHADZA K ZVYSENEMU UNIKU TEPLA (A OCHLADZOVANIU POVRCHU) – SU TO NAPRIKLAD ROHY DOMU, STLPY V STENE,.

VZDUCHOTESNOST DOMU

NEVYHNUTNOU PODMIENKOU SPRAVNEHO FUNGOVANIA A UCINNOSTI SYSTEMU RIADENEHO VETRANIA A TEPLOVZDUSNEHO VYKUROVANIA JE VYSOKA TESNOST OBVODOVEHO PLASTA BUDOVY. VZDUCHOTESNOSTOU PREDCHADZAME NEZIADUCIM UNIKOM TEPLA, ALE ZAMEDZUJEME AJ PRENIKANIU VLHKOSTI DO KONSTRUKCIE A NASLEDNYM PORUCHAM STAVBY.

TEST VZDUCHOTESNOSTI BUDOVY, TZV. BLOWER-DOOR TEST (DALEJ LEN BDT) JE NEVYHNUTNY PRE ZISTENIE STUPNA VZDUCHOVEJ PRIEPUSTNOSTI PLASTA BUDOVY PRI TLAKU 50 PA, PRE PRESNY VYPOCET TEPELNYCH STRAT A TEDA NAVRH VYKUROVACIEHO SYSTEMU. NETESNOSTI V ENERGETICKOM PLASTI BUDOVY ZHORSUJU KVALITU STAVBY. BDT UMOZNI ICH LOKALIZACIU A JE PREDPOKLADOM PRE ICH USPESNE ODSTRANENIE ESTE PRED UKONCENIM STAVBY. POMOCOU MERACIEHO ZARIADENIA SA V DOME VYTVORI TLAK 50 PA (TO JE ROZDIEL TLAKOV, KTORY VZNIKA PRI BEZNYCH NARAZOCH VETRA V ROZMEDZI 4-10 M/S). TENTO TLAKOVY ROZDIEL UMOZNI PRISTROJMI LOKALIZOVAT PRUDENIE VZDUCHU CEZ NETESNOSTI V PLASTI BUDOVY A OPRAVIT ICH. INTENZITA VYMENY VZDUCHU PRI KONSTANTNOM TLAKOVOM ROZDIELE 50 PA (N50) BY V ENERGETICKY PASIVNOM DOME NEMALA PREKROCIT HODNOTU 0,6-NASOBOK CELKOVEHO OBJEMU VZDUCHU MERANEHO OBJEKTU ZA HODINU.

RIADENE VETRANIE S REKUPERACIOU JE TECHNICKY SYSTEM, KTORY SA STARA O VYMENU VZDUCHU BEZ ZBYTOCNYCH STRAT TEPLA, KU KTORYM DOCHADZA PRI VETRANI OKNAMI – V ZIME VZDUCH ODVADZANY Z BUDOVY OHRIEVA PRIVADZANY CERSTVY VZDUCH. VYSLEDKOM JE STALE DOBRA KVALITA VZDUCHU V INTERIERI – BEZ PRIEVANU, PRACHU A HLUKU Z OKOLIA.

PRECO JE DOLEZITE, ABY SME STAVALI PASIVNE DOMY.

NA ZMENE KLIMY SA VO VELKEJ MIERE PODIELA PRAVE SPOTREBA FOSILNYCH (NEOBNOVITELNYCH) PALIV. VELKA SPOTREBA FOSILNYCH PALIV PRIPADA NA VYKUROVANIE, A VSEOBECNE NA PREVADZKOVANIE BUDOV. VYNIKAJUCO UTESNENY A IZOLOVANY DOM NEMUSI NUTNE REAGOVAT NA ZMENU VONKAJSICH TEPLOT.

TECHNOLOGIA PASIVNYCH DOMOV JE PREDPOKLADOM, ABY SME SA VYMANILI Z FATALNEJ ZAVISLOSTI NA FOSILNYCH PALIVACH. IDEALNE JE VYUZIT NA STAVBU MIESTNE A DOPRAVNE DOSTUPNE ZDROJE, HLAVNE PRIRODNE MATERIALY – IDEALNA KOMBINACIA JE SLAMA, HLINA A DREVO.

PASIVNY DOM POSKYTUJE VELA VYHOD A ZDRAVY ZIVOTNY STYL:

• EXTREMNE NIZKE NAKLADY NA ENERGIE

• NEUSTALE CERSTVY VZDUCH V INTERIERI

• ZIADNY PRIEVAN

• TEPELNA POHODA V ZIME AJ V LETE

• JEDNODUCHA OBSLUHA AJ UDRZBA

• VYSOKY KOMFORT BYVANIA

AKE SU OBMEDZENIA PASIVNYCH DOMOV:

• CASTOKRAT VZNIKA U ZAUJEMCOV DOJEM (AJ NA ZAKLADE NESPRAVNYCH INFORMACII Z MEDII), ZE V PASIVNOM DOME NIE JE MOZNE OTVARAT OKNA. SKUTOCNE TO NIE JE NEVYHNUTNE, PRETOZE VYMENU VZDUCHU ZABEZPECUJE SYSTEM RIADENEHO VETRANIA. OKNA VSAK OTVARAT JE MOZNE (AJ KED NEMUSIA BYT OTVARAVE VSETKY). V LETE JE TOTIZ VELMI VHODNE VYUZIT OTVORENE OKNA NA NOCNE PREVETRAVANIE, CO POMAHA V BOJI PROTI PREHRIEVANIU. V ZIMNOM OBDOBI BY VSAK CEZ OKNA ZBYTOCNE UNIKALO DRAHOCENNE TEPLO.

• ENERGETICKY PASIVNY DOM JE NAROCNEJSI, CO SA TYKA PROJEKCNEJ PRIPRAVY, POTREBNEJ HRUBKY TEPELNEJ IZOLACIE, POUZITIA KVALITNEJSICH STAVEBNYCH MATERIALOV A VYROBKOV. TIETO FAKTORY SO SEBOU PRINASAJU ZVYSENIE CENY. VZHLADOM NA TO, ZE NEEXISTUJE DOSTATOCNE STATISTICKE MNOZSTVO ENERGETICKY PASIVNYCH DOMOV NA SLOVENSKU, NEVIEME PERCENTUALNE VYJADRIT NAVYSENIE NAKLADOV. ZAHRANICNE SKUSENOSTI HOVORIA O 10-15% NAVYSENI, U NAS TENTO PODIEL BUDE VYSSI VZHLADOM NA NIZSIE OHODNOTENIE STAVEBNYCH PRAC I JEDNOTLIVYCH STAVEBNYCH MATERIALOV, ROVNAKO AJ PRE PRETRVAVAJUCI NIZSI STANDARD „BEZNEJ“ VYSTAVBY.

• OHREV TEPLEJ UZITKOVEJ VODY - U NAS SA V NIZKOENERGETICKYCH DOMOCH NA OHREV TEPLEJ UZITKOVEJ VODY (CI PRESNEJSIE OHRIATEJ PITNEJ VODY – OPV) NAJCASTEJSIE POUZIVA ELEKTRINU V SPOJENI SO SOLARNYMI KOLEKTORMI. TENTO PRINCIP JE V SUCASNOSTI FINANCNE NAJEFEKTIVNEJSIM RIESENIM AJ PRE ENERGETICKY PASIVNE DOMY, JE VSAK ZAVISLY OD CENOVEJ POLITIKY DODAVATELA ELEKTRINY.

AKO POSTAVIT PASIVNY DOM

DESATORO PASIVNEHO DOMU – DOTAZNIK, POMOCOU KTOREHO LAHKO ZISTITE, CI MA PROJEKT VASHO DOMU PREDPOKLADY SPLNIT PASIVNY STANDARD

NAJDETE TU: HTTP://IEPD.SK/WP-CONTENT/UPLOADS/2016/08/DESATOROPD.PDF

REALIZACIE PASIVNYCH DOMOV SI MOZETE POZRIET TU: HTTPS://IEPD.SK/PASIVNY-DOM/REALIZACIE/

ZDROJ:

HTTPS://IEPD.SK/PASIVNY-DOM/PASIVNY-DOM-VIETE-CO-JE/

HTTP://SLAMENEDOMY.CZ/126-DOMY-ZE-SLAMY-ZDRAVE-A-LEVNE-BYDLENI-2-CAST.HTML

UDAJE SVETOVEJ ZDRAVOTNICKEJ ORGANIZACIE HOVORIA O TOM, ZE VIAC AKO 30 % NOVYCH ALEBO RENOVOVANYCH BUDOV PODPORUJE VZNIK SYNDROMU CHORYCH BUDOV. CLOVEK TRAVI VO VNUTRU BUDOV PRIEMERNE 85 – 90% SVOJHO ZIVOTA, CO MOZE MAT ROZNE NEGATIVNE VPLYVY NA JEHO FYZICKE AJ PSYCHICKE ZDRAVIE. ZVYCAJNE SA JEDINEC STAZUJE NA NEDOSTATOK VZDUCHU, SUCHO VZDUCHU, NADMERNY HLUK, NEDOSTATOCNE OSVETLENIE, TEPLO ALEBO CHLAD, ALERGICKE A INFEKCNE OCHORENIA, BOLESTI HLAVY, UNAVU, BOLEST SVALOV A KLBOV A POD.

PRICINOU CHOREHO DOMU MOZE BYT:

- KLIMATIZACIA S MOZNOSTOU OCHLADENIA,

- BLIKAJUCE OSVETLENIA A OSTRO ZIARIACE OSVETLENIE,

- VELKE MNOZSTVO CALUNENEHO NABYTKU A OTVORENYCH REGALOV,

- NOVY NABYTOK A NOVE KOBERCE,

- NOVE MALBY A NATERY,

- NEDOSTATOCNE UPRATOVANIE, -

VYSOKA TEPLOTA,

- PRILIS NIZKA, ALEBO VYSOKA VLHKOST VZDUCHU,

- CHEMICKE ZNECISTENIE – PRCHAVE ORGANICKE ZLUCENINY, TABAKOVY DYM, OZON, ZMESI ZO STAVEBNYCH MATERIALOV,

- MONITORY POCITACOV (ELEKTROMAGNETICKY SMOG) A POD.

NAJCASTEJSIE PRIZNAKY ZDRAVOTNYCH PROBLEMOV U LUDI, AKO DOSLEDKU BYVANIA V CHORYCH DOMOCH SU:

• BOLEST HLAVY A NEVOLNOST

• RESPIRACNE PREJAVY: DRAZDENIE NOSNEJ SLIZNICE, UPCHATIE NOSA, VODNATA NADCHA, SVRBENIE V NOSE, KYCHANIE, POCIT TLAKU NA PRSIACH, DRAZDENIE NA KASEL, ZHORSENIE ALERGICKYCH TAZKOSTI

• SUCHO ALEBO BOLEST V HRDLE, TAZKOSTI PRI PREHLTAVANI, STRATA HLASU

• OCNE PREJAVY: PODRAZDENIE, PALENIE, SVRBENIE, SLZENIE OCI, SUCHOST OCI, ROZMAZANE VIDENIE, PROBLEMY S KONTAKTNYMI SOSOVKAMI

• UNAVA, OSPANLIVOST, PODRAZDENOST, NAPATIE, NERVOZITA, PORUCHY KONCENTRACIE

• „NACHLADNUTIE“ A HORUCKA

• BOLEST SVALOV (BOLAVE SVALY ALEBO KLBY, BOLEST ALEBO NEHYBNOST V HORNEJ ALEBO DOLNEJ CASTI TELA, BOLEST ALEBO ZNECITLIVENIE V RAMENACH, KRKU, RUKACH, ZAPASTIACH)

• SUCHA, PODRAZDENA , SVRBIACA KOZA, VYNIMOCNE S VYRAZKOU

VIAC INFORMACII O SYNDROME CHORYCH BUDOV NAJDETE NAPR. NA STRANKE:

HTTP://VEREJNEZDRAVOTNICTVO.SZU.SK/SK/2010/3/MIHINOVA.PDF

VIAC AKO 50% SKLENIKOVYCH PLYNOV JE VYPRODUKOVANYCH STAVEBNYM PRIEMYSLOM, ALEBO PRIEMYSLOM NADVAZUJUCIM NA STAVEBNY. 11% Z CELKOVEJ CELOSVETOVEJ PRODUKCIE CO2 MA POVOD V PRODUKCII NOVYCH STAVEBNYCH MATERIALOV.

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/MONIKA.MISTINOVA_220322-102154-3FBE_ZMENSENA.JPG ALT="PRIRODNY DOM" WIDTH="160" HEIGHT="112" />

MOZNE JE VYUZITIE MATERIALOV V ROZNYCH PRIRODNYCH ALEBO RECYKLOVANYCH FORMACH:

- VYUZITIE DREVA A VYROBKOV NA BAZE DREVA (DREVOSTAVBY),

- POUZITIE LOMOVEHO KAMENA,

- VYUZITIE ILOV PRE TESNIACE A IZOLACNE UCELY,

- VYUZITIE SLAMENYCH BALIKOV PRE STAVEBNE KONSTRUKCIE A POD.

ENVIRONMENTALNE EFEKTIVNYMI MATERIALMI A TECHNOLOGIAMI SU TAKE CASTI STAVEBNYCH KONSTRUKCII, KTORE PLNIA KONSTRUKCNU FUNKCIU A SU ENERGETICKY EFEKTIVNE, NAPR. NOSNA SLAMA. SLAMA PLNI FUNKCIU KONSTRUKCNU (NESIE STRECHU A STROP) A ZAROVEN FUNKCIU TEPELNOIZOLACNU (ZNIZUJE NAKLADY NA VYKUROVANIE).

PRECO JE VHODNE VYUZIVAT PRIRODNE MATERIALY PRI STAVBE DOMOV:

NAOPAK DOBRE DO KONSTRUKCIE ZABUDOVANA SLAMA MA POZITIVNU CO2 BILANCIU, NAKOLKO PRI RASTE OBILOVIN, SA CO2 DO RASTLINY ZABUDOVAVA. OKREM TOHO SLAMA VYTVARA PRIAZNIVU MIKROKLIMU PRIESTORU.

V SPOJENI S HLINENYMI OMIETKAMI SA VYTVARA PRIAZNIVA IONOVA MIKROKLIMA, MAJUCA:

- SCHOPNOST POHLCOVAT SKODLIVE PLYNY A REGULOVAT VZDUSNU VLHKOST,

- DOBRU TEPELNO-AKUMULACNU SCHOPNOST (ZROVNATELNU S MINERALNOU VATOU, V ZAVISLOSTI OD HRUBKY A HUSTOTY SLAMENYCH BALIKOV),

- VYBORNU ZVUKOVO-IZOLACNU VLASTNOST.

SLAMA JE VELMI LACNY MIESTNY MATERIAL.

JEHO POUZITIM PODPORUJEME POLNOHOSPODARSKY SEKTOR A VYUZIJEME A ZHODNOTIME CAST NEPOTREBNEHO POLNOHOSPODARSKEHO ODPADU. JE S NOU LAHKA MANIPULACIA, STAVBA SO SLAMOU JE VELMI RYCHLA. JE TO ORGANICKY MATERIAL, PRETO HO MOZNO PO DOZITI STAVBY LAHKO ZLIKVIDOVAT.

KLIMATIZACIA A KLASICKE TECHNICKE RIESENIA:

KLIMATIZACIA ZAISTUJE VZDUCH V BUDOVACH BEZ FYZIKALNYCH AJ CHEMICKYCH NECISTOT A MIKROBOV, ALE NA DRUHEJ STRANE ZBAVI VZDUCH V MIESTNOSTI AJ O VZDUSNE IONY, KTORE SU PRIRODZENOU SUCASTOU VZDUCHU A PRISPIEVAJU K UDRZANIU PSYCHICKEHO AJ FYZICKEHO ZDRAVIA CLOVEKA. TENTO NEZIADUCI STAV JE MOZNE CIASTOCNE KORIGOVAT MODERNYMI TECHNICKYMI RIESENIAMI. NAPR. POMOCOU IONIZEROV, ALEBO INTELIGENTNYCH OKIEN, KTORE PREPUSTAJU KLADNE IONY.

NEDOSIAHNE SA VSAK KOMPLEXNY A ZELANY EFEKT. JEDNOU Z CIEST K ZLEPSENIU IONOVEJ MIKROKLIMY PRIESTORU V BUDOVACH JE NAVRAT K POUZIVANIU PRIRODNYCH MATERIALOV:

POUZITIE HLINENYCH MAZANIN, DREVENYCH PODLAH, HLINENYCH A VAPENNYCH OMIETOK, PRIRODNYCH TEXTILII A PRIRODNYCH NATEROV.

DALSIE INFORMACIE OHLADOM PRIRODNYCH STAVEBNYCH MATERIALOV NAJDETE NAPR. NA WEBOVYCH STRANKACH:

HTTPS://WWW.VERONICA.CZ/EKOSTAVITELSTVI-A-OBNOVITELNE-ZDROJE-ENERGIE

HTTPS://WWW.VERONICA.CZ/VYUZITI-SLAMY-NA-STAVBE

WWW.HLINENYDUM.CZ

HTTP://SLAMENEDOMY.CZ

DREVOSTAVBY-MAGAZIN.HTML

EKOSTAVITELSTVO

PASIVNY DOM NIE JE KATEGORIZOVANY VONKAJSIM VZHLADOM, ALE DOSAHOVANYMI PARAMETRAMI. PRETO JE MOZNE REALIZOVAT AKYKOLVEK TYP A VELKOST BUDOVY. KAZDY ROK TO POTVRDZUJE STUPAJUCI POCET PRIKLADOV TAKYCHTO EKO DOMOV V EUROPE.

CI SA JEDNA O&NBSP; RODINNY DOM ALEBO PRIEMYSELNY OBJEKT, SKOLA, KOSTOL ALEBO HORSKA CHATA. NIE SU TO LEN NOVE BUDOVY A DOMY, KTORE VYHOVUJU TOMUTO EKO STANDARDU ORIENTOVANEMU NA BUDUCNOST.

STUPA POCET EXISTUJUCICH, STARYCH A DOKONCA HISTORICKYCH BUDOV, KDE JE REKONSTRUKCIA ZALOZENA NA PRINCIPOCH PASIVNEHO DOMU.

SPRAVNOU VOLBOU KOMPONENTOV PASIVNEHO DOMU JE MOZNE DOSIAHNUT EKOLOGICKY A EKONOMICKY ZAUJIMAVE VYSLEDKY A VYTVORENIE EKODOMU PRE NASU POZITIVNU BUDUCNOST.

CO PRESNE ZNAMENAJU POJMY EKOSTAVBY A ZELENE STAVEBNE TECHNOLOGIE?

JE TO SIROKA KATEGORIA STAVEBNYCH POSTUPOV A RIESENI, KTORA ZAHRNA NIELEN SAMOTNU STAVBU, ALE TIEZ SYSTEM ENERGETICKY USPORNYCH DOMACICH SPOTREBICOV A INYCH ELEKTROSPOTREBICOV, TIEZ NAPRIKLAD GEOTERMALNE VYKUROVANIE A PODOBNE.

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/EKO_BYVANIE_ZMENSENA.JPG ALT="EKO BYVANIE" STYLE="DISPLAY: BLOCK; MARGIN-LEFT: AUTO; MARGIN-RIGHT: AUTO;" WIDTH="260" HEIGHT="183" />

ROZNE LINKY:

HTTPS://WWW.KREATIVITA.INFO/PRIRODNY-DOMCEK-POSTAVENY-Z-BALIKOV-SLAMY/

HTTPS://OZARTUR.SK/EKO-INFO/

HTTPS://OZARTUR.SK/EKO-INFO/MATERIALY/

&NBSP;

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/IMAGE042_1.JPG ALT="HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/PALMOV%C3%BD-OLEJ-PALMA-OLEJ-OVOCIE-3800603/" WIDTH="256" HEIGHT="171" />

HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/PALMOV%C3%BD-OLEJ-PALMA-OLEJ-OVOCIE-3800603/

PALMOVY TUK, ALEBO INAK PALMOVY OLEJ, MA VYSOKY PODIEL NASYTENYCH OLEJOV SIAHAJUCICH NA CELKOVU POLOVICU. ZEMIAKOVE LUPIENKY PRIPRAVENE NA PALMOVOM OLEJI TAK DO VAS DOSTANU POROVNATELNE VIAC TUKU, AKO ZEMIAKOVE LUPIENKY PRIPRAVENE NA REPKOVOM, CI SLNECNICOVOM OLEJI.

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/THUMBNAIL_IMAGE043.JPG ALT="HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/FISH-AND-CHIPS-JEDLO-RYBY-NEZDRAV%C3%A9-4602434/" WIDTH="257" HEIGHT="171" />

HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/FISH-AND-CHIPS-JEDLO-RYBY-NEZDRAV%C3%A9-4602434/

CORAZ VIAC JE&NBSP; EKOLOGICKE POVEDOMIE LUDI A&NBSP;ORGANIZACII PO CELOM SVETE&NBSP; POCHOPITELNE BOJUJE PROTI PALMOVEMU OLEJU, KTORY JE MIMOCHODOM &NBSP;PRE LUDSKE TELO STREDOEUROPANA POVAZOVANY ZA JEDEN Z&NBSP;NAJHORSICH OLEJOV, KTORY MOZEME DO SEBA DOSTAT.

POKIAL MA PALMOVY OLEJ TAK NEGATIVNY DOPAD NA ZIVOTNE PROSTREDIE, ZVIERATA AJ MIESTNE KOMUNITY, PRECO HO TEDA KUPOVAT?

PRECO NEDAT PREDNOST OLEJOM MIESTNEHO POVODU?

NASE VLASTNE ROZHODNUTIE NEKUPOVAT VYROBKY S PALMOVYM OLEJOM MOZE POMOCT ZACHRANIT UNIKATNE PRIRODNE BOHATSTVO JUHOVYCHODNEJ AZIE.

TO MY SPOTREBITELIA MAME V RUKACH BUDUCI OSUD DAZDOVYCH PRALESOV, ORANGUTANOV A MNOHO DALSICH ZVIERAT.

KUPUJTE TOVAR VYROBENY TRVALE UDRZITELNYM A ETICKYM SPOSOBOM (BIO, FAIR TRADE, FSC, MSC APOD.).

PYTAJTE SA. OPYTAJTE SA VO SVOJEJ OBLUBENEJ RESTAURACII, OSLOVTE VYROBCOV POTRAVIN, KOZMETIKY A INFORMUJTE O PROBLEME AJ SVOJICH BLIZKYCH.

BIOPOTRAVINA JE POTRAVINA VYRABANA BEZ POUZITIA CHEMICKYCH PROSTRIEDKOV. KONZUMACIA BIOPOTRAVIN ZNIZUJE CHEMICKU ZATAZ ORGANIZMU. BIOPOTRAVINY SU VACSINOU DRAHSIE, KVOLI VYSSIM VYROBNYM NAKLADOM NA JEDNOTKU. BIOPOTRAVINY SA PESTUJU NA EKOPFARMACH. SO SKODCAMI SA BOJUJE ICH PRIRODZENYMI BIOLOGICKYMI NEPRIATELMI.

BIOPOTRAVINY SU PRODUKTY POCHADZAJUCE Z TAKZVANEHO EKOLOGICKEHO POLNOHOSPODARSTVA. TATO FORMA POLNOHOSPODARSTVO KLADIE VELKY DORAZ NA VZTAH K PRIRODE. BIOPRODUKTY SU VYPESTOVANE BEZ POUZITIA CHEMICKYCH PROSTRIEDKOV, PESTICIDOV A UMELYCH HNOJIV.

&NBSP;ZVIERATAM CHOVANYCH NA BIOPRODUKTY MUSIA BYT ZABEZPECENE PODMIENKY, KTORE ODPOVEDAJU ICH POTREBAM (DOSTATOCNE VELKY VYBEH, MOZNOST PASTVY APOD.).

&NBSP;JE VELA DOVODOV, PRECO BY SME MALI VO SVOJOM JEDALNICKU UPREDNOSTNOVAT BIOPOTRAVINY.

TYMI NAJPODSTATNEJSIMI SU LUDSKE ZDRAVIE A SETRNOST K PRIRODE.

BIOPOTRAVINY A ZDRAVA VYZIVA MAJU K SEBE VELMI BLIZKO.

VYLUCENIM CHEMICKYCH PROSTRIEDKOV, UMELYCH HNOJIV A GENETICKY MODIFIKOVANYCH ORGANIZMOV VEDIE K MENSEJ ZATAZI PRE NASE ZDRAVIE.

ZARADENIM BIOPOTRAVIN DO NASHO JEDALNICKA SKVALITNIME NASU STRAVU, LEBO BUDE MAT VYSSI OBSAH VITAMINOV A MINERALOV,&NBSP; CASTO AJ LEPSIU CHUT A VONU.

PRI BIOPOTRAVINACH JE DOLEZITY AJ EKOLOGICKY ASPEKT (SULAD S PRIRODOU A SETRNOST K ZIVOTNEMU PROSTREDIU).

KUPOU BIOPRODUKTOV NIE LEN OBOHACUJEME SVOJ JEDALNICIEK, ALE TAKTIEZ POMAHAME ZLEPSOVAT PROSTREDIE, V KTOROM ZIJEME.

&NBSP;AKO PRI NAKUPE ROZPOZNAT BIOPOTRAVINU? VYROBCOVIA BIOPRODUKTOV CASTO OZNACUJU SVOJE PRODUKTY LOGOM ,,BIO“ A NAPISOM ,,PRODUKT EKOLOGICKEHO POLNOHOSPODARSTVA“.

CASTO SA V NAZVE TAKYCHTO VYROBKOV VYSKYTUJU SLOVA AKO „BIOLOGICKY“, „ORGANICKY“, ALEBO „EKOLOGICKY“. VYROBCOVIA&NBSP; KONVENCNYCH POTRAVIN TIETO ZNAKY NEMOZU ZO ZAKONA POUZIVAT.

KOLKO ZAPLATIME V OBCHODE ZA BIOPRODUKT? LUDIA MAJU STALE ZAFIXOVANE, ZE EKOPRODUKTY MAJU VYRAZNE VYSSIU CENU AKO KONVENCNE PRODUKTY. PRAVDOU JE, ZE CENA BIOPOTRAVIN PREVYSUJE CENU KONVENCNYCH PRODUKTOV. V PRIEMERE SU BIOPRODUKTY DRAHSIE O 20-30 PERCENT V ZAVISLOSTI OD DRUHU PRODUKTU. JE PREDPOKLAD, ZE V BUDUCNOSTI SA BUDU CENY BIOPRODUKTOV PRIBLIZOVAT BEZNYM POTRAVINAM A TO HLAVNE VDAKA STATNEJ PODPORE A ICH STALE RASTUCEJ POPULARITE.

&NBSP;

VIAC TU: HTTPS://ZDRAVE-STRAVOVANIE.WEBNODE.SK/BIOPOTRAVINY/

HTTP://WWW.BIOSPOTREBITEL.SK/RECEPTY/

PLASTY BY NESPOSOBILI TOLKO PROBLEMOV, KEBY VACSINA Z&NBSP;NICH NEBOLA PREDURCENA NA TO, ABY SA STALA RYCHLO ODPADOM. KAZDY CLOVEK JE SPOTREBITELOM PLASTOV A&NBSP;ZAROVEN PRODUCENTOM PLASTOVYCH ODPADOV. ZALEZI LEN NA NAS KOLKO PLASTOVEHO ODPADU VYTVORIME A&NBSP;CO SA S&NBSP;NIM STANE. AJ AKO JEDNOTLIVCI MOZEME PRISPIET K&NBSP;RIESENIU PROBLEMU S PLASTAMI A&NBSP;K OCHRANE ZIVOTNEHO PROSTREDIA. VIAC SA DOCITATE TU: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/BEZ-PLASTU#TOP A HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/POVEDZME-NIE-PLASTOVYM-TASKAM

PLASTOVY ODPAD V PRIRODE&NBSP;OHROZUJE ZDRAVIE ZIVOCICHOV

JE PRAKTICKY NEMOZNE PRESNE VYCISLIT KOLKO PLASTOVEHO ODPADU KONCI VO VOLNEJ PRIRODE. S&NBSP;ODPADMI SA STRETAVAME VSADE, V&NBSP;LESOCH, NA LUKACH, V&NBSP;RIEKACH, V OCEANOCH A&NBSP;VELKA CAST Z&NBSP;NICH SU PRAVE PLASTY. AZ 80 % VSETKEHO ODPADU V&NBSP;MORIACH TVORIA PRAVE PLASTY. ODHADUJE SA, ZE SA ICH DO OCEANOV KAZDY ROK DOSTANE VIAC AKO 8 MILIONOV TON. TO &NBSP;JE AKO KEBY SA DO MORA KAZDU MINUTU VYKLOPILO PLNE NAKLADNE VOZIDLO &NBSP;PLASTOVEHO ODPADU.

ZDROJ:HTTPS://WWW.FOE.IE/TAKEACTION/BREAK-FREE-FROM-PLASTIC/

PLASTOVE KUSY ODPADU PREDSTAVUJU NEBEZPECENSTVO PRE ZIVOCICHY, NAKOLKO SA NA NICH MOZU ZRANIT, ALEBO SI ICH MOZU ZAMENIT S&NBSP;POTRAVOU, CO SPOSOBUJE ZADUSENIE ALEBO VYHLADOVANIE, PRETOZE ICH ZALUDKY SU NAPLNENE PLASTOM. PLASTOVY ODPAD ZABIJA KAZDY ROK AZ MILION MORSKYCH VTAKOV, 100 TISIC MORSKYCH CICAVCOV, MORSKYCH KORYTNACIEK A NESPOCETNE MNOZSTVO RYB.

PLASTY SA V PRIRODE VPLYVOM SLNECNEHO ZIARENIA, VLHKOSTI A MECHANICKEHO POSOBENIA ROZPADAJU NA MIKROPLASTY - MINIATURNE PLASTOVE CASTICE S&NBSP;PRIEMEROM DO 5 MM, KTORE SU V&NBSP;SUCASNOSTI VELMI VAZNYM ENVIRONMENTALNYM PROBLEMOM. SU PRITOMNE VO VODE, VZDUCHU, V PODE A&NBSP;BOLI OBJAVENE AJ V&NBSP;NIEKTORYCH POTRAVINACHNULAODPADU.SK/MIKROPLASTY-OKOLO-NAS-I-V-NAS

MIKROPLASTY SA STAVAJU SUCASTOU NASHO ZIVOTA. AKO? VIAC SA DOCITATE TU: NULAODPADU.SK/MIKROPLASTY-OKOLO-NAS-I-V-NAS A NULAODPADU.SK/ZDROJE-MIKROPLASTOV

AKO SPRAVNE VYTRIEDIT PLASTY SA DOCITATE TU: NULAODPADU.SK/AKE-PLASTY-POUZIVAME

CO MOZEME UROBIT PRE SVOJE ZDRAVIE A&NBSP;PRIRODU?&NBSP;

• SNAZME SA VYHYBAT PLASTOM, AK EXISTUJE ALTERNATIVA, UPREDNOSTNUJME VYROBKY Z&NBSP;INYCH MATERIALOV.

• NEKUPUJME VYROBKY Z PVC A&NBSP;Z&NBSP;PLASTOV, KTORE NEMAJU OZNACENIE.

• NEZOHRIEVAJME POTRAVINY V&NBSP;PLASTOVYCH NADOBACH A&NBSP;NENALIEVAJME HORUCE NAPOJE DO PLASTOVYCH NADOB.

• VYHYBAJME SA JEDNORAZOVYM PLASTOVYM OBALOM, ALE AJ JEDNORAZOVYM OBALOM Z&NBSP;INYCH MATERIALOV.

• NEOOBJEDNAVAJME SI DOVOZ VARENYCH JEDAL V BEZNYCH PLASTOVYCH OBALOCH, ANI V&NBSP;TZV. „EKOOBALOCH“ (AJ SUCASNE BIOPLASTY MOZU BYT SKODLIVE).

• NEKUPUJME PLASTOVE HRACKY.

• NEKUPUJME FLASE, KTORE SU POTIAHNUTE &NBSP;PVC FOLIOU, PRETOZE ZNEMOZNUJE RECYKLACIU.

• VYHYBAJME SA PLASTOVYM OBALOM, KTORE SU KOMBINOVANE S&NBSP;INYM MATERIALOM A&NBSP;OBALOM S&NBSP;OZNACENIM 7 (OTHER). VACSINA Z&NBSP;NICH SA NEDA RECYKLOVAT A&NBSP;CASTO ANI NEVIEME Z&NBSP;AKEHO DRUHU PLASTU BOL OBAL S&NBSP;TYMTO OZNACENIM VYROBENY.

• TRIEDME PLASTY PRE RECYKLACIU.

• NEVYHADZUJME PLASTY DO PROSTREDIA. AK NAJDEME V&NBSP;PRIRODE ALEBO NA ULICI PLAST, VEZMIME HO A&NBSP;VHODME DO PRISLUSNEJ NADOBY NA TRIEDENY ZBER. ZABRANIME TAK ICH ROZKLADU NA MIKROPLASTY.

• NESPALUJME PLASTY V&NBSP;PECI, V&NBSP;KRBE ALEBO NA ZAHRADE. SPALOVANIM PLASTOV SA DO OVZDUSIA UVOLNUJU SKODLIVE LATKY AKO NAPR. TAZKE KOVY, OXID UHOLNATY A&NBSP;FTALATY.

CO SKUTOCNE POTREBUJEME?

ZHROMAZDOVAT VECI?

NADMIERA VECI

CLOVEK POTREBUJE NIEKDE BYVAT, NEJAK SA PRESUVAT, POTREBUJE ROZNE VECI, PRE PRACU CI ZABAVU. VDAKA ZVYSUJUCEJ SA ZIVOTNEJ UROVNI A&NBSP;VIDINE ZIVOTA V&NBSP;BLAHOBYTE, KTORU CLOVEKU UKAZUJE SVET REKLAMY, CLOVEK TUZI MAT CORAZ VIAC. ZA POSLEDNYCH 20 ROKOV VZRASTLO MNOZSTVO ODPADOV NA HLAVU TAKMER DVOJNASOBNE, PRITOM ZADLZENOST OSEMNASOBNE. CHCEME VLASTNIT, A&NBSP;NEVAHAME SA ZADLZIT. PRITOM VSAK NIE VSETKY VECI VYUZIVAME NEUSTALE A&NBSP;TIE BY MOHLI POSLUZIT VIACERYM, KEBY SI ICH POZICIAVALI, CI ICH ZDIELALI. ALEBO,&NBSP;VYMIENALI.

CLOVEK CLOVEKU...

V&NBSP;PROSTREDI MALYCH MIEST CI OBCI, KDE SA LUDIA NAVZAJOM POZNAJU, ASI NIE JE PROBLEM SI NIECO POZICAT A&NBSP;NA OPLATKU ZASE NIECO POZICAT, AVSAK VO VELKOMESTSKYCH PROSTREDIACH, KDE PARADOXNE VLADNE VACSIA ANONYMITA A&NBSP;ANI SUSEDIA SA NAVZAJOM NEPOZNAJU, TO MOZE BYT PROBLEM. VZNIKAJU ALE ROZNE KOMUNITY SPOJENE ROZNYMI IDEAMI, SPOLOCNYM PESTOVANIM V&NBSP;KOMUNITNYCH ZAHRADACH, ZDIELANIM CI VYMENOU VECI, A&NBSP;POD. TAKTIEZ INFORMATIZACIA A&NBSP;SOCIALNE SIETE UMOZNUJU NOVE SPOSOBY ZDIELANIA, POZICIAVANIA, KOMUNITNEHO ZIVOTA. OKREM VYHOD ZDIELANIA SPOLOCNYCH VECI NAMIESTO ICH VYLUCNEHO VLASTNICTVA (USETRIME PENIAZE AJ PRIESTOR V&NBSP;NASICH DOMACNOSTIACH) JE DOLEZITY AJ ENVIRONMENTALNY ASPEKT – VECI SU VYUZIVANE INTENZIVNEJSIE A&NBSP;JE ICH MENEJ. AK ZACNEME VIAC POZICIAVAT A&NBSP;ZDIELAT, PREDIDEME MNOZSTVU VYTAZENYCH SUROVIN, SPOTREBOVANEJ ENERGIE NA VYROBU, MNOZSTVU ZNECISTENIA AJ MNOZSTVU ODPADOV.

POZIAVAJME, ZDIELAJME

NAJJEDNODUCHSIE JE SI NAVZAJOM VECI POZICIAVAT SO SVOJIMI PRIATELLMI, VO SVOJEJ KOMUNITE. NA SLOVENSKU NEJAKE KOMPLEXNEJSIE PROJEKTY OKREM KNIZNIC PRE ZDIELANIE VECI NIE SU, AZ NA NIEKOLKO ZAUJIMAVYCH VYNIMIEK:

• KNIZNICA AJNFACH V BRATISLAVE – MIESTO, KDE SI PO REGISTRACII MOZETE BEZPLATNE POZICIAVAT Z&NBSP;50 PRAKTICKYCH VECI, NAPR. VRTACKU, STAN, NAVIGACIU...
• KNIZNICA VECI V STUPAVE
• VO VIACERYCH MESTACH FUNGUJE POZICIAVANIE BICYKLOV.
• PRENAJOM AUTOMOBILOV NA ELEKTRINU V KOSICIACH.
• VO VIACERYCH MESTACH FUNGUJU KOMUNITNE ZAHRADY, KDE SI NA SPOLOCNOM PRIESTORE MOZETE VYPESTOVAT PLODINY.
• ZDIELANIE JAZDY AUTOM PROSTREDNICTVOM DOHODY CEZ INTERNET (BLABLACAR, CARPUL A&NBSP;POD.)

VO SVETE FUNGUJU VIACERE SYSTEMY ZDIELANIA, POZICIAVANIA, NAPR. CAR-SHARING, TEDA POZICIAVANIA AUTOMOBILOV, NAJBLIZSIE TAKYTO SYSTEM FUNGUJE V&NBSP;CESKEJ REPUBLIKE (AUTONAPUL).

VIAC SA DOCITATE TU: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/POZICIAVAJME-SI

VSETKY DRUHY OBALOV SU PROBLEMATICKE, POKIAL ICH PRODUKUJEME NADBYTOCNE VELA. V&NBSP;NIEKTORYCH OBLASTIACH MAJU OBALY SVOJE OPODSTATNENIE, NAPR. KVOLI HYGIENICKYM PREDPISOM A&NBSP;POD.&NBSP; Z&NBSP;VACSEJ CASTI VSAK ICH POUZITIE SUVISI S&NBSP;MARKETINGOM, KEDZE „OBAL PREDAVA“. ENVIRONMENTALNY ASPEKT JE LEN VYNIMOCNE BRANY NA ZRETEL, AJ V&NBSP;TOMTO SA MUSI TROSKU ZMENIT POVEDOMIE V&NBSP;SPOLOCNOSTI. JE POTREBNE ZACAT OD SEBA A&NBSP;AKO SPOTREBITELIA BY SME MALI ROZMYSLAT, AKO PRISPIET K&NBSP;ZLEPSENIU.

AKO NA TO, SA DOCITATE: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/NEKUPUJME-ZBYTOCNE-OBALY

CO NEKUPOVAT?

• NEKUPUJME VYROBKY, KTORE SU ZLOZITO VIACNASOBNE BALENE.
• ZVAZME NAKUPOVANIE MINERALNYCH VOD – NA SLOVENSKU JE MNOZSTVO PRAMENOV, Z&NBSP;KTORYCH SI VODU MOZEME NABRAT DO OPAKOVANE POUZIVANYCH OBALOV.&NBSP;POKIAL NAKUPUJEME MINERALNE VODY, UPREDNOSTNIME VODY VO&NBSP;VRATNYCH SKLENYCH FLASIACH.
• ZVAZME NAKUPOVANIE JEDAL CI NAPOJOV PODAVANYCH V&NBSP; JEDNORAZOVOM OBALE.
• NEKUPUJME MALE BALENIA, UPREDNOSTNIME VACSIE BALENIA KDE VZHLADOM K&NBSP;HMOTNOSTI SAMOTNEHO VYROBKU TVORI OBAL MENSIE PERCENTO.
• NEKUPUJME PRODUKTY BALENE V&NBSP;PVC OBALOCH. PVC JE OZNACENY CISLOM 3 V&NBSP;TROJUHOLNIKU.

A&NBSP;TU SI POZRITE MAPU BEZOBALOVYCH OBCHODOV: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/MAPA-BEZOBALOVYCH-OBCHODOV

ROZNE DRUHY OBALOV AJ DALSIE NEGATIVA:

• SACKY, PLASTOVE TASKY – SU LAHKE A&NBSP;VIETOR CI VODA ICH LAHKO ODNESIE, A&NBSP;TAK CASTO KONCIA V&NBSP;PROSTREDI, KDE SA BUDU ROZKLADAT DESIATKY ROKOV! REALNE SA Z NICH ZRECYKLUJE PRIBLIZNE 1%. KAZDU MINUTU SA VO SVETE POUZIJE PRIBLIZNE MILION&NBSP;PLASTOVYCH TASIEK.
• VIACVRSTVOVE OBALY (TETRAPAK) – SU TAZKO RECYKLOVATELNE, PRE NAROCNE&NBSP;ODDELOVANIE JEDNOTLIVYCH VRSTIEV MATERIALOV PRE RECYKLACIU. V&NBSP;NIEKTORYCH MESTACH SA TRIEDIA, FIRMY ICH SPRACOVAVAJU LISOVANIM DO PODOBY IZOLACNYCH DOSIEK, ALEBO PO ROZVLAKNENI A ROZTRIEDENI NA JEDNOTLIVE DRUHY MATERIALOV (PAPIER, POLYMER A HLINIK) PRE RECYKLACIU.
• PET FLASE – VO VELKEJ MIERE KONCIA V&NBSP;PROSTREDI, KDE SA BUDU ROZKLADAT STOVKY ROKOV!
• PVC OBALY – PRI VYROBE A&NBSP;SPRACOVANI VZNIKAJU NEBEZPECNE LATKY, DIOXINY, PRI POUZIVANI SA DO POTRAVIN MOZU UVOLNOVAT FTALATY.
• HLINIKOVE PLECHOVKY – SU ENERGETICKY A&NBSP;SUROVINOVO NAROCNE NA VYROBU. JEDNA ZRECYKLOVANA PLECHOVKA USETRI ENERGIU NA CHOD&NBSP;TELEVIZORA POCAS TROCH HODIN!

PLASTY SA CASTO POUZIVAJU AKO „BALIACI MATERIAL“ PRE POTRAVINY, AVSAK OKREM PVC SA MOZU NEBEZPECNE LATKY DO POTRAVINY UVOLNOVAT AJ Z&NBSP;PS A&NBSP;DALSICH DRUHOV PLASTOV, PRETO ZVAZME NAKUP A&NBSP;HLAVNE SKLADOVANIE POTRAVIN V&NBSP;TAKYCHTO OBALOCH.

AKO RIESENIA SA VYVIJAJU MATERIALY, KTORE SU BIOLOGICKY ROZLOZITELNE, TASKY, SACKY, POHARE... ICH POUZITIE VSAK NIE JE ZATIAL ROZSIRENE A&NBSP;ENVIRONMENTALNE DOPADY SU CASTO NEGATIVNEJSIE V&NBSP;POROVNANI S OPATOVNE POUZIVANYMI MATERIALMI.

MNOHO VECI, KTORE POUZIVAME, SU JEDNORAZOVE, TEDA PO POUZITI KONCIA V&NBSP;TOM LEPSOM PRIPADE V&NBSP;TRIEDENOM ZBERE, V&NBSP;TOM HORSOM - NA SKLADKE ODPADOV, V&NBSP;SPALOVNI ALEBO V&NBSP;PRIRODE. KVOLI PRILIS KRATKEMU ZIVOTNEMU CYKLU VECI VZNIKA VELKE MNOZSTVO ODPADOV, S&NBSP;KTORYM SI MOMENTALNE NEVIEME PORADIT EKOLOGICKY PRIJATELNYM SPOSOBOM. PRITOM MNOHO Z&NBSP;TYCHTO VECI JE MOZNE OPATOVNE POUZIVAT, POUZIT ICH INAK, CI ICH ESTE OPRAVIT A&NBSP;POUZIVAT DALEJ.&NBSP;VIAC SA DOCITATE TU: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/ZRECYKLUJME-SI

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/MONIKA.MISTINOVA_220322-094645-3F9D_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="112" />

AKO SA VYLIECIT Z&NBSP;PRECHLADNUTIA BEZ ZBYTOCNYCH ODPADOV

NADCHA KAZDOROCNE POTRAPI NEJEDNEHO Z&NBSP;NAS.

SMRKANIE NOSA, BOLEST V&NBSP;KRKU, HORUCKA A&NBSP;CELKOVA SLABOST. VSETCI TO POZNAME.

MAME PRE VAS TIPY, AKO JU ZVLADNUT BEZ MNOZSTVA ODPADU.

VIAC SA DOCITATE SA TU: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/ZERO-WASTE-PRECHLADNUTIE

PRIEMYSELNE ODPADY PREDSTAVUJU VYSE 80% MNOZSTVA VSETKYCH ODPADOV VYPRODUKOVANYCH NA SLOVENSKU, ZVYSNYCH 20% TVORIA KOMUNALNE ODPADY PRODUKOVANE OBCANMI. PRIEMYSELNA VYROBA V&NBSP;ROKU 2020 VYPRODUKOVALA 27,4 % NEBEZPECNYCH ODPADOV A&NBSP;47,9% OSTATNYCH ODPADOV. PRAVDOU JE ZE OBCAN PRIAMO NEPRODUKUJE PREMYSLENY ODPAD, ALE AKO KONECNY SPOTREBITEL, KTORY NAKUPUJE VYROBKY MA NA TEJTO PRODUKCII URCITY PODIEL.

SLOVENSKO JE PRIEMYSELNA KRAJINA, CO SA ODRAZA AJ NA MNOZSTVACH VYPRODUKOVANEHO PRIEMYSELNEHO ODPADU. ZA PRIEMYSELNY ODPAD SA POVAZUJE ODPAD PRODUKOVANY PRIEMYSELNYMI PODNIKMI A&NBSP;ZAVODMI (NAPR. BATERIE, NEBEZPECNY ODPAD, STAVEBNY ODPAD, &NBSP;KALY, KOVY A&NBSP;I.). MNOZSTVO PRODUKOVANYCH PRIEMYSELNYCH ODPADOV VYPOVEDA O MIERE SPOTREBY MATERIALOV A&NBSP;DAVA NAM OBRAZ O&NBSP;EKONOMICKEJ CINNOSTI DANEJ KRAJINY. PRIEMYSELNE ODPADY SU BUD ZNESKODNOVANE, ZHODNOCOVANE ALEBO RECYKLOVANE. &NBSP;NAPRIEK TOMU, ZE SKLADKOVANIE TYCHTO ODPADOV MA KLESAJUCI TREND STALE KONCI NA SKLADKE ZNACNA CAST TYCHTO ODPADOV. IDE O&NBSP;SPECIFICKE ODPADY ROZNYCH DRUHOV, KTORYCH RECYKLACIA/ZHODNOTENIE SI VYZADUJE SPECIFICKE POSTUPY, FOKUS NA JEDEN DRUH MATERIALU, CAS&NBSP; A&NBSP;NEMALE FINANCNE PROSTRIEDKY NA VYBUDOVANIE RECYKLACNYCH ZARIADENI.

&NBSP;

SKLADKOVANY PRIEMYSELNY ODPAD PREDSTAVUJE VELKU EKOLOGICKU ZATAZ. VZHLADOM NA MNOZSTVO, ALE AJ&NBSP; PREVAZUJUCI SPOSOB NAKLADANIA IDE O&NBSP;TEMU, KTORA SI&NBSP; ZASLUZI ROVNAKU POZORNOST AKO &NBSP;NAKLADANIE S&NBSP;ODPADOM KOMUNALNYM. V&NBSP;PRIPADE PRIEMYSELNEHO ODPADU IDE CASTO O&NBSP;ODPAD NEBEZPECNY, KTORY PREDSTAVUJE PRE ZIVOTNE PROSTREDIE VELKE RIZIKO Z&NBSP;DOVODU MOZNEJ KONTAMINACIE OVZDUSIA, VODY CI PODY. PROBLEMOM JE AJ TO, ZE SKLADKUJEME CENNE SUROVINY, KTORE MAJU POTENCIAL BYT ZDROJOM VO VYROBNYCH PROCESOCH, NAMIESTO TOHO SKONCIA NA SKLADKE. &NBSP;

NAPRIEK VELKEMU MNOZSTVU SKLADKOVANEHO PRIEMYSELNEHO ODPADU, MA&NBSP; SKLADKOVANIE TOHTO ODPADU Z&NBSP;POHLADU PRODUKCIE EMISII METANU MENSI DOPAD NA ZIVOTNE PROSTREDIE NEZ SKLADKOVANIE KOMUNALNEHO ODPADU. ZA TENTO FAKT MOZE ZLOZENIE PRIEMYSELNEHO ODPADU, KTORY TVORIA PREVAZNE &NBSP;STAVEBNE A&NBSP;DEMOLACNE ODPADY, TAZOBNE ODPADY ODPADY Z&NBSP;UPRAV ODPADOV, KTORE NEOBSAHUJU ORGANICKY ROZLOZITELNY UHLIK, TEDA NA SKLADKE NEPRODUKUJU EMISIE METANU. NAOPAK SKLADKY KOMUNALNEHO ODPADU SU HLAVNYM ZDROJOM EMISII SKLENIKOVYCH PLYNOV, ZA CO MOZE ZLOZENIE ODPADU A&NBSP;HLAVNE PRITOMNOST ZELENEHO A BIOLOGICKY ROZLOZITELNEHO ODPADU. V&NBSP;PRIPADE PRIEMYSELNYCH ODPADOV OBSAHUJUCICH BIOLOGICKY DEGRADOVATELNY UHLIK, KTORY JE NA SKLADKE ZDROJOM EMISII SKLENIKOVYCH PLYNOV MA MNOZSTVO SKLADKOVANEHO ODPADU MEDZIROCNE KLESAJUCU TENDENCIU.

&NBSP;

PRELINK NA ZDROJE:

ZOZNAM PRIEMYSELNYCH ODPADOV SPOPLATNENYCH ZA SKLADKOVANIE NAJDETE NA HTTPS://WWW.SLOV-LEX.SK/STATIC/PRILOHY/SK/ZZ/2018/329/20190101_4920692-2.PDF

STATISTIKU NAKLADANIA PRIEMYSELNYCH ODPADOV ZA ROK 2020 A&NBSP;POROVNANIE S&NBSP;PREDCHADZAJUCIMI ROKMI NAJDETE NA: HTTPS://WWW.ENVIROPORTAL.SK/INDICATOR/DETAIL?ID=541

VIAC INFORMACII O&NBSP;PRIEMYSELNOM ODPADE NAJDETE NA: HTTPS://WWW.ODPADY-PORTAL.SK/ZNACKA/350/PRIEMYSELN%C3%BD%20ODPAD.ASPX

SKLADKY A SKLADKOVANIE

SKLADKA ODPADOV JE MIESTO SO ZARIADENIM NA ZNESKODNOVANIE ODPADOV, KDE SA ODPADY TRVALO UKLADAJU NA POVRCHU ZEME ALEBO DO ZEME.

PRI POZORNOM PRECITANI DEFINICIE&NBSP; CO JE SKLADKA ODPADOV SI TREBA VSIMNUT ZE IDE O&NBSP;TRVALE ULOZENIE ODPADOV, V&NBSP;PRAXI TO ZNAMENA ZE SA ODPAD SA ROZKLADA EXTREMNE POMALY (V&NBSP;PODSTATE NEROZKLADA).

&NBSP;

CO SA DEJE S&NBSP;ODPADOM PO PRIVEZENI NA SKLADKU?

HNED PO PRIVEZENI ODPADU NA TELESO SKLADKY, DOCHADZA K&NBSP;JEHO VYSYPANIU, LUDIA MAJU CASTO PREDSTAVU ZE ODPAD ZO ZMESOVEHO KOSA SA PRED SAMOTNYM ULOZENIM&NBSP; NA SKLADKU ESTE TRIEDI, IDE VSAK O&NBSP;MYTUS. JE DOLEZITE UVEDOMIT SI ZE KAZDY ODPAD KTORY VYHODIM DO ZMESOVEHO KOSA SKONCI NA SKLADKE.

NASLEDNE SA ODPAD ZHUTNUJE TAZKYMI MECHANIZMAMI A&NBSP;ZASYPAVA SA VRSTVOU ZEMINY A&NBSP;TO Z&NBSP;DOVODU ABY SA NA SKLADKU ZMESTILO VIAC ODPADU A&NBSP;ABY NEDOCHADZALO K&NBSP;JEHO ROZFUKAVANIU PO OKOLI. TIETO FAKTY MAJU ZA NASLEDOK ZE JE ODPAD USKLADNOVANY BEZ PRISTUPU KYSLIKA, CO MA ZA NASLEDOK EXTREMNE SPOMALENE ROZKLADNE PROCESY.

K&NBSP;SPOMALENIU PROCESOV PRISPIEVA AJ FAKT ZE PRI SKLADKOVANI ODPADOV DOCHADZA K ZMIESAVANIU VELKEHO MNOZSTVA NAJROZLICNEJSICH LATOK
A MATERIALOV ROZNEJ POVAHY – ORGANICKE, ANORGANICKE, REAKTIVNE, INERTNE, HORLAVE, ROZPUSTNE, NEROZPUSTNE, ATD. TIETO LATKY MEDZI SEBOU VYTVARAJU ZLOZITE REAKCIE, CIM SA SPUSTA NEKONTROLOVATELNY CHEMICKO – FYZIKALNY PROCES.

ORGANICKE ZLOZKY, KTORE BY SA VOLNE V PRIRODE ALEBO NA KOMPOSTOVISKU ROZLOZILI ZA NIEKOLKO MESIACOV, NA SKLADKE ODPADOV PODLIEHAJU LEN VELMI SPOMALENEMU ROZKLADU. VEDCI PRI SKUMANI NACHADZALI NA SKLADKACH ODPADOV AJ PO VYSE 20 – 30 ROKOCH NAPR. ZACHOVALE ZVYSKY JEDAL ČI DOBRE ČITATEĽNE NOVINY. PRE POROVNANIE: PRIEMERNA DOBA ROZKLADU NOVIN ZA IDEALNYCH PODMIENOK (KYSLIK, TEPLOTA CI VLHKOST) TRVA OD 6 DO 12 MESIACOV.

&NBSP;NA UZEMI SLOVENSKA SA NACHADZA SPOLU 274 SKLADOK, Z&NBSP;COHO 109 SKLADOK JE STALE AKTIVNYCH, TEDA SA NA NE ODPAD UKLADA.

V&NBSP;RAMCI UZEMIA TRENCIANSKEHO KRAJA SA NACHADZA 12 SKLADOK:

• 1 SKLADKA NA INERTNY ODPAD
• 9 SKLADOK ODPADOV, KTORY NIE JE NEBEZPECNY
• 1 SKLADKA ODPADOV NA NEBEZPECNY ODPAD

INFORMACIE O&NBSP;SKLADKACH NAJDETE NA: HTTPS://WWW.MINZP.SK/ODPADY/SKLADKOVANIE-ODPADOV/OZNAM-UCTE-UFR/

ANALYZU ODPADOVEHO HOSPODARSTVA V&NBSP;8 NAJVACSICH MESTACH SLOVENSKA: HTTPS://WWW.INCIEN.SK/WP-CONTENT/UPLOADS/2020/11/ANALYZA-ODPAD-HOSP-2020-FINAL.PDF

PREDSTAVTE SI ZE SI CHCETE KUPIT TRI JABLKA, VOJDETE DO OBCHODU A&NBSP;NA PULTE VIDITE VOLNE ULOZENE JABLKA A&NBSP;VEDLA NICH&NBSP; KILOVE BALENIE JABLK ZABALENE V&NBSP;PLASTOVEJ SIETKE V&NBSP;AKCII. VACSIE BALENIE ZA VYHODNEJSIU CENU NABADA SPOTREBITELA KUPIT SI VYHODNE BALENIE, VED PREDSA ZA MENEJ PENAZI BUDE MAT VIAC JABLK.

ZABALIT OVOCIE DO SIETKY JE OD VYROBCU VYBORNY TAH.

&NBSP;OKREM TOHO ZE SPOTREBITEL KUPI VIAC AKO POTREBUJE A&NBSP;V&NBSP;KONECNOM DOSLEDKU SPOTREBUJE, STRACA SPOTREBITEL MOZNOST VYBERU KVALITY (V SIETKACH JE TOTIZ TO CASTO KRAT UZ NAHNITE OVOCIE).

AVSAK CO JE VYHODNE PRE VYROBCU, NIE JE TAKE VYHODNE PRE SPOTREBITELA, CI ZIVOTNE PROSTREDIE.

• NAKUPOM BALENEHO OVOCIA A&NBSP;ZELENINY PRODUKUJEM ZBYTOCNY ODPAD- SIETKA NA OVOCI A&NBSP;ZELENINE JE NERECYKLOVATELNA. TREBA SI UVEDOMIT ZE JABLKA CI INE OVOCIE A&NBSP;ZELENINA / NEPOTREBUJU BYT OBALENE V&NBSP;AKOM KOLVEK OBALE CI FOLII. MAJU TOTIZ TO SUPKU, KTORA JE PRIRODNYM OBALOM ,KTORU PRED KONZUMACIOU MINIMALNE UMYJEM ALEBO OSUPEM.
• V&NBSP;KONECNOM DOSLEDKU KUPIM VIAC AKO POTREBUJEM A&NBSP;SPOTREBUJEM A&NBSP;TEDA V&NBSP;KONECNOM DOSLEDKU VYHODIM. TENTO FAKT POTVRDZUJU AJ STATISTIKY, KTORE HOVORIA ZE AZ 53% POTRAVINOVEHO ODPADU TVORIA PRAVE DOMACNOSTI. NA JEDNEJ STRANE KUPIM VIAC, NO NA DRUHEJ STRANE CAST Z&NBSP;POTRAVIN VYHODIM.
• AKO SPOTREBITEL NEMAM MOZNOST VYBERU MNOZSTVA A&NBSP;KVALITY, PRETO CASTO KRAT KUPIM V&NBSP;BALENI OVOCIE A&NBSP;ZELENINU KTORU NEMOZNO KONZUMOVAT Z&NBSP;DOVODU HNILOBY.

PRI OVOCI A&NBSP;ZELENINE

• JE DOLEZITE KUPOVAT LEN TAKE MNOZSTVA ZELENINY A&NBSP;OVOCIA KTORE REALNE SPOTREBUJEM. OBCHODY SU PREDSA OTVORENE A TOVAR DOSTUPNY A&NBSP;TAK NIE JE PROBLEM KUPIT VZDY CERSTVE OVOCIE A&NBSP;ZELENINU
• NEKUPUJEM BALENE OVOCIE A&NBSP;ZELENINU
• VOLNO PREDAJNE OVOCIE A&NBSP;ZELENINU NEZABALIM DO MIKROTENOVEHO SACKU, V&NBSP;PRIPADE NAKUPU MALEHO MNOZSTVA OVOCIE A&NBSP;ZELENINU LEN ODVAZIM A&NBSP;NALEPIM LEN LEPKU, PO PRIPADE ZO SEBOU NOSIM SIETKU NA OVOCIE, KTORU POUZIVAM OPAKOVANE- CIM MINIMALIZUJEM ODPAD. V&NBSP;PRIPADE ZE NAKUPUJEM VACSIE MNOZSTVO OVOCIA A&NBSP;ZELENINY, MOZEM POUZIT AJ PRAZDNY KARTON, KTORY JE V&NBSP;OBCHODE, DO KTOREHO POUKLADAM NAVAZENE OVOCIE A&NBSP;ZELENINU.

&NBSP;

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/ZUS_2/DOC02117220211214135430_001_ZMENSENA_2_.JPG ALT="ZELENINA" WIDTH="160" HEIGHT="112" />

PRI NAKUPE PECIVA

• EKOLOGICKOU ALTERNATIVOU AKO MINIMALIZOVAT JEDNORAZOVE SACKY (KTORE SU NERECYKLOVATELNE A&NBSP;TYM ZE SU LAHKE SPOSOBUJU VELKE ZNECISTENIE ZP) JE NOSIT DO OBCHODU BAVLNENE VRECUSKO NA PECIVO ALEBO VOSKOVE VRECUSKO NA PECIVO.
• PRI NAKUPE NEPOUZIVAM PAPIEROVE VRECUSKA, KTORE SU PRI PECIVE- TIE SU POVOSKOVANE, CASTO KRAT S&NBSP;FOLIOVYM OKIENKOM A&NBSP;SU NERECYKLOVATELNE.

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/PECIVO.JPG ALT="PECIVO" WIDTH="204" HEIGHT="136" />

NAKUP BEZNYCH&NBSP; POTRAVIN

• NAJLEPSOU VOLBOU JE NAKUPOVAT NEBALENE POTRAVINY V&NBSP;BEZOBALOVYCH OBCHODIKOCH, KDE SI PRINESIEM SVOJU NADOBU. TIETO OBCHODIKY MI PONUKAJU MOZNOST KUPOVAT MENSIE MNOZSTVA POTRAVIN A&NBSP;TAK MOZEM VYSKUSAT NOVE CHUTE A&NBSP;DRUHY POTRAVIN. UMOZNUJU MI NAKUPOVAT LEN TAKE MNOZSTVO AKE AKTUALNE POTREBUJEM, CIM PREDCHADZAM PLYTVANIU POTRAVIN A&NBSP;MINIMALIZUJEM OKREM OBALOVEHO ODPADU AJ TEN POTRAVINOVY.
• V&NBSP;PRIPADE ZE NAKUPUJEM BALENE POTRAVINY A&NBSP;VYROBKY, VOLIM VACSIE BALENIA
• V&NBSP;PRIPADE ZE NAKUPUJEM V&NBSP;BEZNOM OBCHODE, JE POTREBNE PRI VYBERE POTRAVINY OKREM LOKALNOSTI ZVAZIT AJ OBAL, NIE JE TOTIZ TO OBAL AKO OBAL.

V&NBSP;PRIPADE ZE NAKUPUJEM BALENU POTRAVINU, TREBA SLEDOVAT SYMBOLY OZNACUJUCE POUZIVANIE RECYKLOVANYCH OBALOV ALE AJ OZNACENIE MATERIALU Z&NBSP;KTOREHO JE OBAL VYROBENY. PRI BALENYCH TOVAROCH TREBA DBAT NA KUPU:

• POTRAVIN BALENYCH V&NBSP;CO NAJMENSOM MNOZSTVE OBALOV (DOBRY PRIKLAD SU DEZERTY VERZUS KVALITNA COKOLADA- KYM PRI DEZERTE KUPUJEM KUSOK COKOLADY V&NBSP;KOPE OBALU, OBDAROVANEHO ROVNAKO POTESI NAOZAJ KVALITNA COKOLADA ZABALENA V&NBSP;JEDNOM OBALE)
• BALENIE POTRAVIN A&NBSP;TOVAROV DO OBALOV KTORE SU RECYKLOVATELNE

NAKUP DROGERIE A&NBSP;KOZMETIKY

• NAJLEPSOU VOLBOU JE NAKUPOVAT CAPOVANU DROGERIU DO VLASTNYCH NADOB
• KUPOVAT VACSIE BALENIA A KONCENTRATY

NAKUP ELEKTRONIKY

• UPREDNOSTNUJEM NAKUP VYROBKOV KTORE SA DAJU OPRAVIT, PO PRIPADE MAJU PREDLZENU ZARUKU CI GARANCIU OPRAVY

NAKUP TEXTILU

• PRI TEXTILE NAKUPUJEM KVALITNE OBLECENIE, UPREDNOSTNUJEM TEXTIL Z CERTIFIKOVANEJ BAVLNY, VYHYBAM SA FAST FASHION KUSKOM A&NBSP;LACNEMU TEXTILU
• PRI KAZDOM NAKUPE ZVAZUJEM POTREBU NOVEHO OBLECENIA

DALSIE TIPY NA MINIMALIZACIU ODPADU:

• V&NBSP;PRIPADE ZE NAKUPUJETE CEZ E-SHOP JE POTREBNE VOLIT „EKOLOGICKY ZODPOVEDNE E-SHOPY“ KTORE MINIMALIZUJU ODPAD PRI BALENI, CI POUZIVAJU OPATOVNE KARTONY A&NBSP;OBALOVY MATERIALA. TO CI MA E-SHOP NASTAVENU ZODPOVEDNU EKOLOGICKU POLITIKU, SI VZDY VIETE OVERIT V&NBSP;DANOM E-SHOPE.
• PRI NAKUPE ODMIETAM IGELITOVE TASKY CI IGELITOVE SACKY. RADSEJ POUZIVAM SVOJU LATKOVU TASKU- TU VSAK TIEZ PLATI ZE NA JEJ VYROBU BOLA SPOTREBOVANA ENERGIA A&NBSP;ZDROJE, PRETO JU POUZIVAM DLHODOBO NIEKOLKO ROKOV.
• POKIAL NEJAKU VEC UZ NEPOTREBUJEM A&NBSP;JE STALE FUNKCNA, PONUKNEM JU SVOJIM ZNAMYM, ODOVZDAM DO SWAP CENTIER, PO PRIPADE PONUKNEM CEZ INTERNET (EXISTUJE VELA SKUPIN KDE MOZNO PREBYTOCNE VECI PONUKNUT ZADARMO/ALE AJ ZA ODPLATU)
• VEDELI STE ZE AJ POUZITEJ KRABICI VIETE PREDLZIT ZIVOTNOST? AK MATE DOMA POUZITE KRABICE, ZLOZTE ICH, KED BUDETE MAT DOMA ASPON 10KS ZADARMO ICH ODOVZDATE V&NBSP;NAJBLIZSEJ POBOCKE PACKETY A&NBSP;TYM IM DATE DRUHU SANCU. BLIZSIE INFORMACIE O&NBSP;SPATNOM ZBERE NAJDETE NA HTTPS://BIOCARE.SK/EKOZBER
• DOLEZITE JE MINIMALIZOVAT ODPAD CELOROCNE TEDA PRI NAKUPE, V&NBSP;DOMACNOSTI, V&NBSP;PRACI, NA DOVOLENKE, V&NBSP;SKOLE CI V&NBSP;KOMUNITE.
• NA MINIMALIZACIU MYSLIM AJ PRI NAVSTEVE CINTORINA: POUZIVAM VENCE Z&NBSP;PRIRODNYCH MATERIALOV, KTORE SA ROZLOZIA. SVIECKY VOLIM TAKTIEZ PRIRODNE, NEBALENE. PRICOM PLATI AJ V&NBSP;TOMTO PRIPADE ZE MENEJ JE NIEKEDY VIAC. ODPAD Z&NBSP;CINTORINOV V&NBSP;PODOBE UMELYCH VENCOV, PLASTOVYCH KAHANCOV A&NBSP;PESTROFAREBNYCH SKLENENYCH LAMPASOV JE NERECYKLOVATELNY. V&NBSP;PRIPADE ZE VAS TEMA ODPADU NA CINTORINOCH ZAUJIMA ODPORUCAME VAM NAVSTIVIT WEB. HTTPS://WWW.NULAODPADU.SK/ZERO-WASTE-DUSICKY
• DO&NBSP;RESTAURACII SI NOSIM SVOJE OBALY/OBEDARE, TO ISTE PLATI AJ O&NBSP;BALENI DESIATY DETOM DO SKOLY- NAMIESTO DO SACKU ZABALIM DESIATU DO OBEDARA/VOSKOVEHO OBRUSKA.
• NEKUPUJEM BALENU VODU, NOSIM SI SVOJU FLASU S&NBSP;PITNOU VODOU
• AK PREFERUJEM NAKUP NAPOJOV SO SEBOU (TAKE AWAY)- NOSIM SI SVOJ POHARIK, JEDNORAZOVE POHARIKY ODMIETAM.
• USKLADNENIE POTRAVIN JE TIEZ KLUCOVE PRE MINIMALIZACIU ODPADU. AZ 1/3 JEDLA KONCI V&NBSP;KOSI. PRE VIAC INFORMACII O&NBSP;MINIMALIZACII POTRAVINOVEHO ODPADU NAJDETE NA HTTPS://WWW.NULAODPADU.SK/NEPLYTVAJME-JEDLOM
• OKREM LOKALNOSTI JE POTREBNE ZVAZIT AJ OBAL, NIE JE TOTIZ TO OBAL AKO OBAL.

V&NBSP;PRIPADE ZE NAKUPUJEM BALENU POTRAVINU, TREBA SLEDOVAT ABY BOLI OBALY Z RECYKLOVANYCH OBALOV ALE AJ OZNACENIE MATERIALU Z&NBSP;KTOREHO JE OBAL VYROBENY. NAJHORSOU ALTERNATIVOU OBALU JE TZV. KOMPOZITNY OBAL- JE TAKY OBAL KTORY JE TVORENY&NBSP; Z&NBSP;VIACERYCH MATERIALOV A&NBSP;TYM PADOM NERECYKLOVATELNY, OZNACENY JE VZDY TROJUHOLNIKOM POD KTORYM JE &NBSP;PISMENO C/ PAP, PP, ALU, LDPE (VACSINOU IDE O&NBSP;OBALY NA CHIPSOCH, KORENINACH, KAVACH, KAPSICKY PRE DOMACICH MILACIKOV), VYNIMKOU KOMPOZITNEHO OBALU KTORY JE DOBRE RECYKLOVATELNY SU NAPOJOVE KARTONY-KTORE SU DOBRE RECYKLOVATELNE A&NBSP;PATRIA DO SEPAROVANEHO ODPADU .

EKOPORADNA/OBALY_ZMENSENA.JPG ALT="OBALY" WIDTH="306" HEIGHT="184" />

ZAKLADNOM PRI MINIMALIZACII JE ZAMYSLIET SA CI DANU VEC NAOZAJ POTREBUJEM PRED SAMOTNYM NAKUPOM.

KONZUMNA DOBA NAM NUKA PRESVEDCENIE ZE NAKUP MATERIALNYCH VECI A&NBSP;KONZUMNY SPOSOB ZIVOT NAS UROBI STASTNYMI.

IDE VSAK O&NBSP;PREDAJNU TECHNIKU, PRETO JE DOLEZITE UVEDOMIT SI ZE MATERIALNE VECI NAM PONUKAJU LEN CHVILKOVE USPOKOJENIE.

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/ODPADY__2__ZMENSENA.JPG ALT="HIERARCHIA" WIDTH="200" HEIGHT="164" />

POVINNOST SEPAROVAT ODPAD&NBSP; NAM TOTIZTO VYPLYVA ZO ZAKONA A&NBSP;TEDA BY TO MAL BYT STANDARD PRE KAZDEHO OBYVATELA.

NAPRIEK TOMU ZE IDE O&NBSP;POVINNOST V&NBSP;MNOHYCH PRIPADOCH TOMU TAK NIE JE A&NBSP;TAK KONCI ODPAD, KTORY MOHOL BYT ZDROJOM NA SKLADKACH. AVSAK AJ KED POCTIVO SEPARUJEME NEMOZEME NADOBUDNUT POCIT SPOKOJNOSTI, ZE ROBIME MAXIMUM, TREBA SI UVEDOMIT ZE ROBIME STALE LEN PRVY KROK.

ODPADY SU TVORENE ROZNYMI MATERIALMI A&NBSP;ICH KOMBINACIOU. TO Z&NBSP;AKEHO MATERIALU JE VYROBENY ODPAD URCUJE POCET CYKLOV RECYKLACIE.

TIETO POCTY RECYKLACIE BYVAJU AZ NA VYNIMKY AKO JE NAPRIKLAD SKLO CI KOV OBMEDZENE. DO UVAHY TREBA ZOBRAT AJ FAKT ZE NA SAMOTNU RECYKLACIU JE POTREBNA ENERGIA A&NBSP;ZDROJE A&NBSP;VYSLEDNYM PRODUKTOM NIE JE LEN RECYKLAT ALE&NBSP; AJ ODPAD.

DRUHYM PROBLEMOM JE ZE SU VYROBKY CASTOKRAT BALENE V&NBSP;ZBYTOCNYCH OBALOCH.&NBSP; VED OBAL PREDSA PREDAVA! PRETO LEPSIA MOZNOST JE VZDY ODPAD NETVORIT.

ZAKLADNOM PRI MINIMALIZACII JE ZAMYSLIET SA CI DANU VEC NAOZAJ POTREBUJEM PRED SAMOTNYM NAKUPOM. KONZUMNA DOBA NAM NUKA PRESVEDCENIE ZE NAKUP MATERIALNYCH VECI A&NBSP;KONZUMNY SPOSOB ZIVOT NAS UROBI STASTNYMI.&NBSP;

IDE VSAK O&NBSP;PREDAJNU TECHNIKU, PRETO JE DOLEZITE UVEDOMIT SI ZE MATERIALNE VECI NAM PONUKAJU LEN CHVILKOVE USPOKOJENIE. DO OBCHODU CHODTE VZDY S NAKUPNYM ZOZNAMOM CO POTREBUJEM NAKUPIT.

V&NBSP;TEJTO SEKCII SI POVIEME NIEKOLKO RAD A&NBSP;PRIKLADOV AKO ODPAD MINIMALIZOVAT.

O&NBSP;POTREBE PREDCHADZANIA VZNIKU ODPADU HOVORI HIERARCHIA ODPADOVEHO HOSPODARSTVA, KTORA VYZERA &NBSP;AKO OBRATENA PYRAMIDA, PRICOM NA VRCHNEJ NAJLEPSEJ PRIECKE STOJI PREDCHADZANIE VZNIKU ODPADU- TATO PRIECKA HOVORI ZE NAJLEPSI ODPAD JE TEN KTORY NEVZNIKNE, NAOPAK NAJHORSIA SPODNA PRIECKA JE ZNESKODNOVANIE ODPADU- POD TYMTO POJMOM SI MOZEME PREDSTAVIT SKLADKOVANIE.

ZDROJ: HTTPS://WWW.TRIEDENIEODPADU.SK/

DUSICKOVE OBDOBIE V MINULOSTI A DNES

PAMIATKA ZOSNULYCH A SVIATOK VSETKYCH SVATYCH MAJU KORENE V DAVNEJ MINULOSTI. SVIATOK VSETKYCH SVATYCH VZNIKOL V CASOCH ROZPADU RIMSKEJ RISE.

PAMIATKA ZOSNULYCH VZNIKLA V STREDOVEKU, KED V ROKU 998 MNISI BENEDIKTINI VO FRANCUZSKOM OPATSTVE, ZVONILI NA POCEST SVOJICH ZOSNULYCH. V MINULOSTI SVIATOK DUSICIEK VYZERAL INAK, NASI PREDKOVIA V TENTO SVIATOK OBDAROVAVALI V CASE DUSICIEK CHUDOBNYCH.

AKO PREJAV SPOMIENKY SA NA STOLOCH PO VECERI PONECHAVALI ZVYSKY VECERE URCENE PRE ZOSNULYCH. NA HROBOCH RODINY SPOLOCNE ZAPALOVALI SVIECKU AKO SYMBOL „VECNEHO SVETLA“. RODINA NA ZOSNULYCH SPOLOCNE SPOMINALA PRI ROZPRAVANI PRIBEHOV KTORE S NIMI ZAZILI.

ZO VSETKYCH ZVYKOV SA PRENIESLO DO DNESNEJ DOBY LEN PALENIE SVIECOK. OBDAROVANIE CHUDOBNYCH A PRIPOMINANIE ZOSNULYCH CEZ PRIBEHY NAHRADIL ZVYK PRINASANIA KVETOVYCH VYZDOB NA HROBY.

ZDOBENIE HROBOV POSLEDNE ROKY NADOBUDA AKYSI ZVLASTNY TREND, PRI KTOROM PLATI CIM VIAC, TYM LEPSIE A TO VO VSETKYCH SMEROCH. POHLAD NA HOJNE VYZDOBENY HROB BLIZNYCH V POROVNANI SO SUSEDOVYM, NAM PRINASA AKYSI POCIT SATISFAKCIE. MALOKTO SA VSAK PRI TOMTO POHLADE ZAMYSLI NAD DOPADMI NASHO SPRAVANIA.

UMELE KYTICE NAM DAVAJU POCIT, ZE SU NEZNICITELNE A VECNE. KYTICE VSAK PO PAR MESIACOCH STRATIA FARBU A KONCIA V KOSI – A TU NASTAVA PROBLEM.

TIETO KYTICE SA TOTIZTO NEDAJU RECYKLOVAT, KEDZE SU VYROBENE Z KOMBINACIE VIACERYCH MATERIALOV A TAK SU ODSUDENE NA ULOZENIE NA SKLADKE. ANO, DOBRE CITATE - NA SKLADKE! TAM, KDE SA ANI ZA NIEKOLKO DESIATKOV ROKOV NEROZLOZIA A TAK IM PRIVLASTOK „VECNE“ PRINALEZI PRAVOM, I KED NIE V TAKOM ZMYSLE, V AKOM SME OCAKAVALI PRI ICH KUPE.

DALSIM PROBLEMOM ZDOBENIA HROBOV SU SAMOTNE SVIECKY VYRABANE Z ROPY, NEHOVORIAC O ROZNYCH KOMBINACIACH OBALOV, V KTORYCH SU ULOZENE.

MALOKTO VIE, ZE SICE NA OKO KRASNY PESTROFAREBNY SKLENENY KAHANEC JE NERECYKLOVATELNY. A TAK SA ODPAD Z JEDNEJ “DUSICKOVEJ NAVSTEVY“ BUDE ROZKLADAT ESTE DESIATKY AZ STOVKY ROKOV PO TOM, CO ZOMRIE GENERACIA, KTORA HO TAM NOSI.

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/DAY-OF-THE-DEAD-204544_960_720.JPG ALT="" WIDTH="200" HEIGHT="150" />

TIPY NA MINIMALIZOVANIE ODPADU:

SKUSME TENTO ROK NERECYKLOVATELNE OZDOBY A KAHANCE NAHRADIT ZA UDRZATELNEJSIMI ALTERNATIVAMI:

• UMELE KYTICE MOZEME NAHRADIT CHRYZANTEMAMI, VRESMI CI INYMI KVETMI V KVETINACI

• ARANZMAN NA HROB PRIPRAVME ZO ZIVEJ CECINY, SUSENYCH KVETOV A PRIRODNYCH MATERIALOV (SISKY, SIPKY, KORA, MACH A PODOBNE)

• ZABUDNIME NA PLASTOVE STUHY, CELOFANY CI UMELE DEKORACIE A NAHRADME ICH DEKORACIAMI Z ORGANICKYCH MATERIALOV

• KED UZ MAME SKLENENE KAHANCE, SKUSME ICH POUZIVAT CO NAJDLHSIE AKO JE MOZNE

• PRI KUPE SKLENENEHO KAHANCA VOLME STRIEDME JEDNOFAREBNE KAHANCE, VYHNIME SA UMELOHMOTNYM SVIETNIKOM.

• SVIECKY UPREDNOSTNIME ZO SOJOVEHO, KOKOSOVEHO ALEBO VCELIEHO VOSKU

PRI VYZDOBE HROBU PAMATAJME NA TO, ZE NIC NIE JE VECNE A TAK VSETKY MATERIALY VRATANE TYCH PRIRODNYCH, SKONCIA RAZ AKO ODPAD.

PRETO AJ PRI VYZDOBE HROBU VOLME VYZDOBU STRIEDMEJSIU A UDRZATELNEJSIU.

PAMATAJME ZE DUSICKOVE OBDOBIE JE HLAVNE O SPOMIENKACH NA CAS KEDY NASI ZOSNULI BOLI MEDZI NAMI, NIE O SUTAZI KTO MA KRAJSIE A BOHATSIE VYZDOBENY HROB.

&NBSP;

&NBSP;

PAPIER

PRED (SUCASNOU) EROU PLASTOV BOL PAPIER PRAKTICKY JEDINYM POUZIVANYM OBALOVYM MATERIALOM. AJ V SUCASNOSTI, NAPRIEK DOMINANCII OBALOV Z PLASTOV, VSAK SPOTREBA STUPA – TAK AKO AJ MNOZSTVO A KVALITA OBALOV - KAZDY Z NAS PAPIER ROZNYMI SPOSOBMI POUZIVA...

PAPIER TVORI PRIBLIZNE 14 % HMOTNOSTI V CELKOVOM MNOZSTVE KOMUNALNEHO ODPADU Z DOMACNOSTI.

• PAPIER JE MOZNE RECYKLOVAT VELMI DOBRE (5–8-KRAT) A NASLEDNE KOMPOSTOVAT

• PRI RECYKLACII SA PAPIER ROZVLAKNUJE NA VLAKNA CELULOZY A NASLEDNE OPAT SPRACOVAVA.

• Z RECYKLOVANEHO PAPIERA SA VYRABAJU NAJKVALITNEJSIE VYROBKY.

• RECYKLACIA PAPIERA ZNIZUJE KONECNE CENY PRE SPOTREBITELOV.

&NBSP; RECYKLOVANY PAPIER SA DA VYRABAT VELMI JEDNODUCHO A MOZEME SI TO SKUSIT AJ SAMI.

• AZ 50% VSTUPNEJ SUROVINY PRI VYROBE PAPIERA PREDSTAVUJE DRUHOTNA SUROVINA.
• 1 TONA ZBEROVEHO PAPIERA ZACHRANI PRIBLIZNE 17 STROMOV

• PATRIA SEM:NOVINY, CASOPISY, ZOSITY, LISTY, KANCELARSKY PAPIER, PAPIEROVE VRECKA, LEPENKA, KRABICE Z TVRDEHO PAPIERA, KARTON, OBALKY, LETAKY, KATALOGY, TELEFONNE ZOZNAMY, PLAGATY, POHLADNICE, ZAKLADACE, BALIACI A KREPOVY PAPIER, PAPIEROVY OBAL A POD.
• NEPATRIA SEM:PLASTOVE OBALY, VIACVRSTVOVE OBALY (NAPR. NAPOJOVE KARTONY), VOSKOVANY PAPIER, PAPIER S HLINIKOVOU FOLIOU, MASTNY PAPIER, POUZITE PLIENKY A HYGIENICKE POTREBY, OBALY Z MASLA A POD.

ILUSTRACNE VIDEO:

AKO SA PAPIER TRIEDI?

PO TOM, CO JE PAPIER ODOVZDANY PRODUCENTMI ODPADU NA ZNESKODNENIE, SA TRIEDI NA TRIEDIACICH LINKACH. (ZALEZI TO OD SPRACOVATELA, ALE PAPIER SA VACSINOU TRIEDI NA NOVINOVY, CASOPISY, LEPENKU A KARTONY A OSTATNY PAPIER.) KOVOVE SUCASTI SA NA TRIEDIACICH LINKACH VYSEPARUJU POMOCOU MAGNETICKYCH SEPARATOROV A TAKISTO SPINAVY PAPIER SA TRIEDI ZVLAST – NASLEDNE SA ENERGETICKY VYUZIJE V SPALOVNIACH ODPADU. PO DOTRIEDENI SA JEDNOTLIVE DRUHY PAPIERA LISUJU A NASLEDNE SA ODVAZAJU NA DALSIE SPRACOVANIE, ZVYCAJNE DO PAPIERNI.

PRECO TRIEDIT PAPIER?

RECYKLACIOU OPROTI VYROBE Z PRIMARNYCH ZDROJOV SETRIME ENERGIU - PRE JEDNOTLIVE SUROVINY TO PREDSTAVUJE PERCENTUALNU USPORU ENERGIE 97% V PRIPADE PLASTOV, 95% PRI TRIEDENI HLINIKA, 74% PRI OCELI, 70% PRI PAPIERI A 25% PRI SKLE.

• 1 TONA ZBEROVEHO PAPIERA ZACHRANI PRIBLIZNE 17 STROMOV.
• VYTRIEDENIM A RECYKLACIOU 110 TON STAREHO PAPIERA SA ZACHRANI 1HA 80-ROCNEHO LESA.
• LEN PRE POTREBY VYROBY JEDNORAZOVYCH PLIENOK ZAPLATI ZIVOTOM CELOSVETOVO ROCNE VIAC AKO 1 MLD. STROMOV. Z TYCHTO PLIENOK POTOM VZNIKNE ROCNE TOLKO ODPADU, ZE KEBY SME ICH POUKLADALI VEDLA SEBA, TAK BY SME VYTVORILI CESTU DLHU 7-KRAT NA MESIAC A SPAT.
• RECYKLACIA 1 TONY STAREHO PAPIERA PRI VYROBE USETRI 500–600KWH ELEKTRICKEJ ENERGIE, RECYKLACIA 1 KS HLINIKOVEJ PLECHOVKY USETRI TOLKO ELEKTRICKEJ ENERGIE, ZE BY TO STACILO NA CHOD POCITACA ALEBO TELEVIZORA POCAS 3 HODIN.
• SPOTREBA PAPIERA VO SVETE NARASTA V OBROVSKEJ MIERE (OD R. 1890 VZRASTLA Z 3,3 MIL. TON NA 299,8 MIL. TON V R. 1998), CIM RASTIE AJ MNOZSTVO ODPADU. RECYKLACIA SICE ZMIERNUJE DESTRUKTIVNE DOPADY TOHTO TRENDU (VO SVETE VZRASTLA Z 30 MIL. TON V ROKU 1970 NA 126,3 MIL. TON V R. 1997), ALE ANI TA NEZABRANUJE ZVYSOVANIU TAZBY LESOV PRE PAPIER.
• Z 22% SVETOVEJ POPULACIE SPOTREBOVAVAJU PRIEMYSELNE KRAJINY VIAC AKO 71% CELKOVEJ SPOTREBY PAPIERA. V ROKU 1997 BOLA ROCNA SPOTREBA PAPIERA V PRIEMERE NA OBYVATELA PRE INDUSTRIALIZOVANE KRAJINY AKO CELOK 164KG. V RUSKU JE PRIEMERNA SPOTREBA PAPIERA A LEPENKY 37 KG/OBYV., V ROZVOJOVYCH KRAJINACH 18KG; V INDII MENEJ AKO 4KG. PRE CELU AFRIKU BOLA PRIEMERNA SPOTREBA MENEJ AKO 6KG NA OSOBU A PRE VYSE 20 AFRICKYCH STATOV MENEJ AKO 1KG.

EKOPOKUS – VYROBME SI SAMI RECYKLOVANY PAPIER

CO K TOMU POTREBUJEME?&NBSP;

3 STRANKY STARYCH NOVIN, DALSIE NOVINY, MIXER, VODU, PEKAC HLBOKY ASPON 7 CM, PLETIVO ALEBO SIETKU, ODMERKU NA VODU, PEVNU DOSKU (ALEBO POD.)

AKO NA TO?&NBSP;(POSTUP, KTORY JE VSAK MOZNE PODLA KONKRETNYCH PODMIENOK MODIFIKOVAT.)
1. ROZTRHAJME 3 STRANKY NOVIN NA MALICKE KUSKY.
2. DAJME TIETO KUSKY DO MIXERA. PRIDAJME 5 SALOK VODY.
3. ZMES MIXUJEME AZ KYM SA NEVYTVORI „PAPIEROVA KASA“.
4. DO VYSKY 2,5 CM NALEJEME VODU DO PEKACA.
5. PRELEJEME PAPIEROVU KASU DO ODMERKY.
6. DAJME DO PEKACA PLETIVO.
7. NALEJEME DO PEKACA SALKU PAPIEROVEJ KASE.
8. KASU DOKLADNE ROZPRESTRIME PO CELEJ PLOCHE PLETIVA.
9. PLETIVO OPATRNE ZDVIHNEME A NECHAJME ODTIECT VODU.
10. DO PRIPRAVENYCH NOVIN POLOZME PLETIVO S KASOU.
11. NOVINY ZATVORME A OPATRNE ICH OBRATME TAK, ABY BOLO PLETIVO NA VRCHU KASE, CELE TO VSAK JE UPROSTRED NOVIN.
12. POLOZME TO NA DOSKU A VYTLACME VODU.
13. OTVORME NOVINY A VYBERME PLETIVO, VYTLACENU PAPIEROVU KASU NECHAJME LEZAT V NOVINACH.
14. KASU NECHAJME SCHNUT NA NOVINACH NAJMENEJ 24 HODIN. KED SA PRESVEDCIME, ZE JE PAPIER SUCHY OPATRNE HO DAME Z NOVIN DOLE.
15. A JE TO! TERAZ NAZORNE VIDIME AKO JEDNODUCHO SA DA VYRABAT RECYKLOVANY PAPIER...

ZAUJIMAVOSTI

• SAMOZREJME, ZE TRIEDENIM PAPIERA A VYUZIVANIM DRUHOTNYCH SUROVIN SETRIME LESY, ALE AZ 75% VYTAZENEHO DREVA PUTUJE DO NABYTKARSKEHO ALEBO STAVEBNEHO PRIEMYSLU.
• AJ KED TO NIE JE NA VYROBKOCH OZNACENE, AZ 50% VSTUPNEJ SUROVINY PRI VYROBE PAPIERA PREDSTAVUJE DRUHOTNA SUROVINA.

ZDROJ: HTTPS://WWW.NATURPACK.SK/SLUZBY/VEREJNOST/AKO-TRIEDIME-JEDNOTLIVE-DRUHY-ODPADU/PAPIER-TRIEDENIE-A-RECYKLACIA-PAPIERA/

O TRIEDENI ODPADU SA HOVORI STALE CASTEJSIE, ALE NIE KAZDY UPLNE PRESNE VIE, AKO SPRAVNE TRIEDIT. SEPAROVANIM ODPADU JE MOZNE VYRAZNE ZNIZIT MNOZSTVO ZMESOVEHO KOMUNALNEHO ODPADU, KTORY SA ODVAZA NA SKLADKY A NIJAKO SA NEZHODNOCUJE. SKLO, PAPIER, PLASTY AJ HLINIK JE MOZNE RECYKLOVAT.

EKOLOGICKE VYHODY TRIEDENIA ODPADU

TRIEDENY ZBER VRACIA DRUHOTNE SUROVINY SPAT DO VYROBNEHO PROCESU A PRETO JE MOZNE:

• TAZIT A ZISKAVAT MENEJ PRVOTNYCH SUROVIN
• MENEJ DEVASTOVAT NOVE UZEMIA KVOLI TAZBE SUROVIN
• POSTAVIT MENEJ SKLADOK A SPALOVNI ODPADOV – MENSIE ZNECISTENIE PROSTREDIA
• MENEJ ZNECISTOVAT PROSTREDIE ZO SPRACOVANIA SUROVIN A TVORBE NOVYCH SUROVIN

&NBSP;EKONOMICKE VYHODY TRIEDENIA ODPADU

• ZA ZNESKODNOVANIE ODPADOV JE NUTNE PLATIT (NAPR. POPLATOK ZA ZNESKODNENIE A POPLATOK ZA ULOZENIE ODPADOV NA SKLADKU), ALE ZA TRIEDENIE PLATIT NEMUSIME.
• MESTSKE / OBECNE POPLATKY ZA SMETI V&NBSP;POSLEDNYCH ROKOCH RASTU Z&NBSP;ROKA NA ROK A&NBSP;TRIEDENIM VIEME SPOMALIT (CIASTOCNE ZASTAVIT) NARASTANIE TYCHTO POPLATKOV.
• SPRACOVATELOM SUROVIN SA VDAKA DRUHOTNYM SUROVINAM Z TRIEDENEHO ZBERU ZNIZUJU NAKLADY NA VYROBU, CO V KONECNOM DOSLEDKU ZNAMENA PRE SPOTREBITELOV LACNEJSIE VYROBKY.
• SKLADKY ODPADOV MUSIA BYT MONITOROVANE A STRAZENE AJ PO SKONCENI SVOJEJ PREVADZKY (NEHOVORIAC O NAKLADOCH NA ODSTRANOVANIE EKOLOGICKYCH SKOD.).
• VYSTAVBA A PREVADZKA RECYKLACNYCH TECHNOLOGII JE LACNEJSIA AKO VYSTAVBA A PREVADZKA TECHNOLOGII NA ZNESKODNOVANIE ODPADOV (SKLADKY, SPALOVNE, ATD.).

&NBSP;SOCIALNE VYHODY TRIEDENIA ODPADU

• TRIEDENY ZBER ZVYSUJE ZAMESTNANOST. ZBER SUROVIN, ICH DOTRIEDOVANIE, PREPRAVA NA SPRACOVANIE A RECYKLACIU A KOMPOSTOVANIE VYTVARA VIAC PRACOVNYCH &NBSP;MIEST.
• REALIZACIA TRIEDENEHO ZBERU POMAHA VYCHOVAVAT LUDI A FORMOVAT ICH VZTAH K OCHRANE ZIVOTNEHO PROSTREDIA A V LUDSKYCH VZTAHOCH.
• &NBSP;TRIEDENY ZBER POSKYTUJE PRILEZITOST PRE SEBAREALIZACIU AJ SOCIALNE ODKAZANYM VRSTVAM. NAPRIKLAD MNOHI TELESNE ALEBO DUSEVNE POSTIHNUTI OBCANIA MAJU &NBSP; MOZNOST SEBAREALIZACIE V TRIEDENI, RECYKLACII A UPRAVE NEPOTREBNYCH VECI, Z KTORYCH SA STAVAJU PREDMETOM CINNOSTI, KTORE MAJU VYUZITIE.

&NBSP;VEDELI STE, ZE?

• NA SLOVENSKU VZNIKNE ROCNE AZ 1,9 MILIONA TON KOMUNALNEHO ODPADU – CO JE ZHRUBA 350 KG NA JEDNEHO OBYVATELA
• Z TOHO AZ POLOVICA BY SA DALA ESTE ZUZITKOVAT – AK BY SME VSETCI POCTIVO TRIEDILI
• SEPAROVANIM ZNIZIME MNOZSTVO ODPADOV ULOZENYCH NA SKLADKACH AZ O 31 %
• Z OCELOVYCH PLECHOVIEK SA MOZU VYROBIT KLUCE
• Z NAPOJOVYCH KARTONOV SA STAVAJU DARCEKOVE TASKY
• 1 TONA ZBEROVEHO PAPIERA ZACHRANI 17 STROMOV
• 150 VYZBIERANYCH PLASTOVYCH FLIAS STACI NA VYROBU JEDNEHO KOBERCA
• Z DVOCH 1L NAPOJOVYCH KARTONOV SA STANE 1M² KUCHYNSKYCH UTIEROK
• Z RECYKLOVANEHO PAPIERA SA VYRABA NAPR. PUZZLE
• 30 VYZBIERANYCH PLASTOVYCH FLIAS JE POTREBNYCH NA VYROBU JEDNEJ&NBSP; FLEECOVEJ BUNDY

ZDROJ: HTTPS://WWW.NATURPACK.SK/SLUZBY/VEREJNOST/O-TRIEDENI/AKO-TRIEDIT-ODPAD-JE-TO-DOLEZITE/

O TOM, PRECO JE DOLEZITE TRIEDIT KOMUNALNY ODPAD, SA DOZVIETE AJ Z ANIMOVANEHO SERIALU "NEHADZME VSETKO DO JEDNEHO VRECA"- VIDEO:

VYBORNE VIDEA NAJDETE AJ TU: HTTPS://WWW.YOUTUBE.COM/C/NATURPACKVEREJNOSTI/FEATURED

CO HOVORIA STATISTIKY ?

• V ROKU 2014 BOL U&NBSP;NAS PODIEL RECYKLOVANEHO ODPADU PODLA EURACTIVU LEN 10 %.
• O ROK NESKOR TO BOLO O&NBSP;TRETINU VIAC – 15 %,
• V &NBSP;ROKU 2016 SME U&NBSP;NAS ZRECYKLOVALI 23% KOMUNALNEHO ODPADU
• V&NBSP;ROKU 2017 AZ 29%.&NBSP;

PROBLEMOM NASEJ KRAJINY JE HLAVNE VYSOKA ZAVISLOST NA SKLADKACH. TOMUTO PROBLEMU POMOZE HLAVNE UCINNE TRIEDENIE ODPADOV A&NBSP;KOMPOSTOVANIE. ABY BOLO NASE SNAZENIE EFEKTIVNE, NAJSKOR MUSIME POZNAT ZAKONITOSTI TRIEDENIA A&NBSP;VYHYBAT SA MYTOM O&NBSP;RECYKLOVANI. TAKMER KAZDY V&NBSP;NASEJ KRAJINE VIE, CO DO AKEHO KONTAJNERU PATRI. NO MEDZI ROZNYMI OBLASTAMI SLOVENSKA SU ISTE ROZDIELY V&NBSP;OZNACENI KONTAJNEROV, A&NBSP;AJ V&NBSP;TOM, CO VSETKO MOZEME DO KONKRETNYCH NADOB VHADZOVAT.

OBCE A MESTA NA SLOVENSKU

OBCE A MESTA NA SLOVENSKU MAJU POVINNOST ZABEZPECIT SEPAROVANY ZBER SKLA, PAPIERA, PLASTOV, KOVOV A BIOODPADU. PRESNY POSTUP TRIEDENIA SA V ZAVISLOSTI OD OBCE, JEJ NARIADENI A MOZNOSTI, MOZE LISIT. MALO SLOVENSKYCH MALYCH OBCI DNES DISPONUJE ZBERNYMI NADOBAMI PRE VSETKY SPOMENUTE DRUHY ODPADOV, MESTA SU VSAK NA TOM OMNOHO LEPSIE.&NBSP;

ZDROJ: HTTPS://WWW.NATURPACK.SK/SLUZBY/VEREJNOST/O-TRIEDENI/AKO-TRIEDIT-ODPAD-JE-TO-DOLEZITE/

CO KAM PATRI?

• SKLO SEPARUJEME V ZELENYCH ZBERNYCH NADOBACH,&NBSP;
• PAPIEROVY A KARTONOVY ODPAD V MODRYCH
• PLASTY V ZLTYCH.
• KOVY V CERVENYCH
• TETRAPAKY V&NBSP;ORANZOVYCH.&NBSP;
• BIOLOGICKY ROZLOZITELNY ODPAD V HNEDYCH.

SAMOZREJME, NAJCASTEJSOU FARBOU PRE TENTO UCEL JE CIERNA FARBA, KTORA V NASEJ KRAJINE SYMBOLIZUJE, ZIAL, TYMTO PADOM LENIVOST. DO CIERNEHO KONTAJNERU VACSINA Z NAS HADZE SKORO VSETKO.

V NASICH MESTACH JE VIACERO ROZDIELOV V RECYKLOVANI ODPADOV – NAPRIKLAD DO ZLTEJ NADOBY, DO KTOREJ PRIMARNE PATRIA PLASTY, V ISTYCH MESTACH MOZETE SEPAROVAT AJ KOVY A&NBSP;NAPOJOVE KARTONY. VZDY SU DOLEZITE INFORMACIE NA PREDNEJ STRANE KONTAJNERA. NA NIEKTORYCH NADOBACH URCENYCH PRE PLASTY JE NAPRIKLAD NAPISANE, ZE SA V NICH DA SEPAROVAT KOV VSEOBECNE, V NIEKTORYCH LEN HLINIK A NAPOJOVE KOVOVE OBALY.&NBSP;

NIEKTORE OBCE NEPOUZIVAJU PRE UCELY SEPAROVANIA CERVENE NADOBY URCENE PRE KOVY – V TOM PRIPADE SA V OBCI KOVY SEPARUJU V ZLTYCH NADOBACH SPOLOCNE S PLASTAMI. KED TO ZHRNIEME, NA SLOVENSKU MOZNOSTI SEPAROVANIA SU – VSADE TO ALE VYZERA INAK A V&NBSP;MENSICH OBCIACH TYCH MOZNOSTI CASTO VELMI VELA NIE JE.&NBSP;TAK PRETO DOLEZITE SI ZISTIT, AKO TO FUNGUJE NA MIESTE, KDE CHCETE TRIEDIT ODPAD. VACSINOU STACI CITAT A VSIMAT SI, CO JE NA KONTAJNEROVYCH NADOBACH CI V ICH OKOLI NAPISANE/ZNAZORNENE.

PLASTY

PLASTY JE MOZNE RECYKLOVAT OBMEDZENE, V PRIRODE SU VSAK PLASTY TAKMER NEZNICITELNE. SU LAHKE, ODOLNE, PRUZNE A ODOLAVAJU VODE, SLNKU (AJ UV ZIARENIU) A MECHANICKEMU POSKODENIU.

VIEME SI PREDSTAVIT ZIVOT BEZ PLASTOV? PRAVDEPODOBNE VELMI TAZKO, KEDZE Z PLASTOV JE SKORO VSETKO OKOLO NAS, PREDOVSETKYM ROZNE OBALY ( AZ 80%), ALE NAPRIKLAD AJ OBLECENIE. PLASTY, CASTO OZNACOVANE AJ AKO “UMELE HMOTY” SA VYRABAJU Z ROPY – STALE VSAK NEPOZNAME POTENCIALNU ALTERNATIVNU VYROBU. ICH NADSPOTREBA JE PODMIENENA AJ ZIVOTNYM STYLOM, ZIJEME V “DOBE PLASTOV”.

PLASTY TVORIA&NBSP;7% HMOTNOSTI V CELKOVOM MNOZSTVE KOMUNALNEHO ODPADU. KED ZOBERIEME DO UVAHY CELKOVE MNOZSTVO PRODUKOVANYCH ODPADOV (VRATANE PRIEMYSELNYCH A NEBEZPECNYCH), TAK NAM VYJDE&NBSP;PRODUKCIA PLASTOV 280KG/OBYV. SR/ROK&NBSP;A TO NAPRIEK TOMU, ZE PLASTY MAJU&NBSP;PRI VELKOM OBJEME RELATIVNE MALU HMOTNOST.

PATRIA SEM:PE (POLYETYLEN) – LDPE A HDPE (LIGHT/HIGH DENSITY PE – PE S NIZKOU/VYSOKOU HUSTOTOU): CIRE A FAREBNE FOLIE, TASKY, VRECKA, VEDRA A FLASTICKY OD KOZMETICKYCH A CISTIACICH PRIPRAVKOV, VRECKA OD MLIEKA, PREPRAVKY FLIAS; PET (POLYETYLENTEREFTALAT): FLASE OD NAPOJOV, SIRUPOV, RASTLINNYCH OLEJOV; PP (POLYPROPYLEN): OBALY OD SLADKOSTI, TEGLIKY OD JOGURTOV A ROZNE PLASTOVE NADOBKY A HRACKY, POHARIKY Z AUTOMATOV A INE PLASTOVE NADOBKY; OBALY KOZMETICKYCH VYROBKOV A POD.

• NEPATRIA SEM:ZNECISTENE OBALY (CHEMIKALIAMI CI PRIEMYSELNYMI OLEJMI), PODLAHOVE KRYTINY, GUMA, MOLITAN, ZNECISTENE FOLIE ZO STAVIEB A POD.

ILUSTRACNE VIDEO:

PLASTY JE MOZNE RECYKLOVAT OBMEDZENE, V PRIRODE SU VSAK PLASTY TAKMER NEZNICITELNE. SU LAHKE, ODOLNE, PRUZNE A ODOLAVAJU VODE, SLNKU (AJ UV ZIARENIU) A MECHANICKEMU POSKODENIU.

PLASTY SA V SPRACOVATELSKYCH FIRMACH TRIEDIA NA DOTRIEDOVACICH LINKACH – VYTRIEDIA SA Z NICH ZLOZKY ODPADU, KTORE DO TRIEDENYCH PLASTOV NEPATRIA ALEBO SU ZNECISTENE. OD SPRACOVATELA RESP. SPOSOBU SPRACOVANIA ZALEZI VYTRIEDENIE NA JEDNOTLIVE DRUHY. VYTRIEDENE PLASTY SA PRIPRAVUJU NA DALSIE SPRACOVANIE.

Z PLASTOV SA VYRABAJU ROZNE DRTE, KTORE SA VYUZIVAJU PRI VYROBE NOVYCH PRODUKTOV – ROZTAVENIM SA UPRAVUJU AKO DRUHOTNA SUROVINA V PODOBE DRTI CI GRANUL PRE KONKRETNY VYROBOK.

TEORIA V PRAXI

• PLASTY NIE JE Z HLADISKA SPRACOVANIA NUTNE UMYVAT- SPRACOVATELOM ODPADU NA TENTO UCEL SLUZIA PRIEMYSELNE PRACKY PLASTOV, CEZ KTORE VYTRIEDENE PLASTY POJDU AJ KED UZ BUDU „V MALOM“ UMYTE - SETRIME TYM VODU A ENERGIU.
  • PLASTY TIEZ&NBSP;NIE JE NUTNE TRIEDIT&NBSP;(RESP. ZALEZI OD SPRACOVATELA), PLASTY SA PRIEMYSELNE DOTRIEDUJU NA DOTRIEDOVACICH LINKACH.
  • DOLEZITE VSAK JE, ABY SME CO NAJVIAC&NBSP;ZMENSILI OBJEM PLASTOV&NBSP;– NAPR. STLACENIM „POPULARNYCH“ PET FLIAS.
  • KONKRETNE Z PET FLIAS&NBSP;NIE JE NUTNE ODDELOVAT ETIKETY A UZAVERY&NBSP;– TIETO SA PO ROZDRVENI ODDELIA V PRIEMYSELNEJ PRACKE PLASTOV.

&NBSP;

PRECO TRIEDIT PLASTY?

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/PLASTY_ZMENSENA.JPG ALT="PLASTY" WIDTH="200" HEIGHT="141" />

RECYKLACIOU OPROTI VYROBE Z PRIMARNYCH ZDROJOV SETRIME ENERGIU - PRE JEDNOTLIVE SUROVINY TO PREDSTAVUJE PERCENTUALNU USPORU ENERGIE 97% V PRIPADE PLASTOV, 95% PRI TRIEDENI HLINIKA, 74% PRI OCELI, 70% PRI PAPIERI A 25% PRI SKLE.

NA VYROBU A LIKVIDACIU POLYSTYRENU SA SPOTREBUJE 7-NASOBNE VIAC VODY, VIAC ENERGIE A Z TOHO PLYNUCICH SKODLIVYCH EMISII AKO NA VYROBU PORCELANU.
VRATNE, OPAKOVANE POUZIVANE OBALY NAPOJOV SA VRACAJU SPAT K VYROBCOM NAPOJOV A OPATOVNE PLNIA V PRIEMERE 20–50 KRAT (PODLA ZAKONA O ODPADOCH MAJU PREDAJNE S PREDAJNOU PLOCHOU NAD 100M2 POVINNOST PONUKAT NAPOJE AJ VO VRATNYCH OBALOCH TYCH DRUHOV, KTORE PREDAVAJU AJ V JEDNORAZOVYCH).

PRI SUCASNEJ SPOTREBE 33 TON ROPY NA OBYVATELA ZEME ROCNE BY SA VYCERPALI ROPNE ZASOBY ZA 13 ROKOV. MNOZSTVO ODPADOV Z OBALOV NEUSTALE NARASTA, TVORI AZ 45% OBJEMU DOMACICH ODPADOV.

JEDNA PREVADZKA MCDONALD’S (MCD) VYPRODUKUJE DENNE V PRIEMERE 64KG OBALOVEHO ODPADU (OKREM BALENIA POKRMOV), ROCNE DO 24 TON. AK TO VYNASOBIME POCTOM CCA 25 000 STRAVOVACICH ZARIADENI MCD, VYJDE NAM TAKMER 6 000 000 TON ODPADOV ROCNE. SPOLU S BALENIM POKRMOV SA TOTO MNOZSTVO MOZE SPLHAT AZ K 10 MILIONOM TON OBALOVEHO MATERIALU, KTORY SA V PRIEMERE PO 5 MINUTACH POUZIVANIA VYHADZUJE AKO ODPAD.

OKNA A DVERE DOMOV CI AUT, TELEVIZNE OBRAZOVKY, MONITORY POCITACOV, ZRKADLA, UMELECKE PREDMETY, ZIAROVKY CI ROZNE OBALY – TOTO VSETKO JE... SKLO. SKLO POZNAME UZ NIEKOLKO STOROCI A ASI TAZKO BY SME SI NIEKTORE VECI VEDELI BEZ SKLA PREDSTAVIT - LAHKO SI VSAK MOZEME PREDSTAVIT JEHO RECYKLACIU.

SKLO

OKNA A DVERE DOMOV CI AUT, TELEVIZNE OBRAZOVKY, MONITORY POCITACOV, ZRKADLA, UMELECKE PREDMETY, ZIAROVKY CI ROZNE OBALY – TOTO VSETKO JE... SKLO. SKLO POZNAME UZ NIEKOLKO STOROCI A ASI TAZKO BY SME SI NIEKTORE VECI VEDELI BEZ SKLA PREDSTAVIT - LAHKO SI VSAK MOZEME PREDSTAVIT JEHO RECYKLACIU.

SKLO TVORI 10% HMOTNOSTI V CELKOVOM MNOZSTVE KOMUNALNEHO ODPADU.
V&NBSP; SULADE S HIERARCHIOU ODPADOVEHO HOSPODARSTVA MA ZNOVUPOUZIVANIE VACSIU PRIORITU AKO RECYKLACIA, PRETO JE EKOLOGICKEJSIE POUZIVAT VRATNE OBALY, KTORE PO POUZITI NEDAVAME NA RECYKLACIU, ALE ICH ODOVZDAME SPAT DO OBCHODU.
SKLO JE BIOLOGICKY NEAKTIVNY MATERIAL - V PRIRODE SA (NE)ROZKLADA VELMI DLHO - AZ 4000 ROKOV.
SKLO JE MOZNE DOBRE RECYKLOVAT A DONEKONECNA – TAVENIM TOTIZ NESTRACA SVOJE VLASTNOSTI.
NA SLOVENSKU MAME RECYKLATORA SKLA, KTORY MA KAPACITU SPRACOVAT A ZRECYKLOVAT VSETKO ODPADOVE SKLO Z TRIEDENEHO ZBERU.
PRE SPRAVNU RECYKLACIU JE NUTNE DOSLEDNE TRIEDIT SKLO PODLA FARIEB.
PRI ODOVZDAVANI SKLA NA RECYKLACIU JE NAJLEPSIE SKLO CO NAJMENEJ ROZBIT A ZO SKLENENYCH VYROBKOV ODDELUJEME INE SUCASTI – ETIKETY ALEBO UZAVERY A POD.

&NBSP;SKLO TVORI PRIBLIZNE 10% HMOTNOSTI V CELKOVOM MNOZSTVE KOMUNALNEHO ODPADU. KED ZOBERIEME DO UVAHY CELKOVE MNOZSTVO PRODUKOVANYCH ODPADOV, TAK NAM VYJDE PRODUKCIA SKLA 480KG / OBYV. SR/ ROK.

PATRIA SEM: NEVRATNE SKLENENE FLASE, NADOBY, OBALY A PREDMETY ZO SKLA, POHARE, FLASTICKY OD KOZMETIKY, SKLENENE CREPY, OKENNE SKLO A POD.

NEPATRIA SEM: PORCELAN, KERAMIKA, ZRKADLA, DROTENE SKLO, FLASE Z UMELEJ HMOTY, CASTI UZAVEROV FLIAS, ZIAROVKA, ZIARIVKA, AUTOMOBILOVE SKLA, MONITORY A POD.

ILUSTRACNE VIDEO:

VRATNE VS. NEVRATNE

PODLA EKOLOGICKEHO REBRICKA MA ZNOVUPOUZIVANIE VACSIU PRIORITU AKO RECYKLACIA, PRETO JE EKOLOGICKEJSIE POUZIVAT VRATNE OBALY, KTORE PO POUZITI NEDAVAME NA RECYKLACIU, ALE ICH ODOVZDAME SPAT DO OBCHODU.

SKLENENE FLASE EXISTUJU VO VRATNYCH AJ NEVRATNYCH PODOBACH. VRATNE SKLENENE FLASE (FLASE OD PIVA) JE VSAK MOZNE OPATOVNE POUZIVAT. VYROBCOVIA ICH NAPLNIA AZ 50-KRAT.

&NBSP;

AKO JE TO S RECYKLACIOU?

VDAKA VLASTNOSTIAM SKLA HO MOZEME POUZIVAT PRI PRIPRAVE JEDAL ALEBO AKO VYBORNY OBAL – DA SA DOBRE UMYVAT, JE PEVNE A LAHKO SA UDRZUJE V HYGIENICKY PRIJATELNOM STAVE. NEVYHODOU SKLA JE, ZE JE KREHKE - LAHKO SA ROZBIJE, NAVYSE STREPY MOZU POREZAT A POMERNE TAZKE. PRAVE VYHODY SKLA AKO MATERIALU SU Z HLADISKA SKLA AKO ODPADU NEVYHODAMI –&NBSP;SKLO SA VELMI DLHO (AZ 4000 ROKOV, CIZE PRAKTICKY VOBEC) V PRIRODE (NE)ROZKLADA...

INE JE TO VSAK PRI RECYKLACII -&NBSP;SKLO JE MOZNE DOBRE RECYKLOVAT&NBSP;A OKREM TOHO, NIEKTORE&NBSP;SKLENENE OBALY SU VRATNE A JE MOZNE ICH ZNOVU NAPLNIT AZ 50-KRAT. SKLO SA RECYKLUJE AKO SUROVINA Z KTOREJ SA OPAT VYRABA PLNOHODNOTNY MATERIAL PRE VYROBU SKLA A NASLEDNE KONKRETNYCH VYROBKOV.

PRIDAVANIM DRUHOTNEJ SUROVINY DO SKLARSKEHO KAMENA SA PRI VYROBE USETRI VELKE MNOZSTVO ENERGIE, ALE AJ VSTUPNYCH SUROVIN. NAVYSE,&NBSP;SKLO JE MOZNE RECYKLOVAT DONEKONECNA – TAVENIM TOTIZ NESTRACA SVOJE VLASTNOSTI.

DALSOU VYHODOU JE, ZE VYTRIEDENE SKLO SA SPRACOVAVA PRIAMO V SKLARNACH – NIE JE NUTNE BUDOVAT SPECIALNE SPRACOVATELSKE ZAVODY. NA DRUHU STRANU JE VSAK NUTNE, ABY MALO VYTRIEDENE SKLO PRESNE VLASTNOSTI (AKO NAPR. VELKOST, FARBA CI OBSAH PRIMESI). PRI SAMOTNOM TRIEDENI SA VACSINOU ROZLISUJE FARBA SKLA – TRIEDI SA BIELE A FAREBNE SKLO (DO KTOREHO PATRI NAPR. ZELENE CI HNEDE SKLO).
SKLO IDE PO VYTRIEDENI NA TRIEDIACU LINKU, KDE SA ODDELUJU CASTI, KTORE DO TRIEDENEHO SKLA NEPATRIA. TRIEDI SA PODLA FARIEB (PRETO JE JEDNODUCHSIE, AK JE SKLO CISTE) A NASLEDNE IDE DO ZARIADENIA V KTOROM SA BEZ LUDSKEJ PRACE VYRABA POTREBNA SUROVINA PRE KONKRETNE VYROBKY – ZALEZI OD FARBY CI VELKOSTI.

PRIEHLADNE SKLO JE MOZNE VYROBIT LEN Z PRIEHLADNYCH CREPIN (FAREBNE SKLO JE MOZNE ESTE DOFARBOVAT), PRETO JE DOLEZITE ABY VSADZKA DO SKLARSKEJ PECE MALA POTREBNU FARBU PRE VYROBCU – PRETO BY SME MALI TRIEDIT&NBSP;SKLO DOSLEDNE PODLA FARIEB.

ZO SKLENENYCH VYROBKOV ODDELUJEME INE SUCASTI – ETIKETY ALEBO UZAVERY A POD.

PRI ODOVZDAVANI SKLA NA RECYKLACIU JE NAJLEPSIE SKLO CO NAJMENEJ ROZBIT.

&NBSP;

PRECO TRIEDIT SKLO?

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/ZUS_3/TRIEDENIE_ZMENSENA.JPG ALT="SKLO" WIDTH="160" HEIGHT="113" />

RECYKLACIOU OPROTI VYROBE Z PRIMARNYCH ZDROJOV SETRIME ENERGIU - PRE JEDNOTLIVE SUROVINY TO PREDSTAVUJE PERCENTUALNU USPORU ENERGIE 97% V PRIPADE PLASTOV, 95% PRI TRIEDENI HLINIKA, 74% PRI OCELI, 70% PRI PAPIERI A 25% PRI SKLE.

&NBSP;

• AK SA VRATI DO SKLARNE 1 MILION SKLENENYCH FLIAS A POHAROV, USETRI SA PRI VYROBE NOVYCH VYROBKOV AZ 300 TON SKLARSKEHO PIESKU, 1000 TON SODY, 60 TON VYKUROVACIEHO OLEJA, 0,76 MIL. M3 ZEMNEHO PLYNU A MNOHO ELEKTRICKEJ ENERGIE.
• VRATNE, OPAKOVANE POUZIVANE OBALY NAPOJOV SA VRACAJU SPAT K VYROBCOM NAPOJOV A OPATOVNE PLNIA V PRIEMERE 20–50 KRAT (PODLA ZAKONA O ODPADOCH MAJU PREDAJNE S PREDAJNOU PLOCHOU NAD 100M2 POVINNOST PONUKAT NAPOJE AJ VO VRATNYCH OBALOCH TYCH DRUHOV, KTORE PREDAVAJU AJ V JEDNORAZOVYCH).
• AKO DLHO ODOLAVAJU ODPADY V PRIRODE? NIEKTORE SA V PRIRODE ROZLOZIA, NO VACSINA ODOLAVA DESIATKY AZ STOVKY ROKOV, NAPR. OHRYZOK Z JABLKA 3 – 6 MESIACOV, CIGARETA 3 MESIACE – 2 ROKY, ZAPALKA 6 – 10 MESIACOV, PAPIEROVA VRECKOVKA 3 MESIACE, NOVINY A CASOPISY 3 – 12 MESIACOV, ZUVACKA 5 ROKOV, MOTOROVY OLEJ 10 – 100 ROKOV, PNEUMATIKA 30 – 500 ROKOV, PLECHOVKA 20 – 100 ROKOV, BATERKA 20 – 500 ROKOV, PET FLASE A IGELITOVE TASKY 100 – 1000 ROKOV, TELEFONNA KARTA 1000 ROKOV, POLYSTYREN 1000 ROKOV A SKLO 4000 ROKOV.

KOVY

PLECHOVKY, VRCHNAKY Z FLIAS, KONZERVY, ALOBAL. VSETKY TIETO DRUHY ODPADU, KTORE VZNIKNU V DOMACNOSTIACH, SU SUCASTOU TRIEDENEHO ZBERU A PATRIA MEDZI KOVY.

V ZAVISLOSTI OD SPRACOVATELA SA KOVY TRIEDIA NA JEDNOTLIVE DRUHY (NAPR. MED, HLINIK) A NASLEDNE SA ROZNYMI METODAMI (NAJCASTEJSIE LISOVANIM) SPRACOVAVAJU A VYUZIVAJU AKO DRUHOTNA SUROVINA PRI VYROBE.

&NBSP;VEDELI STE, ZE...?

• HLINIKOVA PLECHOVKA VYHODENA DO PRIRODY SA ROZKLADA 500 ROKOV
• RECYKLACIOU JEDNEJ PLECHOVKY SA USETRI ENERGIA ZODPOVEDAJUCA 3 HODINAM POZERANIA TV.
• RECYKLOVANY HLINIK SPOTREBUJE IBA 5 % ENERGIE A EMISII V POROVNANI S JEHO VYROBOU Z BAUXITU.
• HLINIK A OCEL MOZNO RECYKLOVAT DONEKONECNA
• PODOBNE AKO SKLO, ANI HLINIK A OCEL NESTRACAJU OPAKOVANOU RECYKLACIOU SVOJE VLASTNOSTI.
  &NBSP;
• KOVY TVORIA 4 % ODPADU VYPRODUKOVANEHO V DOMACNOSTI
  &NBSP;
• NA VYROBU JEDNEHO BICYKLA POTREBUJEME 670 HLINIKOVYCH PLECHOVIEK.

• PATRIA SEM:KONZERVY, PLECHOVKY OD NAPOJOV, KOVOVE VRCHNAKY Z FLIAS A POHAROV, KOVOVE UZAVERY, ALEOBALY, UZAVERY Z JOGURTOV, KOVOVE SUDKY.
• NEPATRIA SEM:KOVOVE OBALY KOMBINOVANE S INYMI MATERIALMI, KOVOVE OBALY ZNECISTENE NEBEZPECNYMI LATKAMI (OD FARIEB, BENZINU, LEPIDLA, OLEJOV, SPREJOV).

ILUSTRACNE VIDEO:

V TEJTO RUBRIKE SI POSVIETIME NA SPRAVNU SEPARACIU ZIAROVIEK CI ZIARIVIEK.

NA TRHU EXISTUJE VELKE MNOZSTVO SVETELNYCH ZDROJOV, BEZNY SPOTREBITEL SA STRACA UZ PRI KUPE NOVEHO SVETELNEHO ZDROJA. ROZMANITOST PONUKANYCH ZIAROVIEK/ ZIARIVIEK ALE AJ FAKT ZE ICH VYMENU REALIZUJEME LEN RAZ ZA CAS NEPRISPIEVA K LAHKEJ ORIENTACII AKO SPRAVNE SVETELNE ZDROJE TRIEDIT.

NAPRIEK TOMU JE SPRAVNE TRIEDENIE VELMI DOLEZITE.

SVETELNE ZDROJE PATRIACE DO SEPAROVANEHO ZBERU, OBSAHUJU ORTUT A NEBEZPECNE LATKY, PRETO SU POVAZOVANE ZA NEBEZPECNY ODPAD. KYM JE SVETELNY ZDROJ NEPOSKODENY, SU NESKODNE. PRI NESETRNEJ MANIPULACII SA VSAK MOZU ROZBIT, CI POSKODIT CO VEDIE K UNIKU NEBEZPECNYCH LATOK A ZNECISTENIU ZP

KDE A AKO MOZNO ODOVZDAVAT NEFUNKCNE SVETELNE ZDROJE?

1. PRI NAKUPE NOVEHO SVETELNEHO ZDROJA JE MOZNOST ODOVZDAT STARY SVETELNY ZDROJ PRIAMO V PREDAJNI-PLATI PRAVIDLO KUS ZA KUS.

2. NA ZBERNYCH DVOROCH SEPAROVANEHO ODPADU JE MOZNE ODOVZDAVAT AKEKOLVEK MNOZSTVO.

KTORE SVETLENE ZDROJE PATRIA DO SEPAROVANEHO ODPADU?

KOMPAKTNE ZIARIVKY

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/OBRAZOK1.PNG ALT="" WIDTH="188" HEIGHT="171" />

PATRIA DO SEPAROVANEHO ZBERU, KOMPAKTNE ZIARIVKY BEZ INTEGROVANYCH PREDRADNIKOV S KOLIKOVYMI PATICAMI, KOMPAKTNE ZIARIVKY S INTEGROVANYM ELEKTRONICKYM PREDRADNIKOM

LED SVETELNE ZDROJE:

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/OBRAZOK2.PNG ALT="" WIDTH="301" HEIGHT="163" />

PATRIA DO SEPAROVANEHO ZBERU, IDE O SVETELNE ZDROJE OBSAHUJUCE LED DIODY, KTORE JE MOZNE PRIAMO NAMONTOVAT DO SVIETIDLA AKO NAHRADU ZA EXISTUJUCE ZIAROVKY

VYSOKOTLAKOVE A NIZKOTLAKOVE VYBOJKY

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/OBRAZOK3.PNG ALT="" WIDTH="203" HEIGHT="162" />

PATRIA DO SEPAROVANEHO ZBERU IDE O VYBOJKY HALOGENIDOVE, ORTUTOVE, SODIKOVE, ZMESOVE, XENONOVE

LINEARNE ZIARIVKY:

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/OBRAZOK4.PNG ALT="" WIDTH="245" HEIGHT="160" />

PATRIA DO SEPAROVANEHO ZBERU, IDE O NIZKOTLAKOVE LINEARNE ZIARIVKY, JEDNOKOLIKOVE A DVOJKOLIKOVE, LINEARNE ZIARIVKY KRUHOVE, TVARU U A INDUKCNE

KTORE SVETLENE ZDROJE PATRIA DO ZMESOVEHO ODPADU?

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/OBRAZOK5.PNG ALT="" WIDTH="351" HEIGHT="205" />

ZIAROVKY KLASICKE, ILUMINACNE, SVIECKOVE, DEKORACNE, SMEROVE, HALOGENOVE ZIAROVKY NIZKOVOLTOVE, HALOGENOVE ZIAROVKY NA SIETOVE NAPATIE

ZDROJ OBRAZKOV: EKOLAMP.SK .

STARE PNEUMATIKY PODLA ZAKONA O ODPADOCH NEPATRIA DO KOMUNALNEHO ODPADU. V PRAXI TO ZNAMENA ZE SAMOSPRAVA NIE JE POVINNA TIETO PNEUMATIKY ZBIERAT NA ZBERNOM DVORE.

OBCAN VSAK MOZE PNEUMATIKY NAPRIEK TEJTO SKUTOCNOSTI BEZPLATNE ODOVZDAT NA NASLEDOVNYCH MIESTACH:

• PNEUSERVIS

• PREDAJCA PNEUMATIK

• E-SHOP S PNEUMATIKAMI, MA POVINNOST MAT ASPON JEDNO ZBERNE MIESTO V RAMCI OKRESU ZVEREJNENE NA WEBE E-SHOPU

SPATNY ZBER PNEUMATIK VYSSIE SPOMENUTYM SUBJEKTOM VYCHADZA Z LEGISLATIVY. TIETO SUBJEKTY SU POVINNE ODOBRAT VSETKY PNEUMATIKY, BEZ OHLADU NA MIESTO ICH KUPY, ZNACKU CI VELKOST.

V OJEDINELYCH PRIPADOCH JE MOZNE STARE PNEUMATIKY ODOVZDAT AJ:

• NA ZBERNOM MIESTE URCENOM SAMOSPRAVOU (SAMOSPRAVA MOZE NAD MIERU USTANOVENU ZAKONOM NA ZBERNYCH DVOROCH ZBIERAT AJ PNEUMATIKY). O TOM CI JE TATO MOZNOST ZAVEDENA VO VASEJ SAMOSPRAVE SA INFORMUJTE NA PRISLUSNOM MESTSKOM/OBECNOM URADE, PRIPADNE NA ZBERNOM DVORE.

AKE PNEUMATIKY MOZEM BEZPLATNE ODOVZDAT?

PNEUMATIKY Z AUTA, MOTORKY, STVROKOLKY, BICYKLA CI KOLOBEZKY KTO PLATI ZA ZBER A RECYKLACIU?

NAKLADY NA ZBER A NASLEDNU LIKVIDACIU SU ZAHRNUTE V CENE ZA KUPU NOVEJ PNEUMATIKY.

Z TOHTO DOVODU PRI ODOVZDANI STARYCH PNEUMATIK NEPLATIM POPLATOK, KED ZEBY ISLO O DVOJITE SPOPLATNENIE ZA LIKVIDACIU.

KDE PNEUMATIKY NEPATRIA?

• DO SEPAROVANEHO ODPADU (ZLTY, MODRY, ORANZOVY, CERVENY, ZELENY KONTAJNER)

• DO NADOB NA BRKO A BRO (HNEDE NADOBY)

• DO ZMESOVEHO ODPADU

• DO PRIRODY (CIERNE SKLADKY)

• NA STOJISKO VEDLA KONTAJNERA

• DO VELKOKAPACITNYCH KONTAJNEROV URCENYCH NA OBJEMNY ODPAD

• DO OHNA- UVOLNOVANIE VYSOKOTOXICKYCH LATOK

CO SA DEJE S PNEUMATIKOU AK JU VYTRIEDIM A ODOVZDAM NA MIESTE SPATNEHO ZBERU?

PO VYTRIEDENI SA PNEUMATIKY REZU NA MENSIE KUSY, KTORE SA NASLEDNE DRVIA NA GRANULAT.

TEN JE NASLEDNE POUZIVANY NA VYROBU PODRAZOK NA TOPANKY, PODKLADOVE VRSTVY VOZOVIEK, STRESNE SINDLE, GUMENE PODLOZKY NA DETSKE IHRISKA, PODLAHY DO FITNESS CENTIER, VYPLNE BETONOV AI.

REGISTROVANA OCHRANNA ZNAMKA ZELENY BOD

&NBSP;EKOPORADNA/GREEN_DOT.PNG ALT="" WIDTH="66" HEIGHT="58" /> UMIESTNENA NA OBALOCH VYROBKOV INFORMUJE SPOTREBITELA, ZE PODNIKATEL PATRI DO SYSTEMU ZELENY BOD, KTORY JE NAJROZSIRENEJSIM SPOSOBOM ZABEZPECOVANIA VYUZITIA DRUHOTNYCH SUROVIN POCHADZAJUCICH Z KOMUNALNEHO ODPADU V EUROPE.

PODNIKATELIA, KTORI MAJU PRAVO POUZIVAT OCHRANNU ZNAMKU ZELENY BOD A UMIESTNUJU JU NA OBALY SVOJICH VYROBKOV, TAKYMTO SPOSOBOM DEKLARUJU SVOJ POZITIVNY PRISTUP K ZIVOTNEMU PROSTREDIU A ZAPOJENIE SA DO SYSTEMU ZELENY BOD.

KUPOU VYROBKU SO ZELENYM BODOM AJ VY PRISPIEVATE K ZLEPSENIU ZIVOTNEHO PROSTREDIA A ROZVOJU SYSTEMU ZELENY BOD.

ENVI - PAK JE EXKLUZIVNYM DRZITELOM LICENCIE PRE SR A JEDINOU SPOLOCNOSTOU NA SLOVENSKU, KTORA JE OPRAVNENA POSKYTOVAT REGISTROVANU OCHRANNU ZNAMKU ZELENY BOD DALSIM SUBJEKTOM.

TRIEDIME PAPIER

EKOPORADNA/NAPISPAPIER.JPG ALT="" WIDTH="189" HEIGHT="81" />

DO MODROU FARBOU OZNACENYCH KONTAJNEROV SA VHADZUJU: PAPIEROVE OBALY, KRABICE, KARTONY, NOVINY, CASOPISY, KANCELARSKY PAPIER, REKLAMNE LETAKY A POD. NEVHADZUJTE: MOKRY ALEBO ZNECISTENY PAPIER, ASFALTOVY A DECHTOVY PAPIER, POUZITE PLIENKY A HYGIENICKE POTREBY. IKONKY-PAPIER

TRIEDIME PLASTY

EKOPORADNA/NAPISPLASTY.JPG ALT="" WIDTH="208" HEIGHT="67" />

DO ZLTOU FARBOU OZNACENYCH KONTAJNEROV PATRIA: KELIMKY, VRECKA, FOLIE, PLASTOVE OBALY ZO SAMPONOV, SAPONATOV, TEKUTYCH MYDIEL, AVIVAZE, DESTILOVANEJ VODY, NAPLNI DO OSTREKOVACOV, PLASTOVE OBALY Z POTRAVIN.

NEPATRIA SEM: NOVODUROVE RURKY, OBALY OD NEBEZPECNYCH LATOK, AKO NAPR. MOTOROVYCH OLEJOV, CHEMIKALII, FARIEB A POD. IKONKY-PLASTY

TRIEDIME SKLO

EKOPORADNA/NAPISSKLO.JPG ALT="" WIDTH="204" HEIGHT="87" />

DO ZELENOU FARBOU OZNACENYCH KONTAJNEROV SA VHADZUJU: NEVRATNE OBALY ZO SKLA OD NAPOJOV, SKLENENE NADOBY, TABULOVE SKLO, SKLENENE CREPY A POD. NEVHADZUJTE: VRATNE SKLENENE OBALY, DROTENE SKLO, KERAMIKU, PORCELAN, AUTOSKLO, ZRKADLA, TV OBRAZOVKY, KRYSTALOVE SKLO A POD. IKONKY-SKLO

TRIEDIME KOVY

EKOPORADNA/NAPISKOVY.JPG ALT="" WIDTH="204" HEIGHT="106" />

DO CERVENOU FARBOU OZNACENYCH KONTAJNEROV PATRIA: NEZNECISTENE KOVOVE OBALY, KONZERVY, DROBNE KOVOVE VYROBKY A SUCIASTKY, ALOBAL. KOVOVE OBALY A KOVY JE TAKTIEZ MOZNE ODNIEST DO ZBERNI KOVOV, PRIP. DO ZBERNYCH DVOROV. NEPATRIA SEM: VRATNE NAPOJOVE PLECHOVKY, KOVOVE OBALY OD FARIEB A RIEDIDIEL. IKONKY-KOVY

TRIEDIME NAPOJOVE KARTONY&NBSP;

EKOPORADNA/NAPISNAPOJE.JPG ALT="" WIDTH="212" HEIGHT="91" />

NAPOJOVE KARTONY: V PRIPADE, ZE SA VO VASEJ OBCI TIETO OBALY ZBIERAJU, ODHADZUJTE ICH DO KONTAJNEROV ALEBO IGELITOVYCH VRIEC NA TO URCENYCH. PATRIA SEM: NEZNECISTENE NAPOJOVE KARTONY OD MLIECNYCH VYROBKOV, DZUSOV A INYCH NAPOJOV, KTORYCH OBJEM TREBA PRED VYHODENIM ZMENSIT NAPR. ZOSLIAPNUTIM. IKONKY-NAPOJE

ENVIRONMENTALNE ZODPOVEDNE SUBJEKTY&NBSP;

ZELENA ZUPA TRENCIANSKY SAMOSPRAVNY KRAJ SA ZAPOJILA DO PROJEKTU ZODPOVEDNA SPOLOCNOST, PRESLA KOMPLETNYM ENVIRONMENTALNYM AUDITOM ZO STRANY SPOLOCNOSTI ENVI - PAK A ZISKALA CERTIFIKAT ZAKLADNEJ UROVNE.

VIAC INFORMACII:

HTTPS://ENVIPAK.SK/

MEDZINARODNY PROJEKT PODPORUJUCI ZODPOVEDNY PRISTUP K TRIEDENIU ODPADOV A OCHRANE ZIVOTNEHO PROSTREDIA NA SLOVENSKO PRINASA SPOLOCNOST ENVI-PAK

HTTP://WWW.ZODPOVEDNASPOLOCNOST.SK/

CO SA DEJE S ODPADOM

HTTP://WWW.TRIEDIME.SK/

TEST EKOLOGICKEJ INFORMACIE

HTTP://TEI.TRIEDIME.SK/WEB/SITE

ZMERAJ SI EKOLOGICKU STOPU

HTTP://WWW.TRIEDIME.SK/EKOSTOPA/DOTAZNIK

RECYKLACIA NIE JE TRIEDENIE. ZBERNY DVOR NIE JE TO ISTE AKO ZBERNE SUROVINY.

• BIOLOGICKY ROZLOZITELNY KOMUNALNY ODPAD / BRKO- MEDZI BIOLOGICKY ROZLOZITELNY KOMUNALNY ODPAD PATRI ODPAD ZO ZAHRAD, PARKOV, KUCHYNSKY ODPAD Z DOMACNOSTI AJ STRAVOVACICH ZARIADENI.

• CIRKULARNA EKONOMIKA - IDE O STRATEGIU UDRZATELNEHO ROZVOJA, V KTOREJ CLOVEK S PRIRODOU SPOLUPRACUJE. SUROVINY, PRODUKTY A OBALY SU UZAVRETE V DLHOTRVAJUCICH CYKLOCH, SU OPRAVITELNE, UPRAVITELNE, RECYKLOVATELNE A OPAKOVANE VYUZITELNE.

• DRUHOTNE SUROVINY -PRODUKT, KTORY VZNIKNE AKO DOSLEDOK PRIMARNEJ VYROBNEJ CINNOSTI (NAPR. ROPNE LATKY PRI VYROBE PALIV) ALEBO JE TO MATERIAL, KTORY JE MOZNE DALEJ RECYKLOVAT (NAPR. POUZITE PET FLASE SA OPAT RECYKLUJU).

• EKODIZAJN - V ZMYSLE PRAVIDIEL EU SPLNAT ICH VYSSIU ZIVOTNOST, OPRAVITELNOST, MOZNOST OPATOVNEHO POUZITIA, MODERNIZACIU, RECYKLOVATELNOST A MENEJ NAROCNE NAKLADANIE S VYROBKOM PO SKONCENI JEHO ZIVOTNEHO CYKLU.

• ELEKTROODPAD - KAZDE ELEKTRICKE ZARIADENIE, KTORE UZ NESLUZI SVOJMU UCELU A CLOVEK SA HO CHCE ZBAVIT. NAJCASTEJSIMI PRIKLADMI ELEKTROODPADU JE CIERNA TECHNIKA, NAPR. TELEVIZORY, PREHRAVACE, POCITACE, REPRODUKTORY, BIELA TECHNIKA AKO PRACKA, UMYVACKA RIADU, CHLADNICKA, ALE AJ MALE KUCHYNSKE SPOTREBICE AKO MIKROVLNKY, MIXERY A PODOBNE. MEDZI ELEKTROODPAD PATRIA AJ BATERIE, ZIARIVKY, USB KLUCE, MOBILY CI NABIJACKY, KTORE TREBA ROVNAKO AKO ELEKTRICKE SPOTREBICE A PRISTROJE ODOVZDAT NA ZBERNOM MIESTE.

• ENERGETICKE ZHODNOCOVANIE ODPADU - ENERGIA, KTORA VZNIKNE PRI SPALOVANI ODPADU, SA POUZIVA NA VYROBU ELEKTRICKEJ ENERGIE ALEBO TEPLA NA VYKUROVANIE.

• KOMUNALNY ODPAD - VSETKY DRUHY ODPADU, KTORE VZNIKAJU V DOMACNOSTIACH. TYMTO TERMINOM SA OZNACUJE AJ ODPAD, KTORY JE MOZNE TRIEDIT (PAPIER, PLAST, SKLO, KOV, NAPOJOVE KARTONY), ALE AJ KUCHYNSKY ODPAD, BIOLOGICKY ROZLOZITELNY ODPAD, KTORE KONCIA V KONTAJNEROCH NA ZMESOVY ODPAD. ZJEDNODUSENE, TO, CO KONCI V KONTAJNEROCH NA ZMESOVY ALEBO TRIEDENY ODPAD V OBCIACH, NAZYVAME KOMUNALNY ODPAD.

• KUCHYNSKY ODPAD - JE SUCASTOU BIOLOGICKY ROZLOZITELNEHO ODPADU. IDE O ODPAD Z DOMACNOSTI AJ STRAVOVACICH ZARIADENI AKO SU SKOLSKE JEDALNE, SKOLKY, RESTAURACIE, ZAVODNE KUCHYNE, JEDALNE, RESTAURACIE CI BUFETY. MEDZI KUCHYNSKY ODPAD PATRI AJ POUZITY JEDLY OLEJ, ODPAD RASTLINNEHO ALEBO ZIVOCISNEHO POVODU, TEDA AJ TAKY ODPAD, KTORY NIE JE MOZNE KOMPOSTOVAT. KUCHYNSKY ODPAD KONCI V BIOPLYNOVYCH STANICIACH, KDE SA PREMIENA NA ELEKTRICKU ENERGIU A TEPLO, PRIPADNE V PRIEMYSELNYCH KOMPOSTARNACH, V KTORYCH MUSI PREJST HYGIENIZACIOU.


• LINEARNA EKONOMIKA - PRIMARNE SUROVINY (ROPA, KOVY CI STROMY) SU VYTAZENE, PREMENENE NA PRODUKTY A PO SKONCENI ICH ZIVOTNEHO CYKLU KONCIA NA SKLADKACH ALEBO V SPALOVNIACH. REAKCIOU NA LINEARNU EKONOMIKU JE KONCEPT CIRKULARNEJ EKONOMIKY.

• LITTERING - ANGLICKYM POJMOM LITTERING SA OZNACUJE ZNECISTOVANIE PROSTREDIA VOLNE ODHODENYM ODPADOM. PRIKLADOM LITTERINGU JE ODHADZOVANIE CIGARETOVYCH OHORKOV NA ZEM, VYHADZOVANIE ODPADKOV NA TRAVNIK, CHODNIK, ZANECHAVANIE ODPADU V LESOCH, PARKOCH A PODOBNE.

• NADROZMERNY ODPAD - SU POVAZOVANE PREDMETY AKO NABYTOK, KOBERCE A PODOBNE. TAKYTO DRUH ODPADU NEPATRI NA KONTAJNEROVE STOJISKA ANI DO ZMESOVYCH KONTAJNEROV.

PRI ZBAVOVANI SA STAREHO NABYTKU JE IDEALNY NASLEDOVNY POSTUP:

• AK JE NABYTOK FUNKCNY, TREBA HO PONUKNUT ZA ODVOZ NA NIEKTOROM Z INZERTNYCH PORTALOV ALEBO SKUPIN NA SOCIALNYCH SIETACH.
• AK JE NABYTOK ZNEHODNOTENY TAK, ZE NEMOZE SLUZIT DALEJ SVOJMU UCELU, OBCANIA SU POVINNI ZABEZPECIT JEHO ODVOZ NA ZBERNY DVOR. OBCE A MESTA PRAVIDELNE ORGANIZUJU AJ MOBILNY ZBER NADROZMERNEHO ODPADU PRISTAVENIM VELKOKAPACITNYCH KONTAJNEROV V OBCI ALEBO MIESTNEJ CASTI.

ZA ULOZENIE OBJEMNEHO ODPADU V ALEBO PRI KONTAJNEROVOM STOJISKU, CI ULOZENIE ODPADU NA MIESTE, KTORE NA TO NIE JE URCENE, HROZI VINNIKOVI POKUTA.

• NEBEZPECNY ODPAD - OOPAD S TAKYMI VLASTNOSTAMI, KTORYCH VPLYVOM MOZE DOJST K POSKODENIU ZDRAVIA ALEBO ZIVOTNEHO PROSTREDIA. NESMIE PRETO KONCIT V ZMESOVOM ODPADE ANI V NADOBACH NA TRIEDENY ODPAD Z DOMACNOSTI.

NEBEZPECNY ODPAD SA NESMIE SKLADKOVAT ANI SPALOVAT V BEZNYCH SPALOVNIACH NA KOMUNALNY ODPAD A JEHO LIKVIDACIA ALEBO RECYKLACIA PREBIEHA V SPECIALNOM REZIME (SPECIALIZOVANE SPALOVNE A SPOLOCNOSTI ZAMERANE NA RECYKLACIU NEBEZPECNEHO ODPADU).

PRIKLADMI NEBEZPECNEHO ODPADU SU AUTOBATERIE, BATERIE, ELEKTRONIKA, DOMACE SPOTREBICE, CHEMIKALIE AKO SYNTETICKE FARBY, ROZPUSTADLA, LAKY, LEPIDLA, TECHNICKE SPREJE A PODOBNE). ZVLASTNOU KATEGORIOU NEBEZPECNEHO ODPADU JE ZDRAVOTNICKY MATERIAL A LIEKY.

• NELEGALNA SKLADKA ODPADU - SU VSETKY SKLADKY, KTORE VZNIKNU BEZ POVOLENIA. CASTO VZNIKAJU ZA OBCAMI, VYNIMKOU VSAK NIE SU ANI SKLADKY V CHRANENYCH UZEMIACH.

• ORGANIZACIA ZODPOVEDNOSTI VYROBCOV - OZV - JE NEZISKOVA ORGANIZACIA, KTORA ZABEZPECUJE FUNGOVANIE TRIEDENEHO ZBERU VYHRADENEHO PRUDU ODPADU. OZV V ZASTUPENI VYROBCOV FINANCUJE TRIEDENY ZBER ODPADOV V MESTACH A OBCIACH V SPOLUPRACI SO ZBEROVYMI SPOLOCNOSTAMI. PRECITAJTE SI CO SPADA DO NAPLNE CINNOSTI OZV ENVI-PAK.

• RECYKLACNA ZNACKA, RECYKLACNY SYMBOL - NA VYROBKOCH A ICH OBALOCH NAJDETE ROZNE SYMBOLY, KTORE OZNACUJU Z AKEHO MATERIALU JE PRODUKT VYROBENY A CI JE MOZNE HO RECYKLOVAT.

• RECYKLOVANIE ODPADU - NA SLOVENSKU (ANI V EU) NEEXISTUJE ZAKONNA POVINNOST OZNACOVAT VYROBKY A OBALY RECYKLACNYMI SYMBOLMI, PRETO PRI TRIEDENI ODPADU MOZEME MAT PROBLEM SPRAVNE IDENTIFIKOVAT NIEKTORE DRUHY VYROBKOV A OBALOV.

NA PRODUKTOCH SA MOZETE STRETNUT S VIACERYMI DRUHMI RECYKLACNYCH SYMBOLOV. SYMBOLY A ZNACKY VAM POMOZU PRI TRIEDENI ODPADU. V PRIPADE, ZE CHYBAJU, NEZOSTAVA NIC INE, LEN SA SPOLAHNUT NA ZDRAVY ROZUM A ODHAD.

EKOPORADNA/OBALY_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="200" HEIGHT="120" />&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP; EKOPORADNA/RECYKLACNE_SYMBOLY_3.JPG ALT="" WIDTH="162" HEIGHT="91" />&NBSP; EKOPORADNA/RECYKLACNE_SYMBOLY_2.JPG ALT="" WIDTH="119" HEIGHT="120" />

POZRITE SI HTTP://WWW.TRIEDIME.SK/PHOTO_GALLERY/RECYKLACNE-SYMBOLY-NA-OBALOCH

RECYKLACIOA CIGARETOVYCH OHORKOV

HTTPS://OPEN.SPOTIFY.COM/EPISODE/6U48DLQZ7ZK13Z3PN1ZORG?SI=E49DDFF9A92C4FBA&ND=1

• SKLADKA KOMUNALNEHO ODPADU / SKLADKOVANIE - NA SKLADKACH KONCI OBSAH NADOB NA ZMESOVY ODPAD. ZMESOVY ODPAD SA PO ODVOZE NETRIEDI, VSETKY NEVYTRIEDENE SUCASTI ODPADU TAK SKONCIA NEVYUZITE.

NA SKLADKE SA ODPAD ROZKLADA VELMI POMALY, ALEBO TAKMER VOBEC, PRETOZE OBSAHUJE MNOZSTVO VELMI POMALY SA ROZKLADAJUCICH MATERIALOV. KEDZE NA SKLADKACH KONCI VELMI ROZNORODY ODPAD, JEDNOTLIVE CHEMICKE ZLUCENINY ZACNU MEDZI SEBOU REAGOVAT, CIM SA ZO SKLADOK UVOLNUJU NEBEZPECNE LATKY.


• SPALOVNA ODPADU - ZARIADENIE, V KTOROM SA TEPELNE ZHODNOCUJE ODPAD. ZISKANA ENERGIA SA POUZIVA NA VYROBU ELEKTRICKEJ ENERGIE ALEBO NA VYROBU TEPLA PRE VYKUROVANIE.

CAST ZISKANEJ ENERGIE VYUZIVAJU SPALOVNE PRE ZABEZPECENIE VLASTNEJ PREVADZKY, NESPOTREBOVANU ELEKTRICKU A TEPELNU ENERGIU ODVADZAJU SPALOVNE DO VEREJNEJ SIETE.

• TRIEDENY ODPAD - PRE OBCANA TO V&NBSP;JEHO BEZNOM ZIVOTE ZNAMENA, ZE V&NBSP;SULADE SO ZAKONOM O&NBSP;ODPADOCH NEPLATI ZA VYTRIEDENY PAPIER, PLASTY, KOVY A SKLO. A&NBSP;OD 1. MAJA 2017 ANI ZA NAPOJOVE KARTONY, TZV. VIACVRSTVOVE KOMBINOVANE MATERIALY. TO ZNAMENA, ZE NAKLADY ZA TRIEDENY ZBER NIE SU SUCASTOU POPLATKU ZA KOMUNALNY ODPAD A DROBNY STAVEBNY ODPAD.&NBSP;OBCAN JE TAK MOTIVOVANY KU ZVYSOVANIU PODIELU TRIEDENEHO ODPADU NA TRHU S&NBSP;KOMUNALNYM ODPADOM. &NBSP;IDE O&NBSP;SYSTEM, KTORY JE DLHE ROKY USPESNE UPLATNOVANY V&NBSP;ZAPADOEUROPSKYCH KRAJINACH (NAPR. NORSKO, BELGICKO), ALE I&NBSP;V&NBSP;CR.

• TRIEDIACA LINKA - TRIEDIACA LINKA JE ZARIADENIE, V KTOROM SA DODATOCNE TRIEDI ODPAD DOVEZENY Z NADOB TRIEDENEHO ODPADU. EXISTUJU ROZNE DRUHY TRIEDIACICH LINIEK, OD MANUALNYCH PO PLNE AUTOMATIZOVANE. V SUCASNOSTI SA ZAVADZAJU DO PRAXE PLNE AUTOMATIZOVANE TRIEDIACE LINKY, KTORE NEPOTREBUJU NA OBSLUHU MNOZSTVO LUDI.

HTTP://WWW.TRIEDIME.SK/ARTICLE/OBCAN-NEPLATI-ZA-TRIEDENY-ZBER-KOMUNALNYCH-ODPADOV-

• ZALOHOVANIE - ZALOHOVANIE JE SYSTEM, KTORY VRACIA DO OBEHU POUZITE OBALY, SKLENENE FLASE, ALEBO AJ PREPRAVKY CI PALETY.

• ZBERNE SUROVINY - ZBERNE SUROVINY, LUDOVO NAZYVANE AJ "KOVOSROT", SU VYKUPNE MIESTA, KDE MOZU OBCANIA AJ FIRMY ODOVZDAT NA VYKUP NEPOTREBNY KOV A KOVOVE PREDMETY. PODMIENKY A CENY ZA VYKUP SI STANOVUJU JEDNOTLIVE PREVADZKY VO VLASTNEJ REZII.

• ZBERNY DVOR - ZBERNY DVOR A ZBERNE SUROVINY SI V BEZNOM JAZYKU CASTO ZAMIENAME.

KYM ZBERNE SUROVINY SA SPECIALIZUJU NA VYKUP DRUHOTNYCH SUROVIN, ZBERNY DVOR JE ZARIADENIE NA ZBER KOMUNALNYCH ODPADOV A DROBNYCH STAVEBNYCH ODPADOV. ZBERNY DVOR MOZE ZRIADIT OBEC ALEBO ZDRUZENIE OBCI. PREVADZKOVAT HO MOZE OBEC, ZDRUZENIE OBCI ALEBO OSOBA, KTORA UZATVORILA S OBCOU CI ZDRUZENIM OBCI ZMLUVU O TEJTO CINNOSTI.

NA PREVADZKOVANIE ZBERNEHO DVORA JE POTREBNY SUHLAS PRISLUSNEHO ORGANU STATNEJ SPRAVY ODPADOVEHO HOSPODARSTVA. NA ZBERNOM DVORE MOZU FYZICKE OSOBY ODOVZDAVAT DROBNY STAVEBNY ODPAD, OBJEMNY ODPAD, ODPADY, KTORYCH ZBER NA ZBERNOM DVORE UMOZNUJE TENTO ZAKON, A ODDELENE ZBIERANE ZLOZKY KOMUNALNEHO ODPADU V ROZSAHU TRIEDENEHO ZBERU USTANOVENOM VO VSEOBECNE ZAVAZNOM NARIADENI (VZN) OBCE.

• ZELENY BOD - JE OCHRANNA ZNAMKA NA OBALOCH VYROBKOV TYCH VYROBCOV, KTORI SA ZAPOJILI DO SYSTEMU ZELENY BOD ORGANIZACIE ZODPOVEDNOSTI VYROBCOV NA TRIEDENIE, ZHODNOCOVANIE A RECYKLACIU OBALOVEHO VYROBKU. VYROBCA ZAPOJENIM SA DO SYSTEMU ZELENY BOD, NAJROZSIRENEJSIEHO SPOSOBU ZABEZPECOVANIA VYUZITIA DRUHOTNYCH SUROVIN POCHADZAJUCICH Z KOMUNALNEHO ODPADU V EUROPE, MA TIEZ ZAUJEM A MOZNOST TYMTO SPOSOBOM INFORMOVAT SPOTREBITELSKU VEREJNOST, ZE MU ZALEZI NA ZIVOTNOM PROSTREDI.

HTTPS://WWW.TSK.SK/EKOPORADNA/ODPADY/TRIEDENIE/ENVI-PAK-ZODPOVEDNA-SPOLOCNOST

• ZERO-WASTE - V PREKLADE Z ANGLICTINY NULOVY ODPAD. TYMTO POJMOM SA OZNACUJE SNAHA JEDNOTLIVCOV, SKUPIN ALEBO INSTITUCII KONAT TAK, ABY SVOJOU CINNOSTOU NEPRODUKOVALI ZIADNY ALEBO LEN MINIMALNY ODPAD. USPESNOU V TAKOMTO SPOSOBE ZIVOTA JE NAPRIKLAD ZAKLADATELKA BLOGU ZERO WASTE SLOVAKIA, PETRA SLEZAKOVA.

HTTPS://WWW.TSK.SK/EKOPORADNA/ODPADY/ZERO-WASTE

• ZMESOVY ODPAD - JE VSETOK ODPAD, KTORY SKONCI NEVYTRIEDENY. VELMI ZJEDNODUSENE, TO, CO OBSAHUJU CIERNE KONTAJNERY, JE OZNACOVANE AKO ZMESOVY ODPAD BEZ OHLADU, ZE OBSAHUJE AJ ZLOZKY, KTORE SA DAJU VYTRIEDIT, ALE Z DOVODOV AKO NEZNALOST ALEBO NEZODPOVEDNOST, VYTRIEDENE NEBOLI.

CITAJTE VIAC: HTTPS://SMETI.SME.SK/C/22379923/VIETE-CO-JE-LITTERING-PRIPRAVILI-SME-PRE-VAS-SLOVNIK-O-ODPADE.HTML

NAPRIEK VELKEMU MNOZSTVU SKLADKOVANEHO PRIEMYSELNEHO ODPADU, MA&NBSP; SKLADKOVANIE TOHTO ODPADU Z&NBSP;POHLADU PRODUKCIE EMISII METANU MENSI DOPAD NA ZIVOTNE PROSTREDIE NEZ SKLADKOVANIE KOMUNALNEHO ODPADU. ZA TENTO FAKT MOZE ZLOZENIE PRIEMYSELNEHO ODPADU, KTORY TVORIA PREVAZNE &NBSP;STAVEBNE A&NBSP;DEMOLACNE ODPADY, TAZOBNE ODPADY ODPADY Z&NBSP;UPRAV ODPADOV, KTORE NEOBSAHUJU ORGANICKY ROZLOZITELNY UHLIK, TEDA NA SKLADKE NEPRODUKUJU EMISIE METANU. NAOPAK SKLADKY KOMUNALNEHO ODPADU SU HLAVNYM ZDROJOM EMISII SKLENIKOVYCH PLYNOV, ZA CO MOZE ZLOZENIE ODPADU A&NBSP;HLAVNE PRITOMNOST ZELENEHO A BIOLOGICKY ROZLOZITELNEHO ODPADU. V&NBSP;PRIPADE PRIEMYSELNYCH ODPADOV OBSAHUJUCICH BIOLOGICKY DEGRADOVATELNY UHLIK, KTORY JE NA SKLADKE ZDROJOM EMISII SKLENIKOVYCH PLYNOV MA MNOZSTVO SKLADKOVANEHO ODPADU MEDZIROCNE KLESAJUCU TENDENCIU.

PRELINK NA ZDROJE:

ZOZNAM PRIEMYSELNYCH ODPADOV SPOPLATNENYCH ZA SKLADKOVANIE NAJDETE NA HTTPS://WWW.SLOV-LEX.SK/STATIC/PRILOHY/SK/ZZ/2018/329/20190101_4920692-2.PDF

STATISTIKU NAKLADANIA PRIEMYSELNYCH ODPADOV ZA ROK 2020 A&NBSP;POROVNANIE S&NBSP;PREDCHADZAJUCIMI ROKMI NAJDETE NA: HTTPS://WWW.ENVIROPORTAL.SK/INDICATOR/DETAIL?ID=541

VIAC INFORMACII O&NBSP;PRIEMYSELNOM ODPADE NAJDETE NA: HTTPS://WWW.ODPADY-PORTAL.SK/ZNACKA/350/PRIEMYSELN%C3%BD%20ODPAD.ASPX

ODPADOVA VODA (SPLASKOVA VODA) - JE VODA, KTORU PRODUKUJE PRI KAZDODENNYCH CINNOSTIACH KAZDA DOMACNOST ZO SPLACHNUTEJ TOALETY, SPRCHY, UMYVADLA, CI ODTOKU Z PRACKY. V&NBSP;PRIPADE PRIEMYSELNEJ VYROBY IDE O&NBSP;PRIEMYSELNU ODPADOVU VODU. V&NBSP;ZMYSLE LEGISLATIVY MUSI BYT NA COV NAPOJENA KAZDA OBEC, KTORA MA NAD 2 TISIC OBYVATELOV A&NBSP;KAZDE MESTO S&NBSP;POCTOM OBYVATELOV NAD 10 TISIC. COV JE ZARIADENIE, V&NBSP;KTOROM TIETO VODY PRECHADZAJU CISTIACIM PROCESOM POZOSTAVAJUCIM ZO STYROCH KROKOV:

V COV SA VODA CISTI TROMA SPOSOBMI:

• MECHANICKY (USADZOVANIE KALU)
• BIOLOGICKY (PRECISTENIE MIKROORGANIZMAMI)
• CHEMICKY (LIKVIDACIA ROZPUSTENYCH SKODLIVYCH LATOK)

NASLEDNE SA PRECISTENA VODA FILTRUJE A VYPUSTA NASPAT DO RIEKY ALEBO SA POUZIVA AKO UZITKOVA VODA NAPRIKLAD NA ZAVLAZOVANIE.

DOMOVE CISTIARNE ODPADOVYCH VOD SLUZIA NA CISTENIE SPLASKOVYCH ODPADOVYCH VOD Z RODINNYCH DOMOV. VYCISTENU ODPADOVU VODU JE DALEJ MOZNE VYPUSTIT DO POVRCHOVYCH, ALEBO PODZEMNYCH VOD RESP. JU RECYKLOVAT VYUZITIM NA ZAVLAZOVANIE TRAVNIKOV A OKRASNEJ ZELENE.

V ZMYSLE POZIADAVIEK EUROPSKEJ NORMY EN 12566-3 MUSI BYT DOMOVA CISTIAREN PODROBENA DLHODOBEMU TESTU UCINNOSTI CISTENIA, KOMPLEXNYM SKUSKAM STATICKEJ ODOLNOSTI, VODOTESNOSTI, TRVANLIVOSTI, KONTROLE ROZMEROV A PRISTUPNOSTI. PO UKONCENI PREUKAZOVANIA ZHODY, VYKONANI POCIATOCNYCH SKUSOK TYPU A ZAVEDENIA VNUTROPODNIKOVEJ KONTROLY VYROBNE VYROBCA VYDAVA VYHLASENIE ZHODY, KTORE JE PLNE V SULADE S LEGISLATIVOU EU.

VYCISTENU ODPADOVU VODU JE MOZNE VYPUSTIT DO POVRCHOVYCH ALEBO PODZEMNYCH VOD RESP. JU RECYKLOVAT VYUZITIM NA ZAVLAZOVANIE TRAVNIKOV A OKRASNEJ ZELENE, ALEBO JU PO FILTRACII A DOCISTENI POUZIT NA TECHNICKE UCELY.

NA SLOVENSKU SU VYUZIVANE HLAVNE DOMOVE CISTIARNE ODPADOVYCH VOD A&NBSP;TO V&NBSP;PRIPADE ZE RODINNY DOM NEMA MOZNOST NAPOJENIA SA NA&NBSP; VEREJNU KANALIZACNU SIET A&NBSP;CLOVEK NECHCE NA POZEMKU UMIESTNOVAT ZUMPU.

PREVADZKA DOMOVEJ COV OPROTI ZUMPE JE Z&NBSP;HLADISKA EKONOMIKY USPORNEJSIE RIESENIE. FINANCNE NAKLADY NA COV PRI BEZNEJ DOMACNOSTI SU O&NBSP;VIAC AKO 70% NIZSIE. V&NBSP;PRIPADE VYUZIVANIA ZUMPY JE JEDINOU STAROSTOU CLOVEKA PRAVIDELNE KONTROLOVAT MNOZSTVO SPLASKOVEJ VODY V&NBSP;ZUMPE A&NBSP;V&NBSP;PRIPADE POTREBY DAT ZUMPU VYVIEZT FEKALNYM VOZOM. AJ KED TATO VERZIA JE NA SLOVENSKU ZAUZIVANA LEN V&NBSP;MALOM PERCENTE A&NBSP;VACSINA SPLASKOVYCH VOD KONCI NA POLIACH A&NBSP;ZAHRADACH, POTOKOCH A RIEKACH, CIM KAZDY PRISPIEVA KU GLOBALNEMU ZNECISTOVANIU.

TAK AKO KAZDE ZARIADENIE AJ DOMOVA CISTIAREN ODPADOVYCH VOD SI VYZADUJE SVOJU UDRZBU A&NBSP;SERVIS. NEJEDNA SA VSAK O&NBSP;ZIADNE KOMPLIKOVANE UKONY A&NBSP;V&NBSP;DNESNEJ DOBE UZ VACSINA PREDAJCOV ZABEZPECUJE POTREBNY SERVIS TYCHTO ZARIADENI A&NBSP;TAKTIEZ SAMOTNE ZARIADENIA SU VYBAVENE TECHNOLOGIAMI KTORE UPOZORNIA ZAKAZNIKA NA VYKONANIE POTREBNEHO SERVISU.

• MECHANICKE CISTENIE (USADZOVANIE KALU) ,KTORYM SA ODSTRANI ASI 20 - 30 % OBSIAHNUTYCH TUHYCH LATOK POUZITIM ROZNYCH POSTUPOV A&NBSP;PROCESOV AKO JE PREVZDUSNOVANIE, SEDIMENTACIA ALEBO TEPELNE POSOBENIE. MECHANICKE CISTENIE ZAHRNA AJ POUZITIE CLON, FILTROV A&NBSP;SIT.
• BIOLOGICKE CISTENIE (PRECISTENIE MIKROORGANIZMAMI) NASTUPUJE PO FAZE MECHANICKEHO PRECISTENIA, PRICOM IDE O&NBSP;PRECISTENIE CEZ PREVZDUSNOVACIE NADRZE, KDE DOCHADZA K ANAEROBNEMU CISTENIU ODPADOVYCH VOD BIOCHEMICKEJ OXIDACII ALEBO VYHNIVANIE KALU. V&NBSP;MNOHYCH PRIPADOCH JE TATO FAZA UPRAVY PRE ODPADOVE VODY KONECNA A&NBSP;VODY SU V&NBSP;PRIPADE, ZE DOSAHUJU ZAKONOM PREDPISANU KVALITU VYPUSTANE DO VODNYCH TOKOV.
• CHEMICKE CISTENIE (LIKVIDACIA ROZPUSTENYCH SKODLIVYCH LATOK)&NBSP; POMOCOU CHEMICKYCH PROCESOV. V&NBSP;TEJTO FAZE CISTENIA IDE O&NBSP;NEUTRALIZACIU, DEZINFEKCIU A ODSTRANOVANIE FOSFATOV DUSIKA CI MANGANU.
• MEMBRANOVE CISTENIE/ NANOFILTRACIA - ZA POUZITIA MEMBRANOVYCH A&NBSP;FILTRACNYCH PROCESOV SA VODA DOCISTI DO ZAKONOM STANOVENEJ KVALITY. PRI NANOFILTRACII JE VODA PRECISTENA POD TLAKOM.

OKREM ODPADOVYCH A&NBSP;PRIEMYSELNYCH VOD SU V&NBSP;COV CISTENE AJ VODY DAZDOVE. VYPUSTANIE DAZDOVYCH VOD DO VEREJNEJ KANALIZACIE SUCASNA LEGISLATIVA NEPOVOLUJE, AVSAK V&NBSP;MINULOSTI TOMU TAK NEBOLO. Z&NBSP;TOHO DOVODU JE DO COV ZVADZANA AJ DAZDOVA VODA Z&NBSP;KOMUNIKACII A&NBSP;BUDOV.

CO DO ODPADOVEJ VODY NEPATRI?

PO VARENI NAM OSTAVA ODPAD V&NBSP;PODOBE JEDLYCH OLEJOV A&NBSP;TUKOV, KTORE JE POTREBNE ZBIERAT VYCHLADENE DO PET FLASE A&NBSP;ODOVZDAVAT NA RECYKLACIU. OLEJ A&NBSP;TUKY VYLIATE DO KANALIZACIE ROBIA VELKY PROBLEM V&NBSP;KANALIZACNOM SYSTEME, KDE ZAHNIVAJU, CO SPOSOBUJE ZAPACH LAKAJUCE HLODAVCE. OLEJOVE USADENINY TIEZ UPCHAVAJU KANALIZACIU, CO SPOSOBUJE ZVYSENE NAKLADY, KTORE SA PREMIETAJU DO POPLATKU KAZDEMU SPOTREBITELOVI. OLEJE A&NBSP;TUKY SU PROBLEMOM AJ PRE&NBSP;COV, KDE NA HLADINE VYTVARAJU OLEJOVY FILM, KTORY ZNIZUJE CISTIACE SCHOPNOSTI MIKROORGANIZMOV. TENTO OLEJOVY FILM SA PRETO MUSI NAKLADNE A&NBSP;PRACNE ODSTRANOVAT. OLEJE A&NBSP;TUKY PREDSTAVUJU VELKE RIZIKO PRE ZP A&NBSP;ORGANIZMY. LITER PREPALENEHO OLEJA DOKAZE KONTAMINOVAT AZ MILION LITROV VODY.

VIAC INFORMACII K&NBSP;SEPARACII OLEJA NAJDETE V&NBSP;SEKCII ODPADY TU: EKOPORADNA ODPADY

MIKROPLASTY, PLASTY - DROBNE MALE FOLIE, CI UTRZKY PLASTOV, VATOVE TYCINKY, ZUBNE NITE, VLHCENE UTIERKY A&NBSP;POD. URCITE NEPATRIA DO KANALIZACIE. PRI PROCESE SPRACOVANIA VODY V&NBSP;COV DOCHADZA K&NBSP;ICH TRIESTENIU NA MENSIE KUSKY, CO SPOSOBUJE ZE SA NEDOKAZU MECHANICKY ZACHYTIT A&NBSP;TAK SA V&NBSP;PODOBE MIKROPLASTOV DOSTAVAJU DO VODNYCH TOKOV. MIKROPLASTY VO VODNYCH TOKOCH A&NBSP;MORIACH SU NOVODOBY EKOLOGICKY PROBLEM, TYM ZE SU MALE DOSTAVAJU SA CEZ POTRAVU DO TRAVIACEJ SUSTAVY ORGANIZMOV, VRATANE CLOVEKA.

MALE DOMOVE COV

SLUZIA NA CISTENIE SPLASKOVYCH VOD Z&NBSP;RODINNYCH DOMOV. IDE O&NBSP;ZARIADENIA, KDE PRECHADZAJU VODY PODOBNYM PROCESOM AKO PRI VELKYCH COV. VYSLEDNA VYCISTENA VODA JE PO DOSIAHNUTI ZAKONOM STANOVENYCH LIMITOV VYPUSTANA DO VODNYCH TOKOV. DOMACE COV PODLIEHAJU POVOLENIU A&NBSP;PRAVIDELNEJ KONTROLE A PREDLZENIU PLATNOSTI PRISLUSNYM ODBOROM STAROSTLIVOSTI O&NBSP;ZIVOTNE PROSTREDIE NA OKRESNOM URADE.

DOMACNOST NAPOJENA NA TAKUTO CISTICKU MUSI POUZIVAT EKOLOGICKE CISTIACE PROSTRIEDKY, ALE AJ KOZMETIKU. V&NBSP;OPACNOM PRIPADE CISTICKA PRESTANE FUNGOVAT, KEDZE CHEMIKALIE A&NBSP;FOSFATY V&NBSP;NEEKOLOGICKYCH PROSTRIEDKOCH ZABIJU MIKROORGANIZMY, CO SA PREJAVI ZAPACHOM A&NBSP;ZNEFUNKCNENIM CISTICKY. NA SPUSTENIE PROCESU CISTENIA BUDE POTREBNE OBNOVIT MIKROORGANIZMY V&NBSP;CISTICKE, CO SPOSOBI NAVYSENIE NAKLADOV NA PREVADZKU CISTICKY. OKREM VYSSIE SPOMENUTYCH PROBLEMOV, MOZE TAKETO KONANIE SKONCIT AJ KONTROLOU A&NBSP;NASLEDNOU POKUTOU.

ZNECISTOVANIE VOD PATRI KU GLOBALNYM PROBLEMOM. NAJVACSIM POUZIVATELOM VODY A ZAROVEN AJ NAJVACSIM JEJ ZNECISTOVATELOM JE CLOVEK. CELKOVA SVETOVA SPOTREBA SLADKEJ VODY VZRASTLA V R. 1950-1990 PRIBLIZNE 3,5-KRAT. V SUCASNOSTI JE JEJ ROCNA SPOTREBA TAKMER 4&NBSP;000 MILIARD M³.

KEDY JE VODA ZNECISTENA:

• JE VELMI KYSLA ALEBO ZASADITA, PRETO MA KOROZIVNE UCINKY
• OBSAHUJE ORGANICKE LATKY, ZAHNIVA A PACHNE A MOZE BYT NOSITELOM INFEKCII
• OBSAHUJE TOXICKE LATKY
• JE MIKROBIALNE ZNECISTENA A VYZADUJE DEZINFEKCIU
• OBSAHUJE TIEZ ODPADKY, KTORE Z NEJ MOZNO ZNOVA ZISKAT A VO VYROBE VYUZIT

VODA JE NENAHRADITELNA ZLOZKA ZIVOTNEHO PROSTREDIA.

NAJVIAC SA ZNECISTUJE VYUZIVANIM V PRIEMYSLE A POLNOHOSPODARSTVE.

CLOVEK ZNECISTUJE VODU BUD PRIAMO, ALEBO NEPRIAMO.

NAJVACSOU HROZBOU PRE VODU JE PRIEMYSELNA VYROBA (ROPA, ROPNE PRODUKTY, ORGANICKE - ANORGANICKE LATKY: OLOVO , ORTUT, ARZEN, RADIOAKTIVNE LATKY), POLNOHOSPODARSTVO (UMELE HNOJIVA; PESTICIDY; ODPADOVE VODY), SIDLA (PRODUKCIA KVAPALNEHO A TUHEHO ODPADU) A DOPRAVA (EXHALATY, ROPNE PRODUKTY).

MIMORIADNE ZNECISTENE BYVAJU NAJMA VODNE TOKY TECUCE VELKYMI MESTAMI V DOSLEDKU VYSOKEJ KONCENTRACIE PRIEMYSELNYCH PODNIKOV.

JEDNA TONA ROPY UNIKNUTEJ DO OCEANU VYTVORI NA HLADINE NEPRIEPUSTNU VRSTVU TZV. ROPNU SKVRNU NA PLOCHE AZ 10 KM². TO MA NESMIERNE SKODLIVE UCINKY NA KVALITU VODY A NASLEDNE NA FLORU I FAUNU SVETOVEHO OCEANU.

SAMOZREJME NAJVACSIE NEBEZPECENSTVO A TO SA NETYKA LEN VODY JE V TOM, ZE NECISTOTY, KTORE SA DO VODY DOSTAVAJU NEZOSTAVAJU LEN V NEJ ALE KOLUJU V PROSTREDI.

DOSTAVAJU SA DO OVZDUSIA, PODY, DO RASTLIN, ZIVOCICHOV, DO POTRAVIN A SAMOZREJME NEVYHNE SA IM ANI CLOVEK. NA PRVY POHLAD SA NAM MOZNO ZDA ZE PROBLEM ZNECISTENIA VODY SA NAS NETYKA, ZE MAME PITNEJ VODY DOSTATOK A ZE TO JE PROBLEM ROZVOJOVYCH KRAJIN. SKUTOCNOST JE ALE INA. ROCNE SA ZASOBY PITNEJ VODY ZMENSUJU O 1%. ZVYSENE ZNECISTENIE SO SEBOU SAMOZREJME PRINASA AJ ZVYSENE NAKLADY NA ODSTRANOVANIE NECISTOT.

ZNECISTENIE VODY SA PREJAVUJE AJ NA POSKODENIM LUDSKEHO ZDRAVIA. PRITOMNOST TAZKYCH KOVOV, ZLOZIEK POLNOHOSPODARSKYCH PESTICIDOV VEDIE K NAHROMADOVANIU TYCHTO TOXICKYCH, KARCINOGENNYCH LATOK V TELACH ZIVOCICHOV A CLOVEKA. TO MA ZA NASLEDOK CHOROBNE PREJAVY.

SITUACIA JE NEUDRZATELNA. KAZDYM ROKOM LOV A SPOTREBA RYB EXPONENCIALNE STUPA. PODLA SUCTOV Z ROKU 2018 DOSIAHLA SVETOVA PRODUKCIA RYB ZATIAL HISTORICKEHO VRCHOLU – VYTAZILO SA 179 MILIONOV TON. OD ROKU 1961 VZRASTLA V PREPOCTE NA OSOBU ROCNA SPOTREBA RYB Z 9KG NA 20,5KG V ROKU 2018.

V SUCASTNOSTI JE PODLA ORGANIZACIE PRE VYZIVU A POLNOHOSPODARSTVO 31% RYBICH POPULACII LOVENYCH NA BIOLOGICKY NEUDRZATELNEJ UROVNI, 60% JE VYLOVENYCH NA TENKEJ HRANICI UDRZATELNOSTI A IBA 7% JE LOVENYCH BEZ OHROZENIA.

NADMERNY LOV NIEKTORYCH DRUHOV

NIEKTORE DRUHY SU NADMERNE LOVENE. TO VEDIE K POSTUPNEMU ZNIZOVANIU ULOVKOV, LOVENIE MENSICH A MENSICH JEDINCOV, KTORI SA NESTIHLI ANI RAZ ROZMNOZIT A K ZVYSENIU MNOZSTVA ENERGIE, KTORA JE POTREBNA K ICH LOVU. POSTUPNE TAK NEVRATNE DOCHADZA K VYLOVOVANIU NIEKTORYCH DRUHOV A OHROZENIU ICH EXISTENCIE.

V SUCASNEJ DOBE DOCHADZA K DEVASTACII MORSKYCH EKOSYSTEMOV, A POKIAL VSETKO POJDE ROVNAKYM TEMPOM DALEJ, MOZE DOJST UZ V ROKU 2050 K ICH KOLAPSU.

CO JE NADMERNY RYBOLOV?

NADMERNY RYBOLOV ZNAMENA, ZE ROCNY VYNOS Z LOVU JE VYSSI AKO REPRODUKCNA SCHOPNOST DANEJ RYBEJ POPULACIE.

CO JE UDRZATELNY LOV?

LOV JE UDRZATELNY VTEDY, POKIAL JE REPRODUKCNA SCHOPNOST POPULACIE ZHRUBA NA ROVNAKEJ UROVNI AKO VYNOS Z LOVU.

CO JE LOV BEZ OHROZENIA?

LOV NEOHROZUJE POPULACIU RYB VTEDY, POKIAL JE UROVEN ICH ROCNEJ REPRODUKCIE VYSSI AKO ROCNY VYNOS Z LOVU.

EXISTUJE MNOHO DRUHOV RYBARSKEHO VYBAVENIA – VLECNE SIETE, VRECIA, DLHE LANA NA LOV CI KRUHOVE ZATAHOVE SIETE. TIETO SIETE ZACHYTAVAJU ZIVOCICHY NA MORSKOM DNE CI V JEHO OKOLI ALEBO V CELOM VODNOM STLPCI. V TAKYCHTO SIETACH SA OKREM RYB, KTORE CHCU RYBARI ULOVIT, ZACHYTI AJ MNOZSTVO INYCH MORSKYCH ZIVOCICHOV, KTORE PO VYLOVENI ZAHYNU A AKO NECHCENY ODPAD SU VYHADZOVANE NASPAT DO VODY. JEDINA TECHNIKA, KTORA ZAISTI, ZE BUDE ULOVENA LEN URCITA RYBA, JE LOV OSTEPOM ALEBO HARPUNOU.

JE TADA NEVYHNUTNE POUZIVAT LEN TIE SIETE A VYBAVENIE, KTORE UMOZNUJE CO NAJVACSIU VYBEROVOST LOVU, KEDZE SA ROCNE VYHODI SMUTNYCH 9,1 MILIONOV TON NEZIADUCEHO ULOVKU.

NADMERNY LOV URCITYCH DRUHOV A EKOLOGICKA NEROVNOVAHA.

TRESKY, TUNIAKY CI MAKRELY SU JEDNY Z NAJVYHLADAVANEJSICH A NAJLOVENEJSICH RYB SVETA. NADMERNY LOV TYCHTO DRUHOV SPOSOBUJE, ZE SA ICH POPULACIA NESTACI OBNOVOVAT A Z NIEKTORYCH OBLASTI TAK MIZNE UPLNE. TIETO RYBY SU TAKTIEZ SUCASTOU POTRAVNEHO RETAZCA A STRATA JEDNEHO CLANKU VEDIE K EKOLOGICKEJ NEROVNOVAHE S DALEKOSIAHLYMI NASLEDKAMI. POKIAL BY BOLI NAPRIKLAD NADMERNE LOVENE PSTRUHY, MOHLI BY SA KAPRY PREMNOZIT NATOLKO, ZE TO PSTRUHOM ZNEMOZNI OBNOVENIE SVOJHO POVODNEHO STAVU.

NA ZAKLADE NIEKTORYCH ODHADOV DOSLO V DRUHEJ POLOVICI 20. STOROCIA K VYMIZNUTIU 90% VSETKYCH VELKYCH OCEANSKYCH PREDATOROV. SPOSOBILO TO ICH NADMERNE LOVENIE ALEBO VYLOVENIE POPULACII RYB, KTORYMI SA TITO PREDATORI ZIVILI. PRIKLADOM JE DO SUCASNOSTI TRVAJUCI NADMERNY LOV ZRALOKOV, KTORY VIEDOL K NARUSENIU CELYCH MORSKYCH EKOSYSTEMOV.

&NBSP; JE POTREBNE SA NA TO POZRIET Z VIACERYCH POHLADOV. SU STANOVENE 3 CIELE, KTORE SU NASLEDOVNE:

• ZNIZENIE TLAKU NA NADMERNE LOVENIE POPULACII RYB A PODPORIT SPOTREBU ZATIAL MENEJ ZNAMYCH DRUHOV RYB.
• KRMENIE ZVIERAT Z UDRZATELNYCH ZDROJOV
• ROZSIRIT ZBIERKY DRUHOV V ZOOLOGICKYCH ZAHRADACH O NOVE, OHROZENE DRUHY A ZVYSIT TAK ICH POPULACIU V LUDSKEJ STAROSTLIVOSTI.

&NBSP;PANUJE VSEOBECNA ZHODA, ZE MORSKE ZIVOCICHY JE POTREBNE CHRANIT A PORIADNE S NIM HOSPODARIT, AB SA ZABRANILO INAK NEVYHNUTNYM MASIVNYM STRATAM NAPRIEC VODNYM EKOSYSTEMOV.

CO MOZE UROBIT KAZDY JEDEN Z NAS?

OBMEDZME KONZUMACIU RYB A MASA VSEOBECNE. NIE UPLNE PRESTAT KONZUMOVAT, STACI LEN OBMEDZIT. ODVETVIE ZIVOCISNEJ VYROBY JE HLAVNYM STRESOVYM FAKTOROM MNOHO EKOSYSTEMOV A PLANETY AKO CELKU. GLOBALNE JE JEDNYM Z NAJVACSICH ZDROJOV SKLENIKOVYCH PLYNOV A JEDNOU Z HLAVNYCH PRICIN ZNIZOVANIA BIODIVERSITY. V ROZVOJOVYCH KRAJINACH JE JEDNYM Z HLAVNYCH ZDROJOV ZNECISTENIA VODY. MASO JE TAKTIEZ POVAZOVANE ZA JEDEN Z HLAVNYCH FAKTOROV PRISPIEVAJUCICH K MASOVEMU VYMIERANIU ORGANIZMOV.

POKIAL OBLUBUJETE RYBY A CHCETE SI DOPRIAT AJ TAKYTO DRUH MASA, ZARADTE DO SVOJHO JEDALNICKU DRUHY MORSKYCH RYB A DALSICH MORSKYCH ZIVOCICHOV, KTORE NIE SU NADMERNE LOVENE CI NEZNAME DRUHY RYB. POPULACIA NIEKTORYCH DRUHOV JE LOVENA NADMERNE, ZATIAL CO INE DRUHY, I KED ROVNAKO DOBRE, SU KONZUMOVANE MENEJ. VODNE ZIVOCICHY, KTORE SU ZATIAL UDRZATELNE KONZUMOVAT, SU NAPRIKLAD: LATES STRIEBORNY, USTRICE A MUSLE Z FARIEM, SIVEN SEVERNY Z FARIEM, LOSOS Z ALJASKY, CHMURNATKA TMAVA, TUNIAK KRIDLATY CI TRESKA BEZFUZA. MEDZI NADMERNE LOVENE ALEBO INAK OHROZENE MORSKE ZIVOCICHY PATRIA ZRALOKY, RAJE, MAKRELY, CHOBOTNICE, KREVETY, HUMRE, TRESKY OBYCAJNE, TUNIAKY OBYCAJNE, AUSTRALSKE A DALSIE. VYBERAJTE RADSEJ RYBY Z EKOLOGICKYCH FARIEM ALEBO TIE, KTORYCH DIVOKO ZIJUCE POPULACIE NIE SU DEVASTOVANE.

CASTEJSIE KUPUJTE LOKALNE RYBY. V SLOVENSKYCH PODMIENKACH TIE SLADKOVODNE DRUHY RYB, KTORE SU CHOVANE NA MIESTNYCH FARMACH, V ZAHRANICI / NA DOVOLENKE MIESTNE SPECIALITY. VYBER MIESTNYCH DRUHOV ZAISTI VACSIU CERSTVOST A KVALITU, PODPORI MIESTNU EKONOMIKU A MIESTNE TRADICIE. ZNIZENIM PREPRAVNEJ VZDIALENOSTI PRISPEJETE I K ZNIZENIU EMISII OXIDU UHLICITEHO.

PRI NAKUPE RYB KONTROLUJME ZLOZENIE VYROBKOV A PREFERUJME TIE, KTORE POCHADZAJU Z UDRZATELNEHO RYBOLOVU. NA OBALE HLADAJTE CERTIFIKAT O DOBREJ KVALITE ZIVOTNYCH PODMIENOK CHOVANYCH ZVIERAT A AJ INFORMACIE, CI SU SAMI TIE ZVIERATA KRMENE UDRZATELNOU POTRAVOU.

CITAJTE ETIKETY, PREDAJCOVIA MUSIA ZO ZAKONA UVADZAT KOMPLETNE POTREBNE INFORMACIE O VYROBKU A MORSKYCH ZIVOCICHOCH, A TO AKO NA RYBOM TRHU, TAK NA PREDBALENYCH PRODUKTOCH. INFORMACIA MUSI OBSAHOVAT NAPRIKLAD POUZITE RYBARSKE VYBAVENIE, RYBARSKU OBLAST CI VYROBNU METODU (RYBA VYLOVENA ALEBO Z FARMY).

KUPUJTE RYBY MIMO OBDOBIA ICH ROZMNOZOVANIA. NAPRIKLAD TUNIAKY SA ROZMNOZUJU OD MAJA DO AUGUSTA A LOSOSY OD OKTOBRA DO DECEMBRA.

VYBERAJTE JEDINCOV VACSICH ROZMEROV, ABY EXISTOVALA VACSIA SANCA, ZE SA RYBA PRED ULOVENIM STIHLA ROZMNOZIT. NIEKTORE DRUHY MAJU Z TOHO DOVODU ZAKONOM DANU MINIMALNU VELKOST ULOVKU.

ZDIELAJME INFORMACIE O UDRZATELNOM RYBOLOVE (NA STRETNUTIACH PRI KAVE, NA SOCIALNYCH SIETACH, CI NA DOVOLENKACH) A SIRME TUTO MYSLIENKU DALEJ MEDZI SVOJICH BLIZKYCH A PRIATELOV.

KEDZE VACSINA LUDI MA LEN MINIMALNU PREDSTAVU O TOM, AKYM TAZKOSTIAM NASE MORIA A OCEANY CELIA, INFORMOVAT O NICH JE NESMIERNE DOLEZITE. PRETO ODPORUCAME DOKUMENTARNY FILM SEASPIRACY (NETFLIX).

VODA ALEBO AQUA (CHEMICKY VZOREC H₂O, PODLA TRADICNEHO NAZVU OXID VODNY, NOVSI SYSTEMOVY NAZOV OXIDAN) JE CHEMICKA ZLUCENINA VODIKA A KYSLIKA. JE ZAKLADNOU PODMIENKOU PRE EXISTENCIU ZIVOTA NA ZEMI.

VODA NA POVRCHU ZEME JE V NEUSTALOM POHYBE (PRESNEJSIE NIELEN V POHYBE, ALE AJ V PRECHODOCH Z JEDNEHO SKUPENSTVA DO DRUHEHO)

&NBSP;

//KOLOBEH_VODY.PNG ALT="KOLOBEH VODY" STYLE="DISPLAY: BLOCK; MARGIN-LEFT: AUTO; MARGIN-RIGHT: AUTO;" WIDTH="352" HEIGHT="170" />

&NBSP;

KOLOBEH VODY (INE NAZVY: VODNY CYKLUS, HYDROLOGICKY CYKLUS) JE TERMIN OZNACUJUCI STALY OBEH VODY NA ZEMI, POHANANY SLNECNYM ZIARENIM A GRAVITACNYMI SILAMI ZEME. CYKLUS V SEBE ZAHRNA VODU V ATMOSFERE V PODOBE VODNYCH PAR, NA POVRCHU V PODOBE RIECNEJ, JAZERNEJ A MORSKEJ VODY, AKO AJ POD POVRCHOM V PODOBE PODZEMNYCH VOD. AKO VODA PRECHADZA JEDNOTLIVYMI FAZAMI CYKLU MENI SA JEJ SKUPENSTVO OD PLYNNEJ, KVAPALNEJ AZ PO TUHU FAZU. VODNY CYKLUS JE HLAVNYM PREDMETOM SKUMANIA HYDROLOGIE.

VODA JE ZIVOT

VODA JE NIELEN ZIVOTNE DOLEZITA PRE NASE TELO, JE AJ ZDROJOM, KTORY VYUZIVAME KAZDY DEN. DOMA JU POUZIVAME NA VARENIE, UPRATOVANIE, SPRCHOVANIE A&NBSP;SPLACHOVANIE. POUZIVAME JU PRI VYROBE POTRAVIN, ODEVOV, MOBILNYCH TELEFONOV, AUT AJ KNIH. VODU POUZIVAME PRI STAVBE DOMOV, SKOL A&NBSP;CIEST I&NBSP;NA VYKUROVANIE BUDOV A&NBSP;CHLADENIE V&NBSP;ELEKTRARNACH. ELEKTRICKOU ENERGIOU, KTORU ZISKAVAME Z&NBSP;JEJ POHYBU, SVIETIME NA ULICI I DOMA. V&NBSP;HORUCI LETNY DEN SA PONORIME DO MORA ALEBO SA POPRECHADZAME POPRI JAZERE, ABY SME SA OCHLADILI.

DUSICNANY A DUSITANY SU NAJCASTEJSIE PREKRACOVANYMI CHEMICKYMI UKAZOVATELMI V PITNEJ VODE Z INDIVIDUALNYCH ZDROJOV (STUDNI) A ZO ZDRAVOTNEHO HLADISKA ICH PREKROCENIE NIE JE BEZPECNE (NAJMA PRE MALE DETI). PITNA VODA MUSI BYT ZDRAVOTNE BEZPECNA, T. J. JEJ KRATKODOBE ANI DLHODOBE A OPAKOVANE POUZIVANIE NESMIE OHROZIT ZDRAVIE LUDI. JEJ KVALITA SA POSUDZUJE Z HLADISKA FYZIKALNEHO, CHEMICKEHO, MIKROBIOLOGICKEHO A BIOLOGICKEHO.

ROZBORY PITNEJ A ODPADOVEJ VODY, ROZBORY VODY VYKONAVAJU VSETKY VODARENSKE SPOLOCNOSTI A REGIONALNE URADY VEREJNEHO ZDRAVOTNICTVA. AKREDITOVANE ROBIA ROZBORY INGEO-ENVILAB (ZILINA), SEVEROSLOVENSKE VODARNE A KANALIZACIE ZILINA (LABORATORIA SU V HRICOVE), VETLAB (DOLNE KOCKOVCE), REGIONALNY URAD VEREJNEHO ZDRAVOTNICTVA PB, AQUALIVE TECHNOLOGY TRENCIN

UPRAVA VODNYCH TOKOV

ZA VODNY TOK JE ZODPOVEDNY SPRAVCA VODNEHO TOKU – SLOVENSKY VODOHOSPODARSKY PODNIK, S.P. JEDNOU Z&NBSP;POVINNOSTI PRI SPRAVE JE AJ UDRZIAVAT KORYTA V&NBSP;STAVE, KTORY ZABEZPECUJE ICH PRIRODZENU ALEBO PROJEKTOVANU PRIETOCNOST A&NBSP;ZABEZPECOVAT POTREBNU UPRAVU VODNYCH TOKOV. BLIZSIE POZRI § 43 AZ 51 ZAKONA C. 364/2004 Z. Z. O&NBSP;VODACH (VODNY ZAKON).

WWW.SVP.SK

HAVARIE A&NBSP;ZNECISTENIE

HAVARIA – MIMORIADNE ZHORSENIE KVALITY VOD ALEBO MIMORIADNE OHROZENIE KVALITY VOD – NAHLE, NEPREDVIDANE A&NBSP;ZAVAZNE ZHORSENIE ALEBO OHROZENIE KVALITY SPOSOBENE VYPUSTANIM OV BEZ POVOLENIA... POZRI § 41 A&NBSP;42 VODNEHO ZAKONA. HAVARIE RIESI INSPEKCIA ZIVOTNEHO PROSTREDIA.

WWW.SIZP.SK

INVAZNE RASTLINY

VYSKYTUJE SA HLAVNE KRIDLATKA JAPONSKA. RYCHLO SA SIRI /AKO VSETKO INVAZNE/ A&NBSP;TAZKO SA ODSTRANUJE. ODSTRANOVANIE INVAZNYCH RASTLIN PRIAMO VLASTNIKOM/UZIVATELOM POZEMKU VYPLYVA PRIAMO ZO ZAKONA O&NBSP;OCHRANE PRIRODY A&NBSP;KRAJINY A VYHLASKY 450/2019 Z.Z.

INVAZNE RASTLINY

ZIVOCICHY A&NBSP;RASTLINY CHRANENE

ZOZNAMY NEVEDIEME. VIAC NA&NBSP;CHRANENE ZIVOCICHY A CHRANENE KRAJINNE OBLASTI.

PROBLEMOM SU ZVIERATA AKO KORMORAN A&NBSP;BOBOR. SU CHRANENE, ALE SPOSOBUJU&NBSP; VELKE SKODY NAPR. RYBAROM A&NBSP;BOBOR STAVANIM HRADZI, KTORE HLAVNE PRI POVODNI SU PRICINOU&NBSP;SKODY NA MAJETKU. VID PRIPAD Z&NBSP;BELUSE (BOLO AJ V&NBSP;TV), ALEBO Z&NBSP;TRENCINA.

DAZDOVA VODA

JEJ VYUZITIE SA DOSTAVA DO POPREDIA PRAVE DNES, V&NBSP;CASE KED SI UVEDOMUJEME DOSAHY KLIMATICKEJ ZMENY. TRENDOM JE JEJ ZACHYTAVANIE A&NBSP;OPATOVNE VYUZITIE – VODOZADRZNE OPATRENIA, PODPOROVANE AJ STATOM. VIAC NA&NBSP;ENVIRO.GOV.SK.

NASHO NAJCENNEJSIEHO ZDROJA, VODY, BOHUZIAL UBUDA. SUCASNYM PROBLEMOM JE ZBYTOCNE POUZIVANIE PITNEJ VODY NAPRIKLAD PRE ZAVLAZOVANIE ALEBO SPLACHOVANIE. ALE NIE JE UPLNE NESKORO PRE OPATRENIA AKO VODU EFEKTIVNE VYUZIT A&NBSP;TYM SETRIT NIE LEN PRIRODU. JEJ VYUZITIE SA DOSTAVA DO POPREDIA PRAVE DNES, V&NBSP;CASE KED SI UVEDOMUJEME DOSAHY KLIMATICKEJ ZMENY. TRENDOM JE JEJ ZACHYTAVANIE A&NBSP;OPATOVNE VYUZITIE – VODOZADRZNE OPATRENIA, PODPOROVANE AJ STATOM. VIAC NA&NBSP;ENVIRO.GOV.SK

CO JE TO ZNECISTENIE OVZDUSIA A&NBSP;AKO K&NBSP;NEMU DOCHADZA?

ZNECISTENIE OVZDUSIA JE STAV, KTORY JE DOSLEDKOM VYPUSTANIA ZNECISTUJUCICH LATOK DO OVZDUSIA - EMISII. TIETO LATKY OVPLYVNUJU KVALITU OVZDUSIA PRIAMO ALEBO PO CHEMICKYCH PREMENACH, PRIPADNE INTERAKCII S&NBSP;INYMI ZLOZKAMI V&NBSP;ATMOSFERE. DOLEZITU ULOHU ZOHRAVA AJ METEOROLOGICKA SITUACIA V CASE VYPUSTANIA EMISII, NAJMA ROZPTYLOVE PODMIENKY (SMER A RYCHLOST VETRA, TEPLOTNE INVERZIE), NEPRIAMO AJ MINIMALNA TEPLOTA, KTORA URCUJE NAROKY NA VYKUROVANIE A VLASTNOSTI OKOLITEHO TERENU (HLBOKE DOLINY, KOTLINY SO SLABYM PREVETRAVANIM). NA ROZPTYL EMISII MA VPLYV AJ VYSKA KOMINOV A TEPLOTA SPALIN. V&NBSP;ZAVISLOSTI OD TYCHTO FAKTOROV MOZU ZNECISTUJUCE LATKY PUTOVAT NA VELKE VZDIALENOSTI. ICH VPLYV SA TEDA MOZE PREJAVIT LOKALNE, REGIONALNE ALEBO GLOBALNE.

&NBSP;CONTENT/IMAGE_842467_23_V1.JPEG STYLE="DISPLAY: BLOCK; MARGIN-LEFT: AUTO; MARGIN-RIGHT: AUTO;" ALT="MOZNE UCINKY NA EKOSYSTEMY" WIDTH="495" HEIGHT="302" />

AKE SU NAJCASTEJSIE ZDROJE ZNECISTUJUCICH LATOK V&NBSP;OVZDUSI?

LATKY SPOSOBUJUCE ZNECISTENIE OVZDUSIA MOZU BYT PRIRODNEHO ALEBO ANTROPOGENNEHO POVODU. MEDZI PRIRODNE ZDROJE EMISII PATRIA SOPECNE ERUPCIE, POZIARE, VETROM NAVIATY PRACH ALEBO SPRSKY MORSKEJ SOLI. ANTROPOGENNE, ALEBO LUDSKOU CINNOSTOU SPOSOBENE ZNECISTENIE POCHADZA ZO SPALOVANIA FOSILNYCH PALIV PRI VYROBE ELEKTRINY, V&NBSP;DOPRAVE, PRIEMYSLE A&NBSP;V&NBSP;DOMACNOSTIACH, &NBSP;DALEJ TIEZ Z&NBSP;PRIEMYSELNYCH PROCESOV A POUZIVANIA ROZPUSTADIEL, POLNOHOSPODARSTVA A&NBSP;SPRACOVANIA ODPADU. PODLA ANALYZ SLOVENSKEHO HYDROMETEOROLOGICKEHO USTAVU SA NA ZHORSENEJ KVALITE OVZDUSIA NA SLOVENSKU V POSLEDNYCH ROKOCH CORAZ VIAC PODIELA VYKUROVANIE DOMACNOSTI A DOPRAVA, NEZ VELKE PRIEMYSELNE ZDROJE, KTORE MUSIA SPLNAT PRISNEJSIE NORMY. PODIEL DOMACNOSTI NA ZNECISTOVANI OVZDUSIA PRACHOVYMI CASTICAMI PM₁₀ DOSAHUJE TAKMER 60 %, V&NBSP;PRIPADE PM_2,5 JE TO ESTE VIAC (74 %).

ODKAZ: HTTPS://DNESDYCHAM.POPULAIR.SK/ZNECISTOVANIE-OVZDUSIA

&NBSP;AKE SU NAJVYZNAMNEJSIE ZNECISTUJUCE LATKY SPOSOBUJUCE ZHORSENIE KVALITY OVZDUSIA A&NBSP;CO JE ICH ZDROJOM?

PM₁₀, PM_2,5 - PM₁₀, PM_2,5 SU DROBNE CASTICE ALEBO KVAPOCKY S AERODYNAMICKYM PRIEMEROM MENSIM AKO 10 ΜM, RESP. 2,5 ΜM. OZNACENIE PM POCHADZA Z ANGLICKEHO PARTICULATE MATTER. NAJVYZNAMNEJSIM ZDROJOM EMISII CASTIC PM JE VYKUROVANIE DOMACNOSTI TUHYM PALIVOM. VYSOKE KONCENTRACIE MOZU BYT NAMERANE AJ PRI FREKVENTOVANYCH CESTNYCH USEKOCH A&NBSP;PARKOVISKACH. DO OVZDUSIA SA DOSTAVAJU AJ VIRENIM USADENEHO PRACHU Z&NBSP;VOZOVIEK A&NBSP;POCAS MANIPULACIE SO SYPKYMI MATERIALMI PRI&NBSP;STAVEBNEJ ALEBO PRIEMYSELNEJ CINNOSTI.

OXIDY DUSIKA (NO_X) - SPOLOCNYM NAZVOM OXIDY DUSIKA SU OZNACOVANE OXID DUSICITY (NO₂) A OXID DUSNATY (NO). DOMINANTNYM ZDROJOM OXIDOV DUSIKA JE CESTNA DOPRAVA A SPALOVACIE PROCESY V PRIEMYSLE A&NBSP;ENERGETIKE. MEDZI ICH PRIRODNE ZDROJE PATRIA NIEKTORE DRUHY BAKTERII. OXIDY DUSIKA SPOLU S OXIDOM UHOLNATYM A PRCHAVYMI ORGANICKYMI LATKAMI VSTUPUJU DO REAKCII, KTORE OVPLYVNUJU KONCENTRACIE PRIZEMNEHO OZONU, SU TZV. PREKURZORMI OZONU.

OZON (O₃) - OZON JE TROJATOMOVA MOLEKULA KYSLIKA. KYM STRATOSFERICKY OZON PLNI DOLEZITU ULOHU OCHRANY PRED SKODLIVYM ULTRAFIALOVYM ZIARENIM SLNKA, TROPOSFERICKY (PRIZEMNY) OZON MA NEPRIAZNIVY VPLYV NA LUDSKE ZDRAVIE, VEGETACIU, ARCHITEKTONICKE STAVBY, A PRETO JE ZARADENY MEDZI ZNECISTUJUCE LATKY. OZON V ATMOSFERE VZNIKA PRI FOTOCHEMICKYCH REAKCIACH ZA PRITOMNOSTI UV SLNECNEHO ZIARENIA Z PREKURZOROV, KTORYMI SU OXIDY DUSIKA, OXID UHOLNATY A PRCHAVE ORGANICKE UHLOVODIKY.

OXID SIRICITY (SO₂) - OXID SIRICITY JE BEZFAREBNY REAKTIVNY PLYN, PRI VYSSICH KONCENTRACIACH SILNE A&NBSP; DRAZDIVO ZAPACHA. JEHO HLAVNYM ZDROJOM SU SPALOVACIE PROCESY V PRIEMYSLE A ENERGETIKE, PRIPADNE VYKUROVANIE DOMACNOSTI UHLIM S VYSOKYM OBSAHOM SIRY.&NBSP;

OXID UHOLNATY (CO) - OXID UHOLNATY JE BEZFAREBNY JEDOVATY PLYN BEZ ZAPACHU, KTORY VZNIKA PRI NEDOKONALOM ALEBO NEEFEKTIVNOM HORENI FOSILNYCH PALIV A BIOMASY. JE PRODUKTOM SPALOVACICH PROCESOV V&NBSP;DOPRAVE, PRIEMYSLE A ENERGETIKE.

BENZO(A)PYREN (BAP) - BAP PATRI DO SKUPINY POLYCYKLICKYCH AROMATICKYCH UHLOVODIKOV (PAH). VZNIKA PRI NEDOKONALOM SPALOVANI A JE SUCASTOU JEMNEJ FRAKCIE ATMOSFERICKEHO AEROSOLU. NAJZASADNEJSIM ZDROJOM EMISII JE VYKUROVANIE DOMACNOSTI TUHYM PALIVOM. Z VELKYCH PRIEMYSELNYCH ZDROJOV &NBSP;VYZNAMNEJSIE PRISPIEVA VYROBA KOKSU. NAJBEZNEJSIM ZDROJOM BENZO(A)PYRENU JE TIEZ FAJCENIE. &NBSP;

NMVOC – NEMETANOVE PRCHAVE ORGANICKE LATKY SU VSETKY ORGANICKE ZLUCENINY ANTROPOGENNEJ POVAHY INE AKO METAN, KTORE REAKCIOU S OXIDMI DUSIKA PRODUKUJU FOTOCHEMICKE OXIDANTY, Z KTORYCH NAJVYZNAMNEJSI JE OZON. SU TO ROZNE RIEDIDLA, CISTIDLA A ROZPUSTADLA POUZIVANE NAPRIKLAD PRI VYROBE LAKOV A FARIEB.

TAZKE KOVY - V OVZDUSI SA MERAJU KONCENTRACIE OLOVA, KADMIA, NIKLU, ARZENU A&NBSP;ORTUTI. TAZKE KOVY SU PREVAZNE SUCASTOU JEMNEJ FRAKCIE ATMOSFERICKEHO AEROSOLU. MEDZI HLAVNE ZDROJE TAZKYCH KOVOV PATRI METALURGIA, V MENSEJ MIERE ENERGETIKA A VYKUROVANIE DOMACNOSTI UHLIM.

AMONIAK (NH₃) - &NBSP;AMONIAK JE ZA NORMALNYCH PODMIENOK SILNO A&NBSP;TYPICKY ZAPACHAJUCI PLYN. VACSINA AMONIAKU, KTORY JE UVOLNOVANY DO ATMOSFERY POCHADZA Z&NBSP;ROZKLADU ZIVOCISNYCH A&NBSP;LUDSKYCH ODPADOV. MENSIE MNOZSTVO POCHADZA Z&NBSP;POUZIVANIA HNOJIV, NIEKTORYCH PRIEMYSELNYCH PROCESOV A Z ROZKLADU VEGETACIE A&NBSP;ODPADOV.

&NBSP;AKY VPLYV MAJU TIETO ZNECISTUJUCE LATKY NA ZDRAVIE LUDI A&NBSP;ZIVOTNE PROSTREDIE?

CONTENT/VPLYV_ZDRAVIE.JPG ALT="MOZNE UCINKY NA ZDRAVIE" CLASS="SHRINKTOFIT" STYLE="DISPLAY: BLOCK; MARGIN-LEFT: AUTO; MARGIN-RIGHT: AUTO;" WIDTH="680" HEIGHT="539" />

CONTENT/ZNECISTOVANIE_OVZDUSIA.PNG ALT="OVZDUSIE" CLASS="TRANSPARENT" STYLE="DISPLAY: BLOCK; MARGIN-LEFT: AUTO; MARGIN-RIGHT: AUTO;" WIDTH="604" HEIGHT="346" />

AKE SU NAJCASTEJSIE ZDROJE ZNECISTUJUCICH LATOK V&NBSP;OVZDUSI?

LATKY SPOSOBUJUCE ZNECISTENIE OVZDUSIA MOZU BYT PRIRODNEHO ALEBO ANTROPOGENNEHO POVODU. MEDZI PRIRODNE ZDROJE EMISII PATRIA SOPECNE ERUPCIE, POZIARE, VETROM NAVIATY PRACH ALEBO SPRSKY MORSKEJ SOLI. ANTROPOGENNE, ALEBO LUDSKOU CINNOSTOU SPOSOBENE ZNECISTENIE POCHADZA ZO SPALOVANIA FOSILNYCH PALIV PRI VYROBE ELEKTRINY, V&NBSP;DOPRAVE, PRIEMYSLE A&NBSP;V&NBSP;DOMACNOSTIACH, &NBSP;DALEJ TIEZ Z&NBSP;PRIEMYSELNYCH PROCESOV A POUZIVANIA ROZPUSTADIEL, POLNOHOSPODARSTVA A&NBSP;SPRACOVANIA ODPADU. PODLA ANALYZ SLOVENSKEHO HYDROMETEOROLOGICKEHO USTAVU SA NA ZHORSENEJ KVALITE OVZDUSIA NA SLOVENSKU V POSLEDNYCH ROKOCH CORAZ VIAC PODIELA VYKUROVANIE DOMACNOSTI A DOPRAVA, NEZ VELKE PRIEMYSELNE ZDROJE, KTORE MUSIA SPLNAT PRISNEJSIE NORMY. PODIEL DOMACNOSTI NA ZNECISTOVANI OVZDUSIA PRACHOVYMI CASTICAMI PM₁₀ DOSAHUJE TAKMER 60 %, V&NBSP;PRIPADE PM_2,5 JE TO ESTE VIAC (74 %).

EKOPORADNA/OBRAZOK1.PNG ALT="" WIDTH="203" HEIGHT="137" />

HHTTPS://DNESDYCHAM.POPULAIR.SK/ZNECISTOVANIE-OVZDUSIA

EKOPORADNA/OBRAZOK2.PNG ALT="" STYLE="DISPLAY: BLOCK; MARGIN-LEFT: AUTO; MARGIN-RIGHT: AUTO;" WIDTH="398" HEIGHT="219" />

V DOMACNOSTIACH SU CASTO PREVADZKOVANE KOTLY S MANUALNYM PRIKLADANIM, V KTORYCH MOZNO SPALIT COKOLVEK (ODPAD ALEBO PALIVO NIE STANOVENE VYROBCOM) A V KTORYCH LUDSKY FAKTOR ZASADNE OVPLYVNUJE KVALITU SPALOVANIA, CO MOZE VIEST K VYSSIM EMISIAM DO OVZDUSIA.

ZNECISTENE OVZDUSIE NEMUSIME CITIT ANI VIDIET, TO VSAK NEZNAMENA, ZE NESKODI LUDSKEMU ZDRAVIU. JEHO DLHODOBE VDYCHOVANIE JE PRICINOU MNOHYCH, NAJMA RESPIRACNYCH OCHORENI, AKO NAPRIKLAD CHRONICKEHO ZAPALU PRIEDUSIEK A CHRONICKEJ OBSTRUKCNEJ CHOROBY PLUC.

NAJOHROZENEJSIMI SKUPINAMI LUDI SU DETI A STARI LUDIA. ZNECISTENE OVZDUSIE NEMA HRANICE, OHROZUJE ZDRAVIE NAS VSETKYCH. Z TOHTO DOVODU BY NAM NEMALO BYT LAHOSTAJNE, AKO BUDEME KURIT V NASICH DOMACNOSTIACH.

PODME SA INFORMOVAT.

V COM KUURIT? CIM KURIT? AKO SPRAVNE KURIT?

HTTPS://VYKUROVANIE.ENVIROPORTAL.SK/

EKOPORADNA/TEMA03-1.PNG ALT="" WIDTH="204" HEIGHT="144" />&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP; EKOPORADNA/TEMA04-1.PNG ALT="" WIDTH="204" HEIGHT="144" />

KURENIE JE &NBSP;PREDSA JEDNODUCHE! STACI NARUBAT CERSTVE DREVO, NASTIEPAT TRIESKY, NASKLADAT DO KOTLA CI KRBU, NAJLEPSIE NA NOVINOVY PAPIER – TEN DOBRE HORI, SKRTNUT ZAPALKOU – A JE TO!

VIETE O&NBSP;TOM, ZE &NBSP;EXISTUJE AJ LEPSI SPOSOB?

KURENIE DREVOM MA TOTIZ SVOJE ZASADY, VDAKA KTORYM MOZEME USETRIT NASE FINANCIE, NAS KOTOL A NAJMA NASE ZDRAVIE.

AKO NATO?

10 RAD AKO ZVLADNUT VYKUROVACIU SEZONU

HTTPS://WWW.POPULAIR.SK/SK/AKTUALITA/10-RAD-AKO-ZVLADNUT-VYKUROVACIU-SEZONU

AKO USETRIT PENIAZE A CHRANIT ZDRAVIE, MAJETOK A ZIVOTNE PROSTREDIE

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/FIRE-4194343__340.JPG ALT="" WIDTH="204" HEIGHT="136" />

HTTPS://POPULAIR.SK/WEB-DOCUMENTS/621/SPRAVNE-VYKUROVANIE-BROZURA-FINAL-NAHLAD.PDF

OBNOVITELNE ZDROJE SU CASTO KRITIZOVANE ZA ICH NESPOLAHLIVOST A NEESTETICKOST, ALE TRH S OBNOVITELNYMI ZDROJMI SA NAPRIEK TOMU ROZRASTA. CELOSVETOVA KAPACITA INSTALOVANEHO VYKONU AZ 74 223 MW JE VO VETERNEJ ENERGII, KTORA JE ROZSIRENA NAJMA V NIEKTORYCH EUROPSKYCH KRAJINACH A USA. VYROBA VO FOTOVOLTAICKOM PRIEMYSLE DOSIAHLA VIAC AKO 2000 MW, PRICOM FOTOVOLTAICKE ELEKTRARNE SU OBLUBENE NAJMA V NEMECKU. FOTOTERMALNE ELEKTRARNE SU TYPICKE PRE USA A SPANIELSKO, NAJVACSIM TAKYMTO ZDROJOM JE 354 MW BLOK SOLARNEJ (SEGS) ELEKTRARNE V MOJAVSKEJ PUSTI. NAJVACSIM GEOTERMALNYM ZDROJOM JE THE GEYSERS V KALIFORNII S MENOVITYM VYKONOM 750 MW. BRAZILIA DISPONUJE JEDNYM Z NAJROZSIAHLEJSICH PROGRAMOV V ODVETVI OBNOVITELNYCH ZDROJOV NA SVETE, ZAHRNAJUCI VYROBU BIOETANOLU Z CUKROVEJ TRSTINY. ETANOL TU DOKONCA PREDSTAVUJE AZ 18 % NARODNEJ SPOTREBY POHONNYCH HMOT V DOPRAVE. PODOBNE JE ETANOL AKO BIOPALIVO ROZSIRENY AJ V USA.

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/LACNA_ENERGIA_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="129" HEIGHT="91" />

SLNKO JE JEDINYM ZDROJOM ENERGIE, NA&NBSP;KTORY SA LUDSTVO MOZE UPLNE SPOLAHNUT. SLNECNA ENERGIA NAM DOKAZE POSKYTNUT VSETKO, CO OD&NBSP;ENERGIE POZADUJEME A&NBSP;TO CASTO VELMI JEDNODUCHO, CISTO A&NBSP;BEZ RIZIKA.

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/SLNKO__2__ZMENSENA.JPG ALT="SLNKO" WIDTH="177" HEIGHT="147" />

OKREM VYUZIVANIA OBNOVITELNYCH ZDROJOV VO VELKYCH PROJEKTOCH SU VHODNE AJ PRE MALE OSTROVNE PREVADZKY, CASTO VO VIDIECKYCH A ODLAHLYCH OBLASTIACH, KDE JE VSAK ENERGIA NEVYHNUTNA PRE LUDSKY ROZVOJ. V KENI SU NAPRIKLAD NAJROZSIRENEJSIE MALE (20 – 100 W) SOLARNE ZDROJE V DOMACNOSTIACH – PREDA SA TU PRIBLIZNE 30 000 KUSOV TYCHTO SYSTEMOV.

KLIMATICKE ZMENY, RASTUCE CENY ROPY A ZVYSUJUCE SA VLADNE PODPORY PODMIENUJU NEUSTALY VZNIK NOVEJ LEGISLATIVY A KOMERCIALIZACIU. EUROPSKI LIDRI SA V MARCI 2007 ZHODLI NA SPOLOCNOM POSTUPE, PODLA KTOREHO DO ROKU 2020 DOSIAHNE CELOSVETOVA VYROBA ENERGIE Z OBNOVITELNYCH ZDROJOV 20 %. DALEJ SA ZHODLI NA ZNIZENI EMISII OXIDU UHLICITEHO, KTORY SA POVAZUJE ZA JEDNU Z PRICIN GLOBALNEHO OTEPLOVANIA.INVESTICNY KAPITAL PUTUJUCI DO OBNOVITELNYCH ZDROJOV SA VYSPLHAL Z 80 MILIARD DOLAROV V ROKU 2005 NA REKORDNYCH 100 MILIARD V ROKU 2006. TAKATO UROVEN INVESTOVANIA POSUNULA TO, CO BOLO KEDYSI POVAZOVANE ZA ALTERNATIVNE ZDROJE ENERGIE, VYRAZNE DO POPREDIA. VETERNE ELEKTRARNE BOLI PRVE, KTORE DOSIAHLI 1 % CELKOVEJ VYROBY, SOLARNE VSAK VYRAZNE NEZAOSTAVAJU. DO OBNOVITELNYCH ZDROJOV INVESTUJU AJ VELKE SVETOVE SPOLOCNOSTI AKO BP, GENERAL ELECTRIC, SHARP, CI ROYAL DUTCH SHELL.

• TEPELNA ENERGIA SA ZISKAVA SPALOVANIM A&NBSP;SLUZI AJ NA VYROBU ELEKTRICKEJ ENERGIE. SPALUJU SA PRIMARNE BIOPALIVA, KTORE SU OBNOVITELNE AVSAK NA ICH PRODUKCIU SU ZABERANE VELKE PLOCHY. SPALUJE SA TIEZ DREVO, KTORE JE POTREBNE VYRUBAT, TIEZ IDE O&NBSP;OBNOVITELNY ZDROJ AVSAK OBNOVA LESA TRVA NIEKOLKO DESIATKOV ROKOV. SPALOVACIE PROCESY MAJU ZA DALSIE NEGATIVNY VPLYV NA KVALITU OVZDUSIA. JADROVE ELEKTRARNE SICE NEZNECISTUJU OVZDUSIE ALE VYROBNY PROCES A&NBSP;VZNIKNUTE ODPADY, CI POTENCIONALNE RIZIKO KATASTROFY PREDSTAVUJU VELKE RIZIKO PRE ZP.
• AKUMULOVANIM VODY V&NBSP;PRIEHRADACH SA VYUZIVA VODNA ENERGIA NA VYROBU ELEKTRICKEJ ENERGIE. ENERGIA SA ZISKAVA POMOCOU VYSKOVEHO ROZDIELU MEDZI HLADINOU VODY A&NBSP;TURBINOU,. CIM JE ROZDIEL VACSI TYM VACSIA JE KINETICKA ENERGIA VYSTUPUJUCEJ VODY, KTORA SA PREMIENA NA&NBSP;ELEKTRICKU ENERGIU. VODNE PRIEHRADY&NBSP; MAJU NEGATIVNY VPLYV&NBSP; Z&NBSP;DOVODU ZE PREDSTAVUJU V&NBSP;PRIRODE BARIERY PRE VODNE ZIVOCICHY, CO ZNEMOZNUJE ICH ROZMNOZOVANIE A&NBSP;NASLEDNE PREZITIE.

• FOTOVOLTAIKA (SOLARNE KOLEKTORY) – VYUZIVAJU ENERGIU SLNKA, PRICOM POZITIVOM JE ZE NESPOSOBUJU ZNECISTENIE VZDUCHU, NEPRODUKUJU NEBEZPECNY ODPAD, SU NEHLUCNE, NEVYZADUJU PRENOSNE PALIVA. NEGATIVNOU STRANKOU JE ZABER VELKEJ PLOCHY PODY, CO PRE ORGANIZMY POSOBI AKO NEPREKONATELNA BARIERA . POLIA SO SOLARNYMI KOLEKTORMI TIEZ OVPLYVNUJU VIZUALNY CHARAKTER KRAJINY.

&NBSP;

ENERGIA NA SLOVENSKU

PODLA INFORMACII PUBLIKOVANYCH NA ENVIROPORTALI ZA ROK 2020 MA SLOVENSKO NIZKOUHLIKOVY MIX ZDROJOV ELEKTRINY, PODIEL BEZUHLIKOVEJ VYROBY ELEKTRINY SA V ROKU 2020 POHYBOVAL NA UROVNI TAKMER 80 %.&NBSP;NAJVYSSI PODIEL&NBSP;NA VYROBE ELEKTRINY MALI V&NBSP;ROKU 2020&NBSP;JADROVE ELEKTRARNE&NBSP;(53,2 %). ZA NIMI NASLEDOVALI TEPELNE ELEKTRARNE (21,5 %), VODNE ELEKTRARNE (16,8 %), ZDROJE VYUZIVAJUCE OZE (8,0 %) A OSTATNE ELEKTRARNE (0,4 %). Z&NBSP;DLHODOBEHO HLADISKA V&NBSP;SR POSTUPNE&NBSP;KLESA VYROBA&NBSP;ELEKTRINY&NBSP;V&NBSP;TEPELNYCH ELEKTRARNACH&NBSP;A&NBSP;RASTIE VYZNAM JADROVEJ ENERGIE A&NBSP;ENERGIE Z&NBSP;OZE. (ZDROJ: ENVIROPORTAL.SK )

MEDZIROCNY TREND VYVOJA ROKOV 2019 A&NBSP;2020 UKAZAL NARAST VYROBY ENERGIE A&NBSP;SUCASNE MIERNY POKLES SPOTREBY. NAPRIEK TOMU ZE VYROBA STUPLA, SLOVENSKO NIE JE VO VYROBE ENERGIE SEBESTACNE, ENERGIU DOVAZAME Z&NBSP;CESKA A&NBSP;POLSKA.

TIPY NA SETRENIE ENERGIE:

CHLADNICKY A&NBSP;MRAZNICKY – JE POTREBNE UMIESTNIT CO NAJDALEJ OD SPORAKU. CHLADNICKA UMIESTNENA V&NBSP;BEZPROSTREDNEJ BLIZKOSTI PRI SPORAKU, SPINA CHLADENIE CASTEJSIE, CO VEDIE K&NBSP;ZVYSENEJ SPOTREBE ENERGIE.

UMIESTNENIE POTRAVIN V&NBSP;CHLADNICKE&NBSP; MA TIEZ VPLYV NA SPOTREBU. POTRAVINY JE POTREBNE ULOZIT PREHLADNE, NADOBY OZNACIT STITKAMI. TAK ABY SME DVERE NA CHLADNICKE NEMALI ZBYTOCNE OTVORENE Z&NBSP;DOVODU HLADANIA POTRAVINY.

SPOTREBICE V STAND-BY REZIME-PRI ODCHODE Z&NBSP;DOMU NA DLHSI CAS VYPNIME VSETKY SPOTREBICE Z&NBSP;POHOTOVOSTNEHO REZIMU (TELEVIZOR, SET-TOP BOX, ZVLHCOVAC, HERNA KONZOLA A&NBSP;PODOBNE). SPOTREBIC V&NBSP;POHOTOVOSTNOM REZIME SPOTREBOVAVA ENERGIU TIEZ.

POLOPRAZDNA PRACKA-SNAZTE SA VZDY NAPLNIT PRACKU NA JEJ MAXIMUM, PRETOZE CASTYM PRANIM LEN NIEKOLKYCH KUSOV OBLECENIA SA ODRAZA NA ZVYSENEJ SPOTREBE A&NBSP;NA NASICH PENAZENKACH.

PECENI V&NBSP;RURE-PPRI PECENI JEDAL V&NBSP;RURE ZVAZUJTE OTVORENIE DVIEROK, JEDLO KONTROLUJTE CEZ DVIERKA.&NBSP; CASTE OTVARANIE DVIEROK KUCHYNSKEJ RURY TOTIZ SPOSOBUJE STRATU AZ 20% ENERGIE POTREBNEJ NA PECENIE. TU SI SPOTREBIC VSAK MUSI DOPLNIT, CO MA SAMOZREJME VPLYV NA JEHO SPOTREBU.

KLIMATIZACIA-ZO ZDRAVOTNEHO HLADISKA JE ODPORUCANY ROZDIEL TEPLOT PRI POUZIVANI KLIMATIZACIE 6 °C. NASTAVENIE ROZDIELU TEPLOT DO 6 °C NAVYSE ZAROVEN ZNIZUJE SPOTREBU ENERGIE.

SUSENIE A ZEHLENIE BIELIZNE-OBLECENIE NESUSTE UPLNE. ZEHLENIE MIERNE VLHKEHO OBLECENIA JE JEDNODUCHSIE A NEPOTREBUJETE PRI NOM POUZIVAT REZIM NAPAROVANIA NA VASEJ ZEHLICKE.

VYMENTE STARU CHLADNICKU, MRAZNICKU A PRACKU ZA NOVE- NAJVACSIE ROZDIELY V&NBSP;SPOTREBE ENERGIE SU V&NBSP;CHLADNICKACH A&NBSP;MRAZNICKACH. VYMENA STAREHO&NBSP; SPOTREBICA ZA SOTREBIC NOVY V&NBSP;ENERGETICKEJ TRIEDE A+ ALEBO A ++ USPORI ROKMI NEMALE FINANCNE PROSTRIEDKY.

&NBSP;TEPLOTA V&NBSP;CHLADNICKE- IDEALNA TEPLOTA V CHLADNICKE JE 7°C .

VYUZITE VSETKO TEPLO-AJ KED JE TO CASTO NAPISANE V RECEPTE, VACSINOU JE PREDHRIATIE RURY ZBYTOCNE (VYNIMKA: SPECIALNE CESTO). KED JU VY PNETE PAR MINUT PRED DOPECENIM, VYUZIJETE ZVYSOK TEPLA BEZ MINANIA ELEKTRINY.

POUZIVAJTE NA HRNCI POKRIEVKU -POKRIEVKA NA HRNCI ZNIZI SPOTREBU ENERGIE AZ NA 1/4! NAJLEPSIE SU TLAKOVE HRNCE, KTORE USETRIA DALSICH 50 % ENERGIE. 1

VODU NA CESTOVINY ZOHREJTE V RYCHLOVARNEJ KANVICI- JE TO NAJRYCHLEJSI SPOSOB OHRIATIA VODY.

&NBSP;AJ MRAZNICKA POTREBUJE ROZMRAZIT-AK SA V MRAZNICKE VYTVORI VRSTVA LADU, ZACNE SILNO STUPAT SPOTREBA ENERGIE.

VETRAJTE KRATKO A&NBSP;INTENZIVNE-PRI VETRANI JE LEPSIE VYPNUT KURENIE A DOKORAN OTVORIT OKNA. VZDUCH SA TAK RYCHLO VYMENI A STENY ZOSTANU TEPLE. VETRANIE CEZ POOTVORENE OKNO A SUCASNE KURENIE PREDSTAVUJE OBROVSKE PLYTVANIE.

REGULUJTE KURENIE- ZNIZENIE IZBOVEJ TEPLOTY O JEDEN STUPEN CELZIA USETRI AZ 6 % ENERGIE! PRE ZDRAVU IZBOVU KLIMU STACI V OBYVACICH IZBACH 18 – 20°C, V KUCHYNI 16 – 18°C, V DETSKEJ IZBE 20°C A NA CHODBACH 15°C.

NAINSTALUJTE SI PROGRAMOVATELNE TERMOSTATY-MODERNE TERMOSTATY DOKAZU NASTAVIT TEPLOTU PRESNE PODLA VASHO ZELANI.

PRADLO SUSTE NA SLNKU-SUSICKY BIELIZNE SU NEZMYSELNYMI ZRUTMI ENERGIE. V STVORCLENNEJ DOMACNOSTI SPOTREBUJU AZ 480 KILOWATT HODIN ELEKTRINY! PRADLO JE TEDA OVELA LEPSIE VYVESIT NA CERSTVY VZDUCH!

POUZIVAJTE USPORNE ZIAROVKY-VYDRZIA NIEKOLKONASOBNE DLHSIE, USETRIA ASI 80 % ELEKTRINY A SU VHODNE HLAVNE DO LAMP, KTORE DLHO SVIETIA – CASTE VYPINANIE A ZAPINANIE IM SKODI. PRETOZE USPORNE ZIAROVKY OBSAHUJU RIZIKOVE LATKY, NEPATRIA DO BEZNEHO ODPADU.

VYPNITE POCITAC-AJ KED NA POCITACI PRAVE NEPRACUJETE, STALE POHLCUJE AZ 70 % ENERGIE. TAKZE AJ CEZ KRATSIE PRESTAVKY JE LEPSIE HO VYPINAT.

ZA HISTORICKE ATRAKTIVITY TSK MOZNO POVAZOVAT TRENCIANSKY HRAD (SPOLU S HRADNYM BRALOM), BOJNICKY ZAMOK, HRAD BUKOVEC, TEMATIN, SIVY KAMEN, CACHTICKY HRAD, LEDNICKY HRAD, KASTIEL ORLOVE, HRAD BECKOV, HRAD BYSTRICA, HRAD KOSECA, HRAD DIVIACKA NOVA VES, POVAZSKY HRAD, ILAVSKY HRAD, KLASTOR V SKALKE, KASTIEL V KLOBUSICIACH, HRAD MICHALOV, HRAD VRSATEC, KASTIEL V HOROVCIACH, HRAD UHROVEC, KASTIEL BRODZANY, KASTIEL LEDNICKE ROVNE, MOHYLA M. R. STEFANIKA A PODOBNE.

SPOMEDZI PRIRODNYCH ATRAKTIVIT MOZNO VYBRAT NAJMA LOKALITY CHRANENYCH UZEMI (CHKO STRAZOVSKE VRCHY, CHKO BIELE KARPATY, CHKO MALE KARPATY, CHKO PONITRIE, CHKO KYSUCE, TAKTIEZ AJ 186 MALOPLOSNYCH CHRANENYCH UZEMI A 54 CHRANENYCH STROMOV), JASKYN (BRLOH (NITRICA), BRLOZIA DIERA, JELENSKA JASKYNA, OPATOVSKA JASKYNA, ZERNOVSKA JASKYNA, BARBIRATKA, HRADNA JASKYNA, CERESNOVA JASKYNA, HAJSKA JASKYNA...) MALOPLOSNYCH CHRANENYCH TERMALNYCH PRAMENOV (BOJNICE, TRENCIANSKE TEPLICE, NIMNICA, MALE BIELICE) VODNYCH PLOCH (NIMNICA, NOSICKA PRIEHRADA.

POKIAL HOVORIME O KULTURNYCH ATRAKTIVITACH, TAK ZA NAJVYZNAMNEJSIE MOZNO POVAZOVAT HRADY, ZAMKY A KASTIELE, SKANZENY, MESTA A ICH KULTURNO – SPOLOCENSKE PODUJATIA, MICE. MUZEUM SLOVENSKYCH NARODNYCH RAD, MUZEUM L. PODJAVORINSKEJ, VLASTIVEDNE MUZEUM, MUZEUM ILAVA, MUZEUM STARA TURA, SKLARSKE MUZEUM, SKLARSKY SKANZEN VALASSKA BELA, SKANZEN GAZDOVSKY DVOR, HORNONITRIANSKY BANSKY SKANZEN, KSINNA, ZAVADA POD CIERNYM VRCHOM.&NBSP; KULTURNE ATRAKTIVITY CELOSLOVENSKEHO AZ NADNARODNEHO CHARAKTERU: HORNONITRIANSKE BANSKE MUZEUM, MESTA V KRAJI, PUTNICKE MIESTO SKALKA NAD VAHOM, ZOO BOJNICE, ZOO FARMA MODROV, VYSTAVY VO VYSTAVISKU EXPO TRENCIN, GALERIA BAZOVSKEHO TRENCIN, MG ART GALERIA, GALERIA VELVET, GALERY PRIEVIDZA ART FILM FEST .

SPOMEDZI NAJVYZNAMNEJSICH SPOLOCENSKYCH ATRAKTIVIT TRENCIANSKEHO KRAJA MOZNO VYBRAT FESTIVALY, PUTE,JARMOKY, TRHY, GASTRONOMIU A VYSTAVY/VELTRHY. MNOZSTVO OBECNYCH SPOLOCENSKYCH UDALOSTI A AKTIVIT, REGIONALNYCH AKTIVIT: ADAMFEST PODKYLAVA, TRENCIANSKE CARO VIANOC POD HRADOM, TRENCIANSKY MAJALES. ATRAKTIVITY CELOSLOVENSKEHO AZ NADNARODNEHO CHARAKTERU: EXPO TRENCIN, ART FILM FEST TRENCIANSKE TEPLICE, ZIMNY FESTIVAL JEDLA V TRENCINE, MEDZINARODNY FESTIVAL DUCHOV A STRASIDIEL BOJNICE, AUTOSLIDE OSLANY, BAZANT POHODA, HUDOBNE LETO TURCIANSKE TEPLICE, SAM NA JAVISKU, HORYZONTY TRECIN.

SPORTOVE ATRAKTIVITY TSK SU VELMI PESTRE. EXISTENCIA LETNYCH A ZIMNYCH STREDISK SPORTU DAVA REGIONU PESTRU SKALU MOZNOSTI VYKONAVANIA NAJROZNEJSICH SPORTOVYCH AKTIVIT. K ROZVOJU SPORTOVYCH ATRAKTIVIT NAPOMAHAJU LYZIARSKE STREDISKA, KUPELE, TERMALNE KUPALISKA, ADRENALINOVE CENTRA, GOLFOVE STREDISKA, MIESTA PESEJ TURISTIKY, JASKYNE, CYKLOCHODNIKY A PLAVARNE.

PRIRODA, KTORA NAS OBKLOPUJE SA POSTUPNE DOSTAVA DO STAVU, ZE AK JU CHCEME ZACHOVAT AJ PRE BUDUCE GENERACIE, POMALY KAZDY KUSOK A KAZDY KUT KRAJINY BUDE MUSIET BYT CHRANENY. V POSLEDNOM CASE SA NA SLOVENSKU ROZSIRILI UZEMIA S ROZNYM STUPNOM OCHRANY AJ VDAKA MEDZINARODNEJ LEGISLATIVE, KVOLI CHRANENYM VTACIM UZEMIAM, PRIRODNYM PAMIATKAM, VZACNYM STROMOM, OHROZENYM DRUHOM ZIVOSICHOV A RASTLIN, KTORYCH MNOZSTVO Z ROKA NA ROK RASTIE.

&NBSP;EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/ZUS_2/DOC02116220211214135133_001_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="113" />

UZEMIA CHRANENE PODLA ZAKONA C. 534/2002 Z. Z.

1. EUROPSKA SUSTAVA CHRANENYCH UZEMI NATURA 2000

EUROPSKA SUSTAVA CHRANENYCH UZEMI MA ZABEZPECIT OCHRANU NAJVZACNEJSICH A NAJVIAC OHROZENYCH DRUHOV VOLNE RASTUCICH RASTLIN, VOLNE ZIJUCICH ZIVOCICHOV A PRIRODNYCH BIOTOPOV VYSKYTUJUCICH SA NA UZEMI STATOV EUROPSKEJ UNIE A PROSTREDNICTVOM OCHRANY TYCHTO DRUHOV A BIOTOPOV ZABEZPECIT ZACHOVANIE BIOLOGICKEJ ROZNORODOSTI V CELEJ EUROPSKEJ UNII.

CHRANENE VTACIE UZEMIA

NA UZEMI TRENCIANSKEHO SAMOSPRAVNEHO KRAJA SA NACHADZA ALEBO LEN ZASAHUJE 5 CHRANENYCH

VTACICH UZEMI.

UZEMIA EUROPSKEHO VYZNAMU

NA UZEMI TSK SA NACHADZA A ZASAHUJE 44 CHRANENYCH UZEMI EUROPSKEHO VYZNAMU.

2. NARODNA SUSTAVA CHRANENYCH UZEMI

OKREM CHRANENYCH UZEMI EUROPSKEJ SUSTAVY NATURA 2000 EXISTUJE PODLA ZAKONA C. 543/2002 Z. Z. O OCHRANE PRIRODY A KRAJINY NARODNA SUSTAVA CHRANENYCH UZEMI. UZEMIE SLOVENSKA JE ROZDELENE DO 5 STUPNOV OCHRANY, ROZSAH OBMEDZENI SA ZVACSUJE SO ZVYSUJUCIM SA STUPNOM OCHRANY. NA UZEMI, KTOREMU SA NEPOSKYTUJE OSOBITNA OCHRANA PODLA UVEDENEHO ZAKONA, PLATI PRVY STUPEN OCHRANY.

PODLA TOHTO ZAKONA SU USTANOVENE TIETO KATEGORIE CHRANENYCH UZEMI:

• CHRANENA KRAJINNA OBLAST (2. STUPEN OCHRANY),
• NARODNY PARK (3. STUPEN OCHRANY),
• CHRANENY AREAL (3. AZ 5. STUPEN OCHRANY),
• PRIRODNA REZERVACIA A NARODNA PRIRODNA REZERVACIA (4. AZ 5. STUPEN OCHRANY),
• PRIRODNA PAMIATKA A NARODNA PRIRODNA PAMIATKA (4. AZ 5. STUPEN OCHRANY),
• CHRANENY KRAJINNY PRVOK (2. AZ 5. STUPEN OCHRANY).

NA UZEMIE TRENCIANSKEHO SAMOSPRAVNEHO KRAJA ZASAHUJE 5 VELKOPLOSNYCH CHRANENYCH UZEMI – CHRANENYCH KRAJINNYCH OBLASTI (CHKO):

• CHKO MALE KARPATY (NOVE MESTO NAD VAHOM, MYJAVA)
• CHKO BIELE KARPATY (MYJAVA, NOVE MESTO NAD VAHOM, TRENCIN, ILAVA, PUCHOV)
• CHKO KYSUCE (PUCHOV, POVAZSKA BYSTRICA)
• CHKO STRAZOVSKE VRCHY (POVAZSKA BYSTRICA, PUCHOV, ILAVA, PRIEVIDZA)
• CHKO PONITRIE (PRIEVIDZA, PARTIZANSKE).

Z MALOPLOSNYCH CHRANENYCH UZEMI SA NA UZEMI TRENCIANSKEHO SAMOSPRAVNEHO KRAJA NACHADZA 141 CHRANENYCH UZEMI:

• NARODNE PRIRODNE REZERVACIE (NPR) - 12
• PRIRODNE REZERVACIE (PR) - 52
• PRIRODNE PAMIATKY (PP) - 71
• NARODNE PRIRODNE PAMIATKY (NPP) - 3
• CHRANENE AREALY - 3

3. CHRANENE CASTI PRIRODY

OCHRANA JASKYN

V TRENCIANSKOM SAMOSPRAVNOM KRAJI SA NACHADZA NIEKOLKO STOVIEK JASKYN. MEDZI VOLNE PRISTUPNE JASKYNE PATRIA: HAJSKA JASKYNA (PD - RAZTOCNO), HRADNA JASKYNA (BN – UHROVSKE PODHRADIE), JASKYNA DUPNA DIERA (BN – SLATINKA NAD BEBRAVOU), JELENSKA JASKYNA (TN – TRENCIANSKE TEPLICE), KOSUTOVA JASKYNA (PD – NITRIANSKE RUDNO), OPATOVSKA JASKYNA (TN – OPATOVA), PRUZINSKA DUPNA JASKYNA (PB – PRUZINA), ZERNOVSKA JASKYNA (BN – OMASTINA).

&NBSP;

CHRANENE STROMY

NA UZEMI TRENCIANSKEHO SAMOSPRAVNEHO KRAJA BOLO K 31. 12. 2014 EVIDOVANYCH 75 CHRANENYCH STROMOV A ICH SKUPIN NA 46 LOKALITACH.

&NBSP;

MOKRADE

PODLA UDAJOV SOP SR SA NA UZEMI TRENCIANSKEHO SAMOSPRAVNEHO KRAJA NACHADZAJU:

• 2 MOKRADE NARODNEHO VYZNAMU (IL - 2);
• 46 MOKRADI REGIONALNEHO VYZNAMU (BN – 3, IL – 5, NM – 10, PE – 2, PB – 3, PD – 3, PU – 3, TN – 17);
• 116 MOKRADI LOKALNEHO VYZNAMU (BN – 8, IL – 6, NM – 12, MY – 10, PE – 18, PB – 10, PD
• 29, PU – 3, TN – 20).

ZDROJ: TRENCIANSKY SAMOSPRAVNY KRAJ, STRATEGIA ROZVOJA VIDIEKA TRENCIANSKEHO SAMOSPRAVNEHO KRAJA NA ROKY 2013 - 2020, OZNAMENIE O STRATEGICKOM DOKUMENTE PODLA ZAKONA C. 24/2006 Z. Z. O POSUDZOVANI VPLYVOV NA ZIVOTNE PROSTREDIE A O ZMENE A DOPLNENI NIEKTORYCH ZAKONOV V ZNENI NESKORSICH PREDPISOV

&NBSP;

A TAK PODME SA TROSKU POOBHLIADNUT PO MIESTACH, KTORE ZATAJUJU DYCH, VSTUPME SPOLU DO KRAS CHRANENEJ KRAJINNEJ OBLASTI STRAZOVSKE VRCHY.&NBSP;

NACHADZA NA STREDNOM SLOVENSKU A VIAZE SA NA DVA OROGRAFICKE CELKY, STRAZOVSKE VRCHY A SULOVSKE VRCHY.

V STRAZOVSKYCH VRCHOCH SU ZACHOVANE VSETKY SUBTATRANSKE PRIKROVY:&NBSP;KRIZNANSKY, CHOCSKY, STRAZOVSKY. HLAVNYMI HORNINAMI, KTORE TVORIA TIETO PRIKROVY SU KARBONATOVE, CIZE VAPENATE HORNINY - VAPENCE A DOLOMITY. TYPICKOU HORNINOU SULOVSKYCH SKAL JE SULOVSKY ZLEPENEC.

PREVLADAJUCIMI, PRIRODZENE ROZSIRENYMI LESNYMI SPOLOCENSTVAMI SU BUCINY. NAJROZSIRENEJSIM LESNYM BIOTOPOM SU VAPNOMILNE BUKOVE LESY, KTORE MAJU V STRAZOVSKYCH VRCHOCH CENTRUM SVOJHO ROZSIRENIA NA SLOVENSKU. V NAJVYSSICH NADMORSKYCH VYSKACH, OKOLO VRCHOLU STRAZOVA ( 1213 M N.M.) SA VYSKYTUJU JAVOROVO - BUKOVE HORSKE LESY. HOJNE SU TU ZASTUPENE AJ BUKOVE A JEDLOVO - BUKOVE KVETNATE LESY. POZORNOST SI ZASLUHUJU PORASTY S DUBOM PLSTNATYM V PODHRADSKEJ DOLINE.

RASTLINSTVO UZEMIA SA VYZNACUJE BOHATOU A PESTROU VAPNOMILNOU FLOROU SO ZASTUPENIM TEPLOMILNYCH (PANONSKYCH) I HORSKYCH (KARPATSKYCH) DRUHOV. ZAUJIMAVE SU VRCHOLOVE CASTI SULOVSKYCH SKAL, MANINSKEJ TIESNAVY, PODSKALSKEHO ROHACA, STRAZOVA A VAPCA S FLORISTICKY PESTROU SKALNOU VEGETACIOU. OKOLO VRCHOLU STRAZOVA SA VYSKYTUJE NAJVIAC HORSKYCH, V PODHRADSKEJ DOLINE TEPLOMILNYCH DRUHOV. V MANINSKEJ TIESNAVE A SULOVSKYCH SKALACH SA V DOSLEDKU CHLADNEJ MIKROKLIMY VYSKYTUJU HORSKE DRUHY V MALYCH NADMORSKYCH VYSKACH. SU TU PRITOMNE VIACERE ZAPADOKARPATSKE ENDEMITY AKO HMYZOVNIK HOLUBYHO, KLINCEK LESKLY, KLINCEK VCASNY PRAVY, PONIKLEC PROSTREDNY, PRILBICA TUHA MANINSKA,, SOLDANELKA KARPATSKA, STOKLAS JEDNOSTEBLOVY. STRAZOVSKE VRCHY SA VDAKA SVOJMU VAPENATEMU PODLOZIU VYZNACUJU AJ MIMORIADNYM BOHATSTVOM DRUHOV Z CELADE VSTAVACOVITE (ORCHIDACEAE).

CHRANENY AREAL SVARKOVICA (SUCAST NAVRHOVANEHO CHRANENEHO UZEMIA EUROPSKEHO VYZNAMU STRAZOVSKE VRCHY) SA NACHADZA V OKRESE POVAZSKA BYSTRICA, V KATASTRALNOM UZEMI PRECIN. MA VYMERU 1,3 HA A PLATI NA NOM 4. STUPEN OCHRANY. LOKALITU TVORI JUZNE AZ JUHOZAPADNE ORIENTOVANY SVAH (507,5 M N.M.). MIESTAMI SA NA LOKALITE VYSKYTUJE SKALNATY HREBIENOK S PLYTKOU PODOU. CELY SVAH BOL V MINULOSTI VYUZIVANY AKO PASIENOK. Z UVEDENEHO DOVODU SA NA NOM NACHADZA TEPLO A SUCHOMILNE RASTLINNE SPOLOCENSTVO S HOJNYM VYSKYTOM DRUHOV Z CELADE VSTAVACOVITE (ORCHIDACEAE) – ORCHIDEY. AK JE LOKALITA BOHATA NA VYSKYT ORCHIDEI, POVAZUJE SA ZA PRIORITNY BIOTOP V RAMCI SUSTAVY EUROPSKY VYZNAMNYCH UZEMI „NATURA 2000“. V BIOTOPE SA VYSKYTUJE AJ BORIEVKA OBYCAJNA (JUNIPERUS COMMUNIS), KTORA JE TAKTIEZ DOKAZOM PASTVY V MINULOSTI. Z CHRANENYCH DRUHOV SME NA LOKALITE DOTERAZ ZAZNAMENALI 1 DRUH EUROPSKEHO VYZNAMU – PONIKLEC PROSTREDNY (PULSATILLA SUBSLAVICA) (OBR. 1) A 10 DRUHOV NARODNEHO VYZNAMU, VSETKO DRUHY Z CELADE VSTAVACOVITE (ORCHIDACEAE): HMYZOVNIK HOLUBYHO (OPHRYS HOLUBYANA) (OBR. 2), HMYZOVNIK MUCHOVITY (OPHRYS INSECTIFERA) (OBR. 3), KRUSTIK TMAVOCERVENY (EPIPACTIS ATRORUBENS), PATPRSTNICA OBYCAJNA (GYMNADENIA CONOPSEA), PRILBOVKA BIELA (CEPHALANTHERA DAMASONIUM), VSTAVAC BLEDY (ORCHIS PALLENS), VSTAVAC MUZSKY POZNACENY (ORCHIS MASCULA SUBSP. SIGNIFERA) (OBR. 4), VSTAVAC VOJENSKY (ORCHIS MILITARIS) (OBR. 5), VSTAVAC POCERNY LETNY (ORCHIS USTULATA SUBSP. AESTIVALIS) (OBR. 6), VEMENNIK ZELENKASTY (PLATANTHERA CHLORANTHA).

&NBSP;

ZDROJ: HTTP://WWW.SOPSR.SK/PROJEKTY/MOZNOSTI_CERPANIA_SF/131-BROZURY/SVARKOVICA_BROZ_A5_K1.PDF

VIAC NA ADRESE: SPRAVA CHKO STRAZOVSKE VRCHY, ORLOVE 189, 017 01 POVAZSKA BYSTRICA

WEB: HTTP://CHKOSTRAZOVSKEVRCHY.SOPSR.SK

TEL.: 042 432 28 02, BOTANICKA MGR. JANKA SAMATANOVA, EMAIL: JANKA.SMATANOVA@SOPSR.SK

STATNA OCHRANA PRIRODY SR ZABEZPECUJE STAROSTLIVOST O CHORE, ZRANENE ALEBO POSKODENE CHRANENE DRUHY ZIVOCICHOV PROSTREDNICTVOM PREVADZKOVANIA SUSTAVY ZACHRANNYCH ZARIADENI (14 CHOVNYCH A 4 REHABILITACNE STANICE), ZABEZPECUJE ODBER A PREVOZ NAHLASENYCH HENDIKEPOVANYCH ZIVOCICHOV, UHRADZA VYDAVKY SPOJENE SO STAROSTLIVOSTOU, PRIJIMA OZNAMENIA O NAJDENYCH CHRANENYCH ZIVOCICHOCH, URCUJE NAKLADANIE S NIMI, VEDIE EVIDENCIU V ZMYSLE PLATNYCH PRAVNYCH PREDPISOV

POHOTOVOSTNE TELEFONNE CISLA PRE HLASENIE ZIVOCICHOV NA JEDNOTLIVE SPRAVY CHKO V&NBSP;TSK:

CHKO BIELE KARPATY – 0911 011&NBSP;381

CHKO STRAZOVSKE VRCHY – 0903 298&NBSP;127

CHKO KYSUCE – 0911 062&NBSP;363

CHKO MALE KARPATY – 0911 011&NBSP;384

CHKO ZAHORIE – 0903 298&NBSP;338

CHKO PONITRIE – 0911 485&NBSP;274

PRIPADNE SA OBRATTE NA TEL. CISLO. 112 A BUDETE PREPOJENY NA PRISLUSNU STANICU PODLA KOMPETENCNYCH UZEMI

ZACHRANNE STANICE A&NBSP;REHABILITACNE STANICE:

MAPA UZEMNEJ POSOBNOSTI – CHOVNE A REHABILITACNE STANICE A KONTAKTNE INFORMACIE:

CHOVNE A REHABILITACNE STANICE TU

ZRANENE ZIVOCICHY

&NBSP;CO S MLADATOM, PORANENYMI A&NBSP;VYCERPANYMI ZVIERATKAMI?

TUTO OTAZKU SI KAZDOROCNE KLADU V JARNOM OBDOBI LUDIA, KTORI V MESTSKOM PARKU NAJDU NA ZEMI BEZBRANNE MLADATKO, CI UZ LASTOVICKY, HOLUBA, SOVY CI INEHO OPERENCA, ALEBO V LESE SRNKU, PRIPADNE INEHO CICAVCA NAPRIKLAD DRAVCA – MEDVEDA, LISKU, NEBODAJ VLKA.

PRETO SA VAM V NIEKOLKYCH BODOCH POKUSIME PORADIT AKO POSTUPOVAT:

VTACTVO V MESTSKYCH PARKOCH VYPADNUTE Z HNIEZD PRIPADNE VYLETENE PO 1. KRAT Z HNIEZDA:

1. RADA: NIKDY NEBERTE MLADA DOMOV!!!
2. RADA: POOBZERAJTE SA PO OKOLI, CI SA TAM NENACHADZA HNIEZDO, Z KTOREHO MOHLI MLADATA VYPADNUT. HNIEZDO MOZE BYT AJ V DUTINE STROMU. AK HNIEZDO NAJDETE, MLADATA DON OPATRNE VLOZTE, RODICIA VTACKOV BUDU URCITE HLADAT SVOJE POTOMSTVO A BUDU SA OZYVAT HLASOM SVOJIM DETOM.
3. RADA: AK HNIEZDO NENAJDETE, VLOZTE HO DO KRABICE A VYLOZTE S KRABICOU NA STROM, KDE JE MENSIA PRAVDEPODOBNOST, ZE ICH NAJDE PREDATOR – NAPR. MACKA.
4. RADA: AK MATE CAS, NERUSENE Z DIALKY POZORUJTE, CI SI ICH STAROSTLIVI RODICIA NASLI. JE TO VSETKO, CO MOZETE PRE VTACKY SPRAVIT.
5. RADA: V PRIPADE, ZE NAJDETE MLADA SOVY, KTORE MA UZ NA SEBE PAPERIE A NACHADZA SA V BLIZKOSTI KOSTOLA, JE MOZNE, ZE SA MLADA UCI LIETAT, ALE SPAT DO VEZE KOSTOLA SA UZ NEVLADALO VRATIT. V TAKOM PRIPADE BUD ZAVOLATE NA SPRAVU CHKO (BIELE KARPATY, STRAZOVSKE VRCHY, KYSUCE, MALE KARPATY, ZAHORIE ALEBO PONITRIE), KTORA MA POSOBNOST V&NBSP;MIESTE NALEZU ZVIERATA A MLADA PRENECHATE KOMPETENTNYM OSOBAM, KTORE SA O MLADA POSTARAJU. ALEBO POPROSITE KOSTOLNIKA, ABY VAM UMOZNIL VRATIT MLADA SPAT DO VEZE. MOZNO TAM BUDE AJ JEHO SURODENEC, A BUDETE SI ISTY, ZE MLADA POCHADZA PRAVE ODTIAL.

MLADATKA V LESE, NA POLI CI LUKE:

1. RADA: NIKDY NEBERTE MLADA DOMOV!!!
2. RADA: POOBZERAJTE SA PO OKOLI, CI SA V BLIZKOSTI NENACHADZAJU RODICIA, KTORI VAS TAJNE SLEDUJU. POTICHU ODIDTE Z BLIZKOSTI MLADATA A Z DIALKY HO POZORUJTE.
3. RADA: AK JE TO MEDVIEDA, UTEKAJTE CO NAJDALEJ!!! A DUFAJTE, ZE VAS MEDVEDICA ESTE NEZBADALA.
4. RADA: AK ZISTITE, ZE SA DLHSI CAS (5 – 8 HODIN) RODICIA NEVRACAJU K MLADATU, ALEBO STE SI ISTY, ZE RODICIA ZAHYNULI, V TOMTO PRIPADE BUDE POTREBNE MLADA ZOBRAT DO TEPLA, ABY NEZOSTALO CEZ NOC PODCHLADENE.
5. RADA: NEDOTYKAJTE SA MLADATA HOLYMI RUKAMI, ABY NENAPACHLO LUDSKYM PACHOM, ULOZTE HO DO KRABICE ALEBO DEBNICKY. BUDTE V STYKU S MLADATOM CO NAJMENEJ, ABY NEBOLO V STRESE. IHNED VOLAJTE SPRAVU CHKO (BIELE KARPATY, STRAZOVSKE VRCHY, KYSUCE, MALE KARPATY, ZAHORIE ALEBO PONITRIE), KTORA MA POSOBNOST V&NBSP;MIESTE NALEZU. PAMATAJTE SI MIESTO, ODKIAL STE HO BRALI.

CO ROBIT AK NAJDETE ZVIERA, KTORE JE PORANENE ALEBO VYCERPANE:

1. RADA: KONTAKTUJTE SPRAVU CHKO, KTORA MA V&NBSP;MIESTE VASHO BYDLISKA POSOBNOST. V&NBSP;TSK SA NACHADZA 5 SPRAV CHKO (BIELE KARPATY, STRAZOVSKE VRCHY, KYSUCE, MALE KARPATY, ZAHORIE, PONITRIE).
2. RADA: AK JE TO VACSIE ZVIERA NAPR. VLK, MEDVED A POD. PAMATAJTE, ZE MOZE BYT VELMI NEBEZPECNE A BUDE SA BRANIT, TAKZE SA V ZIADNOM PRIPADE NEVYSTAVUJTE ZBYTOCNEMU RIZIKU A RADSEJ SA IHNED PREMIESTNITE NA BEZPECNU VZDIALENOST.
3. RADA: PRI MANIPULACII S PORANENYM ZIVOCICHOM POUZIVAJTE OCHRANNE RUKAVICE, ABY STE CHRANILI SEBA.
4. RADA: VYCERPANE MENSIE ZVIERA (NAPR. VTAKY, CICAVCE VO VELKOSTI KUNY) OPATRNE DAJTE DO DEBNICKY, PRIPADNE DO KARTONOVEJ KRABICE, ZABEZPECTE ZVIERATU POKOJ, TEPLO. PRIPADNE MU POSKYTNITE MALE MNOZSTVO!!! TEKUTINY – STACI ROZPUSTENU CUKROVU VODU.
5. RADA: AK VIDITE POVRCHOVE KRVACAJUCE ZRANENIE, POKUSTE SA OBMEDZIT KRVACANIE, PRIPADNE HO VEZMITE K ZVEROLEKAROVI.

PRIKRMOVANIE:

• V&NBSP;PRIPADE PRILIS APATICKYCH A&NBSP;DLHODOBO VYSILENYCH JEDINCOV SA KRMENIE NEODPORUCA. TAKYTO JEDINEC NEMA DOSTATOK TEKUTIN A&NBSP;ENERGIE, ABY POTRAVU STRAVIL A&NBSP;ZVYCAJNE PO NAKRMENI UHYNIE
• AK JE JEDINEC VITALNEJSI A&NBSP;ODBORNIK NEMOZE OKAMZITE ZIVOCICHA VYZDVIHNUT, TELEFONICKY S&NBSP;NIM PREKONZULTUJTE DRUH POTRAVY A MOZNY SPOSOB JEJ PODANIA. V&NBSP;ZASADE VSAK PLATI, ZE&NBSP;DRAVCOM A SOVAM( OROL SKALNY, JASTRAB LESNY, MYSIAK LESNY, SOKOL MYSIAR – ZNAMY AJ AKO PUSTOVKA, ALEBO POSTOLKA, VYR SKALNY, SOVA LESNA A&NBSP;PODOBNE) PODAVAME VYLUCNE SUROVE MASO – HYDINU, HOLUBIE MASO, HOVADZINU – NIKDY NIE BRAVCOVINU, ALEBO PRILIS STUDENE, CI TEPELNE UPRAVENE MASO.

MAPU JEDNOTLIVYCH SPRAV CHKO V TSK NAJDETE NA STATNA OCHRANA PRIRODY SR

V&NBSP;PONUKE V&NBSP;OKNE NALAVO ZAKLIKNETE POSOBNOST SOP A&NBSP;UKAZU SA VAM HRANICE JEDNOTLIVYCH CHRANENYCH KRAJINNYCH OBLASTI.

POHOTOVOSTNE TELEFONNE CISLA PRE HLASENIE ZIVOCICHOV NA JEDNOTLIVE SPRAVY CHKO V&NBSP;TSK:

CHKO BIELE KARPATY – 0911 011&NBSP;381

CHKO STRAZOVSKE VRCHY – 0903 298&NBSP;127

CHKO KYSUCE – 0911 062&NBSP;363

CHKO MALE KARPATY – 0911 011&NBSP;384

CHKO ZAHORIE – 0903 298&NBSP;338

CHKO PONITRIE – 0911 485&NBSP;274

PRIPADNE SA OBRATTE NA TEL. CISLO. 112 A BUDETE PREPOJENY NA PRISLUSNU STANICU PODLA KOMPETENCNYCH UZEMI

ZACHRANNE STANICE A&NBSP;REHABILITACNE STANICE:

MAPA UZEMNEJ POSOBNOSTI – CHOVNE A REHABILITACNE STANICE A KONTAKTNE INFORMACIE:

CHOVNE A REHABILITACNE STANICE TU

LETO JE OBDOBIE DOVOLENIEK, NOVYCH ZAZITKOV A&NBSP;DOBRODRUZSTIEV. DOVOLENKOVU DESTINACIU CASTO VYBRAME UZ NIEKOLKO MESIACOV VOPRED, NO MYSLITE AJ NA TO, CO POCAS TOHTO OBDOBIA UROBIT S&NBSP;DOMACIMI MILACIKMI? NIE VZDY SA DA ZO ZVIERATKOM CESTOVAT, NO DLHA CESTA MOZE BYT PREN TAK CI TAK STRESUJUCI ZAZITOK. ZISTIT SI MOZNOSTI VOPRED JE PRETO KLUCOVE.

MENSI DOMACI MILACIKOVIA MOZU ZOSTAT DOMA

NIE JE ZVIERA AKO ZVIERA. ZABEZPECIT STAROSTLIVOST O&NBSP;DROBNE ZVIERATA POCAS VASEJ NEPRITOMNOSTI JE CASTO OMNOHO JEDNODUCHSIE, AKO NAJST OPATROVATELA PRE MACKU CI PSA. AK MATE DOMA AKVARIUM S&NBSP;RYBICKAMI, ROZHODNE HO NEMOZETE LEN TAK PRESUVAT. PRETO JE NAJLEPSIM&NBSP;RIESENIM SUSEDSKA VYPOMOC ALEBO POMOC ZNAMEHO, KTORY BYVA V&NBSP;BLIZKOSTI VASHO DOMU. STACI, AK K&NBSP;VAM RAZ DENNE ZAVITAJU A&NBSP;RYBICKY NAKRMIA.

PODOBNE JE TO AJ V&NBSP;PRIPADE DALSICH DROBNYCH ZVIERAT, AKO SKRECOK, ZAJAC, ANDULKA, KORYTNACKA ALEBO&NBSP;MORSKE PRASIATKO. NAJLEPSIE UROBITE, AK O&NBSP;OPATERU ZVIERATA POPROSITE OSOBU, KTORA VAM BUDE POCAS DOVOLENKY VYBERAT POSTU A&NBSP;ZALIEVAT KVETY. UISTITE SA VSAK, ZE MA TENTO CLOVEK POZITIVNY VZTAH K&NBSP;ZVIERATAM A&NBSP;VIE, CO STAROSTLIVOST O&NBSP;NE PRINASA. PRI HLODAVCOCH BUDE TOTIZ MUSIET OKREM KRMENIA AJ VYCISTIT ICH KLIETKU, KTORA SA VELMI RYCHLO ZNECISTI A&NBSP;ZAPACHA.

AK DOTYCNY NEMA CAS CHODIT K&NBSP;VAM KAZDY DEN, JEDNODUCHYM RIESENIM JE&NBSP;NA PAR DNI ZVIERA PRESTAHOVAT&NBSP;K&NBSP;ZNAMEMU, CO ZARUCI JEDNODUCHSIU A&NBSP;PRAVIDELNU STAROSTLIVOST A&NBSP;ZAROVEN SA ZVIERATA AKO MORSKE PRASIATKO CI ZAJAC NEBUDU CITIT OSAMELE. NA ZABEZPECENIE STAROSTLIVOSTI MYSLITE VCAS A&NBSP;DOHODNITE SI OPATROVANIE V&NBSP;DOSTATOCNOM PREDSTIHU. OPATERU SA SNAZTE ZNAMEMU CO NAJVIAC ULAHCIT A&NBSP;VOPRED ZABEZPECTE DOSTATOK KRMIVA, PRIPRAVTE HRACKY, PILINY, SENO, PRIPADNE LIEKY ALEBO COKOLVEK, CO MOZE VASE ZVIERATKO POTREBOVAT.

CO AK ZVIERATKO NEMA KTO OPATROVAT?

NEMATE V&NBSP;OKOLI NIKOHO, KTO BY BOL OCHOTNY SA O&NBSP;VASHO DOMACEHO MILACIKA POSTARAT? NEZUFAJTE, STAROSTLIVOST MU MOZETE ZABEZPECIT AJ INAK. URCITE STE UZ POCULI O&NBSP;HOTELOCH PRE PSOV ALEBO MACKY. AJ KED TIE SU PRIMARNE URCENE PRE VACSICH STVORNOHYCH MILACIKOV, MNOHE DOKAZU PO DOHODE ZABEZPECIT STAROSTLIVOST AJ O&NBSP;MENSIE ZVIERATKA. PRINESTE ICH V&NBSP;KLIETKE&NBSP;SO VSETKYM, CO BUDU POTREBOVAT, A&NBSP;PRACOVNICI HOTELA SA O&NBSP;NE POCAS VASEJ NEPRITOMNOSTI POSTARAJU.

AK HOTEL V&NBSP;BLIZKOSTI NEMATE, PODOBNE SLUZBY PONUKAJU AJ NIEKTORE UTULKY, KED MAJU VOLNE KAPACITY. ZA URCITY POPLATOK SA O&NBSP;VASE ZVIERATKA POSTARAJU PODOBNE, AKO V&NBSP;HOTELI. AK SA VAM ANI JEDNA Z&NBSP;MOZNOSTI NEPOZDAVA, ESTE STALE MOZETE&NBSP;VLOZIT SVOJE ZVIERATKO DO RUK TZV. PET SITTEROM, TEDA OPATROVATELOM DOMACICH MILACIKOV. IDE VACSINOU O&NBSP;STUDENTOV, KTORI SI OPATROVANIM DOMACICH MILACIKOV PRIVYROBIA, NO VYJDU VAS LACNEJSIE, AKO HOTELY PRE ZVIERATKA, A&NBSP;VAS DOMACI MILACIK ZISKA PLNU POZORNOST. PET SITTEROV NAJDETE JEDNODUCHYM VYHLADAVANIM NA INTERNETE, KDE SU ZAREGISTROVANI NA STRANKACH PRE PET SITTEROV, NA KTORYCH SI BUDETE MOCT OPATROVATELA VYBRAT AJ NA ZAKLADE RECENZII PREDCHADZAJUCICH ZAKAZNIKOV.

AJ S&NBSP;MENSIM ZVIERATKOM SA DA CESTOVAT

AK SA PREDSA LEN ROZHODNETE S&NBSP;MENSIM ZVIERATKOM CESTOVAT, BUDETE SA NA CESTU MUSIET VOPRED PRIPRAVIT. CESTOVANIE V&NBSP;RAMCI KRAJINY ALEBO CESTOVANIE AUTOM V&NBSP;RAMCI EU SU V&NBSP;PORIADKU, NO AK SA ROZHODNETE CESTOVAT LIETADLOM, NEZABUDNITE SI&NBSP;VYBAVIT POTREBNE DOKLADY. PRE MALE ZVIERA SICE PAS NEPOTREBUJETE (EUROPSKY CESTOVNY PAS POTREBUJU LEN PSY, MACKY A&NBSP;FRETKY), NO MNOHE LETECKE SPOLOCNOSTI VYZADUJU OSVEDCENIE O&NBSP;ZDRAVOTNOM STAVE ZVIERATA.

PRI CESTE LIETADLOM MUSITE ZVIERATU ZABEZPECIT PEVNU KLIETKU, V&NBSP;KTOREJ STRAVI LET. PODMIENKY LETECKYCH SPOLOCNOSTI SA LISIA, PRETO SI OVERTE, CI MOZE ZVIERA STRAVIT LET S&NBSP;VAMI V&NBSP;KABINE, ALEBO SA BUDE PREPRAVOVAT V&NBSP;INOM PRIESTORE.&NBSP;LETECKE SPOLOCNOSTI MAJU PRESNE STANOVENE PODMIENKY PREPRAVY, NAPR. HMOTNOST KLIETKY AJ SO ZVIERATOM NESMIE PRESIAHNUT URCITU HMOTNOST (ZVYCAJNE 8 – 10 KG) A&NBSP;ZVIERA MUSI BYT UMIESTNENE V&NBSP;KLIETKE POD VASIM SEDADLOM BEZ MOZNOSTI VYBERANIA HO Z&NBSP;KLIETKY.

NA CESTU ZVIERATU VEZMITE POTREBNU POTRAVU A&NBSP;ZASOBTE HO&NBSP;DOSTATOCNYM MNOZSTVOM VODY. MNOHE ZVIERATA SU Z&NBSP;CESTY VYSTRESOVANE, PRETO STRAVU ODMIETAJU, AVSAK VODU PRIJIMAJU. VYHNETE SA TAK DEHYDRATACII.&NBSP;ROVNAKO AKO SI NA CESTU BALITE&NBSP;JEDNODUCHU LEKARNICKU&NBSP;SO ZAKLADNYMI LIEKMI, TO ISTE SPRAVTE PRE VASHO DOMACEHO MILACIKA. O&NBSP;TOM, CO SI DO LEKARNICKY ZBAVIT, SA PORADTE SO SVOJIM VETERINAROM. ZAROVEN SI ZBALTE VLHCENE OBRUSKY, VRECKOVKY, MENSIU KEFKU CI DEZINFEKCNY PRIPRAVOK. TIETO POMOCKY BUDETE POTREBOVAT, AK VASE ZVIERATKO CESTOU NIECO POSPINI.

NEZABUDNITE SI&NBSP;OVERIT, CI VAS HOTEL ALEBO INE UBYTOVACIE ZARIADENIE POVOLUJE POBYT ZVIERATA. AJ KED SI SO SEBOU BERIETE LEN MENSIE ZVIERATKO, STALE JE POTREBNE, ABY VAM HO UBYTOVACIE ZARIADENIE SCHVALILO. NIEKTORE HOTELY ZVIERATA Z&NBSP;HYGIENICKYCH DOVODOV VYSLOVENE ZAKAZUJU. AK MATE UBYTOVANIE V&NBSP;RAMCI&NBSP;AIRBNB&NBSP;ALEBO INE ALTERNATIVNE UBYTOVANIE, DOHODNITE SA S&NBSP;MAJITELOM O&NBSP;MOZNOSTI UBYTOVANIA PRE ZVIERA A&NBSP;VYHNITE SA TAK NEPRIJEMNOSTIAM.

CO POCAS DOVOLENKY S&NBSP;MACKOU?

PRI MACKACH SA ZA NAJLEPSIE RIESENIE POVAZUJE NECHAT ZVIERATKO POCAS DOVOLENKY DOMA A&NBSP;ZABEZPECIT&NBSP;MU OPATROVANIE ZO STRANY RODINNEHO PRISLUSNIKA CI ZNAMEHO.&NBSP;MACKY SU TOTIZ NAVIAZANE NA MIESTO, KDE ZIJU, A&NBSP;POKIAL NIE SU ODMALICKA ZVYKNUTE NA CESTOVANIE, DOVOLENKA BY PRE NE MOHLA BYT VELMI STRESUJUCIM ZAZITKOM. AK TEDA MATE V&NBSP;OKOLI ZNAMEHO, NAPR. SUSEDA, KTORY BY BOL OCHOTNY SA O&NBSP;VASU MACKU POSTARAT, URCITE VOLTE TUTO MOZNOST.

STAROSTLIVOST O&NBSP;MACKU U&NBSP;VAS DOMA POCAS VASEJ NEPRITOMNOSTI ZAHRNA&NBSP;KRMENIE 2X DENNE, CISTENIE MACACIEHO ZACHODU, OBCASNE VYCESAVANIE SRSTI, ALE AJ STRAVENIE ASPON POL HODINY HLADKANIM, HRANIM A&NBSP;VENOVANIM POZORNOSTI MACKE. NA OBDOBIE OPATERY ZABEZPECTE DOSTATOK POTRAVY, PIESOK, HRACKY AJ LIEKY, AK NEJAKE POTREBUJE. OPATROVATELOVI NECHAJTE TELEFONNE CISLO VASHO VETERINARA PRE PRIPAD POTREBY. NA TENTO SPOSOB OPATERY SI MOZETE NAJAT AJ PET SITTERA VO VASOM OKOLI.

DRUHOU MOZNOSTOU JE&NBSP;HOTEL PRE MACKY, CO JE SKVELOU VOLBOU PRE TIE MACKY, KTORE SU HRAVE, PRIATELSKE A&NBSP;ZLE ZNASAJU SAMOTU. V&NBSP;HOTELI PRE MACKY ZISKAJU CELODENNU STAROSTLIVOST A&NBSP;POZORNOST A&NBSP;V&NBSP;PRIPADE ZDRAVOTNYCH KOMPLIKACII BUDU MAT K&NBSP;DISPOZICII VETERINARNU STAROSTLIVOST. HOTEL MOZE BYT URCITOU FORMOU DOVOLENKY PRE VASHO MILACIKA – ZMENI PROSTREDIE, NO NEBUDE MUSIET DLHO CESTOVAT, A&NBSP;ZAROVEN BUDE MAT K&NBSP;DISPOZICII VSETKO POTREBNE A&NBSP;MNOZSTVO POZORNOSTI. AK SI VASA MACKA VYZADUJE SPECIALNU STAROSTLIVOST, LIEKY ALEBO SPECIFICKU POTRAVU, STACI TO KOMUNIKOVAT S&NBSP;HOTELOM A&NBSP;VAS MILACIK DOSTANE TO, CO POTREBUJE.

AKO NA CESTOVANIE S MACKOU

V PRIPADE, ZE&NBSP;SA ROZHODNETE S&NBSP;MACKOU CESTOVAT, UBEZPECTE SA, ZE TO ZVLADNE, ZE JE NA CESTOVANIE ZVYKNUTA A&NBSP;ZE TO NEBUDE PRILIS STRESUJUCI ZAZITOK. NA CESTU LIETADLOM SI NEZABUDNITE&NBSP;VYBAVIT PAS, ZABEZPECIT VSETKY POTREBNE OCKOVANIA, ODCERVENIE A&NBSP;PREJST VETERINARNOU PREHLIADKOU, KTORA OSVEDCI ZDRAVOTNY STAV ZVIERATA A&NBSP;VHODNOST CESTOVANIA. NEZABUDNITE NA&NBSP;VHODNU PREPRAVKU&NBSP;– MALA BY MAT PEVNE DNO, BYT DOSTATOCNE VELKA NA TO, ABY SA V&NBSP;NEJ MACKA MOHLA POSTAVIT CI OTOCIT A&NBSP;MAT DOSTATOK PRIESTORU. DO PREPRAVKY VLOZTE MACKE MAKKU DEKU A&NBSP;2 – 3 OBLUBENE HRACKY, KTORE JEJ SPRIJEMNIA CESTU.

MACKU TESNE PRED CESTOU NEKRMTE, MOHLO BY JEJ PRIST ZLE. AK CESTUJETE AUTOM, UBEZPECTE SA, ZE NA NU&NBSP;NESVIETI SLNKO, ZE NIE JE PRIAMO PRED VENTILACIOU&NBSP;A ZE SA JEJ CESTUJE POHODLNE. NA CESTU SI VEZMITE VODZKU PRE MACKY, ABY SA AJ ONA MOHLA POCAS PRESTAVOK PREJST A&NBSP;NATIAHNUT. AK CESTUJETE LIETADLOM, OVERTE SI VO VASEJ KONKRETNEJ LETECKEJ SPOLOCNOSTI,&NBSP;AKE PODMIENKY SA VIAZU NA PREPRAVU MACKY. PO DOHODE S&NBSP;VETERINAROM JEJ MOZETE PODAT SEDATIVA, ABY CESTU ZVLADLA V&NBSP;POKOJI ALEBO JU PRESPALA.

CO SA TYKA UBYTOVANIA, JE NESMIERNE DOLEZITE OVERIT SI, CI AKCEPTUJU HOSTI S&NBSP;MACKOU. NIEKTORE UBYTOVACIE ZARIADENIA SA IM VYHYBAJU, KEDZE MACACIA SRST JE CASTYM ALERGENOM A&NBSP;MACKA PRI STRESE ZO ZMENY PROSTREDIA MOZE SPINIT MIMO ZACHODA. NEZABUDNITE, ZE TEN BUDETE MUSIET MACKE PRIBALIT – NAJLEPSIE&NBSP;KOMPAKTNY MACACI ZACHOD, NA KTORY JE VASE ZVIERA ZVYKNUTE. PRINIEST SI BUDETE MUSIETMACACI STRK, NAJLEPSIE POHLCUJUCI ZAPACH ALEBO S&NBSP;JEMNOU VONOU. PRIPRAVTE SA NA TO, ZE ZVIERA MOZE NIECO POSKODIT ALEBO POSPINIT – PRIBALTE SI PRETO CISTIACE OBRUSKY, DEZINFEKCNY PRIPRAVOK CI MALU KEFKU. OKREM 2 – 3 HRACIEK PRIBALTE MACKE JEJ OBLUBENU&NBSP;DEKU ALEBO VANKUSIK, ABY SI MOHLA LAHNUT NA MIESTO, NA KTORE JE ZVYKNUTA. V&NBSP;PRVA DNI NENECHAVAJTE MACKU V&NBSP;HOTELOVEJ IZBE SAMU – STRES ZO ZMENY PROSTREDIA A&NBSP;UZKOST Z&NBSP;ODLUCENIA BY MALI NA MACKU ZLY VPLYV.

KAM DAT CEZ DOVOLENKU PSA?

NA ROZDIEL OD MACKY, PES JE&NBSP;VIAZANY NA MAJITELA, NIE MIESTO. PRETO MOZE ODLUCENIE POCAS DOVOLENKY ZNASAT HORSIE. AK SA ROZHODNETE NECHAT PSA POCAS DOVOLENKY DOMA,&NBSP;VYHNITE SA MOZNOSTI,&NBSP;ZE BY BOL PSIK CELY DEN DOMA SAM A&NBSP;NIEKTO BY HO CHODIL LEN NAVSTEVOVAT. V&NBSP;TAKOM PRIPADE BY MOHOL BYT DOST FRUSTROVANY A&NBSP;POCITOVAT UZKOST ZO SAMOTY, CO CASTO VEDIE K&NBSP;POSKODZOVANIU NABYTKU. LEPSIM RIESENIM JE PRESTAHOVAT PSIKA NA DANY CAS K&NBSP;OPATROVATELOVI. TAK BUDE MAT CELY DEN K&NBSP;DISPOZICII INU OSOBU A&NBSP;PREDIDETE TAK STRESU ZO SAMOTY.

PSIKOVI ZABEZPECTE NA DANY CAS POTREBNE KRMIVO, PRIPADNE LIEKY, JEHO HRACKY, OBLUBENU DEKU ALEBO VANKUS A&NBSP;OPATROVATELOVI ODOVZDAJTE VODZKU A&NBSP;TELEFONNE CISLO VETERINARA. OPATROVATELA NEZABUDNITE POUCIT O&NBSP;TOM, KOLKO POTRAVY A&NBSP;VODY PSIK POTREBUJE A&NBSP;AKO CASTO S&NBSP;NIM TREBA IST NA PRECHADZKU. NIE KAZDY DOBROVOLNIK SI TOTIZ UVEDOMUJE, KOLKO CASU SI STAROSTLIVOST O&NBSP;PSA VYZADUJE. AK SA NA TO NECITI, RADSEJ&NBSP;ZVERTE PSIKA DO RUK PROFESIONALNEHO PET SITTERA.

HOTEL PRE PSOV

HOTEL PRE PSOV JE IDEALNYM RIESENIM VTEDY, AK SI SVOJHO PSIKA SO SEBOU VZIAT NEMOZETE A&NBSP;NECHCETE OBTAZOVAT ZNAMYCH STAROSTLIVOSTOU ON. ROZHODNE IDE O&NBSP;LEPSIE RIESENIE AKO NECHAVAT HO DOMA – PES JE SPOLOCENSKY TVOR, KTORY SA V&NBSP;HOTELI DOSTATOCNE VYHRA, NAJDE SI NOVYCH PSICH KAMARATOV A&NBSP;DOSTANE PROFESIONALNU STAROSTLIVOST AJ V&NBSP;PRIPADE, ZE HO ZASTIHNU ZDRAVOTNE PROBLEMY. PRI PRIJIMANI PSA JE POTREBNE PRINIEST AJ JEHO&NBSP;OCKOVACI PREUKAZ, PES MUSI BYT ODCERVENY, ZAOCKOVANY A&NBSP;OSETRENY PROTI PARAZITOM. PRE CO NAJPRIJEMNEJSI POBYT PRINESTE PSIKOVI&NBSP;POTRAVU, NA KTORU JE ZVYKNUTY, OBLUBENU HRACKU A&NBSP;DEKU. PSIKOVI ZABEZPECTE AJ&NBSP;OBOJOK A&NBSP;VODZKU&NBSP;NA PRECHADZKY.

DOVOLENKA SO PSOM NA SLOVENSKU

PES JE ZVIERA, KTORE ASI NAJVIAC OCENI, AK SA ROZHODNETE CESTOVAT S&NBSP;NIM. AK NAVYSE POJDE O&NBSP;CESTOVANIE AUTOM V&NBSP;RAMCI SLOVENSKA, VAS PSIK BUDE URCITE SKVELYM SPOLOCNIKOM.&NBSP;MNOHE UBYTOVACIE ZARIADENIA, HOTELY A&NBSP;DOKONCA AJ KUPELE PONUKAJU MOZNOST UBYTOVANIA SO PSIKOM&NBSP;A&NBSP;NIE JE NIC KRAJSIE, AKO SI VYSOKOHORSKU TURU UZIT AJ SO SVOJIM STVORNOHYM MILACIKOM.PRETO SA TEJTO MOZNOSTI NETREBA OBAVAT A&NBSP;STACI SI VOPRED ZISTIT PODMIENKY DANEHO UBYTOVACIEHO ZARIADENIA ALEBO MIESTA, KAM CESTUJETE.

CESTOVANIE AUTOM&NBSP;JE MENEJ KOMPLIKOVANE AKO CESTOVANIE LIETADLOM. VYZADUJE SI&NBSP;PREPRAVNY BOX&NBSP;PRE PSA, KTORY SA V&NBSP;AUTE ZAISTI A SLUZI AKO BEZPECNOSTNY PRVOK ROVNAKO, AKO PAS PRE VAS. AJ KED NAJMA PRI VACSICH PLEMENACH VAS BUDE LAKAT NECHAT PSIKA LEN TAK NA SEDADLE, UISTITE SA, ZE ZVIERA NEOHROZI VASU JAZDU, NAPRIKLAD NAHLYM ZACHVATOM PANIKY. Z&NBSP;TOHO DOVODU JE BEZPECNEJSIE PREPRAVOVAT ZVIERA V&NBSP;KLIETKE. DO KLIETKY MU VLOZTE DEKU, OBLUBENE HRACKY A&NBSP;UISTITE SA, ZE POCAS JAZDY DOSTATOCNE PIJE. PRE VACSIE PLEMENA MOZETE ZAKUPIT&NBSP;SPECIALNY POSTROJ S&NBSP;BEZPECNOSTNYM PASOM, VDAKA KTOREMU BUDE MOCT PSIK OSTAT NA SEDADLE A&NBSP;V&NBSP;PRIPADE NEHODY HO PAS ZAISTI. V&NBSP;TAKOM PRIPADE ODPORUCAME PREHODIT CEZ SEDADLO&NBSP;DEKU ALEBO OCHRANNY POTAH, KTORY OCHRANI SEDADLO PRED CHLPMI A&NBSP;ZNECISTENIM.

&NBSP;

AK SA NAMIESTO AUTA VYBERIETE VLAKOM ALEBO AUTOBUSOVOU DOPRAVOU, BUDETE POTREBOVAT&NBSP;PREPRAVNY BOX PRE MENSIE PLEMENO ALEBO VODZKU A&NBSP;NAHUBOK PRE VACSIE PLEMENO. AK IDE O&NBSP;DLHSIU CESTU, ZABEZPECTE ZVIERATU VODU A&NBSP;MENSIU PORCIU JEDLA A&NBSP;PRE KOMFORTNEJSIU PREPRAVU AJ DEKU, NA KTORU SI BUDE MOCT LAHNUT. NEZABUDNITE, ZE AJ ZVIERA POTREBUJE&NBSP;CESTOVNY LISTOK. A&NBSP;V&NBSP;NEPOSLEDNOM RADE MYSLITE NA TO, ZE SI BUDETE MUSIET PRIBALIT VRECUSKA NA EXKREMENTY A CISTIACE OBRUSKY V&NBSP;PRIPADE ZASPINENIA.

DOVOLENKA SO PSOM PRI MORI

CESTUJETE SO PSIKOM K&NBSP;MORU? OVERTE SI NIEKOLKO SKUTOCNOSTI. V&NBSP;PRVOM RADE SI OVERTE DOVOLENKOVU DESTINACIU –&NBSP;BUDE VAS PSIK ZVLADAT VYSOKE TROPICKE TEPLOTY?&NBSP;V KTORY MESIAC JE NAJVHODNEJSIE VYCESTOVAT, ABY TEPLOTY ZVLADOL? URCITE SA UZ NEVIETE DOCKAT NA PLAZ – ALE BUDE NA NEJ POBYT PSOV POVOLENY? RESP. AKE HYGIENICKE OPATRENIA BUDETE MUSIET DODRZIAVAT. TIETO INFORMACIE SI VOPRED OVERTE VO SVOJEJ CESTOVNEJ KANCELARII ALEBO NA STRANKACH MESTA. PRI VYBERE UBYTOVANIA HLADAJTE ZARIADENIE, KTORE POVOLUJE POBYT PSOV. CASTO IDE O&NBSP;SAMOSTATNY APARTMAN, ABY PRITOMNOST PSIKA A&NBSP;OBCASNEHO STEKANIA NIKOHO NEOBTAZOVALA. UBYTOVANIE SO PSIKOM VAS VYJDE DRAHSIE, PRETO S&NBSP;TYM VOPRED POCITAJTE.

AK SA VYDATE NA CESTU AUTOM, ROBTE&NBSP;CASTE PRESTAVKY, ABY SA PSIK MOHOL VYBEHAT, UNAVIT A&NBSP;MAL PRESTAVKU NA TOALETU. AK POJDETE SO PSIKOM LETECKY,&NBSP;VOPRED SI NASTUDUJTE PODMIENKY KONKRETNEJ LETECKEJ SPOLOCNOSTI. PSOVI NESTACI KUPIT LETENKU A&NBSP;DUFAT, ZE S&NBSP;NAHUBKOM BUDE VSETKO VYBAVENE. SPOLOCNOSTI MAJU&NBSP;OBMEDZENIE, KOLKO PSOV MOZU NARAZ PREPRAVOVAT, KDE V&NBSP;LIETADLE MOZU BYT UMIESTNENE A&NBSP;CI ICH VOBEC NA PALUBU VPUSTIA. VACSIE PLEMENA SA TOTIZ PREPRAVUJU LEN V&NBSP;PODPALUBI. AK CESTUJETE NIZKONAKLADOVYMI SPOLOCNOSTAMI, JE MOZNE, ZE DOPRAVA PRE VASHO PSIKA BUDE JEDNODUCHO ZAMIETNUTA.

PRI CESTE LIETADLOM NEZABUDNITE, ZE&NBSP;PES POTREBUJE CESTOVNY PREUKAZ, CASTO AJ POTVRDENIE O&NBSP;ZDRAVOTNOM STAVE A&NBSP;OCKOVACI PREUKAZ S&NBSP;POTREBNYM POTVRDENIM O&NBSP;OCKOVANI CI ODCERVENI. KAZDY PES POTREBUJE PREPRAVNY BOX, V&NBSP;KTOROM MOZE MAT DEKU A&NBSP;ZOPAR HRACIEK. MYSLITE AJ NA TO, ZE POCAS LETU SA PSIK NEBUDE MAT PRISTUP K&NBSP;TOALETE, PRETO MU PRED LETOM NEDAVAJTE PRILIS VELA VODY. POCAS LETU SA MOZE STAT, ZE PSIK ZACNE STEKAT, PRETO SA MU SNAZTE BYT K&NBSP;DISPOZICII A&NBSP;POKOJNYM HLASOM A&NBSP;POHLADENIM HO UPOKOJIT. PRED SAMOTNOU CESTOU BY MAL&NBSP;ABSOLVOVAT DLHSIU PRECHADZKU, ABY BOL POCAS LETU UNAVENY A&NBSP;POKOJNEJSI.

POCAS SAMOTNEJ DOVOLENKY PRI MORI MYSLITE NA BEZPECIE PSA. CASTYM PROBLEMOM SU UPALY A&NBSP;DEHYDRATACIA, PRETO&NBSP;DOPRAJTE PSIKOVI TIEN A&NBSP;DOSTATOK VODY. VHOD PRIDU&NBSP;CESTOVNE FLASE NA VODU&NBSP;PRE PSOV, KTORE POSLUZIA AJ AKO MISKA. SO SVOJIM VETERINAROM SA VOPRED PORADTE,&NBSP;AKY LIEK MOZETE PSOVI PODAT V&NBSP;PRIPADE TRAVIACICH TAZKOSTI, KTORE SU POMERNE CASTYM JAVOM, KEDZE PES NA PLAZI LAHKO PREHLTNE NEJAKY TEN PIESOK A&NBSP;NAPIJE SA SLANEJ VODY. BEZSRSTE PSIKY BUDU POTREBOVAT OPALOVACI KREM, KTORY VSAK MUSI BYT PRE PSY VHODNY. PO POBYTE V&NBSP;SLANEJ MORSKEJ VODE NEZABUDNITE PSIKA VYSPRCHOVAT,&NBSP;ABY MU SOL ALEBO PIESOK NEZOSTALI V&NBSP;KOZUCHU. PO PRICHODE Z&NBSP;PLAZE SKONTROLUJTE PSIKOVI AJ LABKY – VYHNITE SA PLAZAM S&NBSP;OSTRYM STRKOM, KTORY BY MOHOL LABKY PORANIT.

&NBSP;

ZDROJ: HTTPS://WWW.TOPBYVANIE.SK/MAGAZIN/CO-S-DOMACIM-MILACIKOM-POCAS-DOVOLENKY

&NBSP;

O PSA SA POSTARAJU ZNAMI / RODINA
MOZNO S TYMTO VARIANTOM UZ MATE SKUSENOSTI, MOZNO NIE. VRAVITE SI: „VED MOJICH RODICOV PES DOBRE POZNA A RAD S NIMI TRAVI CAS“. TO JE SICE PEKNE, ALE JE ROZDIEL, CI JE PES BEZ VAS POL DNA ALEBO TYZDEN. MOZE SA STAT, ZE VSETKO PREBEHNE BEZ PROBLEMOV A ON SA BUDE SPRAVAT AKO OBVYKLE. JE TU VSAK AJ DRUHA MOZNOST A TO, ZE PES SI POSTAVI HLAVU A&NBSP;POSLUCHAT&NBSP;JEDNODUCHO NEBUDE A VTEDY BUDE ZDANLIVO LAHKA ULOHA, POSTARAT SA O PSA, PORIADNE NAROCNA.

V PRIPADE, ZE CHCETE NECHAT PSA U RODINNYCH PRISLUSNIKOV, URCITE SA NESPOLIEHAJTE NA TO, ZE PES DANU OSOBU POZNA A MA JU RAD. SKUSTE PRED DOVOLENKOU ZVERIT PSA DO OPATERY VYBRANEJ OSOBY NA KRATSI CAS NAPR. NA VIKEND. ABY SI NA SEBA ZVYKLI A PSIK VEDEL, ZE SICE TERAZ JE S TYMTO CLOVEKOM, ALE ZAS SA K VAM VRATI. TIEZ JE VHODNE, ABY TENTO CLOVEK ASPON TROCHU POZNAL VASE ZVYKY SO PSIKOM A JEDNOTLIVE PRIKAZY, NA KTORE JE PSIK ZVYKNUTY. ULAHCI SA TYM KOMUNIKACIA MEDZI PSIKOM A JEHO DOCASNYM PANOM.

PES BUDE V HOTELI PRE PSOV
DNES UZ NAJDETE HOTELOVE UBYTOVANIE PRE VIACERO DRUHOV DOMACICH ZVIERAT, NIELEN PRE PSY. V PRIPADE PSIKOV VSAK MOZE IST O HOTELY RODINNEHO TYPU (PSIK JE UBYTOVANY PRIAMO V DOME) CI SPECIALIZOVANE ZARIADENIA. PRI UBYTOVANI PSA V TAKOMTO ZARIADENI POCITAJTE S TYM, ZE BUDETE POTREBOVAT OCKOVACI PREUKAZ PSA, VLASTNU STRAVU (ZA PRIPLATOK STRAVU NOSIT NEMUSITE, ALE JE LEPSIE ABY PRI TAK VELKEJ ZMENE OSTALA PSIKOVI ASPON STRAVA STABILNA), POTVRDENIE O DOBROM ZDRAVOTNOM STAVE A SAMOZREJME PENIAZKY. POPLATKY SA LISIA V ZAVISLOSTI OD SLUZIEB, KTORE SU PONUKANE.

PRED TYM, NEZ DATE PSA DO HOTELA, BY STE SI MALI&NBSP; DANY HOTEL OVERIT. SKUSIT SA POPYTAT V OKOLI, CI TAM VASI ZNAMI MALI PSOV UBYTOVANYCH, PRIPADNE VYHLADAT RECENZIE NA INTERNETE. TIEZ JE VHODNE, PRED SAMOTNYM UBYTOVANIM PSA V HOTELY, IST SI DANY HOTEL POZRIET A NIELEN HOTEL, ALE AJ JEHO OKOLIE A ZAMESTNANCOV. CASTO KRAT SA HOTEL PREZENTUJE UPLNE INAK AKO V SKUTOCNOSTI FUNGUJE. MYSLITE NA TO, ZE SVOJHO PSIKA IDETE ZVERIT CUDZIM LUDOM NA POMERNE DLHU DOBU A URCITE BY STE BOLI RADI, ABY SA VAM VRATIL V TAKOM STAVE, V AKOM STE HO TAM NECHALI.

VYMENNY POBYT&NBSP; PRE PSA
V POSLEDNYCH ROKOCH SA ZACALO OBJAVOVAT VIAC A VIAC PONUK SUKROMNYCH OSOB NA OPATERU CUDZICH PSOV. VYTVORILI SA AKESI SKUPINKY LUDI, KTORE FUNGUJU NA PRINCIPE „VYMENNYCH POBYTOV“ PRE PSIKOV A TO TAK, ZE VY IDETE NA DOVOLENKU, ONI STRAZIA PSIKA A NAOPAK, KED ONI IDU NA DOVOLENKU, VY IM STRAZITE PSIKA. TIETO „VYMENNE POBYTY“ SU VACSINOU ZDARMA A BERU SA AKO PROTISLUZBA, KTORA FUNGUJE NA VZAJOMNEJ DOVERE MAJITELOV. DOLEZITE JE AJ V TOMTO PRIPADE OVERIT SI DANU OSOBU, STRETNUT SA S NOU, ALE AJ S JEJ PSOM A INYMI ZVIERATAMI. JE DOBRE VEDIET CI SI PSIKY VZAJOMNE BUDU ROZUMIET A VY SAMI BUDETE VIDIET, AKO SA DANY CLOVEK STARA O SVOJHO PSA (CI VYZERA DOBRE, NIE JE PODVYZIVENY, MA KVALITNU&NBSP;SRST, MAJITELA SA BOJI ALEBO JE S NIM RAD, ... A INE, KTORE VAM MOZU INDIKOVAT, CI ROBITE DOBRE, KED TEJTO OSOBE ZVERITE SVOJHO PSA).

PES IDE NA DOVOLENKU S VAMI
POKIAL SI NEVIETE PREDSTAVIT, ZE BY STE PSA ZVERILI CUDZEJ OSOBE ALEBO JEDNODUCHO LEN CHCETE, ABY CAS DOVOLENKY STRAVIL S VAMI, MATE STALE MOZNOST ZBALIT KUFOR AJ PSIKOVI A VYRAZIT NA CESTU. TREBA SI VSAK UJASNIT PAR ZAKLADNYCH VECI. JE ROZDIEL DOVOLENKA NA SLOVENSKU A V ZAHRANICI A TIEZ, CI CESTUJETE AUTOM ALEBO LETECKY.

AK SA JEDNA O&NBSP;DOVOLENKU&NBSP;NA SLOVENSKU, TAK JE TO TA JEDNODUCHSIA VERZIA. STACI SI OVERIT, CI JE UBYTOVANIE SA NA VYBRANOM MIESTE MOZNE AJ SO PSOM, AKE SU ZA NEHO POPLATKY A NEZABUDNUT DOMA PREUKAZ ZVIERATA, JEDLO, MISKY, HRACKY, PELECH A POHOTOVOSTNU LEKARNICKU.

V OPACNOM PRIPADE, AK IDE O DOVOLENKU V ZAHRANICI, JE TO UZ O COSI KOMPLIKOVANEJSIE. V PRVOM RADE POTREBUJETE MAT PRE PSA TZV. PAS SPOLOCENSKEHO ZVIERATA, PES MUSI MAT CIP ALEBO TETOVANIE A TIEZ PLATNE OCKOVANIE PROTI BESNOTE. VHODNE JE ZISTIT, AKE CHOROBY SA V DANEJ KRAJINE VYSKYTUJU A PSA DAT ZAOCKOVAT AJ PROTI NIM. AK POJDETE NA DOVOLENKU MIMO EU, PRE NAVRAT DOMOV BUDETE POTREBOVAT DOKLAD, ZE PESK MA AKTIVNE LATKY PROTI BESNOTE.

TIEZ JE POTREBNE PREVERIT SI, AKO SA MUSI PES&NBSP;PREVAZAT&NBSP;V DANEJ KRAJINE (RESP. JEDNOTLIVE KRAJINY, CEZ KTORE BUDETE CESTOVAT), CI UBYTOVANIE JE MOZNE AJ SO PSOM, CI&NBSP; SA TAM NACHADZAJU PLAZE A MIESTA, NA KTORE SO PSOM MOZETE BEZ STRESU A STRACHU IST. AK BUDETE CESTOVAT AUTOM, TREBA MAT NA MYSLI, ZE PSIKOVI NEBUDU POSTACOVAT 5 MINUTOVE PRESTAVKY NA VYCIKANIE (VZDY BY SA MAL PREBEHNUT A PONATAHOVAT). TREBA RATAT AJ S MOZNOSTOU, ZE PSOVI BUDE Z DLHEJ CESTY ZLE A MOZNO BUDE NERVOZNY A PODRAZDENY. TAKETO CESTOVANIE MA DALSIE USKALIA, KTORE JE DOBRE NAPLANOVAT VOPRED, ABY VAS NAHODOU NIC NEPREKVAPILO.

KAZDA Z UVEDENYCH MOZNOSTI MA SVOJE POZITIVA AJ SVOJE NEGATIVA A TREBA SI JEDNOTLIVE VARIANTY DOBRE ZVAZIT. CI UZ VSAK POJDETE NA DOVOLENKU SO PSOM, ALEBO BEZ, URCITE SI DONESIETE KOPU KRASNYCH ZAZITKOV. VED JE TO PREDSA DOVOLENKA

ZDROJ: HTTPS://WWW.PLNAMISKA.SK/CLANKY-A-OZNAMY/BLOG/CO-ROBIT-SO-PSIKOM-POCAS-DOVOLENKY/

KAZDEHO Z VAS UZ MOZNO NIEKEDY NAPADLA OTAZKA,&NBSP;AKO MOZEM JA SAM POMOCT OPUSTENYM ZVIERATAM V UTULKOCH?&NBSP;VELA LUDI SI PREDSTAVUJE, ZE POKIAL NEMA K DISPOZICII VELKE MNOZSTVO FINANCNYCH PROSTRIEDKOV, TAK JEHO POMOC NEBUDE MAT ZMYSEL ALEBO BUDE ZANEDBATELNA.

MOZNO VAS PREKVAPIM, ALE NIE JE TOMU TAK.&NBSP;KAZDY JEDEN Z NAS MA MOZNOST PODPORIT UTULKY ROZNYMI SPOSOBMI. KAZDA POMOC OD VAS VYHODENYM, STRATENYM A TYRANYM ZVIERATAM VELMI POMOZE.

V TOMTO CLANKU BY SOM SA CHCELA ZAMERAT NA&NBSP;ROZNE FORMY POMOCI UTULKOM. UZ AJ MALA PRAVIDELNA FINANCNA SUMA POMAHA UTULKOM PREZIT.&NBSP;TYMTO SPOSOBOM ZACHRANUJU VELKE MNOZSTVO OPUSTENYCH PSOV A MACIEK ZO SLOVENSKA.

AKO PREBIEHA FINANCOVANIE V UTULKOCH?

VELAKRAT SU UTULKY A OBCIANSKE ZDRUZENIA (OZ) ODKAZANE IBA NA FINANCNU A MATERIALNU POMOC OD JEDNOTLIVCOV A FIRIEM. MOZEME SA ROZHODNUT, AKO CHCEME POMAHAT.

BUD DARUJEME JEDNORAZOVO 10€ (KAZDY PODLA SVOJICH MOZNOSTI), ALEBO MOZEME ZADAT VO SVOJEJ BANKE TRVALY PRIKAZ NAPRIKLAD NA 3€ MESACNE.

MOZEME MAT DOJEM, ZE 3€ JE ZANEDBATELNY PRISPEVOK, ALE NIE JE TOMU TAK.&NBSP;CHCELA BY SOM ZDORAZNIT, ZE&NBSP;TRVALE PRIKAZY SU JEDNYM Z HLAVNYCH ZDROJOV FINANCOVANIA UTULKOV.&NBSP;CIM VIAC LUDI PRISPIEVA NA UTULOK PRAVIDELNE, TYM VYSSIA SUMA SA V UTULKU NAAKUMULUJE MESACNE.

SU TO FINANCNE PROSTRIEDKY, S KTORYMI MOZE UTULOK&NBSP;DISPONOVAT V BUDUCNOSTI, KTORE MOZE INVESTOVAT DO VYSTAVBY, NAKUPU KRMIVA, NA VETERINARNE UCTY&NBSP;A PODOBNE.

PRAVE V RAMCI PROJEKTU OZ TRENCIANSKE LABKY 333X3 IDE O TO NAJST&NBSP;333 LUDI, KTORI ZADAJU TRVALY PRIKAZ UTULKU V SUME 3€. NASLEDNE BUDE MAT ZDRUZENIE K DISPOZICII 999€ MESACNE, A S TAKOU SUMOU SA UZ DA AJ NIECO PLANOVAT.&NBSP;NESLO BY UZ LEN O PREZIVANIE Z MESIACU NA MESIAC A O STRACH, CI VYPLATIA FAKTURY Z VETERINY A ZA KRMIVO.

PODLA MNA JE TO NAOZAJ VYBORNY PROJEKT, PRETOZE TAKTO SA UTULOK/OZ STAVA DLHODOBO SCHOPNYM FUNGOVAT AJ BEZ KAZDODENNEHO PROSENIA ZA JEDNOTLIVYCH PSIKOV NA SOCIALNYCH SIETACH (PROJEKT 333X3 ALEBO V JEDNOTE JE SILA, OZ TRENCIANSKE LABKY, 2016).

PRECO SA TEDA LUDIA (DOBROVOLNICI) PUSTILI DO TAKEHOTO PROJEKTU POMOCI ZVIERATAM, KED DOPREDU VEDELI, ZE NEBUDE LAHKE ZISKAT KAZDY MESIAC FINANCIE NA PREVADZKU?

,,POMAHAT ZVIERATAM JE NASE POSLANIE, NIE PRACA. POMAHAME DOBROVOLNE A BEZ NAROKU NA HONORAR. POMAHAT AJ NADALEJ CHCEME, PRETOZE POCIT, KED ZVIERA ZACHRANITE PRED ISTOU SMRTOU A VIDITE JEHO ROZZIARENE OCI V NOVOM DOMOVE, PRIP. ODFUKOVANIE V PERINACH JE NEOPISATELNY...˝ (TRENCIANSKE LABKY, 2016).

PRECO SA TEDA LUDIA (DOBROVOLNICI) PUSTILI DO TAKEHOTO PROJEKTU POMOCI ZVIERATAM, KED DOPREDU VEDELI, ZE NEBUDE LAHKE ZISKAT KAZDY MESIAC FINANCIE NA PREVADZKU?

,,POMAHAT ZVIERATAM JE NASE POSLANIE, NIE PRACA. POMAHAME DOBROVOLNE A BEZ NAROKU NA HONORAR. POMAHAT AJ NADALEJ CHCEME, PRETOZE POCIT, KED ZVIERA ZACHRANITE PRED ISTOU SMRTOU A VIDITE JEHO ROZZIARENE OCI V NOVOM DOMOVE, PRIP. ODFUKOVANIE V PERINACH JE NEOPISATELNY...˝ (TRENCIANSKE LABKY, 2016).

AKO MOZEME POMOCT MY?

CIELOM TOHTO CLANKU JE&NBSP;POSKYTNUT LUDOM INFORMACIE O TOM, AKO MOZU JEDNOTLIVCI AJ FIRMY REALNE POMOCT ZVIERATAM. STACI SI VYBRAT JEDNO ALEBO DVE OBCIANSKE ZDRUZENIA (NAJLEPSIE TIE V KTORE MATE NAJVYSSIU DOVERU), A TYM POMAHAT PRAVIDELNE.

SOM VELMI RADA, KED VSETKY POTREBNE INFORMACIE BUDU NA JEDNOM MIESTE. CLANOK BUDEM CASOM AKTUALIZOVAT, TAK AK NIEKOHO NAPADNE, CO DALSIE BY SOM SEM MOHLA ESTE DOPLNIT, STACI KED BUDETE MOJ CLANOK KOMENTOVAT (NA SOCIALNYCH SIETACH), ALEBO MI NAPISETE NA EMAILOVU ADRESU&NBSP;DP@IMP.SK.

PREJDEM TEDA K VECI A V NIEKOLKYCH BODOCH VAM SPOMENIEM&NBSP;19 SPOSOBOV AKO MOZETE POMOCT AJ VY (A TO NIELEN NA VIANOCE).

VASE MOZNOSTI POMOCI PRE ZVIERATA SU NASLEDOVNE:

VYUZITE JEDNU Z WEBOVYCH STRANOK, CEZ KTORE MOZETE DAROVAT PRIAMO UTULKU/OZ, KTORE SI VYBERIETE Z PONUKY. NAJDITE SI TU VASU STRANKU, KTORA SA VAM NAJVIAC BUDE PACIT.

POSTUP JE TO VELMI JEDNODUCHY. PRIAMO CEZ STRANKU SI VYBERIETE JEDNU Z VECI, KTORU SI DANY UTULOK ZELA, A PRAVE NAJVIAC POTREBUJE:

HTTPS://WWW.PAF.SK/

PRESNY NAVOD AKO POSTUPOVAT:

1. VYBER SI PRODUKTY, KTORE CHCES DAROVAT
2. PRI OBJEDNAVKE SI ZVOL UTULOK, KTOREMU BY SI CHCEL POMOCT
3. PO DOKONCENI OBJEDNAVKY BUDE TVOJ DAR PRE UTULOK ZADARMO DORUCENY PRIAMO DO UTULKU

ALEBO TU:

HTTP://WWW.BESTOF.SK/ (MAJU AJ 1. KRMIVOVU BANKU, Z KTOREJ SA KRMIVO PREROZDELI DO UTULKOV, KTORE MAJU NA SLOVENSKU NAJMENEJ KRMIVA)

HTTPS://WWW.PREUTULKY.SK/WISHLISTY/

HTTP://WWW.GRANULKYPREUTULKY.SK/

V RAMCI POMOCI UTULKOM SI MOZETE VYBRAT Z NASLEDUJUCICH KATEGORII:

1. KUPA KRMIVA:GRANULI, RYZE, CESTOVIN, OVSENYCH VLOCIEK, KONZERV PRE ZVIERATA (MESACNE UTULKY MINU PRE PSOV 450 KG GRANUL A VIAC)
2. DAROVANIMDIEK, MATRACOV, PLACHIET, UTERAKOV A KOBERCOV
3. NAKUP PROSTRIEDKOVNA ODBLSENIE, ODCERVENIE A ODBLSENIE, DALSIE LIEKY PODLA POTREBY OZ
4. DAROVANIM ALEBO KUPOU&NBSP;PREPRAVIEKNA PRENOS ZVIERAT, UMELOHMOTNYCH&NBSP;PELECHOV&NBSP;PRE PSOV (PREPRAVKY SU PRE OZ VELMI DOLEZITE, VSETKY PSY SA MUSIA PREPRAVOVAT V PREPRAVKACH, CASTO V NICH DOKONCA SPIA ZRANENE PSY CI MACKY)
5. OBOJKY A VODITKA, MISKYNA VODU A JEDLO (MISKY BY MALI BYT Z ODOLNEJSIEHO MATERIALU, NAJLEPSIE KOVOVE, PLASTOVE SI PES MOZE LAHKO ROZHRYZT, PRIPADNE SU PRILIS LAHKE A PRI KRMENI S NIM CESTUJU PO ZEMIJ)
6. ZDRAVOTNICKY A DEZINFEKCNY MATERIAL

DALSIE SPOSOBY POMOCI SU TIETO:

1. ADOPCIA ZVIERATKA(PODMIENKOU JE PODPISANIE ADOPCNEJ ZMLUVY A ZAPLATENIE ADOPCNEHO POPLATKU, KAZDY NAJDENY PSIK POTREBUJE ZAKLADNE OCKOVANIA A ODCERVENIE, ODPORUCAM IST AJ NA AKCIU NAJDITE SA, KTORA BOLA V TENTO ROK V SEPTEMBRI NA NAMESTI SLOBODY V BRATISLAVE)
2. DOCASNA OPATERA ZVIERATKA JE VELMI OBLUBENA, KED CHCETE PSIKA LEPSIE SPOZNAT PRED ADOPCIOU, ALEBO KED SI JEDNODUCHO NEMOZTE PSIKA ADOPTOVAT NATRVALO
3. TRVALY PRIKAZ(NAPRIKLAD 3 EURA MESACNE), JEDNA Z NAJDOLEZITEJSICH FORIEM POMOCI, PRETOZE UTULKY MOZU DOPREDU POCITAT SO SUMOU PENAZI, KTORA IM CHODI PRAVIDELNE NA ICH UCET (NIEKTORE UTULKY MAJU AJ TRANSPARENTNE UCTY, KDE SI MOZETE PRESNE POZRIET KOLKO PENAZI Z UCTU ODISLO A POROVNAT SI TO Z ICH FAKTURAMI, KTORE PRAVIDELNE ZVEREJNUJU)
4. VENOVANIM 2 % Z DANE(VDAKA 2% VELA UTULKOV PREZIVA, BEZ 2% BY NEMOHLI DLHODOBO FINANCOVAT ANI VETERINARNE OSETRENIA ANI KRMIVO)
5. JEDNORAZOVA FINANCNA POMOCNA BANKOVY UCET
6. POSKYTOVANIE&NBSP;DOCASNEJ OPATERY(ZACHRANITE TYM HNED 2 PSOV, TOHO CO SI DOCASNE (AK BUDETE CHCIET TAK AJ NATRVALOJ) ZOBERIETE DOMOV A TOHO KTOREMU SA UVOLNI MIESTO V UTULKU/OZ)
7. DAROVANIM VECI, KTORE UZ NEPOUZIVATE DO INTERNETOVYCH AUKCII, KTORE SA KONAJU NA INTERNETE A CELA CAST VYZBIERANEHO CIASTKY IDE PRIAMO ZVIERATAM
8. VENCENIEPSIKOV (AK JE TO MOZNE V ZAVISLOSTI OD TYPU ORGANIZACIE)
9. MEDIALNA POMOC A POMOC S REKLAMOU, UPRAVA WEBOVYCH STRANOK UTULKOV
10. PRAVNICKA POMOCPRI RIESENI ROZNYCH SITUACII, KEDY JE POTREBNE KONAT, ABY SA ZVIERA ZACHRANILO (DOBROVOLNICI CASTO NEVEDIA AKO POSTUPOVAT V RAMCI PRAVNEHO SYSTEMU V SR)
11. DOBROVOLNICKA POMOC(V KAZDOM UTULKU SA ZIDE POMOC DOBROVOLNIKOV)
12. NAVSTEVOU PODUJATI ZAMERANYCH NA POMOC ZVIERATAM (NAPRIKLAD JOGA KDE CELY OBNOS ZO VSTUPNEHO IDE NA OZ, PRIPADNE DALSIE KULTURNE PODUJATIA A KONCERTY)
13. PREVOZY ZVIERAT(CASTO CESTUJETE PO SLOVENSKU A ZOBRALI BY STE SI DO AUTA PREPRAVKU S PSIKOM? TAK TO HLADAME PRAVE VAS), (OZ PSIA DUSA, 2017)

VSETKO CO CHCETE DAROVAT ZVIERATAM IM MOZETE BUD&NBSP;ODNIEST OSOBNE, POSLAT IM TO PRIAMO K NIM, ALEBO VYUZIT JEDNU ZO STRANOK, KTORE SA NA TAKUTO POMOC SPECIALIZUJU.

MOJA OSOBNA SKUSENOST S UTULKAMI A OZ (OBCIANSKYMI ZDRUZENIAMI):

NEVIETE KTORY UTULOK SI VYBRAT, LEBO HO VOBEC NEPOZNATE?

ODPORUCAM VAM NAPRIKLAD&NBSP;OZ ZACHRANNY KORAB&NBSP;S PANI HAMBALKOVOU,&NBSP;ZDRUZENIE OCHRANCOV A PRIATELOV ZVIERAT&NBSP;S PANI KARSLI,&NBSP;OZ POMOC PSIKOM NA VYCHODNOM SLOVENSKU.

SAMOZREJME MOZETE POMOCT AJ INEMU ZDRUZENIU (UTULKU) ZO ZOZNAMU, AKURAT S TYMITO ZDRUZENIAMI MAM JA OSOBNE POZITIVNU SKUSENOST. S PANI HAMBALKOVOU A PANI KARSLI SOM SA AJ OSOBNE STRETLA A VIDELA SOM KDE MAJU ZVIERATA NA ADOPCIU. NAPRIEK TOMU, ZE PODMIENKY NEMAJU IDEALNE, ZVLADAJU TO BRAVURNE A VELA PSOV IDE KAZDY MESIAC NOVYM MAJITELOM.

EXISTUJE AJ VELMI VELA OZ, UTULKOV A KARANTENNYCH STANIC, KTORE MOZU BYT PRAVE VO VASOM OKOLI.&NBSP;Z TOHO DOVODU VAM TIEZ ODPORUCAM NAJST SI ZDRUZENIE, KDE MOZETE NIEKEDY ZAJST OSOBNE.&NBSP;POROZPRAVATE SA S PREVADZKOVATELMI (AK JE TO MOZNE) A PRIPADNE VYVENCITE ICH PSIKOV.

NASLEDUJE&NBSP;PRIBEH VYHODENEHO DARWINA A JEHO STASTNY KONIEC:

ZACHRANA OPUSTENEHO DARWINA:

V RAMCI FILANTROPIE FIRMY SME RAZ SPOLUPODIELALI NA&NBSP;POMOCI VYCHUDNUTEMU ROTVAJLEROVI MENOM DARWIN.

NASLI HO V ROKU 2016. PANI HAMBALKOVA Z OZ ZACHRANNY KORAB BOLA OCHOTNA PONHO PRIST, NAPRIEK TOMU, ZE SAMA NEVEDELA AKO MU BUDE MOCT ZAPLATIT LIECBU. NIKTO HO NECHCEL, NAKOLKO PRIJAT VACSIEHO PSA JE ZLOZITEJSIE AKO MALE STENIATKA A MENSIE PSY (HLAVNE FINANCNE NAROCNE). ONA HO VSAK NENECHALA NA ULICI A ROZHODLA SA MU POMOCT. FINANCOVANIE JEHO LIECBY RIESILA AZ NESKOR.

PSIK BOL PODVYZIVENY A TRPEL KOZNOU CHOROBOU. NA SVOJU VYSKU MAL MAT 50 KG, ALE VTEDY VAZIL IBA 33 KG. PO 5 MESIACOCH LIECBY BOL DARWIN PRIPRAVENY NA ADOPCIU. PRIBRAL A VYZERAL ZAS ZDRAVO A STASTNE.

AJ TAKATO OSOBNA SKUSENOST CASTO ZMENI VAS POHLAD NA TO, CO JE DOLEZITE. V TOM CASE BOLI FINANCIE NA KVALITNE KRMIVO A VETERINARNE OSETRENIE PRVORADE. AK BY SME DO TOHO VTEDY NESLI, TAK BY DARWIN TERAZ NEVYZERAL TAK STASTNE AKO TERAZ. TIE 2 FOTKY SU NAKOLKO ROZDIELNE, ZE JE AZ TAZKE UVERIT, ZE JE TO TEN ISTY PES. ANO AZ TAKETO VYSLEDKY MOZTE VIDIET AJ VY S VASIM OZ,&NBSP;VELMI POMOZE NAPRIKLAD TRVALY PRIKAZ NA 3 EURA MESACNE.

O ZACHRANENOM DARWINOVI SI MOZETE PRECITAT TU:

HTTP://WWW.IMPKONTAKT.SK/SK/FILANTROPIA/ROTVAJLER-DARWIN-ZACHRANENY-V-HODINE-DVANASTEJ/

NEBUDME TEDA HLUCHI A SLEPI K PROBLEMOM, KTORE SA OKOLO NAS DEJU, PRETOZE MOZNO RAZ KED MY SAMI BUDEME POTREBOVAT POMOC SI UVEDOMIME, AKO KAZDY Z NAS MOZE BYT ZRANITELNY. POMOZME VSETCI AKO MOZEME.&NBSP;NEUSTALE INFORMOVANIE VEREJNOSTI JE PRVORADE, PRETOZE TAKTO NEBUDEME POMAHAT TYM, KTORI TO POTREBUJU LEN MY, ALE AJ DALSIE FIRMY A JEDNOTLIVCI.

PRETO VAS PROSIM, SIRTE CO STE SA TU DOZVEDELI DALEJ, NIKDY NEVIETE KOLKO ZIVOTOV ZACHRANITE.

NAJVACSOU ODMENOU NAM POTOM BUDU PRIBEHY ZACHRANENYCH PSIKOV, KTORYCH SUCASTOU BUDEME AJ MY SAMI.&NBSP;MYSLIM, ZE TO STOJI ZA TO.

V POSLEDNEJ CASTI BY SOM VAM CHCELA ZOZNAMIT S PAR PSIKMI, KTORI ESTE STALE NEMAJU SVOJE DOMOVY.

VELA LUDI NEVIE, KDE NAJDE PONUKU PSIKOV, A PRAVE PRETO SU TU OZ A UTULKY, KTORE NAOZAJ PRAVIDELNE PRIDAVAJU FOTOGRAFIE PSIKOV AJ S POPISMI NA INTERNET. NA SOCIALNEJ SIETI FACEBOOK JE TAKYCHTO OZ NAOZAJ VELMI VELA, DOKONCA VELA Z TYCHTO ZDRUZENI MA AJ SVOJU WEBOVU STRANKU. NA VSETKYCH TYCHTO MIESTACH SI MOZETE POZRIET PRAVIDELNE AKTUALIZOVANU PONUKU PSIKOV VOLNYCH NA ADOPCIU.

PRE VASU LEPSIU ORIENTACIU PRIPAJAM AJ LINK NA ZOZNAM NIEKTORYCH UTULKOV A ZDRUZENI:&NBSP;HTTPS://WWW.PAF.SK/INFO/8-ZOZNAM-UTULKOV

HLADAM DOMOV, BUDES PRAVE TY MOJOU NOVOU RODINOU?

VIAC INFORMACII O NICH A AJ DALSICH PSIKOCH NAJDETE TU:HTTP://WWW.ZACHRANNYKORAB.SK/SK/MLADE-PSY-1-AZ-3-ROKOV

DUFAM, ZE VAM BOL TENTO CLANOK UZITOCNY A ZE STE SA DOZVEDELI TO, CO STE POTREBOVALI.

AUTOR: MGR. DENISA PETRASOVA (MARKETING AND PHILANTROPY MANAGER)

POUZITE ZDROJE:

FACEBOOKOVA STRANKA, OZ TRENCIANSKE LABKY, 2016:

HTTPS://WWW.FACEBOOK.COM/EVENTS/333536673485667/

FACEBOOKOVA STRANKA A WEBOVA STRANKA ZDRUZENIA ZACHRANNY KORAB, 2016:

HTTPS://WWW.FACEBOOK.COM/ZACHRANNY-KORAB-181130868759/

WEBOVA STRANKA PAF, POMAHAME UTULKOM, 2017:&NBSP;HTTPS://WWW.PAF.SK/

OZ POMOC PSOM, 2017 :&NBSP;HTTP://WWW.OZPOMOCPSOM.SK/NASI-PSIKOVIA/HLADAM-DOMOV/

OZ PSIA DUSA, 2017:&NBSP;HTTPS://WWW.PSIADUSA.SK/AKO-POMOCT/

PRE UTULKY, 2017:&NBSP;HTTPS://WWW.PREUTULKY.SK/WISHLISTY/

BESTOF, 2017:&NBSP;HTTP://WWW.BESTOF.SK/

TENTO OBSAH SA MOZE KOPIROVAT A SIRIT DALEJ LEN V NEZMENENEJ PODOBE

FOTOGRAFIE C. 1, 2: PEDRO, VITA, OZ ZACHRANNY KORAB, 2020

&NBSP;

ZDROJ: HTTPS://WWW.IMPKONTAKT.SK/SK/SPOLOCENSKY-BLOG/AKO-MOZEME-KAZDY-JEDEN-Z-NAS-REALNE-POMOCT-OPUSTENYM-ZVIERATAM/

NAJSKOR SI ALE POVEDZME, AKO SA PREVENTIVNE PRIPRAVIT NA TAKUTO SITUACIU. CO MOZE POMOCT ABY SA K&NBSP;VAM PSIK RYCHLO VRATIL, AK HO NIEKTO NAJDE?

1. CIP&NBSP;– V&NBSP;DNESNEJ DOBE JE CIPOVANIE POVINNE, TAKZE BY HO MAL MAT AJ VAS PSIK. PO NACITANI CISLA CIPU MOZE VETERINAR V DATABAZE POZRIET KOMU PSIK PATRI.
2. OBOJOK S&NBSP;TELEFONNYM CISLOM&NBSP;– NALEZCA VAM JEDNODUCHO ZAVOLA A&NBSP;PSIKA MOZETE MAT SPAT VELMI RYCHLO. EXISTUJU ROZNE RIESENIA – JA SOM MAL KAPSULU V&NBSP;KTOREJ BOL ZAVRETY PAPIERIK S&NBSP;TEL. C. A&NBSP;BOLA PRIPNUTA O&NBSP;OBOJKU. TERAZ SA MI ALE VIAC POZDAVA RIESENIE S&NBSP;VYGRAVIROVANYM TELEFONNYM CISLOM.
3. GPS OBOJOK&NBSP;– V TOMTO PRIPADE NIE NALEZCA, ALE ROVNO VY VIETE PSIKA NAJST, LEBO VIDITE KDE SA NACHADZA.

CO ROBIT BEZPROSTREDNE POTOM, AKO SA PES STRATIL:

• ZOSTANTE NA MIESTE A&NBSP;KRICTE JEHO MENO, PRIPADE POVEL NA VRATENIE
• AK UZ NEMOZETE ZOSTAT, NECHAJTE NA MIESTE, KDE STE BOLI, NEJAKY VAS PREDMET – BUNDU, MIKINU,…
• V&NBSP;PRIPADE, ZE USIEL Z&NBSP;DVORA, JE VELKA PRAVDEPDOOBNOST, ZE S&NBSP;VRATI, ALE PRE ISTOTU HO TREBA IST HLADAT. PREDSA LEN SA MOZE STAT, ZE HO ZRAZI AUTO.

STRATIL SA MI PES – CO ROBIT BEZPROSTREDNE POTOM, AKO SA PES STRATIL

VELMI ZALEZI OD TOHO, SKADE SA PSIK STRATIL. AK Z PRECHADZKY:

• ZOSTANTE NA MIESTE A&NBSP;KRICTE JEHO MENO, PRIPADE PRIVOLAVACI POVEL&NBSP;– PSIKY SA CASTOKRAT VEDIA VRATIT PO SVOJEJ STOPE NASPAT, TAKZE NIEKEDY STACI LEN POCKAT.
• AK UZ NEMOZETE ZOSTAT,&NBSP;NECHAJTE NA MIESTE, KDE VAS OPUSTIL&NBSP;NEJAKY VAS PREDMET&NBSP;– BUNDU, MIKINU,… JE MOZNE, ZE ZOSTANE PRI ZNAMYCH PACHOCH.

AK SA STRATIL Z DVORA, JE SICE VELKA SANCA, ZE SA VRATI SPAT, ALE PRE ISTOTU HO CHODTE HLADAT.

CO ROBIT KED SA MI STRATIL PES?

V PRVOM RADE URCITE NETREBA ZACAT PANIKARIT. ZOSTANTE V KLUDE. AK SA PSIK NEVRATIL NA MIESTO SKADE USIEL, TU JE PAR BODOV, KTORE VAM MOZU POMOCT.

1. OBVOLAT VETERINAROV V&NBSP;OKOLI STRATY&NBSP;– MOZNO HO NALEZCA ZOBRAL K VETERINAROVI ABY SKONTROLOVAL CIP, PRIPADNE AK SA PSIK ZRANIL, TIEZ HO NALEZCA ASI VEZME K VETERINAROVI
2. KONTAKTOVAT UTULKY V&NBSP;OKOLI STRATY, PRIPADNE AJ MESTSKU POLICIU&NBSP;– PSIKA MOZNO ODCHYTILI A MAJU HO U SEBA, LEN SA ESTE NEDOSTALI KU KONTAKTNYCH UDAJOM NA MAJITELA. AK HO ESTE NEMAJU, ASPON O VAS BUDU VEDIET A MOZU VAM POMOCT HO NAJST.
3. KONTAKTOVAT NAJBLIZSIU OBEC&NBSP;– STAROSTA MOZE DAT DO ROZHLASU VYHLASIT STRATU PSIKA. PRIPADNE OSLOVI AJ OKOLITE OBCE SO ZIADOSTOU O&NBSP;POMOC, ABY AJ U NICH VYHLASILI STRATENEHO PSIKA. STAROSTOVI NAHLASTE MENO PSIKA, MIESTO KDE SA STRATIL, POPIS PSIKA A HLAVNE POVEDZTE AKO PSIK REAGUJE NA CUDZICH LUDI. TOTO PLATI AJ KED BUDETE KONTAKTOVAT NAPR. UTULOK.
4. KONTAKTOVAT POLOVNICKE ZDRUZENIE&NBSP;– MOZNO HO POLOVNIK NAJDE NIEKDE V REVIRI.
5. VYUZIT SOCIALNE SIETE&NBSP;NA ZDIELANIE INFORMACII O STRATE PSIKA PO ROZNYCH SKUPINACH
6. VYLEPIT LETAKY V&NBSP;OKOLI&NBSP;– S&NBSP;FOTKOU, MENOM, KRATKYMI INFORMACIAMI A KONTAKTNYMI UDAJMI
7. SKONTROLUJTE INTERNETOVE BAZARE&NBSP;– MOZNO HO NIEKTO NASIEL A DAL NA BAZOS CI UZ ZA UCELOM NAJDETE MAJITELA ALEBO PREDAJA.
8. ZAVOLAJTE NA CHOVATELSKY KLUB&NBSP;– NAPR. PRI NO SUCHNO – AK BOL CISTOKRVNY MOZNO SI HO CHCE NALEZCA NECHAT A MOHOL BY CHCIET DODATOCNE VYDAT „STRATENE PAPIERE“
9. MATE V&NBSP;OKOLI DOBROVOLNYCH HASICOV? KLUDNE SA IM OZVITE, MOZU VAM POMOCT S HLADANIM
10. VYVESTE INFORMACIE V SKOLACH – DETI SI CASTOKRAT VSIMNU VECI, KTORE DOSPELI LUDIA PREHLIADAJU
11. CVICAKY V&NBSP;OKOLI&NBSP;– TIEZ MOZU MAT INFORMACIE O TULAVOM PSIKOVI
12. POROZPRAVAT SA S&NBSP;POSTARMI CI SMETIARMI&NBSP;– JE DOST MOZNE, ZE HO NIEKDE ZBADAJU. NECHAJTE IM NA SEBA KONTAKTNE UDAJE
13. DIKUSNE FORA – AJ KED PREDPOKLADAM, ZE VACSINA LUDI BY DALA INFO NA FACEBOOK, MOZE BYT, ZE SA NAJDU INFORMACIE O NAJDENOM PSOVI AJ NA ROZNYCH DISKUSNYCH FORACH AKO&NBSP;DOGFORUM.SK&NBSP;A PODOBNE.

BODY NIE SU UVEDENE V PORADI, AKOM SA ODPORUCAJU VYKONAVAT. ZALEZI NA KONKRETNEJ SITUACII A PODLA NEJ SA ROZHODNETE CO ROBIT.

PREVENCIA PRED UTEKOM

VZDY JE LEPSIE PREDCHADZAT UTEKU, AKO POTOM HLADAT PSIKA. TU JE PAR VECI, KTORE MOZU POMOCT, ABY PSIK NEUSIEL:

• Z&NBSP;DOMU:&NBSP;SKONTROLUJTE SI PLOT, CI NEMA DIERY. AK NEMA, SLEDUJTE POTAJOMKY PSA, CI NEVIE PREPCHAT CEZ PLOT NA MIESTE, KDE BY SI BOLI NA 100% ISTY, ZE SA TAM NEVOJDE. JA SOM NEVEDEL PRIST NA TO, AKO JE MOZNE, ZE PRIDE ZA MNOU DO VINICE. A&NBSP;NAKONIEC SOM ZISTIL, ZE SA VIE PREPCHAT POPOD PLETIVO, LEBO NIE JE NA SPODKU UPLNE NAPNUTE. TRVA TO, ALE PREJDE. U&NBSP;SUSEDOV SOM VIDEL PRECHADZAT PSA CEZ VODOROVNE TYCKY V PLOTE, CEZ KTORE SOM MYSLEL, ZE SA NEVOJDE ANI MACKA. A&NBSP;SICE MU TO TRVALO, ALE PRESIEL.
• Z&NBSP;VYLETU:&NBSP;AK NEPOSLUCHA NA PRIVOLANIE, NEPUSTAJTE HO.&NBSP;CHODTE NA CVICAK ALEBO VYSKUSAJTE&NBSP;NEJAKY ONLINE TRENING PSIKOV. AK POSLUCHA A&NBSP;MOZE CHODIT NA VOLNO, POZORNE HO SLEDUJTE, ABY STE VYSTIHLI AK SA CHCE NAPR. ROZBEHNUT ZA ZVEROU A&NBSP;MOHLI STE HO ZASTAVIT. PRIPADNE MU NEDAT MOZNOST ZVER ZBADAT. AK SLEDUJETE POZORNE OKOLIE MOZETE HO ROZPTYLIT AK ZBADATE SRNKU SKOR AKO ON.

TAK TO BY BOLO VSETKO. AK MATE ESTE NEJAKE TIPY, KTORE MOZU POMOCT, BUDEME RADI AK NAM ICH NAPISETE A DOPLNIME ICH DO CLANKU. DRZIM PALCE, ABY STE TIETO TIPY NEMUSELI NIKDY POUZIT.

ZDROJ TEXTU: HTTPS://BLOG.PAF.SK/STRATIL-SA-MI-PES/

POHOTOVOSTNE TELEFONNE CISLA

STATNA OCHRANA PRIRODY SR A NARODNA ZOO BOJNICE ZABEZPECUJE STAROSTLIVOST O CHORE, ZRANENE ALEBO POSKODENE CHRANENE DRUHY ZIVOCICHOV

&NBSP;

CASTO SA STAVA, ZE Z DOVODU NEZNALOSTI PRIRODZENEHO CHOVANIA VOLNE ZIJUCICH ZVIERAT LUDIA ZACHRANUJU AJ ZIVOCICHY, KTORE ICH POMOC NEPOTREBUJU A TAK SVOJIMI DOBRE MYSLENYMI CINMI SKOR SKODIA AKO SKUTOCNE POMAHAJU. SKOR AKO SA ROZHODNETE POMOCT, PORADTE SA S ODBORNIKMI.

ZACHRANIT, PORANENEHO, VYSILENEHO ZIVOCICHA ALEBO OSIRELE MLADA JE POMERNE NAROCNOU ULOHOU. PRVY KONTAKT S&NBSP;CLOVEKOM MA PRE TAKEHOTO JEDINCA ZASADNY VYZNAM, OD KTOREHO CASTO ZAVISI ZACHRANA JEHO ZIVOTA ALEBO USPESNOST NAVRATU DO PRIRODZENEHO PROSTREDIA.

&NBSP;

PREVAZNA VACSINA VOLNE ZIJUCICH ZIVOCICHOV JE CHRANENA VIACERYMI ZAKONMI, KTORE RIESIA AJ MANIPULACIU S NIMI. KAZDY NALEZ JE POTREBNE IHNED OZNAMIT ORGANOM OCHRANY PRIRODY, KTORE URCIA DALSIE NAKLADANIE S NIMI. KONTAKTY NA STATNE ODBORNE ORGANIZACIE JE MOZNE NAJST NA&NBSP;WWW.MINZP.SK&NBSP;A&NBSP;WWW.MINV.SK.&NBSP;

AKUKOLVEK MANIPULACIU JE MOZNE KONZULTOVAT S ODBORNIKMI, CI UZ ZO STATNYCH ALEBO INYCH ORGANIZACII.

PSY A&NBSP;MACKY MAJU SPECIALNE UTULKY, PRETO SA PROSIM OBRACAJTE PRIAMO TAM.

VSETKY POTREBNE INFORMACIE A KONTAKTY PODLA LOCALITY NAJDETE NA STRANKE: HTTPS://ZOOBOJNICE.SK/POMAHAME/SIET-ZACHRANNYCH-STANIC/

DRUHY EUROPSKEHO VYZNAMU A DRUHY NARODNEHO VYZNAMU SU USTANOVENE ZA CHRANENE ZIVOCICHY VYHLASKOU MZP SR C. 24/2003 Z.Z. (DALEJ LEN „VYHLASKA“) A ZAKONOM C. 543/2002 Z.Z. (DALEJ LEN „ZAKON“). ZA CHRANENE ZIVOCICHY SA POVAZUJU AJ ZIVOCICHY, AK NAJMENEJ JEDEN Z ICH RODICOV JE CHRANENYM ZIVOCICHOM PODLA VYHLASKY ALEBO JE CHRANENY PODLA § 33 ODS. 3 ZAKONA OKREM POLOVNEJ ZVERI (§ 33 ODS. 4 ZAKONA).

ZA CHRANENE ZIVOCICHY SA PODLA ZAKONA POVAZUJU AJ VSETKY DRUHY VOLNE ZIJUCICH VTAKOV PRIRODZENE SA VYSKYTUJUCICH NA EUROPSKOM UZEMI CLENSKYCH STATOV EUROPSKEHO SPOLOCENSTVA (§ 33 ODS. 3 ZAKONA).

ZOZNAM CHRANENYCH ZIVOCICHOV A&NBSP;ICH SPOLOCENSKU HODNOTU NAJDETE NA : HTTPS://WWW.SLOV-LEX.SK/PRAVNE-PREDPISY/PRILOHY/SK/ZZ/2021/170/VYHLASENE_ZNENIE_5311307-2.PDF

IDE TIEZ O SUBOR ZIVOCICHOV, KTORY TVORI URCITY REGION, KRAJINU ALEBO GEOGRAFICKU JEDNOTKU.

FAUNU MOZNO ROZDELIT NA VOLNE ZIJUCE DIVE ZIVOCICHY A DOMACE ZIVOCICHY.

VYMIERANIE FAUNY JE PRIRODZENE Z HLADISKA EVOLUCIE A TO BEZ PRICINENIA CLOVEKA. CLOVEK A JEHO CINNOSTI VSAK SPOSOBUJU TAK RAZANTNE ZMENY ZIVOTNEHO PROSTREDIA, NA KTORE SA ZIVOCICHY NEDOKAZU ADAPTOVAT, CO SPOSOBUJE ICH URYCHLENE VYHYNUTIE.

IDE O ZMENY KTORE UPLNE NICIA PRIRODZENE BIOTOPY ZIVOCICHOV (KLCOVANIE PRALESOV, REGULACIE RIEK, VYSUSOVANIE MOCIAROV, PESTOVANIE ROZSIAHLYCH MONOKULTUR A PODOBNE), LOV ZVERY A PYTLIACTVO, ALE AJ CINNOSTI SPOSOBUJUCE ZMENY KLIMY, KTORE MAJU NASLEDNE DOPAD NA ZIVOCICHY.

Z DOVODU RYCHLEHO UBYTKU DRUHOV PATRI DRUHOVA OCHRANA MEDZI PRIORITY.

OCHRANU DRUHOV RIESIA LEGISLATIVNE RAMCE A STATNE, SVETOVE A NEZISKOVE ORGANIZACIE. OCHRANA ZIVOCICHOV SA NA SLOVENSKU ZABEZPECUJE POMOCOU OCHRANY A MANAGEMENTU DRUHOV.

NA SLOVENSKU JE ZRIADENA SIET 27-ICH ZACHRANNYCH ZARIADENI PRE CHORE, ZRANENE, POSKODENE ALEBO UHYNUTE CHRANENE DRUHY ZIVOCICHOV (HENDIKEPOVANE ZIVOCICHY), PRICOM 20 ZARIADENI JE STATNYCH A 7 SUKROMNYCH.

STATNA OCHRANA PRIRODY SR ZABEZPECUJE STAROSTLIVOST O CHORE, ZRANENE ALEBO POSKODENE CHRANENE DRUHY ZIVOCICHOV PROSTREDNICTVOM PREVADZKOVANIA SUSTAVY ZACHRANNYCH ZARIADENI (14 CHOVNYCH A 4 REHABILITACNE STANICE), ZABEZPECUJE ODBER A PREVOZ NAHLASENYCH HENDIKEPOVANYCH ZIVOCICHOV, UHRADZA VYDAVKY SPOJENE SO STAROSTLIVOSTOU, PRIJIMA OZNAMENIA O NAJDENYCH CHRANENYCH ZIVOCICHOCH, URCUJE NAKLADANIE S NIMI, VEDIE EVIDENCIU V ZMYSLE PLATNYCH PRAVNYCH PREDPISOV.

CHRANENE ZIVOCICHY DRUHY EUROPSKEHO VYZNAMU A DRUHY NARODNEHO VYZNAMU SU USTANOVENE ZA CHRANENE ZIVOCICHY VYHLASKOU MZP SR C. 24/2003 Z.Z. (DALEJ LEN „VYHLASKA“) A ZAKONOM C. 543/2002 Z.Z. (DALEJ LEN „ZAKON“).

ZA CHRANENE ZIVOCICHY SA POVAZUJU AJ ZIVOCICHY, AK NAJMENEJ JEDEN Z ICH RODICOV JE CHRANENYM ZIVOCICHOM PODLA VYHLASKY ALEBO JE CHRANENY PODLA § 33 ODS. 3 ZAKONA OKREM POLOVNEJ ZVERI (§ 33 ODS. 4 ZAKONA). ZA CHRANENE ZIVOCICHY SA PODLA ZAKONA POVAZUJU AJ VSETKY DRUHY VOLNE ZIJUCICH VTAKOV PRIRODZENE SA VYSKYTUJUCICH NA EUROPSKOM UZEMI CLENSKYCH STATOV EUROPSKEHO SPOLOCENSTVA (§ 33 ODS. 3 ZAKONA).

ZOZNAM CHRANENYCH ZIVOCICHOV A ICH SPOLOCENSKU HODNOTU NAJDETE NA :

HTTPS://WWW.SLOV-LEX.SK/PRAVNE-PREDPISY/PRILOHY/SK/ZZ/2021/170/ VYHLASENE_ZNENIE_5311307-2.PDF

CO ROBIT AK NAJDEM ZRANENEHO ZIVOCICHA? OCHRANA ZIVOCICHOV JE ZABEZPECENA PROSTREDNICTVOM ZAKONA C. 543/2002 Z.Z. O OCHRANE PRIRODY A KRAJINY V ZNENI NESKORSICH PREDPISOV, T.Z. AKAKOLVEK MANIPULACIA S CHRANENYM ZIVOCICHOM JE ZAKAZANA. PRICOM ZA JEDINCA CHRANENEHO ZIVOCICHA SA POVAZUJE NIELEN CELY JEDINEC, ALE AJ JEHO CAST, NAPR. PERIE, VAJCIA, KOSTI. VSETKY VOLNE ZIJUCE DRUHY VTAKOV SU CHRANENYMI DRUHMI ZIVOCICHOV, OKREM HOLUBA DOMACEHO. V PRIPADE NALEZU CHRANENEHO ZIVOCICHA U KTOREHO MAME PODOZRENIE ZE JE ZRANENY, UHYNUTY, PO PRIPADE POTREBUJE POMOC, KONTAKTUJEME LINKU 112, PO PRIPADE JEDNO ZO ZACHRANNYCH ZARIADENI: HTTP://WWW.SOPSR.SK/WEB/?CL=57.

OPERATOR TIESNOVEJ LINKY PO NASOM OZNAMENI KONTAKTUJE ZACHRANNE ZARIADENIE, KTORE ZABEZPECI VYJAZD PRACOVNIKOV K OHLASENEMU ZIVOCICHOVI.

V RAMCI UZEMIA TRENCIANSKEHO SAMOSPRAVNEHO KRAJA POSOBIA NASLEDUJUCE ZACHRANNE ZARIADENIA:

• SPRAVA CHKO BIELE KARPATY, TRENCIANSKA UL. 31, 914 41 NEMSOVA, POHOTOVOST: T.C. 0911 011 381, RIADITELKA: MGR. SYLVA MERTANOVA

• CHOVNA STANICA - OBCIANSKE ZDRUZENIE PRIATELIA PRIRODY, MYJAVSKA 542, 906 13 BREZOVA POD BRADLOM, T.C. 0911 485 206, JIRI HOLOSKA

• CHOVNA STANICA - SPOLOCNOST NA ZACHRANU ZRANENYCH A OSIRELYCH VOLNE ZIJUCICH ZVIERAT - HAVRAN, RATNOVCE 307, 922 31 RATNOVCE, SPOLOCNOST.HAVRAN@GMAIL.COM

• CHOVNA STANICA PRI SPRAVE CHKO STRAZOVSKE VRCHY, ORLOVE 189, 017 01 POVAZSKA BYSTRICA, POHOTOVOST: T.C. 0911 485 253, RIADITEL: MGR. KAROL PEPICH

• REHABILITACNA STANICA PRI SPRAVE CHKO PONITRIE A CHKO DUNAJSKE LUHY, DRAZOVSKA 14, 949 01 NITRA, POHOTOVOST: T.C. 0911 485 274, RIADITEL: ING. RADIMIR SIKLIENKA, PHD

VIDIEK JE UZEMIE, KTORE JE ORGANICKOU SUCASTOU REGIONALNEHO PRIESTORU. MA SVOJE CHARAKTERISTICKE CRTY, KTORYMI SU PRIRODZENA KRAJINA SO SPECIFICKYM VYUZITIM NAJMA ODVETVIAMI PRIMARNEHO SEKTORA, NIZKA HUSTOTA OBYVATELSTVA, ROZDROBENA SIDELNA STRUKTURA, DIVERZIFIKOVANA EKONOMICKA STRUKTURA, SOCIALNA KOHEZIA A BOHATSTVO KULTURNYCH TRADICII.

VIDIEK MA&NBSP; PROBLEMY VYPLYVAJUCE Z NIZKEJ HUSTOTY OBYVATELSTVA A NIZKEJ INTENZITY EKONOMICKYCH AKTIVIT. VIDIECKE REGIONY A VIDIECKE OBCE TAZKO ZACHYTAVAJU GLOBALNE ROZVOJOVE IMPULZY, DOSTAVAJU SA DO ROZVOJOVYCH PROBLEMOV.

VZNIKA PRIESTOROVA NEROVNOVAHA, KTORA NEUMOZNUJE EFEKTIVNE VYUZIVAT UZEMNY KAPITAL VIDIEKA A VYTVARA TLAK NA VEREJNE ZDROJE. ROZVOJ VIDIEKA JE V EKONOMICKOM, SOCIALNOM AJ ENVIRONMENTALNOM ZMYSLE VYZNAMNOU TEMOU JEDNOTLIVYCH SUCASTI REGIONALNEJ VEDY, ALE AJ EKONOMICKEJ A POLITICKEJ PRAXE.

AUTORI SA V TEJTO KNIHE POKUSILI ZHRNUT SVOJE POZNATKY O FAKTOROCH, PROCESOCH, POLITIKACH A NASTROJOCH TYKAJUCICH SA EKONOMICKEHO A SOCIALNEHO ROZVOJA VIDIEKA.

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/BYVANIE_ZMENSENA.JPG ALT="VIDIEK" WIDTH="260" HEIGHT="183" />

PODIEL OBYVATELSTVA ZIJUCEHO NA VIDIEKU PREDSTAVUJE NA SLOVENSKU&NBSP; 44,5%.

NAPRIEK VYSOKEMU PERCENTU OBYVATELOV ZIJUCICH VO VIDIECKYCH OBLASTIACH EKONOMICKY A SOCIALNY ROZVOJ VIDIECKYCH OBLASTI ZAOSTAVA ZA ROZVOJOM MESTSKYCH OBLASTI.

VO VIDIECKYCH OBLASTIACH JE OBYVATELSTVO&NBSP; V&NBSP;PRIEMERE STARSIE OPROTI OBLASTIAM MESTSKYM&NBSP; A&NBSP;V&NBSP;DALSICH ROKOCH SA BUDE JEHO POCET ZNIZOVAT.

RIEDKE OSIDLENIE, NEVYVINUTA INFRASTRUKTURA, OBMEDZENE SLUZBY A MALO PRACOVNYCH PRILEZITOSTI&NBSP; SU DOVODOM PRECO&NBSP; NIE SU VIDIECKE OBLASTI PRE MLADSICH OBCANOV&NBSP; LUKRATIVNE A&NBSP;TAK Z&NBSP;NICH ODCHADZAJU.

NEPRIAZNIVU SITUACIU VO VIDIECKYCH OBLASTIACH RIESIA PODPORNE FONDY ZAMERANE NA ROZVOJ HOSPODARSTVA, MALYCH A&NBSP;STREDNYCH PODNIKOV, ENVIRONMENTALNU VYVAZENOST A&NBSP;ODOLNOST VOCI KLIMATICKYM ZMENAM.&NBSP;

PODPORNE FONDY SLUZIA NA VYBUDOVANIE PRACOVNYCH PRILEZITOSTI, INFRASTRUKTURY, SLUZIEB A INOVACII.

ROZVOJ VIDIEKA MA ZA ULOHU ZVYSIT KONKURENCIESCHOPNOST VIDIECKYCH OBLASTI VOCI OBLASTIAM MESTSKYM, ZABEZPECIT ICH ADAPTABILITU NA EKONOMICKY ALE AJ ENVIRONMENTALNY VYVOJ A&NBSP;POSKYTNUT OBYVATELOM VHODNE PODMIENKY NA ZIVOT.&NBSP; ZABEZPECENIE TYCHTO CIELOV RIESI&NBSP; PROGRAM ROZVOJA VIDIEKA SR 2014-2022

VIAC INFORMACII O&NBSP;PROGRAME ROZVOJA VIDIEKA NAJDETE NA WEBE:

PREHLAD FAKTOV O PROGRAME ROZVOJA VIDIEKA NA SLOVENSKU NA OBDOBIE ROKOV 2014 – 2022

MARIA FAZIKOVA A KOLEKTIV-ROZVOJ VIDIEKA

PODLA USTANOVENI IFOAM EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO ZAHRNA VSETKY TYPY A&NBSP;FORMY HOSPODARENIA, KTORE SU TOUTO MEDZINARODNOU ORGANIZACIOU UZNANE.

ZARADUJEME SEM:

1. ORGANICKE POLNOHOSPODARSTVO
2. BIOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO
3. BIODYNAMICKE POLNOHOSPODARSTVO
4. POLNOHOSPODARSTVO ANOG (ARBEITGENOSENSCHAFT FUR NATURLICHE OBST- UND GEMUSSEBAU)
5. ZOTRVACNE POLNOHOSPODARSTVO

KONVERZIA

KONVERZIA JE PRECHOD OD KONVENCNEHO HOSPODARENIA K&NBSP;ALTERNATIVNEMU, RESP. EKOLOGICKEMU POLNOHOSPODARSTVU, PRICOM JEJ CIELOM JE:

1. ZABEZPECIT PRIRODZENU OBNOVU PODNEJ URODNOSTI
2. ZABEZPECIT PODMIENKY PRE VNUTROPODNIKOVY KOLOBEH LATOK A ENERGIE
3. ZABEZPECIT DRUHOVU ROZMANITOST PESTOVANYCH PLODIN A GENETICKU ROZNORODOST CHOVU HOSPODARSKYCH ZVIERAT
4. ZABEZPECIT PODMIENKY PRE BIOLOGICKU REGULACIU VZTAHOV V&NBSP;EKOSYSTEME
5. ZABEZPECIT PODMIENKY PRE OCHRANU PRIRODZENE ZIJUCICH DRUHOV FLORY A FAUNY
6. ZABEZPECIT OCHRANU PRIRODNYCH ZDROJOV A ZLOZIEK ZP PRE INTOXIKACIU
7. ZABEZPECIT VYROBU BIOLOGICKY A EKOLOGICKY NEZAVADNYCH A NUTRICNE HODNOTNYCH PRODUKTOV (BIOPRODUKTY)
8. ZABEZPECIT EKONOMICKE PODMIENKY ROZVOJA FARMAROV

KONVERZIA SA USKUTOCNUJE PODLA KONVERZNEHO PLANU, KTORY MA DVE CASTI:

1. INVENTARIZACNA CAST

2. NAVRHOVA CAST

KONVERZNY PLAN PRECHODU NA EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO

INVENTARIZACNA CAST:

• INVENTARIZACIA PODNYCH POMEROV
• INVENTARIZACIA PLODIN A HOSPODARSKYCH ZVIERAT
• INVENTARIZACIA LATKOVYCH ZDROJOV, RESP. DISPONIBILNYCH ZDROJOV HOSPODARSKYCH HNOJIV (ORG. HNOJIVA, KOMPOSTY)
• INVENTARIZACIA ENERGETICKYCH PROSTRIEDKOV A STROJNO-TECHNOLOGICKYCH ZARIADENI

NAVRHOVA CAST:

• NAVRH NA ZLEPSENIE PODNYCH VLASTNOSTI,
• NAVRH VYVAZENEHO OSEVNEHO POSTUPU,
• NAVRH BILANCIE ZIVIN, KTORE OBSAHUJE NAVRH ORGANICKEHO HNOJENIA, NAVRH NA OSETROVANIE MASTALNEHO HNOJA A OSTATNYCH ORGANICKYCH HNOJIV,
• NAVRH NA OCHRANU RASTLIN PROTI SKODCOM, CHOROBAM A REGULACIU ZABURINENOSTI BIOLOGICKYMI A MECHANICKYMI METODAMI,
• NAVRH SETRNEHO OBRABANIA PODY S&NBSP;ALTERNATIVAM,
• NAVRH OPTIMALNEJ ZATAZE PODNEHO FONDU DOBYTCIMI JEDNOTKAMI,
• NAVRH SETRNEHO USTAJNENIA HZ, ZABEZPECENIA KRMOVINOVEJ ZAKLADNE,
• ZMENY MECHANIZACNEHO VYBAVENIA S&NBSP;OHLADOM NA OCHRANU PODY PRED ZHUTNOVANIM A EROZIOU,
• EKONOMICKE ODHADY
• CASOVY ROZPIS KONVERZIE

DOBA KONVERZIE:

• TRVA MINIMALNE 3 ROKY PRED PRVYM ZBEROM VIACROCNYCH KULTUR (VINICE, CHMELNICE, OVOCNE SADY)
• TRVA MINIMALNE 2 ROKY PRED SEJBOU, RESP. V PRIPADE TRAVNYCH PORASTOV MINIMALNE 2 ROKY PRED ICH VYUZIVANIM (ORNA PODA, TTP, DTM, SOM)
• TRVA MINIMALNE 1 ROK V PRIPADE CHOVU VCIEL

HOSPODARSKE ZVIERATA A ICH PRODUKTY SU POVAZOVANE ZA EKOLOGICKE, AK SU ZVIERATA CHOVANE NA PLOCHACH V SULADE S PRAVIDLAMI EP POCAS:

• 12 MESIACOV V PRIPADE KONI A HD (VRATANE DRUHOV BYVOLOV A BIZONOV), V KAZDOM PRIPADE MINIMALNE 3/4 DLZKY ICH ZIVOTA
• 6 MESIACOV V PRIPADE MALYCH PREZUVAVCOV A OSIPANYCH
• 6 MESIACOV V PRIPADE ZVIERAT NA PRODUKCIU MLIEKA
• 10 TYZDNOV PRE HYDINU NA PRODUKCIU MASA
• 6 TYZDNOV V PRIPADE HYDINY NA VYROBU

EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO JE POLNOHOSPODARSTVO, KTORE VYCHADZA Z PRINCIPOV NAVRATU TRADICNEHO SPOSOBU OBRABANIA PODY A POLNOHOSPODARSKEJ VYROBY ZALOZENYCH NA VYLUCENI SKODLIVYCH VSTUPOV CHEMICKEHO PRIEMYSLU, AKO SU UMELE HNOJIVA, PESTICIDY, HERBICIDY, FUNGICIDY A INE. UPREDNOSTNUJU SA OSVEDCENE POSTUPY STRIEDANIA PLODIN NA POLI AKO PRIRODZENA OCHRANA PLODIN PROTI SKODCOM A CHOROBAM, URODNOST PODY SA OBNOVUJE POUZIVANIM ORGANICKYCH HNOJIV Z CHOVU HOSPODARSKYCH ZVIERAT. PRODUKTY TAKEJTO POLNOHOSPODARSKEJ VYROBY SA OZNACUJU ZNAMKOU EKOLOGICKY PRODUKT.

PRE EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO JE PRVORADA EKOLOGICKA NESKODNOST VYROBY, RESPEKTOVANIE PRIRODZENEJ BIODIVERZITY KRAJINY, PRODUKCIA ZDRAVIU NESKODNYCH POTRAVIN PRE OBYVATELSTVO A KRMOVIN PRE HOSPODARSKE ZVIERATA.

EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO (EP) JE SYSTEM PRIAZNIVY VOCI ZIVOTNEMU PROSTREDIU, KTOREHO CIELOM JE TRVALO UDRZATELNY AGROEKOSYSTEM, KTORY VYUZIVA PREDOVSETKYM MIESTNE A OBNOVITELNE ZDROJE, EKOLOGICKY SETRNE TECHNOLOGIE A POSTUPY, KTORE MINIMALIZUJU POSKODZOVANIE ZIVOTNEHO PROSTREDIA.

SYSTEM JE CHAPANY AKO JEDNOTNY A ZIVY ORGANIZMUS, PRIKLADOM MU JE PRIRODA, S KTOROU HOSPODAR HARMONICKY SPOLUPRACUJE A RESPEKTUJE JEJ PRIRODZENE ZAKONITOSTI A LIMITY. CLOVEK JE SUCASTOU PRIRODY, NESIE ETICKU A SPOLOCENSKU ZODPOVEDNOST ZA SETRNE VYUZITIE KRAJINY A JEJ OCHRANU.

&NBSP;EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO ZAHRNA VSETKY VARIANTY POLNOHOSPODARSKYCH SYSTEMOV, KTORE EKOLOGICKY, SOCIALNE A EKONOMICKY PODPORUJU ORGANICKU PRODUKCIU POTRAVIN A MATERIALOV. MEDZI NAJROZSIRENEJSIE PATRIA DYNAMICKE, BIOLOGICKO-DYNAMICKE, BIOLOGICKE, TRVALO UDRZATELNE, ZNAME SU MNOHE DALSIE.

VSETKY TIETO SYSTEMY POVAZUJU ZA KLUC K USPESNEJ PRODUKCII TRVALE ZABEZPECENIE PRIRODZENEJ URODNOSTI PODY. RESPEKTOVANIM PRIRODZENYCH MOZNOSTI RASTLIN, ZVIERAT A EKOSYSTEMOV SA OPTIMALIZUJU PODMIENKY PRE KVALITU VO VSETKYCH ASPEKTOCH POLNOHOSPODARSTVA A ZIVOTNEHO PROSTREDIA. EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO DRAMATICKY ZNIZUJE REZIDUALNU ZATAZ POCHADZAJUCU Z POUZIVANIA CHEMICKO-SYNTETICKYCH HNOJIV, PESTICIDOV A FARMACEUTIK. NAVIAC V SPOLUPRACI S PRIRODNYMI ZAKONITOSTAMI UMOZNUJE ZVYSOVAT SUCASNE PODNU URODNOST AJ ODOLNOST VOCI OCHORENIAM A SKODCOM.

CO JE TO EKOFARMA?

KRAJINA OKOLO NAS JE ZRKADLOM NASEJ PRACE. OBRAZ AKO VYZERA DNES VZNIKAL CELE TISICROCIA. JE TO AKO KNIHA DEJEPISU, KTORU NAPISALI NASI PREDKOVIA A NADALEJ DO NEJ PISEME MY. PRI TROSKE POZORNOSTI SI MOZEME V NEJ CITAT - ROZLISOVAT MIESTA, KDE ZIJU LUDIA S PRIRODOU V HARMONII A MUDRYM OBHOSPODAROVANIM ZANECHAVAJU ZA SEBOU ZDRAVU A BOHATU KRAJINU, A MIESTA, KDE BOLA PRIRODA NAOPAK JEDNOSTRANNE VYUZIVANA PRE KRATKODOBY PROSPECH JEJ UZIVATELOV. EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO VZNIKLO SPOJENIM STAROCNYCH SKUSENOSTI NASICH PREDKOV A NAJNOVSICH MODERNYCH VEDECKYCH POZNATKOV. ZJEDNODUSENE POVEDANE, EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO VYUZIVA KRAJINU SPOSOBOM, KTORY JU NEOHROZUJE: DOKAZE S NOU SPOLUPRACOVAT, BRAT SI PLODY A DARY ZEME A PRI TOM ZABEZPECUJE PRIAZNIVE PODMIENKY PRE JEJ OSTATNE SCHOPNOSTI A FUNKCIE. LEN TAKYMTO CITLIVYM PRISTUPOM BUDE MOZNE ZBIERAT URODU Z NASICH POLI AJ O MNOHO ROKOV NESKOR.

VYHODY EKOLOGICKEHO HOSPODARENIA SU NEPOPIERATELNE. EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO V PRVOM RADE NEVNASA DO PROSTREDIA CUDZIE LATKY V PODOBE ROZNYCH CHEMIKALII, TAKTIEZ UDRZUJE A ZLEPSUJE DLHODOBU URODNOST PODY A ZVYSUJE OBSAH JEJ ORGANICKEJ ZLOZKY. POTRAVINY Z EKOLOGICKEHO POLNOHOSPODARSTVA MAJU V SEBE VYSOKU NUTRICNU HODNOTU A NEOBSAHUJU SKODLIVE CHEMICKE LATKY.

O ZDRAVY STAV PODY SA EKOFARMARI STARAJU MULCOVANIM, ZELENYM HNOJENIM A INYMI PRIRODE BLIZKYMI METODAMI, VYUZIVAJU TRADICNE METODY PESTOVANIA, AKO JE RUCNA PRACA, ZELENE HNOJENIE A PRIRODZENE OBNOVUJU PODNU URODNOST. EKOFARMY CHOVAJU SVOJE ZVIERATA ETICKYM SPOSOBOM A PONUKAJU IM PRIRODZENE PODMIENKY PRE ICH RAST A VYVOJ. KRMENE SU PREDOVSETKYM Z PRODUKCIE VLASTNEHO EKOLOGICKEHO PODNIKU.

PRODUKTOM EKOLOGICKEHO POLNOHOSPODARSTVA SU BIOPOTRAVINY. V SUCASNEJ DOBE POZIADAVKY NA BIOPOTRAVINY NEUSTALE NARASTAJU, PRETO POTRAVINY S OZNACENIM ,,BIO" NAJDEME TAKMER V KAZDOM SUPERMARKETE. NAJLEPSI BIOPRODUKT VSAK ZISKAVAME PRIAMO NA EKOFARME, KDE MAME ZARUCENU JEHO KVALITU A CERSTVOST EKOFARMAROM.

"NEZDEDILI SME ZEM OD NASICH OTCOV, POZICIAVAME SI JU OD NASICH DETI"

LESTER BROWN

OZNACOVANIE VYROBKOV AKO BIO, ALEBO EKO JE POVOLENE LEN NA ZAKLADE CERTIFIKATU VYDANEHO CERTIFIKACNYM ORGANOM. OZNACENIE NA VYROBKU:

• PISOMNOU SKRATKOU „BIO“, ALEBO „EKO“ A SLOVENSKYM LOGOM PRE EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO. PODLA NOVEHO NARIADENIA KOMISIE (EU) C. 271/2010, KTORE VSTUPILO DO PLATNOSTI OD 1.7.2010, SPOLOCNYM LOGOM PLATNYM V KRAJINACH EU.
• SLOVAMI „POLNOHOSPODARSTVO EU“, „POLNOHOSPODARSTVO MIMO EU“, PRIPADNE KOMBINACIA OBOCH.
• CISELNYM KODOM CERTIFIKACNEHO ORGANU NATURALIS: SK-BIO-002

&NBSP;

&NBSP;

KONVENCNE CHAPANIE POLNOHOSPODARSTVA:

• ZIADNA VAZBA MEDZI PODOU, RASTLINAMI, ZVIERATAMI A&NBSP;CLOVEKOM
• RASTLINNA PRODUKCIA NIE JE ZAVISLA OD VYMERY
• OTVORENY KOLOBEH ZIVIN, POUZIVANIE A&NBSP;V&NBSP;MINULOSTI CASTE PREDAVKOVANIE PREMYSELNYCH HNOJIV
• POCTY ZVIERAT NEZODPOVEDAJU VYMERE
• EKONOMICKE POZIADAVKY NA CHOV HOSPODARSKYCH ZVIERAT
• PROBLEMY S&NBSP;UPLATNOVANIM EXKREMENTOV
• PREFERENCIA EKONOMICKYCH ZAUJMOV (KVANTITATIVNYCH ASPEKTOV PRODUKCIE)
• ZVYRAZNOVANIE EKONOMICKYCH FAKTOROV EXISTENCIE CLOVEKA A&NBSP;TEDA AJ JEHO ZDRAVIA

&NBSP;EKOLOGICKE CHAPANIE POLNOHOSPODARSTVA:

• VAZBA MEDZI PODOU, PESTOVANIM RASTLIN, CHOVOM HOSPODARSKYCH ZVIERAT A&NBSP;CLOVEKOM;
• RASTLINNA PRODUKCIA JE ZAVISLA OD VYMERY PODY ;
• SNAHA O&NBSP;VYBILANCOVANY BIOGEOCHEMICKY CYKLUS (TZV. UZAVRETY KOLOBEH LATOK);
• MORALNE, ETICKE A&NBSP;EKOLOGICKE POZIADAVKY NA CHOV ZVIERAT;
• STAVY HOSPODARSKYCH ZVIERAT ZODPOVEDAJU VYMERE PODNEHO FONDU;
• ZNACNY VYZNAM ORGANICKYCH HNOJIV, UPREDNOSTNOVANIE ICH APLIKACIE;
• PREFERENCIA, BIOLOGICKYCH, EKOLOGICKYCH A&NBSP;ENVIRONMENTALNYCH ZAUJMOV (KVALITATIVNE ASPEKTY PRODUKCIE);
• ZVYRAZNOVANIE NEEKONOMICKYCH, ETICKYCH A&NBSP;NIEKEDY AZ EMOCIONALNYCH ASPEKTOV LUDSKEJ EXISTENCIE;

&NBSP;

ALTERNATIVNE POLNOHOSPODARSTVO:

JE CIELAVEDOME HOSPODARENIE CLOVEKA V&NBSP;KRAJINE ZABEZPECUJUCE OBZIVU, ALE AJ PRIRODZENY KOLOBEH LATOK, ENERGIE, DRUHOVEJ ROZMANITOSTI A STRUKTURY ZAKLADNYCH ZLOZIEK EKOSYSTEMOV, KTORE VYCHADZA Z&NBSP;PRIRODZENYCH DANOSTI KRAJINY A PRODUKCNEHO POTENCIALU KRAJINY.

JE VNIMANE, AKO VYVAZENY EKOSYSTEM TRVALEHO CHARAKTERU, KTORY JE ZALOZENY&NBSP; NAJMA NA MIESTNYCH A OBNOVITELNYCH ZDROJOCH, PRICOM SA PRIRODA CHAPE AKO JEDNOTNY CELOK, KDE POVINNOSTOU CLOVEKA JE RIADIT POLNOHOSPODARSKE CINNOSTI A VYROBU TAK, ABY NEDOCHADZALO K&NBSP;ANTROPOGENNEMU NARUSENIU KRAJINY, DESTRUKCII, DEVASTACII A KONTAMINACII ZLOZIEK ZIVOTNEHO PROSTREDIA.

PRECHOD OD KONVENCNEHO K&NBSP;ALTERNATIVNEMU POLNOHOSPODARSTVU SA V&NBSP;ZMYSLE ZAKONA NR SR 224/1998 ZZ., KTORY BOL DOPLNENY ZAKONOM NR SR 415/2002 ZZ. SA USKUTOCNUJE V&NBSP;OBDOBI PRECHODU, KTORE OZNACUJEME „KONVERZNYM OBDOBIM“. PODMIENKY EKOLOGICKEHO POLNOHOSPODARSTVA STANOVUJE ZAKON NR SR 421/2004 Z.Z..

CO JE TO ZERO WASTE? &NBSP;

ZERO WASTE, ALEBO SLOVENSKY ZIVOT BEZ ODPADU JE OZNACENIE PRE ZIVOTNY STYL KTORY PODPORUJE OPATOVNE VYUZIVANIE VSETKYCH ZDROJOV BEZ TVORBY ODPADOV ICH SKLADKOVANIA, ALEBO ICH SPALOVANIA. PODLA TEJTO FILOZOFIE BY MALI BYT VSETKY ZDROJE OPATOVNE VYUZIVANE, AKO SA TO DEJE AJ V PRIRODE.

DOVOLENKA

VSETCI RADI CHODIME NA DOVOLENKU, NAJLEPSIE DO NEPORUSENEJ PANENSKEJ PRIRODY. NO AKO VPLYVA NAS TURIZMUS NA ZIVOTNE PROSTREDIA OBYVATELOV? V PRIMORSKYCH ROZVOJOVYCH KRAJINACH, V KTORYCH SA MASIVNE BUDUJU TURISTICKE DESTINACIE, CASTO OKOLIE TRPI VYSOKYM ZNECISTENIM Z ODPADU, ODPADOVYCH VOD, TAKETO MIESTA MAJU OBROVSKU SPOTREBU ENERGII A PITNEJ VODY. AKO SI VYBRAT DOVOLENKU, SPOSOB CESTOVANIA, ABY MALI CO NAJMENSI NEGATIVNY DOPAD NA PRIRODU A&NBSP;PRITOM ZAZIT NIECO NEZABUDNUTELNE A&NBSP;KRASNE?

VIAC SA DOCITATE TU: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/DOVOLENKA-SETRNEJSIA-K-PRIRODE

VIANOCE

POCAS VIANOCNYCH SVIATKOV VYPRODUKUJEME AZ DVOJNASOBNE MNOZSTVO ODPADU AKO V INYCH CASTIACH ROKA. PREDVIANOCNY CAS JE PRE PREDAJCOV OBDOBIM NAJVACSICH TRZIEB, PRIEMERNE NA OSOBU NAKUPIME DARY TAKMER ZA 250€. DALSICH 250€ DAVAME NA VYZDOBU, JEDLO ATD. A POTOM Z TOHO JEDLA TRETINU VYHODIME. JE TO AJ DOSLEDOK REKLAMNYCH KAMPANI, KTORE ZACINAJU PAR MESIACOV PRED VIANOCAMI A VRCHOLIA NAKUPNYMI ORGIAMI TYPU CIERNY PIATOK, KTORY TRVA NIE DEN, ALE AJ TYZDEN. TAKMER KAZDY DRUHY CLOVEK&NBSP;PREZIVA STRES, Z TYCHTO SVIATKOV RADOSTI A POKOJA. A ODPADU. MOZNO BY SME ICH MOHLI PREZIVAT SKROMNEJSIE, ULAVI SA NIELEN PRIRODE, ALE MOZNO AJ NAM.

VIAC SA DOCITATE TU: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/VIANOCE-SETRNEJSIE-K-PRIRODE

SVADBA

SVADOBNY DEN JE VYSNIVANA UDALOST, NA KTORU SA VACSINA Z&NBSP;NAS TESI UZ OD MALA. NO KED PRIDE TEN CAS, A&NBSP;MY MUSIME CELU SVADBU NAPLANOVAT A&NBSP;ZORGANIZOVAT ZISTUJEME, ZE POCAS PRIPRAV, SAMOTNEJ SVADBY A&NBSP;OBRADU ALE AJ PO NEJ VZNIKA VELA ODPADU. AKO MNOZSTVO ODPADU ZO SVADBY ZNIZIT NA MINIMUM, DAT SVADBE ORIGINALNY VZHLAD A&NBSP;ESTE AJ USETRIT SA DOCITATE TU: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/ZERO-WASTE-SVADBA

PIKNIK, OPEKACKA, GRILOVACKA

AJ VY PATRITE K&NBSP;LUDOM, KTORI RADI CHODIA DO PRIRODY NA PIKNIK ALEBO RADI OPEKATE CI GRILUJETE? NAJMA V&NBSP;SLNECNYCH DNOCH NAM NA CERSTVOM VZDUCHU CHUTI VIAC, ALE MOZE SA PRI TOM PRODUKOVAT AJ VIAC ODPADOV. NA PIKNIK SA CASTO POUZIVAJU ROZNE JEDNORAZOVE PRODUKTY, NAJMA PLASTOVE JEDNORAZOVE TANIERE, POHARE, PRIBORY A&NBSP;POD. O&NBSP;TIPOCH, AKO PRIPRAVIT PIKNIK&NBSP;A&NBSP;NEPRODUKOVAT PRI TOM MNOZSTVO ODPADOV, SA DOCITATE TU: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/ZERO-WASTE-PIKNIK

BYT ZERO WASTE AK MATE V MESTE BEZOBALOVY OBCHOD JE POMERNE JEDNODUCHE, ALE AKO NA TO, AK ZIADNY TAKY OBCHOD V BLIZKOM OKOLI NEMATE?

NAKUPOVANIE JE POMERNE SIROKA TEMA, KEDZE VSETKO CO V NASOM ZIVOTE POTREBUJEME, SI MUSIME NIEKDE NAKUPIT. POKUSIME SA VAM ZHRNUT TIPY A TRIKY, KTORE INSPIROVALI NAS K ZMENE NASICH NAKUPNYCH NAVYKOV A PRIDAM SAMOZREJME AJ NIEKOLKO KONKRETNYCH PRIKLADOV.

TIP C.1: VZDY VLASTNA TASKA

VYZERA TO TAK, ZE TUTO CAST UZ MNOHO LUDI POCHOPILO - JEDNA TASKA PREDSA NEZNAMENA LEN JEDEN NAKUP. SAMOZREJME IDEALNE JE POUZIT TAKU TASKU, KTORU UZ DOMA MATE (ANO, HOCI AJ PLASTOVU).

AK SI POTREBUJETE KUPIT NOVU TASKU V TOM PRIPADE ODPORUCAM SIAHNUT PO LATKOVEJ&NBSP;- ALE POZOR!

ABY BOLA SKUTOCNE EKOLOGICKA, MALA BY BYT VYROBENA Z BIOBAVLNY A POUZIVAT BY STE JU MALI DO UPLNEHO ZODRATIA. NA NECAKANE NAKUPY CESTOU&NBSP;Z PRACE ALEBO PRI PRECHADZKE MESTOM JE VYBORNE MAT ODLOZENU JEDNU TASKU&NBSP;V AUTE ALEBO V KABELKE&NBSP;CI NA SPODKU KOCIKA. PO KAZDOM NAKUPE JU TAM VSAK NEZABUDNITE&NBSP;VRATIT NASPAT&NBSP;

&NBSP;

TIP C.2: NAKUPUJTE LEN TOLKO CO AKTUALNE POTREBUJETE

V SUCASNEJ DOBE, KEDY SU&NBSP;SUPERMARKETY OTVORENE AJ V NEDELU, SI UZ NAOZAJ NEPOTREBUJEME ROBIT ZASOBY NA TYZDNE. ALE&NBSP;TAKTIEZ NECHCEME CHODIT DO OBCHODU KAZDY DEN&NBSP;PRE NEJAKU&NBSP;MALICKOST.

TENTO PROBLEM KRASNE VYRIESI PLANOVANIE JEDALNICKA. ASPON CIASTOCNE. NAJPRV SPOTREBUJTE CO UZ DOMA MATE. KAZDY TYZDEN (ALEBO ASPON RAZ ZA DVA) SI PREJDITE VSETKY ZASOBY V SPAJZI, POTRAVINOVEJ SKRINKE, CHLADNICKE AJ MRAZNICKE A VYPISTE SI POTRAVINY, KTORE JE POTREBNE SPOTREBOVAT.

HNED SA VAM NACRTNE MENU NA CELY TYZDEN! AK NIE STE SUPER SEFKUCHAR, VYHLADAJTE SI KONKRETNY RECEPT A PRIPISTE DO NAKUPNEHO ZOZNAMU PRIPADNE CHYBAJUCE INGREDIENCIE ALEBO ZAPOJTE FANTAZIU AKO BY STE ICH DOKAZALI NAHRADIT TYM, CO UZ DOMA MATE. VERTE VSAK TOMU, ZE AJ BEZ DALSIEHO NAKUPOVANIA BY STE DOKAZALI Z DOMACICH ZASOB NAVARIT ASPON 3-4 JEDLA!

NAVYSE TAKATO PRAVIDELNA KONTROLA DOMACICH ZASOB VAM ZARUCI PREHLAD O TOM CO DOMA MATE A LAHSIE SA VAM BUDE UDRZIAVAT PORIADOK V SPAJZI A V CHLADNICKE. NA NAKUP CHODTE VZDY S NAKUPNYM ZOZNAMOM.&NBSP;

&NBSP;

TIP C.3: UPREDNOSTNITE DOMACICH PESTOVATELOV A VYROBCOV

AK UZ MATE PRICHYSTANY VAS NAKUPNY ZOZNAM, URCITE NAJPRV NAMIERTE NA MIESTNE TRHOVISKO.

PODPORITE MIESTNYCH PESTOVATELOV A ZARUCENE MATE CERSTVE OVOCIE A ZELENINU!

S MNOZSTVOM TO VSAK NEPREHANAJTE, ABY STE STIHLI VSETKO SKONZUMOVAT. VYBORNE SU AJ SAMOZBERY, KTORE ZA POSLEDNE ROKY NABERAJU NA OBLUBE. PECIVO A CHLEBIK NAJDETE CERSTVY, CHRUMKAVY A VONAVY V MIESTNEJ PEKARNI. ICH KUPOU ROVNAKO PODPORUJETE LOKALNYCH VYROBCOV.&NBSP;

&NBSP;

TIP C.4: VLASTNE OBALY NA POTRAVINY CI DROGERIU

AK&NBSP;SI UZ NEZABUDATE SVOJU (LATKOVU) TASKU NA NAKUPY, PRIHODTE SI DO NEJ AJ LATKOVE VRECUSKA NA OVOCIE A ZELENINU A PECIVO. USETRITE TAK STOVKY IGELITOVYCH VRECIEK ROCNE A TO JE UZ CO POVEDAT.

LATKOVE VRECUSKA SI PRITOM JEDNODUCHO VYROBITE AJ DOMA - ZO STAREJ ZACLONY ALEBO ZO STAREHO TRICKA (TU NEPOTREBUJETE DOKONCA ANI IHLU A NIT!).

STE ZVYKNUTY KUPOVAT SI BALENE SYRY&NBSP;A MASOVE VYROBKY? VIETE, ZE AJ TIE SI LAHKO NAKUPITE DO VLASTNYCH NADOB?

STACI NAVSTIVIT OBCHOD S PREDAJOM TAKYCHTO VYROBKOV NA VAHU, VZIAT SI SO SEBOU NA NAKUP PLASTOVU (ALEBO INU) NADOBUA POPROSIT TETU PREDAVACKU, ABY VAM SYR, SUNKU CI SALAMU NAKRAJALA DO VLASTNEJ DOZICKY.

TAKTO SI MOZETE KUPIT AJ LAHODKOVE SALATY, KTORE SA PREDAVAJU&NBSP;NA VAHU.

&NBSP;

TIP C.5: PRIRODNE OBALY A MATERIALY

UHORKA ZABALENA V PLASTE, KTO TO KEDY VIDEL? BOHUZIAL, STALO SA TO BEZNOU REALITOU.

MY TEDA URCITE UPREDNOSTNUJEME NEBALENE UHORKY A SALATY. AK UZ ALE POTREBUJEM KUPIT PRODUKTY, KTORE MUSIA MAT SVOJ OBAL, SIAHNEM PO TYCH, KTORE NIE SU ZABALENE V PLASTE. URCITE EKOLOGICKEJSIMI MATERIALMI SU SKLO, KOV A PAPIER. NIE SU VYROBENE Z ROPY A DAJU SA NIEKOLKOKRAT RECYKLOVAT (VEDELI STE, ZE SKLO DOKONCA DONEKONECNA?).

VYROBCOVIA A PREDAJCOVIA SA TOMUTO TRENDU UZ PRISPOSOBUJU A MNOHE PRODUKTY ZMENILI OBAL ZA EKOLOGICKEJSI VARIANT. NAPRIKLAD DROBNE OVOCIE UZ KUPIME&NBSP;AJ&NBSP;V PAPIEROVYCH OBALOCH (ESTE PRED DVOMI ROKMI SA PREDAVALI VYHRADNE V PLASTE), MLIECNE VYROBKY ZASA&NBSP;NAJDETE&NBSP;BALENE V SKLE.

MUKU, SOL A CUKOR V PAPIEROVOM OBALE. A KED UZ AJ KUPITE AKYKOLVEK INY PRODUKT V OBALE, NEZABUDNITE HO ZRECYKLOVAT! VYHYBAJTE SA OBALOM, KTORE SU Z VNUTRA POTIAHNUTE HLINIKOVOU FOLIOU (NAPRIKLAD OBALY OD ORIESKOV, DETSKE KAPSICKY...) - TIE SA TOTIZ NEDAJU RECYKLOVAT A PATRIA DO KOMUNALNEHO ODPADU.&NBSP;SAMOZREJME, AJ PRI KUPE INYCH VYROBKOV DO DOMACNOSTI JE LEPSIE VOLIT PRIRODNE MATERIALY AKO&NBSP;DREVO, KOROK, KOV, SKLO.

&NBSP;

TIP C.6: BEZOBALOVY OBCHOD ALEBO DROGERIA

POTRAVINY AKO CESTOVINY, ORECHY, RYZA CI STRUKOVINY SA VSETKY PREDAVAJU V PLASTOVYCH OBALOCH.

POUZIVAME ICH V KAZDEJ DOMACNOSTI RELATIVNE VELA, A PRETO SI ICH KUPU DOPREDU PLANUJTE A NAKUPUJTE VO VACSOM MNOZSTVE V BEZOBALOVYCH OBCHODOCH. HLAVNE ORECHY SA TAKTO OPLATI KUPOVAT - AJ CENOVO. DALSOU ALTERNATIVOU JE SPOJIT NAVSTEVU BEZOBALOVEHO OBCHODU S NEJAKYM VYLETOM S CELOU RODINKOU.&NBSP;

CO SA TYKA CAPOVANEJ DROGERIE, TEJ JE PODSTATNE VIAC AKO POTRAVIN. KAZDOPADNE&NBSP;NAVSTEVU CAPOVANEJ DROGERIE SI MOZETE TIEZ NAPLANOVAT RAZ ZA CAS, ALEBO POPROSIT NIEKOHO, KTO BYVA V DANOM MESTE (NAPR. KOLEGA) NECH VAM TAM NAKUPI. DA SA DOKONCA NAKUPIT ONLINE.

DALSOU MOZNOSTOU JE VYRABAT SI CISTIACE PROSTRIEDKY DOMA. JE TO VELMI JEDNODUCHE, LACNE A VELAKRAT AJ ZABAVNE. POTREBUJETE NA TO AKURAT TROCHU CASU.

&NBSP;

TIP C.7:&NBSP;BAZARE A SECOND HANDY

JE TOLKO VECI, KTORE CAKAJU NA SVOJU DRUHU SANCU, AZ VELAKRAT PREKVAPUJE, ZE ESTE STALE VYRABAME OBROVSKE KVANTA NOVYCH VECI.

TYKA SA TO HLAVNE OBLECENIA (DVOJNASOBNE TO PLATI U DETSKEHO OBLECENIA), HRACIEK, NABYTKU, NARADIA, TEXTILII... NA BAZAROCH NAJDETE VECI VO VYBORNOM STAVE ZA SMIESNU CENU, VYZADUJE SI TO LEN TROCHU CASU A HLADANIA.

&NBSP;

TIP C.8: NECHAJTE SI CAS NA ROZMYSLENIE

POKIAL POTREBUJETE NAOZAJ NIECO NOVE DO DOMACNOSTI, NECHAJTE SI CAS NA ROZMYSLENIE. UROBTE SI PRIESKUM TRHU, POPOZERAJTE SI CO SA VAM PACI, CO NIE. SKUSTE VYHLADAT DANY VYROBOK U SLOVENSKYCH VYROBCOV (MAME NAOZAJ MNOZSTVO SIKOVNYCH LUDI).

AK SI UZ NIECO VYBERIETE A VLOZITE TO DO KOSIKA, NEPLATTE HNED, POCKAJTE DEN DVA A AK SA K TOMU VRATITE A STALE DANU VEC NAOZAJ POTREBUJETE A TUZITE PO NEJ, POTOM SI JU KUPTE. TAKTO PREDIDETE IMPULZNYM NAKUPOM, KTORE VACSINOU VEDU LEN K HROMADENIU VECI. O ZAKUPENE VECI SA POTOM DOBRE STARAJTE, ABY VAM POSLUZILI CO NAJDLHSIE :)

&NBSP;

TIP C.9: POUZIVAJTE PRIRODNU KOZMETIKU

PREPLNENE POLICKY V KUPELNI SU REALITOU V MNOHYCH DOMACNOSTIACH. V PRVOM RADE SA SNAZTE MINUT VSETKO CO MATE DOMA. KAZDY PRODUKT, KTORY JE PO DATUME EXPIRACIE, VYRADTE A VHODNE ZRECYKLUJTE (ODOVZDAJTE NA ZBERNY DVOR). PRI KAZDEJ KUPE NOVEJ KOZMETIKY SI UVEDOMTE, ZE JE TO NIECO, CO SI KAZDODENNE NANASATE NA TELO.

URCITE ODPORUCAME SIAHAT PO&NBSP; PRIRODNEJ KOZMETIKE. NA SLOVENSKU MAME UZ NIEKOLKO EXCELENTNYCH&NBSP;VYROBCOV, KTORI VYRABAJU PRODUKTY SVETOVEJ KVALITY.

KAZDEMU Z NICH ZALEZI&NBSP;NA ZIVOTNOM PROSTREDI, OBALOVE MATERIALY ICH PRODUKTOV SU EKOLOGICKE A DAJU SA DOKONCA VRATIT!&NBSP;VYSKUSAT MOZETE AJ TUHE&NBSP; VERZIE SAMPONOV NA TELO, KTORE VAS ISTOTNE PREKVAPIA SVOJOU UCINNOSTOU. SU TIEZ IDEALNE NA CESTY, PRETOZE ZABERAJU MINIMUM MIESTA A NIKDY SA NEVYLEJU :) KOZMETIKA SA DA OBJEDNAT AJ ONLINE.

&NBSP;

TIP C.10: V MODE JE SLOW FASHION

URCITE&NBSP;STE UZ POCULI POJEM FAST FASHION - ZNAMENA TO RYCHLA MODA.

ROVNAKO AKO RYCHLE OBCERSTVENIE NIE JE ZDRAVE, AJ RYCHLA MODA&NBSP;VOBEC NIE JE UDRZATELNA PRE ZIVOT NA TEJTO ZEMI. JEDNA SA O VSETKY TEXTILNE RETAZCE, KTORE NAJDETE (NIELEN) V NAKUPNYCH CENTRACH, KTORE PRODUKUJU TONY A TONY NOVEHO OBLECENIA ROCNE, KTORE NEDOKAZU ANI PREDAT.

TEXTILNY PRIEMYSEL JE JEDEN Z NAJNEEKOLOGICKEJSICH A NAJNETRANSPARENTNEJSICH PRIEMYSLOV. TO ZNAMENA, ZE SKRYVAJU A ZATAJUJU INFORMACIE AKO BOLO ICH OBLECENIE VYROBENE.

LUDIA, KTORI TOTO OBLECENIE VYRABAJU PRACUJU CASTO 16 A VIAC HODIN DENNE, NEMAJU K DISPOZICII OCHRANNE PRACOVNE POMOCKY A CASTO KRAT JE VYUZIVANA DETSKA PRACA.

TAKETO NIECO SI NA SLOVENSKU NEVIEME PREDSTAVIT. TREBA SI VSAK UVEDOMIT, ZE KAZDOU KUPOU TAKEHO TOVARU TAKETO NIECO PODPORUJEME.

SLOW FASHION, V PREKLADE&NBSP;POMALA MODA&NBSP;ALEBO&NBSP;UDRZATELNA MODA,&NBSP;JE OPAKOM RYCHLEJ MODY, TZV. FAST FASHION.

SLOW FASHION JE PRESNY OPAK.

IDE O POMALU MODU, TEDA O VYROBU OBLECENIA, KTORA JE OHLADUPLNA K ZIVOTNEMU PROSTREDIU A PRACOVNIKOM, KTORI JU VYRABAJU.

OBLECENIE JE VYRABANE VACSINOU Z PRIRODNYCH MATERIALOV, KTORE SU PESTOVANE SETRNEJSIM SPOSOBOM A CELY DODAVATELSKY RETAZEC JE TRANSPARENTNY. LUDIA VYRABAJUCI TAKETO OBLECENIE MAJU VHODNE PRACOVNE PODMIENKY A DOSTAVAJU PRIMERANY PLAT.

NA SLOVENSKU ALE AJ VO SVETE JE STALE VIAC ZNACIEK, KTORYM ZALEZI NA TOM AKO BOLO OBLECENIE VYROBENE. CELOSVETOVO SA SPUSTILA KAMPAN "WHO MADE YOUR CLOTHES?" TEDA "KTO VYROBIL TVOJE OBLECENIE?"

KUPOU TAKEHOTO OBLECENIA PODPORUJETE SPRAVNU VEC. KAZDOPADNE, PRAVE KVOLI TOMU VSETKEMU, CO ZARUCUJE VYROBA TAKEHO "SLOW FASHION" OBLECENIA (FEROVE PRACOVNE PODMIENKY, PLAT, EKOLOGICKOST...) JE TOTO OBLECENIE DRAHSIE AKO VO "FAST FASHION" RETAZCOCH (UZNAJTE ALE, JE V PORIADKU, ABY JEDNO OBYCAJNE TRICKO STALO 5 EUR???). NAJVIAC EKOLOGICKE JE VSAK KUPOVAT OBLECENIE ZO SECOND HANDOV A BAZAROV ALEBO VYMENIT S KAMARATKAMI!&NBSP;

AK SA CHCETE DOZVEDIET NIECO VIAC O VYROBE OBLECENIA ODPORUCAM POZRIET SI DOKUMENT THE TRUE COST ALEBO VYPOCUT SI INFORMACIAMI NABITY PODCAST FASHION SESSION.

NECH STE V AKEJKOLVEK FAZE VASHO BEZODPADOVEHO ZIVOTA, VERIME, ZE TENTO CLANOK BUDE&NBSP;PRE VAS ODRAZOVYM MOSTIKOM PRE DALSIE SKUSANIE A VZDELAVANIE.

EXTRA BONUS&NBSP;- AKO BONUS&NBSP;VAM SEM PRIKLADAME ZOZNAM NIEKTORYCH SLOVENSKYCH VYROBCOV OBLECENIA, OBUVI, HRACIEK, DOPLNKOV... AK STE SLOVENSKY VYROBCA A NENASLI STE SA V ZOZNAME, ALEBO POZNATE NIEKOHO, KOHO STE V ZOZNAME NENASLI, NAPISTE NAM :)

EXISTUJE 5 ZAKLADNYCH JEDNODUCHYCH PRAVIDIEL ZERO WASTE. ALEBO TIEZ PRAVIDLO PIATICH "R" (Z ANGLICKYCH SLOV).

1. ODMIETNIME (REFUSE) VSETKO CO NEPOTREBUJEME. HLAVNE AKEKOLVEK JEDNORAZOVE VECI (NIE LEN PLASTOVE). DALEJ ZBYTOCNE MARKETINGOVE DARCEKY, REKLAMNE LETAKY, VZORKY, MALE HOTELOVE KOZMETICKE PRIPRAVKY... KED SI ICH PRINESIEME DOMOV, AJ TAK ICH LEN ODLOZIME DO SUFLIKA. NEDOVOLME TOMUTO ODPADU ZBYTOCNE VSTUPOVAT DO NASICH DOMACNOSTI. AK ICH ZACNEME ODMIETAT, POSTUPNE NAM ICH PRESTANU PONUKAT.

2. ZREDUKUJME (REDUCE) VSETKO CO POTREBUJEME A NEMOZEME ZAMIETNUT. SKUTOCNE POTREBUJEME OKOLO SEBA TOLKO VECI? NAJDIME SI CAS A STARAJME SA O KAZDU VEC, KTORU VLASTNIME, S LASKOU. ZMENME SVOJE NAKUPNE NAVYKY. NEPOTREBUJEME KAZDU SEZONU NOVE TOPANKY CI BUNDU, ANI KAZDY MESIAC NOVE TRICKO. PREMYSLIME SI KAZDY DALSI NAKUP A NAKUPUJME ZODPOVEDNE, UDRZATELNE.&NBSP;

3. ZNOVU POUZIME (REUSE) VECI, KTORE UZ DOSLUZILI SVOJMU POVODNEMU UCELU A NAJDIME IM NOVE VYUZITIE. ZO CKATULE OD TOPANOK MOZE BYT PEKNA SKATULA NA HRACKY CI FOTKY. MOZNOSTI A INSPIRACII JE PLNY INTERNET. OPRAVUJME POKAZENE SPOTREBICE, ZASIME SI DIERU NA PONOZKE, PRISIME SI SPAT ODPADNUTY GOMBIK, ZAPLATAJME DETOM TEPLAKY NA KOLENE NEJAKOU PEKNOU ZAPLATOU... PODELME SA S NEPOTREBNYMI VECAMI, DARUJME ICH, NEBOJME SA NAKUPOVAT Z DRUHEJ RUKY...

4. ZRECYKLUJME (RECYCLE) TO, COHO SA NEMOZEME ZRIEKNUT, ZREDUKOVAT, ZNOVU POUZIT ANI DAROVAT. DNES UZ KAZDE MESTO AJ KAZDA OBEC ZVAZA TRIEDENY ODPAD. PLASTY, PAPIER A SKLO TU BOLI UZ DAVNO, K NIM SA PRIDALI TETRAPAKY AJ KOVY A OD JANUARA TOHTO ROKA (2021) AJ BIOODPAD. CHEMIKALIE, STAVEBNY A ELEKTRO ODPAD PATRIA NA ZBERNY DVOR! NIE DO KOMUNALNU. A LIEKY ZASA ODNESME SPAT DO LEKARNE.

5. ZKOMPOSTUJME (ROT) ZVYSOK CO NAM OSTANE. BIOODPAD TVORI CCA 45 % Z CELKOVEHO KOMUNALNEHO ODPADU! A PRITOM SA DA PREMENIT NA VZACNE HNOJIVO. VRATIME TYM PLANETE NASPAT TO, CO NAM ONA DAROVALA. DNES SA DA KOMPOSTOVAT UZ AJ V BYTE - VERMIKOMPOSTER SI PORADI S BEZNYM KUCHYNSKYM ODPADOM STVORCLENNEJ RODINY. NA SIDLISKACH ZASA MOZEME VYBUDOVAT KOMUNITNY KOMPOSTER.

AKO SA VYLIECIT Z&NBSP;PRECHLADNUTIA BEZ ZBYTOCNYCH ODPADOV

NADCHA KAZDOROCNE POTRAPI NEJEDNEHO Z&NBSP;NAS. SMRKANIE NOSA, BOLEST V&NBSP;KRKU, HORUCKA A&NBSP;CELKOVA SLABOST. VSETCI TO POZNAME. MAME PRE VAS TIPY, AKO JU ZVLADNUT BEZ MNOZSTVA ODPADU.

VIAC SA DOCITATE SA TU: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/ZERO-WASTE-PRECHLADNUTIE

ALTERNATIVA MODA:

ALTERNATIVNA MODA SA DNES OZNACUJE VIACERYMI POJMAMI A DA SA V NICH RYCHLO STRATIT. KAZDA Z NICH MA TROSKU ODLISNY ZAMER A BOJUJE ZA ROZNE CIELE.

,,SLOW FASHION“&NBSP;– ZA SPOMALENIE A ELIMINOVANIE ODPADU

PREDSTAVUJE AKYSI NOVY FENOMEN, PRIAM REVOLUCIU VO VNIMANI MODY. VYZNAVACI SLOW FASHION BOJKOTUJU MASOVU PRODUKCIU, MEDZINARODNE RETAZCE A&NBSP;SEZONNE MODNE KUSKY, KTORE MOZU O&NBSP;ROK VYHODIT DO KOSA.

POMALA MODA DBA NA KVALITU A&NBSP;OHLADUPLNOST K&NBSP;ZIVOTNEMU PROSTREDIU. POMALA MODA PREDSTAVUJE&NBSP;LOKALNE ZNACKY, MIESTNYCH DIZAJNEROV, KTORI VLASTNORUCNE SIJU KVALITNE KUSKY OBLECENIA, KTORE NAOZAJ NIECO VYDRZIA. TO SAMOZREJME O&NBSP;COSI VIAC STOJI, TAKZE ZA KVALITU SI BUDETE MUSIET PRIPLATIT.

KVALITNE MATERIALY A&NBSP;NADCASOVE VZORY, CI STRIHY VAM VSAK VYDRZIA VIAC AKO LEN JEDNU SEZONU A NIKDY NEVYJDU Z&NBSP;MODY. V DNESNEJ DOBE SU UZ CENY (NEAKCIOVE) POROVNATELNE S TYMI “SLOW”, TAKZE NASE PENAZENKY NEZATAZIA TAK, AKO V MINULOSTI.

V&NBSP;PRVOM RADE JE KLUCOVE SI UVEDOMIT, ZE STACI&NBSP;SPOMALIT. NAOZAJ NEMUSITE KAZDU SEZONU KOMPLETNE VYMENIT SATNIK. KUPUJTE SI LEN TO, CO NAOZAJ POTREBUJETE A&NBSP;BUDETE NOSIT.

NEMUSITE VZDY NASLEDOVAT VSETKY SEZONNE MODNE TRENDY. STAVTE NA&NBSP;ORIGINALITU.&NBSP;KAZDA Z&NBSP;NAS JE JEDINECNA, ORIGINALNA, A&NBSP;TO SA DA NEPOCHYBNE PREZENTOVAT AJ SVOJIM OBLECENIM. LOKALNI DIZAJNERI, CI ZNACKY NEVYRABAJU SVOJE PRODUKTY MASOVO.

UKAZTE, ZE VYTRCATE Z&NBSP;MASY TYM, ZE SI ZAOBSTARATE STYLOVY A&NBSP;DIZAJNERSKY KUSOK. ANO, BUDE TO O COSI DRAHSIE, ALE&NBSP;PODPORITE DOBRU VEC A&NBSP;POCTIVOST. RADSEJ JEDEN PORIADNY KUSOK, AKO 10 LACNYCH A&NBSP;NEKVALITNYCH. KVALITNE OBLECENIE MOZETE NOSIT AJ NIEKOLKO ROKOV A&NBSP;VZDY BUDETE ZA HVIEZDU.&NBSP;

„UDRZATELNA MODA“&NBSP; - ZA ZIVOTNE PROSTREDIE

UDRZATELNA MODA SA ZAMERIAVA NA PESTOVANIE BIOBAVLNY BEZ PESTICIDOV A DALSICH PRIRODNYCH MATERIALOV, NA UDRZATELNE ZAOBCHADZANIE S VODNYMI ZDROJMI A ODPADMI, POUZIVANIE RECYKLOVANYCH MATERIALOV. V NIEKTORYCH PRIPADOCH DBA AJ NA SAMOTNE BALENIE A DOPRAVU. JEDNODUCHO, PLANETA A PRIRODA JE NA PRVOM MIESTE.

&NBSP;„ETICKA MODA“ - ZA LUDSKE PRAVA

ETICKA MODA SA POZERA NA FEROVE PODMIENKY PRACOVNIKOV V TEXTILNOM A ODEVNOM PRIEMYSLE, NA ICH ZDRAVIE A ZIVOTOSPRAVU V KOMUNITACH. ZABEZPECUJE LEPSIE ZDRAVOTNE STANDARDY, PRAVA ZAMESTNANCOV A DETI, BEZPECNOSTNE STANDARDY.

„VEGANSKA MODA“ - ZA ZVIERATA

VEGANSKA MODA MOZE BYT KLASIFIKOVANA AJ AKO ETICKA, POKIAL ZAHRNA ETICKE ZAOBCHADZANIE SO ZVIERATAMI. TATO MODA NEPOCHADZA ZO ZIVOCISNYCH MATERIALOV, CIM JE VACSINOU PRAVE KOZA.

KOZA POCHADZA Z KRAV, KTORE BOLI ZABITE KVOLI MASU ALEBO MLIEKU, ALEBO Z ROZNYCH EXOTICKYCH ZVIERAT - HADOV, KROKODILOV ATD. OKREM TOHO, ZE POLNOHOSPODARSTVO JE V SUCASNOSTI NAJVACSIM PRISPIEVATELOM SKLENIKOVYCH PLYNOV, JE KOZENA MODA CISTENA A FARBENA V GARBIARNIACH JEDNYM Z DALSICH EKOLOGICKYCH KATASTROF. PODLA VYSKUMOV V EUROPE TAKTIEZ&NBSP;ZVYSUJE SANCE RAKOVINY PRACOVNIKOV AZ O 50%.

&NBSP;„UPCYCLING MODA“ - ZA ZNOVUPOUZITIE OBLECENIA

UPCYCLING NIE JE RECYKLACIA. RECYKLACIOU SA VSETOK MATERIAL ROZBIJE, ROZLOZI NA MALE CIASTOCKY, Z KTORYCH JE VYROBENY NOVY PRODUKT. TAK JE V SUCASNOSTI PRODUKOVANY NAPRIKLAD UZ SPOMINANY RECYKLOVANY POLYESTER. ODHADUJE SA, ZE IBA 1% MATERIALU JE POUZITE NA RECYKLACIU V ODEVNOM PRIEMYSLE, CO STALE VOBEC NIE JE DOST.

UPCYCLING NEROZKLADA MATERIAL NA DROBNE CIASTOCKY,&NBSP;IDE O ZNOVUPOUZITIE MATERIALU. V MODE SA ZO STARYCH LATOK VYROBIA NOVE PRODUKTY. MA POZITIVNY DOPAD NA ZIVOTNE PROSTREDIE, PRETOZE ZNIZUJE MNOZSTVO NOVEHO ODPADU. NEVYZADUJE ENERGIU ANI VODU NA ROZKLADANIE MATERIALU AKO JE TO PRI RECYKLACII, VYZADUJE IBA KREATIVITU.

AKTIVITY SMERUJUCE K LEPSEJ MODE

MY AKO SPOTREBITELIA MAME VELKU SILU.&NBSP;MOZEME TOTIZ OVLADAT SILNE KORPORACIE TYM, ZE ICH PRODUKTY NEPODPORIME NAKUPOM. A NAOPAK FIRMY, KTORYM NA ZIVOTNOM PROSTREDI ZALEZI, SI MOZEME VYBRAT ZA NASICH PRAVIDELNYCH DODAVATELOV, A TO I V OBLASTI MODY.

RIESENIM NIE JE PRESTAT NAKUPOVAT OBLECENIE Z ROZVOJOVYCH KRAJIN, NIC NIE JE ZLE NA TOM, ABY SME MODNY PRIEMYSEL NADALEJ PODPOROVALI. IDE IBA O ZMENU ZMYSLANIA A KONCEPTU RYCHLEJ MODY NA POMALU, KDE LUDIA NEPRACUJU V NEHUMANNYCH PODMIENKACH A KDE SA TOXICKE LATKY NEDOSTANU DO VODNYCH ZDROJOV.

PRETO TREBA UKAZAT PRSTOM NA MODNE SPOLOCNOSTI A VLADY, KTORE TAKUTO VYROBU PODPORUJU. NAKUPUJ ZODPOVEDNE, ROZSIRUJ POVEDOMIE A STOJ ZA POLITIKMI, KTORYM NA SITUACII ZALEZI.

&NBSP;

• &NBSP; IMPULZIVNE VS. ZODPOVEDNE NAKUPOVANIE?

PO TOM, AKO DOZVEDELI O TAJOMSTVACH MODNEHO PRIEMYSLU, SA MOZU VASE NAKUPNE ZVYKY OD ZAKLADOV ZMENIT. AKO PRVE JE NA MIESTE PRESTAT NAKUPOVAT IMPULZIVNE.&NBSP;ZACAT SME SI KLAST OTAZKY, CIM SA NASE NAKUPOVANIE STANE ZODPOVEDNEJSIM.&NBSP;A NAKONIEC SI UVEDOMIT, ZE UZ VIAC NECHCEME NOSIT OBLECENIE, KTORE MOZNO PRESLO RUKAMI DETI ALEBO VLAKNA, KTORE MOZNO POSKODILI ZDRAVIE STOVKAM LUDI.

• &NBSP;POTREBUJES DALSIE OBLECENIE?

NAJDOLEZITEJSOU OTAZKOU JE PRAVE TATO. PRAVDOU JE, ZE VACSINA Z NAS MA SKRINE PLNE OBLECENIA, KTORE NENOSIME. NA KAZDY KUS OBLECENIA SA POUZIVA PRIBLIZNE 2700 LITROV VODY A MNOHO TOXICKYCH LATOK, KTORE SA DOSTAVA DO ZIVOTNEHO PROSTREDIA. V ROZVOJOVYCH KRAJINACH A AJ U NAS. TAKZE ZNOVU,&NBSP;NAOZAJ POTREBUJES NOVE OBLECENIE?

JE JASNE, ZE KAZDY OBCAS POTREBUJE NEJAKY NOVY KUS OBLECENIA CI TOPANOK, NIC NEVYDRZI VECNE. BOLO BY RADIKALNE TVRDIT, ZE SI MAME UPLNE PRESTAT KUPOVAT NOVE OBLECENIE. TO URCITE NIE, RADOST SI TREBA UROBIT. A PRAVE TUTO RADOST MOZEME SPECATIT ZODPOVEDNYM NAKUPOVANIM.

PRVYM SKVELYM SPOSOBOM JE SEKAC. DRUHOU MOZNOSTOU JE PODPORA POCTIVYCH ZNACIEK.

AKO SI VYBRAT SPRAVNU ZNACKU?

ROZHODOL SI SA NAKUPOVAT ZODPOVEDNE? TAK SI PRED AKYMKOLVEK NAKUPOM SKUS ODPOVEDAT NA TIETO STYRI OTAZKY:&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;

1. Z AKEHO MATERIALU JE PRODUKT VYROBENY?

POZRI SA NA ETIKETU VYROBKU. ROZLOZITELNE A PRIRODNE MATERIALY S NIZKYM DOPADOM NA ZIVOTNE PROSTREDIE SU SYNONYMOM UDRZATELNEJ MODY A VZDY TOU NAJLEPSOU VOLBOU.

MINIMALIZUJ SYNTETICKE LATKY AKO POLYESTER, NYLON, AKRYL, VISKOZU, PVC KOZU A UPREDNOSTNI RECYKLOVANE VERZIE TYCHTO MATERIALOV. OBMEDZ BEZNU BAVLNU, DAJ PREDNOST TEJ ORGANICKEJ ALEBO KONO

2. AKO BOL PRODUKT VYROBENY?

SKUS ZISTIT, AKE SUROVE MATERIALY FIRMA POUZIVA. UPREDNOSTNI SPOLOCNOSTI S TRANSPARENTNYMI INFORMACIAMI S OHLADOM NA TYP CISTENIA, FARBENIA A SITIA, KTORE PRI VYROBE POUZIVAJU. POZRI SA, CI MAJU CERTIFIKACIU.

3. KDE BOL VYROBENY?

UPREDNOSTNI LOKALNE VYROBENE PRODUKTY. AJ KED JE TO V DNESNEJ DOBE DOST TAZKE, STALE EXISTUJU PREDAJCOVIA, KTORYCH NAJDES NA MESTSKYCH TRHOCH A BLSAKOCH.

JE OBLECENIE Z AFRIKY CI Z AZIE? MAJU ZNACKY CERTIFIKACIU AKO NAPRIKLAD “FAIR TRADE, KTORE ZARUCUJU PREHLADNY DODAVATELSKY RETAZEC A ZABEZPECUJE FEROVE PODMIENKY PRE ZAMESTNANCOV?

4. ZAUJIMA SA FIRMA, KTORA OBLECENIE VYROBILA, O LEPSI SVET?

DAJ PREDNOST SPOLOCNOSTIAM, KTORE SA K VYROBE STAVAJU ZODPOVEDNE, INFORMACIE O VYROBE MAJU LAHKO DOHLADATELNE A PRISPIEVAJU K LEPSEJ BUDUCNOSTI NASEJ PLANETY.

VYHNI SA FIRMAM, KTORE NERESPEKTUJU ANI ZAKLADNE LUDSKE PRAVA ICH ROBOTNIKOV ANI PRIRODU. TIE ZAUJIMA IBA JEDNO, PROFIT.

AJ KED NIE JE JEDNODUCHE NAKUPOVAT ZODPOVEDNE A TRANSPARENTNE VYROBENE PRODUKTY, VZDY STACI ZACAT MALYM KROKOM. RAZ PODPORIT TAKU FIRMU, INOKEDY ZASE SIKOVNEHO LOKALNEHO PREDAJCU, ALEBO NOSIT OBLECENIE ZO SEKACA. VSETKO MA ZMYSEL.

KED SA BUDES VIAC ZAUJIMAT O TO CO NOSIS, V&NBSP;NEPOSLEDNOM RADE, BUDETE VEDIET, ZE VASE OBLECENIE BOLO&NBSP;VYTVORENE S&NBSP;LASKOU, S&NBSP;VASNOU K&NBSP;DIZAJNU, ZA FEROVYCH PODMIENOK A&NBSP;EKOLOGICKY -&NBSP;S&NBSP;OHLADOM NA ZIVOTNE PROSTREDIE.

A&NBSP;SAMOZREJME, ZE MOZEME NASLEDOVAT NAJNOVSIE TRENDY A PRITOM NIE UPLNE PODOPOROVAT FAST FASHION. NAKUPOVANIE V&NBSP;SECOND-HANDOCH, BLSAKOCH, BAZAROCH CI ODKLADANIE SI VECI, O KTORYCH SI MYSLIME, ZE UZ NIE SU TRENDY, PRETOZE AKO MOZEME VIDIET VSETKO SA RAZ ZNOVU DO MODY VRATI. AK SME VSAK S URCITOSTOU PRESVEDCENI, ZE OBLECENIE UZ PRE NAS NIE JE TO PRAVE ORECHOVE, MOZEME HO VELMI JEDNODUCHO DAROVAT NA CHARITU, TEDA LUDOM, KTORYM JE JEDNO, ZE NESPLNA NAJNOVSIE MODNE TRENDY A S RADOSTOU HO VYUZIJU. DOLEZITA JE KONIEC KONCOV KVALITA NIE KVANTITA. ORIGINALITA A ZMYSEL PRE MODU SPOCIVA V UMENI VARIACIE JEDNEHO KUSU OBLECENIA A NIE VLASTNENIA ENORMNEHO MNOZSTVA VECI.

A&NBSP;ESTE JEDEN TIP NA ZAVER. VIETE CO JE TO „KAPSULOVY SATNIK“?

CASOM SA KAPSULOVY SATNIK PRISPOSOBOVAL, A TRANSFORMOVAL A DNES BY SA DAL ZADEFINOVAT ASI TAKTO:

FUNGUJUCI KAPSULOVY SATNIK BY MAL POZOSTAVAT Z PRIBLIZNE 40 KUSOV OBLECENIA, KTORE SA DAJU MEDZI SEBOU LAHKO KOMBINOVAT. NERATA SA DON PRILEZITOSTNE ALEBO SPORTOVE OBLECENIE, ANI SPODNA BIELIZEN.

VYSLEDKOM BY MAL BYT SATNIK VYSKLADANY NA MIERU, PREMYSLENY TAK, ABY STE DOPREDU POZNALI KOMBINACIE A JEHO MOZNOSTI. ABY STE KAZDU JEDNU VEC OBLIEKALI S LASKOU A CO NAJDLHSIE, BEZ DALSIEHO NAKUPOVANIA. SNAHA JE ODOVZDAT LUDOM PRESVEDCENIE, ZE POTREBUJEME MENEJ VECI, NO O TO KVALITNEJSICH.

TO ALE NEZNAMENA, ZE POKIAL SA ROZHODNETE VYTVORIT SI KAPSULOVY SATNIK, OTVORITE SKRINU A VYTRIEDITE VECI S VASIMI ZIADANYMI KOMBINACIAMI A OSTATNE VYHODITE. KAPSULOVY SATNIK SA “RODI” CASOM, NIEKEDY AJ NIEKOLKO ROKOV. CIELOM NIE JE VYHODIT NEPOTREBNE OBLECENIE, CIELOM JE NOSIT A MILOVAT TIE KUSY OBLECENIA, KTORE UZ V SKRINI MATE A NEPOTREBUJETE DALSIE.

AK MAS LEPSIE NAPADY A TIPY PRI NAKUPOVANI OBLECENIA, DAJ NAM VEDIET DO KOMENTAROV.

ZODPOVEDNE NAKUPOVANIE MODY NIE JE V DNESNEJ DOBE LAHKE. ZNACKY SA NAS SNAZIA PREHOVORIT, ZE POTREBUJEME STALE NOVE A NOVE OBLECENIE, A MY CASTO NEVIEME ODOLAT. SKUSME ALE SPOMALIT, SKUSME SI ODPOVEDAT NA PAR JEDNODUCHYCH OTAZOK A SKUSME NEKUPOVAT SATY, KTORYCH PRIBEH NEPOZNAME. TO JE PRVY KROK, KTORY MOZEME UROBIT PRE BOJ PROTI RYCHLEJ MODE A PRE PODPORU TEJ POMALEJ.

ODPORUCAME VYBORNY PRVY SLOVENSKY PODCAST, FASHION SESSION, VDAKA KTOREMU SPOZNATE PRIBEH SVOJHO OBLECENIA. PRINASA VAM HO ZUZANA DUTKOVA A NATALIA PAZICKA. ODHALTE S NIMI KDE, AKO A KTO NASE A VASE OBLECENIE VYRABA. S FASHION SESSION SA MOZETE ROZHODNUT, CI CHCETE BYT SUCASTOU PROBLEMU, ALEBO SUCASTOU RIESENIA.

&NBSP;HTTPS://WWW.EXPRES.SK/243039/FASHION-SESSION-O-HANBE-VINE-A-VYCITKACH-NA-CESTE-K-UDRZATELNOSTI/?UTM_SOURCE=WWW.EXPRES.SK&UTM_MEDIUM=SHAREBUTTON

POLYESTER:

POLYESTER JE JEDNYM Z NAJBEZNEJSICH VLAKIEN NA SVETE A NA JEHO VYROBU SA POUZIVA TEN ISTY MATERIAL, KTORY SA NACHADZA V PLASTOVYCH FLASIACH. A PLASTOVE FLASE SU VYROBENE Z ROPY.

KED OPERIEME NASE POLYESTEROVE OBLECENIE, TISICE MIKROPLASTICKYCH VLAKIEN SA DOSTANE DO VODNYCH CIEST. V SKUTOCNOSTI SA ODHADUJE, ZE&NBSP;JEDINY POLYESTEROVY ODEV UVOLNI 1 900 INDIVIDUALNYCH PLASTOVYCH MIKROVLAKIEN. A HADAJ, KAM TIETO MIKROVLAKNA PUTUJU? DO NASICH RIEK A OCEANOV, KDE OHROZUJU EKOSYSTEMY.

MIKROVLAKNA SU NEROZLOZITELNE A TAKE MALICKE, ZE SA NIMI ZIVI AJ PLANKTON. A KDE SKONCIA UPLNE NA ZAVER? AKO VZDY, NA NASOM TANIERI.

K DALSIM SYNTETICKYM MATERIALOM S PODOBNYM PRIBEHOM PATRI AJ&NBSP;AKRYL, NYLON A ELASTAN.

SUCASNOU “VIAC EKO” ALTERNATIVOU JE POLYESTER Z RECYKLOVANEHO PLASTOVEHO ODPADU.&NBSP;NA JEDNU STRANU JE TO URCITE KROK VPRED, NAKOLKO MA RECYKLACIA POLYESTERU POTENCIAL STAT SA UZATVORENYM SYSTEMOM. NA STRANU DRUHU MA VSAK AJ RECYKLOVANY POLYESTER DLHODOBY DOPAD NA ZIVOTNE PROSTREDIE. RECYKLOVANY ALEBO NIE, MIKROVLAKNA SA PRI PRANI UVOLNUJU VZDY.

BAVLNA:

NA VYPESTOVANIE JEDNOHO KILOGRAMU&NBSP;NEORGANICKEJ, VACSINOU GMO BAVLNY SA SPOTREBUJE VIAC AKO 2000 LITROV ZAVLAZOVACEJ VODY.

BAVLNA JE JEDNYM Z NAJVACSICH HROZIEB ZNECISTENIA VODY. NAPRIEK TOMU, ZE ZABERA IBA 2,4% SVETOVEJ POLNOHOSPODARSKEJ PODY, BAVLNA PREDSTAVUJE 24% SVETOVEHO POUZIVANIA INSEKTICIDOV A 11% PESTICIDOV. TOXICKE CHEMICKE LATKY, KTORE SA PREMYVAJU VODNYMI CESTAMI A VSTUPUJU DO EKOSYSTEMOV, SA STAVAJU HLAVNYM ZDROJOM ZNECISTENIA, NAJMA V ROZVOJOVYCH KRAJINACH.

NEUDRZATELNE PESTOVANIE BAVLNY MALO ZA NASLEDOK STRATU ARALSKEHO MORA&NBSP;V STREDNEJ AZII.&NBSP;V 70. ROKOCH BOLO ARALSKE MORE STVRTYM NAJVACSIM JAZEROM NA SVETE. BOL TO DOLEZITY ZDROJ ZIVOTA PRE OKOLITE KOMUNITY A DOMOV PRE MILIONY RYB. DNES Z NEHO ZOSTALO UZ IBA 10%.

ALTERNATIVOU JE CERTIFIKOVANA ORGANICKA BAVLNA.&NBSP;PESTUJE SA BEZ POUZITIA SYNTETICKYCH PESTICIDOV, INSEKTICIDOV A HNOJIV, CO ZNAMENA, ZE NEPRISPIEVA K ZNECISTENIU VODY. STALE SA NA JEJ PESTOVANIE VSAK POUZIVA OBROVSKE MNOZSTVO VODY. NAPRIEK TOMU JE VSAK JEDNYM Z NAJUDRZATELNEJSICH A NAJZDRAVSICH VLAKIEN, KTORE MAME K DISPOZICII.

CELULOZA, VLNA, KOZA, LAN, KONOPE

OKREM BAVLNY, TOTO SU DALSIE TEXTILNE MATERIALY, KTORE VELKOU MIEROU VPLYVAJU NA SPOTREBU VODY. SU SICE V SUCASNOSTI O NIECO MENEJ NEBEZPECNE AKO BAVLNA A POLYESTER, STALE VSAK ANI PRODUKCIA OBLECENIA Z TYCHTO LATOK NIE JE V SULADE S PRIRODOU.&NBSP;VSETKY LATKY SU FARBENE A TENTO PROCES SPOSOBUJE 36% CELKOVYCH EMISII PRI VYROBE OBLECENIA.&NBSP;STALE IDE O CHEMIKALIE, KTORE SA V ROZVOJOVYCH ZEMIACH DOSTAVAJU DO VODNYCH ZDROJOV A V MNOHYCH OBLASTIACH JE VODA NATOLKO KONTAMINOVANA, ZE SPOSOBUJE ZDRAVOTNE PROBLEMY.

UDRZATELNE ZNACKY SA CASTO POKUSAJU POUZIVAT "SPRAVNE" MATERIALY, ALE NIE VZDY SA IM TO DARI. KAZDA ZNACKA MA ODLISNY PRIBEH A ODLISNY PRISTUP K VYTVARANIU NOVYCH SIAT. PRETO SPADAJU DO ROZNYCH DRUHOV MODNEJ VYROBY.

TEXTILNA VYROBA, AKO JEDNO Z NAJZNECISTUJUCEJSICH ODVETVI,&NBSP;VYPRODUKUJE 1,2 MILIARDY TON CO2 ROCNE, CO JE VIAC EMISII AKO MEDZINARODNE LETY A NAMORNA DOPRAVA DOKOPY. Z CELKOVEHO POCTU EMISII GLOBALNE, 5% MA NA SVEDOMI ODEVNY PRIEMYSEL. VELKA CAST ODEVNEJ VYROBY SA USKUTOCNUJE V CINE A INDII, V KRAJINACH, KTORE SA SPOLIEHAJU NA ELEKTRARNE POHANANE UHLIM, CIM SA EKOLOGICKA STOPA KAZDEHO KUSU ODEVU ZVYSUJE.

POKIAL SA VYVOJ NEZMENI,&NBSP;PREDPOKLADA SA, ZE DO ROKU 2030&NBSP;VZRASTU EMISIE Z TOHTO SEKTORA AZ O 60%. V KONECNOM DOSLEDKU TO OVPLYVNI AJ&NBSP;KLIMATICKE ZMENY A OTEPLOVANIE.

SLOVACI NA TOM NIE SU TIEZ NAJLEPSIE. NASA SPOTREBA OBLECENIA BY SA DALA STATISTICKY NAPISAT AKO 460 KG VYHODENEHO OBLECENIA KAZDYCH 10 MINUT. SIALENE, ZE? Z DRUHEJ STRANY TO JE&NBSP;EKONOMICKE HLADISKO, Z KTOREHO JE POTREBNE ZAPLATIT VSETKYCH ZAMESTNANCOV, MATERIAL, DOPRAVU, BALENIE A NAPOKON SA MUSI POZERAT AJ NA ZISK CELKOVEJ SPOLOCNOSTI. OTAZKA TEDA ZNIE – ,,AKO JE MOZNE PO TAKOMTO ZDLHAVOM PROCESE, ZE V NASICH OBCHODOCH STOJI TRICKO 5€?” TYMTO SA DOSTAVAME K SOCIALNEMU DOPADU CELEHO MAGICKEHO KRUHU ZVANEHO FAST FASHION.

V CELOM PROCESE&NBSP;SOCIALNEHO DOPADU&NBSP;BY SA TO DALO NAZVAT NOVODOBYM OTROKARSTVOM. SILNE SLOVA? POSUDTE SAMI. ZVYSENA PRODUKCIA ZNAMENA ZVYSENIE POCTU PRACOVNYCH SIL AKO SU – NAVRHARI, VYTVARNI DIZAJNERI, ISTA PORADNA SKUPINA, KTORA NAVRHY SCHVALUJE ALEBO ZAMIETA. TATO SKUPINA ZAMESTNANCOV JE DOBRE ZAPLATENA AJ NAPRIEK POMERNE JEDNODUCHEJ PRACI VO VELMI DOBRYCH PODMIENKACH.

NA DRUHEJ STRANE SU TU ZAMESTNANCI, KTORI TVORIA MAJORITU MODNEHO PRIEMYSLU (AZ 90 PERCENT) – TZV. PRACOVNICI VO SWEAT SHOPOCH, TEDA FABRIKACH. SU TO LUDIA, S KTORYMI JE ZAOBCHADZANE, AKO KEBY NIMI NEBOLI.

V KRAJINACH, AKO JE CINA, TAIWAN, BANGLADES A INDIA JE PRIEMERNA MZDA 200 – 300 DOLAROV, PRICOM TITO ZAMESTNANCI SU PLATENI 75 DOLARMI ZA SVOJU NAROCNU A ZDRAVIE OHROZUJUCU PRACU. DALSIM DOLEZITYM ZRETELOM JE POUKAZANIE NA VYUZIVANIE ZENSKEJ PRACE (AZ 80 PERCENT), LEBO JE OVELA LACNEJSIA NEZ MUZSKA A TAKTIEZ JE VYSOKY VYSKYT DETSKEJ PRACE.

ANO, SPRAVNE. AJ V 21. STOROCI SA STRETAVAME S VYUZIVANIM DETSKEJ PRACE, BA PRIAM AZ VYKORISTOVANIM, KEDZE PRAVE DETOM SU PRIRADOVANE PRACE S NEBEZPECNYMI A ZDRAVIU SKODLIVYMI CHEMIKALIAMI. NEJDE OPOMENUT ANI ZLE PODMIENKY A CELKOVE ZAOBCHADZANIE SO ZENAMI, KTORE SU CASTOKRAT SEXUALNE OBTAZOVANE A ZNEUZIVANE. JEDNA SA O ZNACKY AKO ZARA, H&M, MANGO, NIKE A MNOHO DALSICH, KTORE POD TIETO SPOLOCNOSTI PATRIA.

ANI V ZAPADNOM SVETE A VO VIAC HUMANNYCH KRAJINACH TO MNOHOKRAT NIE JE INAK. VO VELKEJ BRITANII A MONAKU SU MIGRANTI ZO SYRIE VYUZIVANI AKO LACNA PRACOVNA SILA. DALSIM Z PARADOXOV JE, ZE NIE VSETKO DRAHE ZNAMENA KVALITNE, SUISTANABLE A CERTIFIKOVANE. V ZNACKOVYCH OBCHODOCH, KDE JE CENA MIKINY 95€, IDE AZ 78 PERCENT TEJTO SUMY MAJITELOVI ZNACKY. A AKO TO JE U NAS? DOSTAVAJU SA KU NAM LEN BEZPECNE KUSY OBLECENIA?

TESTOVANIE A CERTIFIKOVANIE OBLECENIA JE NA DOBROVOLNEJ BAZE, TEDA TESTOVANIU SU PODROBENE ZVACSA LEN UNIFORMY VEREJNYCH CINITELOV, NIEKTORE KUSY OBLECENIA URCENYCH PRE BATOLATA A DETI.&NBSP;

PRIZNAJTE SA, KOLKOKRAT STE SI V&NBSP;NAKUPNOM CENTRE KUPILI NOVE TRICKO, SVETER ALEBO SATY, LEN PRETO, ZE VAS OCARILA OBROVSKA NALEPKA „-50%“? S&NBSP;OBHAJOBOU TYPU „VED PREDSA TRICIEK, CI SIAT NIE JE NIKDY DOST!

TENTO SVETER JE CELKOM PEKNY A&NBSP;NAVYSE USETRIM!“ STALO SA TO ASI KAZDEMU Z&NBSP;NAS, A&NBSP;NIE RAZ. LAKAJU NAS NA TO TAKMER VSETKY VELKE MEDZINARODNE RETAZCE, KTORE SA POTREBUJU ZBAVIT SEZONNEJ KOLEKCIE, ABY MALI PRIESTOR NA DALSIU. MALOKTO UZ ALE POMYSLI NA TO, CO STOJI ZA TOUTO SKVELOU AKCIOVOU CENOU.

JEDNAK JE TO DOSLOVA VYKORISTOVANIE TYCH, KTORI PRE NAS TOTO OBLECENIE V&NBSP;CASTO NEVYHOVUJUCICH PODMIENKACH SIJU, A&NBSP;NA DRUHEJ STRANE JE TO&NBSP;ZIVOTNE PROSTREDIE, KTORE PRECHADZA VELKOU SKUSKOU NIE LEN PRI VYROBE OBLECENIA, ALE AJ PRI LIKVIDACII MASOVEJ NADPRODUKCIE.&NBSP;&NBSP;

VRATME SA ESTE K&NBSP;NASMU AKCIOVEMU NAKUPU. PO PRICHODE DOMOV STRHNEME Z&NBSP;NOVEHO KUSKA PAPIERIK, KTORY UVADZA POLOVICNU ZLAVU A&NBSP;UVEDOMIME SI, ZE VLASTNE TO TRICKO, KTORE NAS VYSLO NA 5 EUR, VOBEC NEVYZERA TAK SKVELE, O&NBSP;KVALITE ANI NEHOVORIAC. A&NBSP;PO PAR VYPRATIACH JE NAM JASNE, ZE LACNE, VZDY BUDE LEN LACNE.

FAST FASHION SA STAL NOVODOBYM HESLOM V OBLASTI MODY, NAKUPU, ZIVOTNEHO STYLU CI AKEHOSI UVEDOMENIA, ZE PLANETA NEPATRI LEN NAM A NAMI TO TU VSETKO NEKONCI. TO, ZE JE TO VELMI CASTO SKLONOVANY POJEM, NA KTORY SA UKAZUJE PRSTOM, AKO NA NIECO STRASNE JE PRAVDA, NO VIEME V SKUTOCNOSTI DO AKEJ MIERY NAS TENTO POJEM OVPLYVNUJE? NIE SU TO LEN NEKVALITNE LATKY, KTORE SA RYCHLO SPERU ALEBO VYTAHAJU…

FAST FASHION JE FENOMEN, KTORY SA ZACAL FORMOVAT POD VPLYVOM MOCNYCH MAGNATOV ODPOVEDAJUCICH NA DOPYT, KONZUM A NENASYTNOST TRHU V 90. ROKOCH MINULEHO STOROCIA. POMENUVAME NIM RYCHLU, MASIVNU, NEKVALITNU, NO I NEBEZPECNU MODU, A TO CI UZ ZO SPOLOCENSKEHO, ZDRAVOTNEHO ALEBO ENVIRONMENTALNEHO HLADISKA.

KVANTITA FAST FASHION OBLECENIA JE NA UKOR KVALITY A MNOHO INYCH ASPEKTOV. VO FABRIKACH SU VECI VYRABANE NA PRIBLIZNE 30 PRANI, CASTOKRAT SU VYTVORENE Z MIXU MATERIALOV, KTORE SA PO VYPRATI VYTAHAJU, CO SA GOMBIKOV TYKA, NAPRIKLAD NA FAST FASHION KOSELIACH, TIE SU PRISIVANE VELMI JEMNE. CELY FAST FASHION BUSINESS STAVIA NA LENIVOSTI A POHODLNOSTI LUDI ZIJUCICH V UPONAHLANEJ DOBE.

ZACNEME S&NBSP;ENVIRONMENTALNYM DOPADOM, O KTOROM SA AZDA ROZPRAVA NAJVIAC, NO CI JE SKUTOCNE JEDINYM, KTORY SI ZASLUZI TOLKU POZORNOST, SI ODPOVEDZTE SAMI. MODNY PRIEMYSEL JE DRUHYM NAJVACSIM A TRETIM NAJSPINAVSIM PRIEMYSLOM NA SVETE. VEZMIME SI NEODMYSLITELNU CAST MODY, A TOU SU KOLEKCIE. V PREDCHADZAJUCICH ROKOCH SA KOLEKCIE DELILI NA DVE – JESEN/ZIMA A JAR/LETO, V SUCASNOSTI JE KOLEKCII AZ 52 ROCNE, CO ZODPOVEDA JEDNEJ KOLEKCII NA TYZDEN A 26 NASOBNEMU VZRASTU CELKOVEJ PRODUKCIE.

Z POHLADU SAMOSTATNYCH KUSOV OBLECENIA, ABY SME BOLI KONKRETNEJSI, NAPR. JEDEN KABAT PREJDE RUKAMI ASPON 140 PRACOVNIKOV FABRIKY POKIAL SA DOSTANE NA EXPORT DO CIELOVEJ PREDAJNE. V TOM JE POTREBNE VIDIET NA JEDNEJ STRANE ENVIRONMENTALNY DOPAD, TEDA HEKTOLITRE VODY, POTREBNE NA SPRACOVANIE LATOK, ICH FARBENIE, OCISTENIE AZ PO UPLNU FINALIZACIU PRODUKTU. NEZAKONNE VYPUSTANIE ODPADOVYCH TOXICKYCH LATOK DO VEREJNYCH, CASTOKRAT (KEDYSI) PITNYCH VOD A OVZDUSIA. NEHOVORIAC O ZDRAVOTNYCH NASLEDKOCH TOHTO NEUVAZENEHO KONANIA KORPORACII – OBLECENIE S OBSAHOM TZV. AZOFARBIV, TEDA TAZKYCH KOVOV (CU, AL, CR), KTORE PRI NOSENI UVOLNUJU DO TELA KARCINOGENNE LATKY SPOSOBUJUCE ROZNE ZDRAVOTNE TAZKOSTI OD EKZEMOV, ZATAZENIA PECENE, OBLICIEK, NEGATIVNY VPLYV NA ZLAZY I FATALNE NASLEDKY V TEHOTENSTVE PRENESENE NA PLOD CI RAKOVINA.

ABY VYROBCOVIA PREDCHADZALI POKRCENIU TOVARU POCAS TRANSPORTU SU VECI NAPUSTANE FORMALDEHYDOM. VO SVETE SA DENNE VYHADZUJU TONY OBLECENIA LEN PRE NAS NENASYTNY HLAD A NEUHASINAJUCA TUZBA PO STALE VACSOM A VACSOM MNOZSTVE NOVEHO OBLECENIA, Z KTOREHO BY SME DOKAZALI ZUZITKOVAT, TEDA RECYKLOVAT ALEBO UPCYKLOVAT A ZNOVA NOSIT (AZ 95 PERCENT). BOHUZIAL, REALITA JE TRAGICKEJSIA AKO BY SA MOHLO ZDAT – V SUCASNOSTI TAKTO VYUZIVAME LEN 1 PERCENTO OBLECENIA.

DOMACI MILACIKOVIA (SPOLOCENSKE ZVIERATA)

AJ MAJITELIA DOMACICH MILACIKOV BY MALI MYSLIET NA NASU PLANETU A&NBSP;V&NBSP;RAMCI MOZNOSTI SA SNAZIT ASPON TROCHU MINIMALIZOVAT ODPAD. VED PODLA NIEKTORYCH STUDII PUTUJE JEDNA PATINA SVETOVEJ PRODUKCIE MASA A&NBSP;RYB PRAVE NA KRMENIE DOMACICH MAZNACIKOV, PRICOM CHOV ZVIERAT NA MASO JE CISLO DVA V&NBSP;PRODUKCII SKLENIKOVYCH PLYNOV.

PRETO PONUKAME PAR TIPOV NA UDRZATELNEJSI ZIVOT SO PSOM, ALEBO NAD CIM SA MOZETE ZAMYSLIET. CESTA „VSETKO ALEBO NIC“ NIE JE NAJLEPSIA VARIANTA. AJ MALE KROKY VACSIEHO POCTU LUDI MAJU VELKU HODNOTU.

NAKUPUJTE LOKALNE – CI UZ KRMITE MASOM ALEBO GRANULAMI, POKIAL MATE MOZNOST VOLIT LOKALNY ZDROJ KRMIVA, MASO ZO SLOVENSKYCH CHOVOV ALEBO GRANULKY VYRABANE NA SLOVENSKU, JE TO SKVELA VOLBA!

NIE KAZDE MASKRTKY MAJU UVEDENU KRAJINU POVODU, TAK MOZNO SKUSTE ZAPATRAT ODKIAL TIE VASE OBLUBENE DOBROTY POCHADZAJU, A&NBSP;ZAMYSLIET SA NAD TYM, CI NEEXISTUJE ALTERNATIVA VYROBENA NA SLOVENSKU.

INVESTUJTE DO KVALITY – KUPOVAT RADSEJ MENEJ, ALE KVALITEJSIE, DAVA OBROVSKY ZMYSEL. VASI PSY NEPOTREBUJU MAT OSEM SAD VODOK S&NBSP;OBOJKAMI ANI OBROVSKU KOPU HRACIEK, POTREBUJU PREDOVSETKYM POZORNOST.

JE TO ROVNAKE, AKO NAPRIKLAD S&NBSP;TRICKAMI PRE NAS LUDI. KED SI KUPIME JEDNO DRAHSIE, KVALITNEJSIE, PRAVDEPODOBNE NAM VYDRZI DLHSIE AKO TRICKO Z&NBSP;FAST FASHION OBCHODU.

V&NBSP;DLHODOBOM MERADLE TO TAK DAVA ZMYSEL NIELEN PRE NASU PLANETU, ALE AJ PRE NASU PENAZENKU.

DBAJTE NA VYBER KOZMETIKY A&NBSP;ANTIPARAZITIK – PSY SAMOZREJME VYZADUJU CAS OD CASU AJ STAROSTLIVOST O&NBSP;SRST, OCHRANU PRED PARAZITMI A&NBSP;POD. I&NBSP;V&NBSP;TEJTO TEME SA ALE MOZEME ZAMERAT NA EKOLOGICKEJSI PRISTUP.

AKO V&NBSP;KOZMETIKE, TAK MEDZI ANTIPARAZITNYMI PRIPRAVKAMI EXISTUJU AJ PRIRODNE ALTERNATIVY.

“EKO” SACKY? – POVEDZME, ZE VENCITE 2X ZA DEN. TO JE 14 KOPOK ZA TYZDEN, VCELKU SOLIDNE MINOVE POLE. V TAKOM VELKOM MESTE, NAPRIKLAD PRI EVIDOVANYCH 83 TIS. PSOCH. TO JE KALAMITA. PRETO ZBIERAME! PRECO NA TOM ZALEZI?

PRETOZE NA FEKALIE NIE JE BEZNA INFRASTRUKTURA ZBERU VEREJNYCH ODPADKOV PRIMARNE STAVANA. A TIE TISICKY PLASTOVYCH SACKOV S PSIMI BOBKAMI VO VNUTRI, KTORE NA SKLADKE PEKNE ZREJU, V PORIADKU NIE SU. SITUACIA NEBUDE OMNOHO LEPSIA, KED PLASTOVE SACKY NAHRADIME TYMI “EKO”, Z RECYKLOVATELNYCH MATERIALOV. STALE TO BUDE LEN KOPKA VYKALOV A STALE SKONCI NA SKLADKE. TAK CO INEHO?

KOMPOST? ZATIAL, CO BY SME VAM MOHLI PONUKNUT UNIVERZALNU ODPOVED – ZARIADTE SI KOMPOST (TYM SA NIC POKAZIT NEDA), TROCHU SI TUTO PROBLEMATIKU PRIBLIZME. DO KOMPOSTU BY PSIE VYKALY TAKTIEZ PATRIT NEMALI. IDE O TO, ZE PODMIENKY ROZKLADU NIE SU VO VACSINE DOMACICH KOMPOSTOV IDEALNE NA SPRACOVANIE EXKREMENTOV. ABY STE NEUTRALIZOVALI VSETKY TIE BAKTERIE, POTREBOVALI BY STE SKUTOCNE DOBRY PREVZDUSNENY KOMPOST, PREHADZOVANY POVEDZME 5X DO ROKA, V KTOROM NAVIAC TEPLOTA VYVOLANA TLENIM PRESIAHNE ASPON 55°C. CO SA V DOMACICH PODMIENKACH DOST OBTIAZNE ZISTUJE A UDRZUJE. VYSLEDNY KOMPOST NAVIAC NIKDY NEBUDE VHODNY PRE HNOJENIE KLASICKYCH ZELENINOVYCH ZAHONOV ALEBO NA PLNENIE KVETINACOV. RIZIKO KONTAMINACIE TOTIZ PRETRVAVA. MOZETE NIM TAK MAXIMALNE OZIVIT TRAVNIK ALEBO PRILEPSIT OVOCNYM STROMCEKOM.

AKE JE TEDA IDEALNE RIESENIE? TO, KTORE ZATIAL NEMAME. CHCELO BY TO CELOPLOSNY CENTRALNY SYSTEM NA ZBER EXKREMENTOV, PRI KTOROM BY KAZDA HROMADKA, DOBRE ZABALENA DO KOMPOSTOVATELNEHO ALEBO RECYKLOVATELNEHO SACKU ZAMIERILA DO ZBERNEJ BUNKY A V TEJ BY POTOM PUTOVALA DO NEDALEKEJ KOMPOSTARNE S BIOPLYNOVOU STANICOU. TAM BY SA PSI ODPAD ZNESKODNOVAL A ESTE BY SA Z NEHO ZISKAVALA ENERGIA. TO BY SME MOHLI POVAZOVAT ZA RIESENIE PROBLEMU SO PSIM ODPADOM DO BUDUCNA.

SPLACHUJTE! - PSIE KOPKY, KTORE PRI VENCIACEJ PRECHADZKE SI ZBIERAME A ODNESME DOMOV. A AZ BUDE VHODNA CHVILA, NAKRMIME SVOJ ZACHOD. KANALIZACIA JE NA ZNECISTUJUCE FEKALIE STAVANA A NIEKDE NA JEJ KONCI CAKA CISTIAREN ODPADOVYCH VOD, KTORA SI VIE PORADIT S TRUSOM A NAJROZNEJSIMI VYKALMI. OBVYKLE PRITOM DOJDE AJ NA TO ENERGETICKE ZHODNOTENIE.

ZAVER? ZBIERAJTE A SPLACHUJTE! PSIE BOBKY ROZHODNE ZBIERAT, DOMA AJ VONKU, NA ZAHRADE, V PARKU, NA POLI I V LESE. ROZHODNE TREBA ZBIERAT AJ DO PLASTOVYCH SACKOV, ASPON IM PREDLZITE DOBU ZMYSLUPLNEHO VYUZITIA. A POTOM TIE BOBKY, NIE SACKY, SPLACHITE DO ZACHODU. ANO, ASI TO ZVYSI VASU SPOTREBU VODY. ALE PES JE TAK TROCHU CLEN DOMACNOSTI, TAKZE S NEJAKYMI TYMI VYDAJMI NAVIAC SA MUSI POCITAT.

PODELTE SA SO SVOJIM PSOM – MNOHO BYLINIEK MOZU DOSTAT DO KRMENIA AJ VASI PSY. NAPRIKLAD VAM OSTANE MRKVA ALEBO TROCHA RYZE Z&NBSP;JEDLA. ISTOTNE VAM BUDE PSIK VDACNY, ZE SA S&NBSP;NIM PODELITE. ZOZNAM POTRAVIN VHODNYCH A&NBSP;NEVHODNYCH PRE VASICH PSICH KAMOSOV NAJDETE VSADE VELA.

VHODNE BYLINKY PRE PSY

CO-MOZE-A-NEMOZE-JEST-PES

AKA STRAVA SKODI PSIKOM

HTTPS://WWW.ZOOHIT.SK/MAGAZIN/PSY/VYZIVA-PSOV/AKA-STRAVA-BEZNA-PRE-LUDI-SKODI-PSOM

ZVYSKY OD OBEDA - DO MISKY BY MALI SAMOZREJME DOSTAVAT LEN TAKE JEDLO, KTORE JE URCENE PRIAMO PRE NICH. MASKRTY SU SAMOZREJME CAS OD CASU DOVOLENE, HLAVNE KED PRISPIEVAJU KU ZDRAVIU VASHO MILACIKA.

NIEKTORE POTRAVINY, KTORE LUDIA JEDIA, SU PRE PSOV SKODLIVE ALEBO DOKONCA JEDOVATE, PRETO BY STE MALI MAT PREHLAD O TOM, KTORE Z&NBSP;NICH PSOVI PODAVAT MOZETE A KTORYM BY STE SA MALI OBLUKOM VYHYBAT.

V&NBSP;PRIPADE, ZE PES ZOZERIE NIECO, CO NEMAL JEST, JE NAJLEPSIM RIESENIM VYHLADAT OKAMZITE VETERINARA. TEN SA VAS BUDE PYTAT, AKO JE TO DLHO, CO PES DANU POTRAVINU ZJEDOL A KOLKO SI Z&NBSP;NEJ VZAL. NA ZAKLADE TYCHTO INFORMACII STANOVI LIECBU.

NIEKEDY JE PRE PSIKA UZ PRILIS NESKORO, PRETO SA SNAZTE BEZPODMIENECNE ZABRANIT TOMU, ABY PES PRISIEL S&NBSP;NEVHODNYMI POTRAVINAMI DO KONTAKTU A AK K&NBSP;TOMU DOJDE, TAK JEDNAJTE OKAMZITE, ABY BOLO MOZNE ZVIERA ZACHRANIT.

&NBSP;

VENCENIE - AJ VENCENIE PSOV MOZE MAT PRIVLASTOK EKOLOGICKE. PYTATE SA, AKA JE SPOJITOST EKOLOGIE S KAZDODENNYM VENCENIM PSOV? VIAC AKO SI MYSLITE.

NESVEDOMITE VENCENIE MOZE VIEST K PRIRODNEJ KATASTROFE A K OHROZENIU NASHO ZDRAVIA, AKO AJ ZDRAVIA NASICH PSICH MILACIKOV.&NBSP;VACSINA OBYVATELOV SA AJ NADALEJ NAZDAVA, ZE VENCENIE SPOCIVA V TOM, ABY SME HO VYKONAVALI PRAVIDELNE, PSA PRI TOM DRZALI NA VODZKE A STALE MALI PRI SEBE VRECKA NA EXKREMENTY.

POZBIERAT ZA SVOJIM PSOM A OBSAH VYHODIT DO KOSA SPECIALNE URCENEHO NA TENTO ODPAD. KED SA TAKYTO KOS NA NASEJ BEZNEJ TRASE VENCENIA NEVYSKYTUJE, HADZEME VRECKO DO NAJBLIZSIEHO KLASICKEHO KOSA A VEC JE PODLA NAS VYBAVENA. CO JE TEDA SPRAVNE? AKE JE IDEALNE RIESENIE?

EKOSACKY-KOMPOSTSPLACHOVANIE

HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/ZERO-WASTE-DOMACI-MILACIKOVIA

SAMOZREJME AJ V&NBSP;SUVISLOSTI S&NBSP;PRODUKTAMI PRE PSY VZNIKAJU HORY ODPADU, KTORY SA DA ALE TIEZ MINIMALIZOVAT.

ZVLAST S MASKRTAMI/POCHUTKAMI SA SPAJA VELKE MNOZSTVO ZBYTOCNEHO PLASTU, TAK POKIAL MOZETE, DAJTE DORAZ I&NBSP;NA TO, V&NBSP;AKOM OBALE SA PREDAVA VYROBOK, KTORY KUPUJETE, ALEBO ZVAZTE NAKUP VACSIEHO BALENIA.

PRI SPRAVNOM SKLADOVANI VACSINA VECI VYDRZI.

INVESTUJTE DO KVALITY – KUPOVAT RADSEJ MENEJ, ALE KVALITNEJSIE, DAVA OBROVSKY ZMYSEL. VASI PSY NEPOTREBUJU MAT OSEM SAD VODZOK S&NBSP;OBOJKAMI ANI OBROVSKU KOPU HRACIEK, POTREBUJU PREDOVSETKYM POZORNOST. JE TO ROVNAKE, AKO NAPRIKLAD S&NBSP;TRICKAMI PRE NAS LUDI.

KED SI KUPIME JEDNO DRAHSIE, KVALITNEJSIE, PRAVDEPODOBNE NAM VYDRZI DLHSIE AKO TRICKO Z&NBSP;FAST FASHION OBCHODU.

V&NBSP;DLHODOBOM MERADLE TO TAK DAVA ZMYSEL NIELEN PRE NASU PLANETU, ALE AJ PRE NASU PENAZENKU.

RIESTE MATERIALY – MIESTO PLYSAKA Z&NBSP;POLYESTERU MOZETE PSIKOVI ZADOVAZIT NAPRIKLAD HRACKU Z&NBSP;PRIRODNYCH MATERIALOV A&NBSP;MIESTO KLASICKEJ LOPTICKY SA POOBZERAJTE PO TYCH, KTORE SU VYROBENE Z&NBSP;GUMY Z&NBSP;RYZOVYCH SUPINIEK A&NBSP;POD. ROVNAKO TAK VODZKY A&NBSP;OBOJKY MAJU MNOHO VARIANT. OBLUBENE SU TAKE MATERIALY AKO PINATEX, VEGANSKA ALTERNATIVA KOZE, ALEBO NAPRIKLAD LANOVE LANO.&NBSP; VELKOU NOVINKOU NA TRHU SU AJ KONOPNE OBOJKY VHODNE AJ PRE PSIKY, KTORE MAJU RADY VODU ALEBO SU PRILIS AKCNE.

POZICIAVAJTE SI – ROVNAKO AKO KAZDY Z&NBSP;NAS NEPOTREBUJE MAT DOMA KOMPLETNE VYBAVENU DIELNU, KED VRTA POLICKU RAZ DO ROKA, MOZNO ANI PRE NASE PSY NEPOTREBUJEME MAT VSETKO NEUSTALE K&NBSP;DISPOZICII. POKIAL SA NAPRIKLAD VYDATE NA VODU I&NBSP;S&NBSP;VASIM PSIKOM, ALE VIETE, ZE VIAC, AKO JEDEN KRAT ZA ROK TO NEBUDE, SKUSTE SI PLAVACIU VESTU POZICAT OD KAMARATA S ROVNAKO VELKYM PSOM.

KRMIVO-A-GRANULE-PRE-PSOV/PRISLUSENSTVO-PRE-PSOV/HRACKY-PRE-PSOV/

VYROB SI SAM – DOMACA VYROBA VSETKEHO MOZNEHO JE JEDNOZNACNE SKVELA ZABAVA NIELEN V&NBSP;DOBACH PANDEMIE. SVOJMU PSIKOVI MOZETE VYMYSLIET NAPRIKLAD HLAVOLAM Z&NBSP;RULICIEK OD TOALETNEHO PAPIERA, ALEBO UPIECT SUSIENKY AKO PAMLSOK. DOMA SA DA VYROBIT AJ ZUBNA PASTA PRE PSA A&NBSP;MNOHO INYCH VYCHYTAVOK.&NBSP; POKIAL HLADATE NA PINTERESTE, STACI ZADAT HESLO „DIY FOR DOG“ A&NBSP;VYHODI VAM MNOZSTVO MOZNOSTI A&NBSP;INSPIRACII.

HRATE-SA-SO-SVOJIM-PSOM

MACKY SU VELMI ZVEDAVE, HRAVE A SIKOVNE TVORY.

MALOKTORA SA NEHRA CI NEMA ZAUJEM O INTERAKCIU S INOU MACKOU ALEBO CLOVEKOM. HRY MAJU V ZIVOTNYCH OBDOBIACH MACKY ROZNY VYZNAM. PROSTREDNICTVOM NICH SA UCIA MACACIM ZVYKLOSTIAM A PRAVIDLAM, BUDUJU SI SOCIALNE VAZBY A NASLEDNE ICH UPEVNUJU, CIBRIA SI LOVECKE INSTINKTY. ROVNAKO IM HRY A HRACKY KRATIA CHVILE SAMOTY A BRANIA VZNIKU PROBLEMOVEHO SPRAVANIA.

JEDNODUCHE HRACKY PRE MACKY

5 JEDNODUCHYH RAD HRACKY PRE MACKY

AKO-VYROBIT-HRACKY-PRE-MACKY-Z-BEZNYCH-DOMACICH-POTRIEB

HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/ZERO-WASTE-DOMACI-MILACIKOVIA

PODPORUJ UTULKY – VELMI DOBRE VIEME, ZE ADOPCIA PSIKA NIE JE PRE KAZDEHO A&NBSP;NIEKTO Z&NBSP;AKEHOKOLVEK DOVODU UPREDNOSTNUJE URCITE PLEMENO. ZAROVEN ALE TAKE DLHODOBE PODPOROVANIE UTULKOV ROZNYMI FORMAMI PRISPEVKOV, CI UZ FINANCNYCH ALEBO MATERIALNYCH, DOKAZE SKVALITNIT ZIVOT OPUSTENYM PSIM DUSICKAM. NAPRIKLAD TAKE STARE DEKY ALEBO PERINY „PADNU NA URODNU PODU“ A&NBSP;MIESTO TOHO, ABY SKONCILI V&NBSP;ODPADKOVOM KOSI, POMOZU INYM. POKIAL STE ASPON TROCHU OTVORENI ADOPCIAM PSIKA, SKUSTE SI ZISTIT VIAC INFORMACII, ZAUVAZOVAT NAD TYM, ALEBO SA NAPRIKLAD POOBZERAT PO ORGANIZACIACH, KTORE SA ZAMERIAVAJU NA UMIESTNOVANIE PSOV KONKTRETNEHO PLEMENA.

PRECO SI TEDA RADSEJ VYBRAT PSIKA Z UTULKU?

• ZACHRANIS TAK MINIMALNE JEDEN DALSI ZIVOT.
• PSIKY Z UTULKU SI V ZIVOTE PRESKAKALI VSELICIM. O TO VIAC SA DOKAZU ODVDACIT ZA LASKU, KTORU IM POSKYTNES.
• AK SI VYBERIES DOSPELEHO PSIKA, NEMUSIS HO TRENOVAT A CVICIT. VACSINOU SA O TO V UTULKU POSTARAJU SAMI.
• AK SI RAZ ADOPTUJES PSIKA, ZISKAS VERNEHO PRIATELA NA CELY ZIVOT.
• VIES, DO COHO IDES. ZAMESTNANCI UTULKU PSIKA DOVERNE POZNAJU, VEDIA, AKO SA SPRAVA A CO OD NEHO MOZES OCAKAVAT.
• INSPIRUJES TYM LUDI VO SVOJOM OKOLI, KTORI SA MOZNO TIEZ ROZHODNU PRE ADOPCIU.&NBSP;
• AK SA POZERAS NA HODNOTU PENAZI, V PODSTATE USETRIS. ZA STENIATKA S PAPIERMI BY SI DALA NIEKOLKO STOVIEK EUR.

&NBSP;

SUCASNE INTENZIVNE POLNOHOSPODARSTVO CASTO NEPROSPIEVA PRIRODE, ANI NASMU ZDRAVIU. Z ROZLAHLYCH LANOV POLI JE SPLAVOVANA URODNA PODA, CHYBAJU MEDZE A ZIVE PLOTY PRE PRIRODZENY ZIVOT VTAKOV CI DROBNEJ ZVERI, VO VELKOKAPACITNYCH CHOVOCH TRPIA V ZLYCH PODMIENKACH NATLACENE MILIONY HOSPODARSKYCH ZVIERAT. PREDOVSETKYM ALE STALE RASTUCE MNOZSTVO UMELYCH HNOJIV A CHEMICKYCH POSTREKOV ZHORSUJE KVALITU POTRAVIN, KTORE JEME. PRETO SA V ZAHRANICI AJ U NAS CORAZ VIAC ROZVIJA EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO, KTORE VZNIKALO OD 60. ROKOV 20. STOROCIA AKO REAKCIA NA ZNECISTOVANIE ZIVOTNEHO PROSTREDIA. EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO NEPOUZIVA RIZIKOVE CHEMICKE LATKY A ZAISTUJE DOSTOJNE PODMIENKY PRE CHOVANE ZVIERATA. VYROBKY POCHADZAJUCE Z TAKYCHTO EKOLOGICKYCH FARIEM SU OZNACOVANE AKO BIOPOTRAVINY.

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/ZUS_2/DOC02117220211214135430_001_ZMENSENA_2_.JPG ALT="BIO" WIDTH="160" HEIGHT="112" />

CO JE TO VLASTNE BIO A CO MI MOZE PRINIEST?

SLOVO BIOPOTRAVINY MA PRESNY VYZNAM. BIOPOTRAVINY SU VYROBENE Z RASTLIN, ZIVOCICHOV A ICH PRODUKTOV PESTOVANYCH, CHOVANYCH A SPRACOVANYCH PODLA ZAKONA O EKOLOGICKOM POLNOHOSPODARSTVE C.421/2004Z.Z.BIOPOTRAVINY NEOBSAHUJU ZVYSKY PESTICIDOV, PRIEMYSELNYCH HNOJIV A ANTIBIOTIK, PRETOZE SA NESMU ZVIERATAM PRIDAVAT DO POTRAVY. PRI SPRACOVAVANI BIOPRODUKTOV JE ZAKAZANE POUZIVAT CHEMICKE ADITIVA (UMELE FARBIVA, SLADIDLA, KONZERVACNE LATKY ALEBO SYNTETICKE DOCHUCOVADLA) A METODY AKO IONIZUJUCE OZAROVANIE ALEBO GENETICKE INZINIERSTVO. NAVIAC SU CELU CESTU Z POLA AZ NA PULT OBCHODU PRISNE SLEDOVANE KONTROLNYMI ORGANIZACIAMI PRE EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO.

NIEKOLKO RAD NA ZAVER

• UPREDNOSTNUJTE SLOVENSKE VYROBKY, DOMACU STRAVU A&NBSP;MIESTNE SPECIALITY.
• PRI NAKUPE UPREDNOSTNUJTE MENSIE SUKROMNE OBCHODY S&NBSP;POTRAVINAMI.
• ZASOBUJTE SA PRIAMO U&NBSP;EKOPOLNOHOSPODAROV Z&NBSP;VASHO OKOLIA.
• STANTE SA CLENOM BIOKLIBU ALEBO ZALOZTE S&NBSP;PRIATELMI SVOJ VLASTNY.
• KUPUJTE MIESTNE BIOPOTRAVINY, KEDYKOLVEK JE TO MOZNE.
• VYTVORTE SKUPINU ODBERATELOV A&NBSP;OBJEDNAVAJTE SI KVALITNE SLOVENSKE POTRAVINY VO VELKOM PRIAMO U&NBSP;VYROBCOM.
• NAKUPUJTE NA TRZNICI OD NASICH PESTOVATELOV A&NBSP;ZAHRADKAROV A&NBSP;NIE U&NBSP;PREDAJCOV NAKUPUJUCICH ZELENINU A&NBSP;OVOCIE Z&NBSP;VELKOOBCHODOV.
• PESTUJTE A&NBSP;ZAHRADNICTE SAMI, JE TO OSVEDCENY SPOSOB, AKO DOSTAT NA SVOJ STOL CERSTVE MIESTNE BIOPOTRAVINY.

BIODIVERZITA

BIODIVERZITA ALEBO BIOLOGICKA DIVERZITA (ANGL. BIOLOGICAL DIVERSITY) JE ROZMANITOST ZIVOCISNYCH ALEBO RASTLINNYCH DRUHOV. OVPLYVNUJE JU NADMORSKA VYSKA, KLIMA, RELIEF, DOSTUPNOST VODY, HORNINOVE PODLOZIE ALE AJ ZASAHY CLOVEKA. BIOLOGICKA DIVERZITA PREDSTAVUJE ROZNOST ZIVOTA. EXISTUJE MNOHO DEFINICII BIODIVERZITY. V KAZDOM PRIPADE ALE TREBA ZDORAZNIT, ZE SA JEDNA O ZLOZITY NIEKOLKOUROVNOVY JAV PREBIEHAJUCI VSADE NA SVETE.

SVETOVY FOND OCHRANY PRIRODY DEFINOVAL V ROKU 1989 BIODIVERZITU AKO „BOHATSTVO ZIVOTA NA ZEMI, MILIONY RASTLIN, ZIVOCICHOV A MIKROORGANIZMOV, VRATANE GENOV, KTORE OBSAHUJU, A ZLOZITE EKOSYSTEMY, KTORE VYTVARAJU ZIVOTNE PROSTREDIE“ (PREKLAD PODLA KINDLMANNA A JERSAKOVE). JE TO VELMI DOLEZITY PROCES I PRE BUDUCE GENERACIE A TAKTIEZ JE VELMI KREHKY. NARUSENIE JEDNEJ ZLOZKY (PROSTREDIE, BIOM, PREDATOR...) MOZE VIEST AZ K VYHYNUTIU NIEKOLKYCH DRUHOV, KTORE SU OD NICH ZAVISLE.

PESTUJETE VO VLASTNEJ ZAHRADKE V MALOM ALEBO NAOPAK NEMATE K&NBSP;PESTOVANIU VLASTNYCH PRODUKTOV DOSTATOCNY PRIESTOR? PODPORTE MIESTNYCH FARMAROV A&NBSP;USETRITE NA CERSTVYCH A&NBSP;KVALITNYCH BIOPRODUKTOCH. PODELTE SA.

PODPORUJETE DOMACICH FARMAROV?

A&NBSP;TEDA VYROBCOV POTRAVIN Z&NBSP;NEDALEKEJ ZAHRADY, VASHO REGIONU CI KRAJINY POVODU. PODPORA MIESTNYCH FARMAROV MA NIEKOLKO VYHOD.

• POSILNUJETE MIESTNU EKONOMIKU.
• MIESTE = CERSTVE. OVOCIE A&NBSP;ZELENINA SA ZBERAJU, KED SU DOZRETE A&NBSP;TEDA PLNE CHUTI, NEDOZRIEVAJU CESTOU NA PULT DO PREDAJNE.
• MIESTNI FARMARI MNOHOKRAT PONUKAJU BEZKONKURENCNU KVALITU. KUPU OZNACENIA SI VSAK NEMOZU DOVOLIT. TO VSAK NEZNAMENA, ZE ICH POTRAVINY NIE SU EKOLOGICKE. KOMUNIKUJTE S&NBSP;MIESTNYMI FARMARMI A&NBSP;SPOZNAJTE PROCES PESTOVANIA PRODUKTOV, KTORE KONZUMUJETE.

PRECO BY SOM MAL INVESTOVAT DO ZELENINY Z&NBSP;TRHU NEZ DO ZELENINY V&NBSP;KONKURENCNOM OBCHODE?

BIOPOTRAVINY SU NAROCNEJSIE NA PRACU, PRETOZE POLNOHOSPODARI NEPOUZIVAJU PESTICIDY CI CHEMICKE HNOJIVA. STAROSTLIVOST O&NBSP;NE SI TEDA VYZADUJE VIAC CASU A&NBSP;ENERGIE. BIO CERTIFIKACIA A UDRZIAVANIE TEJTO ZNACKY TIEZ VYZADUJE ISTU INVESTICIU. EKOLOGICKE KRMIVO PRE ZVIERATA MOZE STAT DVAKRAT VIAC NEZ BEZNE DOSTUPNE. EKOLOGICKE FARMY BYVAJU MENSIE NEZ KONVENCNA KONKURENCIA, CO ZNAMENA, ZE FIXNE NAKLADY A REZIJNE NAKLADY MUSIA BYT DISTRIBUOVANE V MENSICH OBJEMOCH PRODUKCIE. VACSINA ORGANICKYCH FARIEM JE PRILIS MALA NA PRIJEM VLADNYCH DOTACII ALEBO DOTACII EUROPSKEJ UNIE. MOZU SA VSAK ROZRASTAT AJ PROSTREDNICTVOM VASEJ PODPORY ICH PRODUKCIE.

AKO USETRIT NA BIOPOTRAVINACH?

BIOPOTRAVINY SU CASTO DRAHSIE AKO BEZNE POTRAVINY, DOSTUPNE V&NBSP;OBCHODOCH. AVSAK AJ KUPOU BIOPOTRAVIN NEMUSITE VYCHADZAT ZO SVOJHO MESACNEHO ROZPOCTU. FARMARSKE TRHY SU JEDNOU Z&NBSP;LACNEJSICH VARIANT KUPY ZDRAVYCH POTRAVIN. MNOHO MIEST (NAJMA V&NBSP;ZAHRANICI, ALE POMALY UZ AJ U&NBSP;NAS DOMA) HOSTI FARMAROV ZO SIROKEHO OKOLIA NA PRAVIDELNEJ TYZDENNEJ BAZE. PRIAMO TAK POD HOLYM NEBOM MIESTNI BIOPESTOVATELIA PREDAVAJU CERSTVE, CHUTNE A ZDRAVE PRODUKTY. CASTO TU NAJDETE POTRAVINY, ZA KTORE ZAPLATITE MENEJ, NEZ V&NBSP;KOMERCNOM SUPERMARKETE. DALSIM SPOSOBOM, AKO USETRIT, JE KUPA SEZONNYCH POTRAVIN. OVOCIE A&NBSP;ZELENINA MAJU LEPSIE CENY, KED SU V&NBSP;SEZONE, NAVYSE SU VTEDY CERSTVE A&NBSP;PLNE CHUTI.

BIOPRODUKTY SU SETRNE NIELEN K&NBSP;VASMU ZDRAVIU A&NBSP;KONDICII VASHO ORGANIZMU, ALE AJ K&NBSP;ZIVOTNEMU PROSTREDIU NAVOKOL. BERU SI Z&NBSP;NEHO LEN TOLKO, KOLKO IM SAME DAVA A&NBSP;TUTO INVESTICIU MU OPATOVNE VRACAJU, EKOLOGICKYM KOMPOSTOVANIM, HNOJENIM A&NBSP;OPATOVNYM SADENIM NA ODDYCHNUTEJ A&NBSP;ZREGENEROVANEJ PODE

AKTUALNE ZNENIA PRAVNYCH PREDPISOV NAJDETE OFICIALNEJ STRANKE&NBSP;HTTPS://WWW.SLOV-LEX.SK/DOMOV

HTTP://WWW.POTRAVINYSLOVENSKA.SK/

V OBLASTI NEDALEKO SPANIELSKEHO MESTA ALMERIA JE NAJVACSIA KONCENTRACIA SKLENIKOV NA SVETE. TIETO SKLENIKY ZABERAJU UZEMIE 26 000 HEKTAROV (ROVNA SA VELKOSTI OSTROVA MALTA). TUTO OBLAST NAZYVAJU MIESTNI “MORE PLASTOV”. PRACUJE TU MNOZSTVO LEGALNYCH A NELEGALNYCH MIGRANTOV V PODMIENKACH, KTORE NERESPEKTUJU LUDSKU DOSTOJNOST.

PRIBEH: NEOCAKAVANA (NIZKOUHLIKOVA) VECERA

A&NBSP;AKO TO VLASTNE JE?

PODLA VYKLADOVEHO SLOVNIKA POJMOV SUVISIACICH SO SPOLOCNOU POLNOHOSPODARSKOU POLITIKOU EUROPSKE UNIE POTRAVINOVA MILA PREDSTAVUJE VZDIALENOST, KTORU MUSIA POTRAVINY PRECESTOVAT OD VYROBCU AZ K SPOTREBITELOVI. KONCEPT POTRAVINOVYCH MIL VZNIKOL V ROKU 1990 VO VELKEJ BRITANII A JE TO JEDNA Z OBLASTI POSUDZOVANIA ENVIRONMENTALNEHO DOPADU POTRAVIN NA ZIVOTNE PROSTREDIE. AK BY SI SPOTREBITELIA VYBERALI POTRAVINY OD MIESTNYCH DODAVATELOV, POMOHLI BY TAK ZNIZIT MNOZSTVO SKLENIKOVYCH PLYNOV, KTORE VZNIKAJU PRI PREPRAVE POTRAVIN ZO VZDIALENYCH OBLASTI (NAPR. EXOTICKE PLODY ALEBO POTRAVINY, KTORE SU DOSTUPNE AJ Z LOKALNYCH ZDROJOV, ALE NAPRIEK TOMU SA DOVAZAJU CEZ POLOVICU ZEMEGULE).

ZDROJ: POTRAVINOVA MILA

ZJEDNODUSENE POVEDANE POTRAVINOVE MILE JE POJEM, KTORY VYJADRUJE VZDIALENOST, AKU MUSELI POTRAVINY PRECESTOVAT, KYM SA DOSTALI DO NASEJ CHLADNICKY, RESP. NA NAS STOL. PRI VYRATANI TEJTO HODNOTY MUSIME BRAT DO UVAHY CELU CESTU, KTORU PREJDE POTRAVINA - ZO SPANIELSKA, TALIANSKA, ZO STATOV JUZNEJ AFRIKY, ALEBO JUZNEJ AMERIKY A&NBSP;POD. KED SI POROVNAME NAPR. NAKUP OVOCIA Z&NBSP;HYPERMARKETU, DO POTRAVINOVYCH MIL MUSIME ZAHRNUT AJ NASU CESTU AUTOM DO HYPERMARKETU. CASTOKRAT JE OVOCIE UPRAVENE NAPR. POVOSKOVANOU VRSTVOU – ABY SA PEKNE LESKLO. OKREM TOHO JE NA PLASTOVYCH PODNOSOCH, ALEBO V&NBSP;PLASTOVYCH KOSIKOCH, CELE UZATVORENE V&NBSP;PLASTE. TREBA MAT NA PAMATI, ZE PRI PESTOVANI, SKLADOVANI A&NBSP;PREPRAVE TYCHTO PLODIN JE POTREBNE NIEKOLKONASOBNE CHEMICKE OSETRENIE, ABY PLODINY, TENTO DLHODOBY SPOSOB SKLADOVANIA, ALE AJ PREPRAVY VYDRZALI.&NBSP; OKREM TOHO SA OVOCIE A&NBSP;ZELENINA VELMI CASTO PREPRAVUJU LETECKY, NAPR. DO EUROPY, NASLEDNE SA KAMIONMI PREPRAVUJU DO VELKOSKLADOV A&NBSP;AZ POTOM DO HYPERMARKETOV. V&NBSP;TAKYCHTO PRIPADOCH, MOZE HODNOTA POTRAVINOVYCH MIL DOSAHOVAT NIEKOLKO TISIC KM.

POTRAVINOVE MILE NIE SU VSAK JEDINYM PROBLEMOM PRI NAKUPE POTRAVIN.

DOPRAVA PREDSTAVUJE LEN JEDNU CAST UHLIKOVEJ STOPY POTRAVINY.

VYROBA, SPRACOVANIE A BALENIE SPOSOBUJU ESTE VIAC EMISII.

OKREM TOHO ZALEZI AJ NA TOM, CO JEME: RASTLINNA VYROBA ZANECHAVA MENSIU UHLIKOVU STOPU AKO MASO.

TREBA ZVAZIT NAKUP NESEZONNYCH POTRAVIN. NAPR. NAKUP RAJCIN, UHORIEK, PAPRIKY, SALATOV V&NBSP;ZIMNOM OBDOBI.

SKLENIKOVE PESTOVANIE NA SLOVENSKU MOZE BYT ENERGETICKY NAROCNEJSIE A&NBSP;SKODLIVEJSIE PRE ZIVOTNE PROSTREDIE AKO DOVOZ TYCHTO PLODIN Z&NBSP;NAJBLIZSEJ KRAJINY, KDE RASTIE V&NBSP;PRIRODZENYCH PODMIENKACH. STUDIE VIACERYCH INSTITUCII DOKAZUJU, ZE DOPRAVA ZODPOVEDA ZA IBA 10% CELKOVYCH EMISII V POTRAVINOVOM RETAZCI NAPR. V SPOJENOM KRALOVSTVE A&NBSP;V USA. OVELA VIAC SKLENIKOVYCH PLYNOV Z POTRAVINOVEHO RETAZCA POCHADZA Z PRODUKCIE POTRAVIN, SPRACOVANIA, DISTRIBUCIE A ICH SKLADOVANIA. PRODUKCIA PESTOVANA POD AFRICKYM SLNKOM A DOVEZENA DO EUROPY MOZE PRODUKOVAT NIZSIE EMISIE AKO PRODUKCIA POCHADZAJUCA Z VYKUROVANYCH SKLENIKOV V EUROPE A TRANSPORTOVANA VLAKOM ALEBO LODOU.

UHLIKOVA STOPA

ZDROJ: HTTPS://WWW.AGROINSTITUT.SK/SPP/?PL=10&ARTICLE=201&START

NA JEDNEJ STRANE JE UZASNE, ZE SI MOZEME DOVOLIT KUPOVAT CELOROCNE OVOCIE A&NBSP;ZELENINU, KTORA NIE JE U&NBSP;NAS MOMENTALNE K&NBSP;DISPOZICII. ALE MUSIME SI UVEDOMIT, ZE CENA KTORU PLATIME VO FORME SKOD NA ZIVOTNOM PROSTREDI, JE PRILIS VYSOKA. JEST JAHODY UZ V JANUARI A UHORKY CELY ROK JE MOZNE VDAKA SKLENIKOM. V OBLASTI NEDALEKO SPANIELSKEHO MESTA ALMERIA JE NAJVACSIA KONCENTRACIA SKLENIKOV NA SVETE. TIETO SKLENIKY ZABERAJU UZEMIE 26 000 HEKTAROV (ROVNA SA VELKOSTI OSTROVA MALTA). TUTO OBLAST NAZYVAJU MIESTNI “MORE PLASTOV”. PRACUJE TU MNOZSTVO LEGALNYCH A NELEGALNYCH MIGRANTOV V PODMIENKACH, KTORE NERESPEKTUJU LUDSKU DOSTOJNOST.&NBSP;

&NBSP;

ZDROJ: HTTPS://WWW.EATRESPONSIBLY.EU/SK/I-LEARN/IS-IT-THE-RIGHT-TIME-TO-EAT-STRAWBERRIES/

UHLIKOVA STOPA JE MNOZSTVO VSETKYCH VYPRODUKOVANYCH A&NBSP;VYPUSTENYCH SKLENIKOVYCH PLYNOV&NBSP;POCAS CHOVU ZVIERAT, VYROBY, SPRACOVANIA, TRANSPORTU, BALENIA, SKLADOVANIA A&NBSP;INYCH DALSICH CINNOSTI A&NBSP;PROCESOV, KTORE BOLI USKUTOCNENE PRED TYM, NEZ SA POTRAVINY DOSTALI KU KONECNEMU SPOTREBITELOVI. EXISTUJU ROZNE DRUHY SKLENIKOVYCH PLYNOV (METAN,&NBSP; CO2, FREONY, OZON), KTORE ROZDIELNE PRISPIEVAJU K&NBSP;SKLENIKOVEMU EFEKTU. Z&NBSP;TOHTO DOVODU BOL VYTVORENY TZV.&NBSP;EKVIVALENT CO2, KTORY URCUJE, AKE MNOZSTVO CO2 MA ROVNAKY EFEKT AKO PRISLUSNY PLYN. NAPRIKLAD OXID UHLICITY (CO2) MA EKVIVALENT 1. ALE FREONY MAJU EKVIVALENT 7500. JEDNA MOLEKULA FREONU MA ROVNAKY EFEKT NA ZIVOTNE PROSTREDIE AKO 7 500 MOLEKUL CO2. UHLIKOVA STOPA SA MERIA POMOCOU TZV. LCA KONCEPTU (LCA – LIFE CYCLE ASSESMENT).&NBSP; LCA SA TEDA NEOBMEDZUJE LEN NA SKLENIKOVE PLYNY, ALE I&NBSP;NA SPOTREBU VODY, VPLYV EUTROFIZACIE (VPLYV ZNECISTOVANIA VOD NADMERNYM MNOZSTVOM ZIVIN) A&NBSP;POD.

AK SA ZAMERIAME NA SKLENIKOVE PLYNY VZNIKAJUCE V&NBSP;POLNOHOSPODARSTVE A&NBSP;POTRAVINARSTVE, IDE PRIMARNE O&NBSP;3 PLYNY:

OXID UHLICITY (CO2) VZNIKA PREMENOU EKOSYSTEMOV, V&NBSP;KTORYCH JE CO2 ZADRZIAVANY (LESY A LUKY) A NEGATIVNYMI JAVMI, PRI KTORYCH DOCHADZA K&NBSP;UVOLNOVANIU CO2 Z&NBSP;TYCHTO EKOSYSTEMOV – POZIARE, VELKOPLOSNE VYRUBY. ALE AJ Z POHONNYCH HMOT POUZIVANYCH STROJOV, SPOTREBOVANEJ ENERGIE NA VYROBU HNOJIV A&NBSP;PESTICIDOV.

OXID DUSNY (N2O) – SA UVOLNUJE Z&NBSP;POUZIVANYCH HNOJIV A&NBSP;V&NBSP;ZIVOCISNEJ VYROBE.

METAN (CH4) SA UVOLNUJE V&NBSP;ZIVOCISNEJ VYROBE (Z&NBSP;EXKREMENTOV ZVIERAT), Z&NBSP;RYZOVYCH POLI, ZO SKLADOK ODPADU.

&NBSP;

NA TOMTO GRAFE JE ZOBRAZENYCH 29 DRUHOV POTRAVIN A&NBSP;STOPA, KTORU ZAS SEBOU ZANECHAVAJU NA 1 KG. TATO STOPA JE ROZDELENA NA JEDNOTLIVE ETAPY DODAVATELSKEHO RETAZCA OD POTREBNEJ PODY AZ PO BALENIE. PRI KAZDEJ POTRAVINE TAK VIDIME, Z&NBSP;AKEJ FAZY DODAVATELSKEHO RETAZCA POCHADZAJU EMISIE.

&NBSP;

PODLA VEDECKYCH STUDII JE VYHYBANIE SA MASU A MLIECNYM VYROBKOM JEDNYM Z NAJLEPSICH SPOSOBOV, AKO ZNIZIT NEPRIAZNIVY VPLYV NA ZIVOTNE PROSTREDIE. NASIM JEDALNICKOM MOZEME BOJOVAT PROTI ZMENE KLIMY. PODROBNEJSIE O&NBSP;TOM, CI JE VHODNE JEST NAPR. HOVADZIE MASO ZO SUSEDNEJ FARMY, ALEBO Z&NBSP;DOVOZU – ZO ZAHRANICIA SA DOCITAME AJ NA STRANKE:

HTTPS://BEZOBALIS.SK/FAKTY/UHLIKOVA-STOPA-VEGAN-VS-DOMACE-HOVADZIE-MASO/

AKO MOZEME ZNIZIT SVOJU UHLIKOVU STOPU Z&NBSP;POTRAVIN NAJDEME NA ROZNYCH INTERNETOVYCH STRANKACH NAPR. NA: HTTPS://AKTIN.SK/AKO-ZNIZIT-UHLIKOVU-STOPU-POMOCOU-JEDALNICKA

JEM CERSTVO, ZDRAVO, CHUTNE A BEZ PLYTVANIA!

• POMAHAME OBMEDZIT ZBYTOCNU PREPRAVU A&NBSP;POUZIVANIE ENERGIE
• ZNIZUJEME EMISIE SKLENIKOVYCH PLYNOV, KTORE SPOSOBUJU KLIMATICKE ZMENY
• POMAHAME ZACHOVAT BIODIVERZITU

PRECO BY SME MALI JEST SEZONNE POTRAVINY? A AKE SU TO TIE SEZONNE POTRAVINY?

DOVODOV, PRECO BY SME SA MALI ZAMERAT NA SEZONNE POTRAVINY PRI NAKUPE A PRI PRIPRAVE JEDLA JE HNED NIEKOLKO.

Z HLADISKA LUDSKEHO ZDRAVIA A SAMOZREJME AJ Z HLADISKA OCHRANY ZIVOTNEHO PROSTREDIA. PRI NAKUPOCH VO VELKYCH OBCHODNYCH SIETACH CASTO NEPREMYSLAME NAD TYM, PRECO KEDYKOLVEK V ROKU, V KAZDOM DNI V TYZDNI A KEDYKOLVEK POCAS DNA MAME K DISPOZICII SIROKY VYBER ZELENINY A OVOCIA A TO V MAXIMALNE MOZNEJ MIERE. POKIAL NAKUPUJEME A JEME ZELENINU A OVOCIE IBA ZO SUPERMARKETU, ZANECHAJME ILUZIU ZDRAVEHO ZIVOTNEHO STYLU.

MODERNE AGROTECHNICKE POSTUPY PROSTREDNICTVOM KTORYCH MOZEME MAT K DISPOZICII NEKONECNE MNOZSTVO POTRAVIN AJ MIMO SEZONY SPOSOBUJU, ZE DOSTAVANE NA STOL POTRAVINY VYPESTOVANE V UMELYCH PODMIENKACH. MOZU OBSAHOVAT NEZDRAVE ZVYSKY HNOJIV, PESTICIDOV, STIMULATORY RASTU A POD. AKY JE NEGATIVNY DOPAD VYSOKEJ SPOTREBY MIMO SEZONNYCH PLODIN MIMO SEZONU NA ZIVOTNE PROSTREDIE? DOVOZ POTRAVIN Z VELKEJ DIALKY. O TZV. POTRAVINOVYCH MILACH SA DOCITATE NA NASEJ WEBOVEJ STRANKE:

POTRAVINOVE MILE: POTRAVINOVE MILE.

Z TOHO VYPLYVA VYSOKA SPOTREBA POHONNYCH HMOT A PRODUKCIA SKLENIKOVYCH PLYNOV DO OVZDUSIA A S TYM SUVISIACA ZMENA KLIMY. OVELA VIAC SKLENIKOVYCH PLYNOV Z POTRAVINOVEHO RETAZCA POCHADZA Z PRODUKCIE POTRAVIN NAPR. V SKLENIKOCH, ALEBO FOLIOVNIKOCH, ZO SPRACOVANIA, DISTRIBUCIE A ICH SKLADOVANIA. V OBLASTI NEDALEKO SPANIELSKEHO MESTA ALMERIA JE NAJVACSIA KONCENTRACIA SKLENIKOV NA SVETE.

TIETO SKLENIKY ZABERAJU UZEMIE 26 000 HEKTAROV (ROVNA SA VELKOSTI OSTROVA MALTA). TUTO OBLAST NAZYVAJU MIESTNI “MORE PLASTOV”.

PRACUJE TU MNOZSTVO LEGALNYCH A NELEGALNYCH MIGRANTOV V PODMIENKACH, KTORE NERESPEKTUJU LUDSKU DOSTOJNOST.

DALSIM NEGATIVNYM JAVOM JE POUZIVANIE POSTREKOV PRE ZABEZPECENIE DOSTATOCNEJ TRVANLIVOSTI POTRAVIN – ABY „PREZILI“ CESTU A VYDRZALI DLHODOBE SKLADOVANIE. A SAMOZREJME Z TOHO VYPLYVAJUCE NEGATIVNE JAVY NA MIESTNU EKONOMIKU A NA MIESTNYCH POLNOHOSPODAROV. POTRAVINY, KTORE SA PESTUJU U NAS, NA SLOVENSKU A KTORE PRAVE DORASTLI A DOZRELI MAJU VACSI OBSAH VYZIVNYCH LATOK AKO PLODINY, KTORE SU DOVEZENE Z VELKYCH DIALOK, SU VYPESTOVANE V SKLENIKOCH A FOLIOVNIKOCH, PRIPADNE V HYDROPONII.

VYHODY SEZONNYCH POTRAVIN. PRECO BY SME MAL INVESTOVAT SKOR DO ZELENINY Z TRHU NEZ DO ZELENINY V SUPER A HYPERMARKETOCH?

SEZONNE OVOCIE A ZELENINA SU VYBORNE, PRETOZE MAJU VIAC ZIVIN, VIAC VONAJU AJ CHUTIA. PRE NASE TELO SU NAJPRINOSNEJSIE PRAVE VO SVOJE SEZONE. MIESTNE = CERSTVE. OVOCIE A ZELENINA SA ZBERAJU, KED SU DOZRETE A TEDA PLNE CHUTI, NEDOZRIEVAJU CESTOU NA PULT DO PREDAJNE. OBVYKLE SU OVELA MENEJ CHEMICKY OSETRENE A V PRIPADE KUPI OD MIESTNEHO FARMARA NEMUSIA BYT CHEMICKY OSETRENE VOBEC. MIESTNI FARMARI MNOHOKRAT PONUKAJU BEZKONKURENCNU KVALITU.

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/ZUS_2/DOC02117220211214135430_001_ZMENSENA_2_.JPG ALT="ZELENINA" WIDTH="160" HEIGHT="112" />

SVOJU URODU VSAK CASTO NEMOZU OZNACIT, ZE SU V BIOKVALITE, NAKOLKO TAKY CERTIFIKAT SI MNOHO DROBNYCH PESTOVATELOV NEMOZE DOVODIT. TO VSAK NEZNAMENA, ZE ICH POTRAVINY NIE SU EKOLOGICKE. KOMUNIKUJME S MIESTNYMI FARMARMI A PESTOVATELMI A SPOZNAJME PROCES PESTOVANIA PRODUKTOV, KTORE KONZUMUJEME. V PRIPADE, ZE SI KUPIME DOMACU, ALEBO LOKALNU POTRAVINU, MOZEME VYHODY A POZITIVNE VPLYVY NA ZIVOTNE PROSTREDIE ZOSUMARIZOVAT NASLEDOVNE:

• ZNIZIME NAKLADY NA TRANSPORT A BALENIE TOVARU (AK SI POTRAVINU KUPIME U MIESTNEHO FARMARA, MOZEME NAKUPOVAT UPLNE BEZOBALOVO)

• ELIMINUJEME NEGATIVNE VPLYVY NA ZIVOTNE PROSTREDIE – EMISIE Z DOPRAVY, POSTREKY NUTNE Z DOVODU DLHEJ PREPRAVY, ODPADY Z OBALOV – TACKY, FOLIE A POD.

• VYNECHAME OBCHODNE MEDZICLANKY, KTORE VYKUPUJU PLODINY OD PESTOVATELOV CASTO ZA VELMI NIZKE CENY • PODPORIME REGIONALNY ROZVOJ A ZVYSIME MIERU SEBESTACNOSTI REGIONU

• ZNIZIME MIERU NEZAMESTNANOSTI V POLNOHOSPODARSTVE

• PODPORIME POTRAVINOVU SEBESTACNOST STATU A AKO ZISTIME, CI ZELENINA A OVOCIE PONUKANA NA MIESTNOM TRHU JE SKUTOCNE MIESTNA A NIE JE DOVEZENA ZO ZAHRANICIA A Z VELKOSKLADOV?

NA MNOHYCH INTERNETOVYCH STRANKACH MOZEME NAJST SEZONNE KALENDARE OVOCIA A ZELENINY. VYTLACTE SI TAKYTO KALENDAR, DAJTE NA SVOJU CHLADNICKU A PRED ODCHODOM NA NAKUP NAZRITE DO NEHO. PODLA KALENDARA ZISTITE, KTORE OVOCIE A ZELENINU MOZETE REALNE KUPIT OD SLOVENSKYCH PESTOVATELOV A TEDA AJ CERSTVU.

SEZONNY KALENDAR – KTORE, DOMACE (LOKALNE) POTRAVINY JE MOZNE U&NBSP;NAS DOPESTOVAT A&NBSP;SKLADOVAT A&NBSP;TEDA VLASTNE AJ JEST,&NBSP; NAJDETE TU:

SEZONNY KALENDAR OVOCIA A ZELENINY

HTTPS://WWW.OPOTRAVINACH.SK/APP/WEBROOT/FILES/SCIENCE_FILES/SEZ%C3%B3NNY%20KALEND%C3%A1R%20PRE%20OVOCIE.PDF

HTTPS://WWW.OPOTRAVINACH.SK/APP/WEBROOT/FILES/SCIENCE_FILES/SEZ%C3%B3NNY%20KALEND%C3%A1R%20PRE%20ZELENINU.PDF

&NBSP;

&NBSP;

&NBSP;

ZATAZOVANIE ZIVOTNEHO PROSTREDIA SEKTOROM DOPRAVY ZAVISI OD TROCH HLAVNYCH FAKTOROV:

• POCET A DLZKA JAZD,
• DRUH POUZITEJ DOPRAVY, PRICOM NIEKTORE Z NICH SU SETRNEJSIE K ZIVOTNEMU PROSTREDIU AKO INE,
• TECHNOLOGIA, KTORU KAZDY DRUH DOPRAVY POUZIVA.

V ZAUJME RIESENIA TYCHTO PROBLEMOV SA TATO SPRAVA ZAMERIAVA NA USILIE A KROKY POTREBNE NA DOSIAHNUTIE CIELOV STANOVENYCH NA ROK 2050 PRE UDRZATELNU DOPRAVU. UPOZORNUJE TIEZ NA ZASADNE ZMENY, KTORE MAJU BYT VYKONANE V SPOSOBE PREPRAVY LUDI A VYROBKOV.

HTTPS://WWW.SSC.SK/SK/CINNOSTI/ROZVOJ-CESTNEJ-SIETE/ZIVOTNE-PROSTREDIE.SSC

BICYKLOVANIE JE CENOVO VYHODNY, POHODLNY, ZDRAVY A EKOLOGICKY DRUH DOPRAVY, NAJMA PRE CESTY NA KRATKE VZDIALENOSTI, KTORE PREDSTAVUJU VACSINU CIEST PO MESTE.VEREJNA DOPRAVA JE DOBRY SPOSOB, AKO ZNIZIT ZAPCHY A SKODLIVE EMISIE V MESTSKYCH OBLASTIACH, NAJMA AK VYUZIVA CISTEJSIE&NBSP;PALIVO.EXISTUJE NIEKOLKO DRUHOV ELEKTRICKYCH AUT.ELEKTRICKE BICYKLE MAJU AKO ALTERNATIVA AUT TIEZ POZITIVNY VPLYV NA ZIVOTNE PROSTREDIE.

&NBSP;EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/ZUS_2/DOC02118420211214135738_001_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="112" />

KRATKE VZDIALENOSTI

HOCI LUDIA NA KRATKE VZDIALENOSTI CESTUJU PREVAZNE V MESTACH, AJ VO VIDIECKYCH OBLASTIACH MNOHO LUDI PRAVIDELNE REALIZUJE KRATKE CESTY. MNOHI LUDIA V MESTACH NEPOUZIVAJU AUTO, NAMIESTO TOHO CHODIA PESO, NA BICYKLI ALEBO VYUZIVAJU VEREJNU DOPRAVU, AKO JE AUTOBUS, TROLEJBUS CI ELEKTRICKA.

TAKMER STVRTINU EMISII SKLENIKOVYCH PLYNOV V EUROPE TVORI DOPRAVA. VIAC AKO 70&NBSP;% EMISII Z DOPRAVY SPOSOBUJE CESTNA DOPRAVA, PRICOM NAJVACSOU MIEROU SA NA TOM PODIELAJU AUTA, MALE DODAVKY A NAKLADNE VOZIDLA. AUTOMOBILY SU ZODPOVEDNE PRIBLIZNE ZA 12&NBSP;% CELKOVYCH EMISII CO2 EU A TENTO OBJEM STUPA. EMISIE Z DOPRAVY SU TIEZ HLAVNOU PRICINOU ZNECISTENIA OVZDUSIA V MESTACH.

CIELOM EUROPSKEJ ZELENEJ DOHODY JE, ABY BOLA EUROPA DO ROKU 2050 KLIMATICKY NEUTRALNA. TO ZNAMENA, ZE V POLOVICI STOROCIA NESMIEME VYTVARAT VIAC UHLIKA, AKO VEDIA NASE EKOSYSTEMY – LESY A OCEANY – PRIRODZENE ODSTRANIT Z ATMOSFERY. NA SPLNENIE TOHTO CIELA SA MUSIA EMISIE CO2 Z DOPRAVY ZNIZIT O 90&NBSP;%. EUROPSKA KOMISIA POLOZILA ZAKLADY TOHO, AKO SA MOZE EUROPSKY DOPRAVNY SYSTEM STAT INTELIGENTNEJSIM A EKOLOGICKEJSIM – NAPRIKLAD ZDVOJNASOBENIM POCTU VYSOKORYCHLOSTNYCH VLAKOV A ROZVOJOM DALSEJ CYKLISTICKEJ INFRASTRUKTURY V PRIEBEHU NASLEDUJUCICH 10 ROKOV.

V RAMCI NAVRHOV EUROPSKEJ ZELENEJ DOHODY A DALSICH INICIATIV JE CIELOM EU POVZBUDIT LUDI, ABY MENEJ POUZIVALI BENZINOVE A NAFTOVE VOZIDLA A PRESLI NA VOZIDLA S NULOVYMI ALEBO NIZKYMI EMISIAMI (AKO SU ELEKTRICKE AUTOMOBILY) ALEBO NA UDRZATELNE ALTERNATIVY VRATANE VEREJNEJ DOPRAVY (NAJMA NIZKOUHLIKOVA DOPRAVA, AKOU JE NAPR .ZELEZNICA).

NAJNOVSIE NAVRHY EUROPSKEJ KOMISIE V RAMCI EUROPSKEJ ZELENEJ DOHODY ZAHRNAJU PRISNEJSIE EMISNE NORMY CO2 PRE NOVE VOZIDLA. ZAVADZAJU TIEZ OBCHODOVANIE S EMISIAMI PRE CESTNU DOPRAVU OD ROKU 2026 S CIELOM POSTUPNE VYRADIT TRADICNE SPALOVACIE MOTORY PRE NOVE VOZIDLA DO ROKU 2035. PLANOVANE OBCHODOVANIE S EMISIAMI ZNAMENA, ZE DODAVATELIA PALIVA SI BUDU MUSIET KUPIT CERTIFIKATY, KTORE IM UMOZNIA PREDAT URCITY OBJEM PALIVA, A NASLEDNE PREDAT NIEKTORE Z TYCHTO CERTIFIKATOV, AK ICH MAJU NADBYTOK. TO BY MALO VIEST K ZNIZENIU EMISII, ZLEPSENIU KVALITY OVZDUSIA A ZNIZENIU SPOTREBY PALIV.

BICYKLOVANIE JE CENOVO VYHODNY, POHODLNY, ZDRAVY A EKOLOGICKY DRUH DOPRAVY, NAJMA PRE CESTY NA KRATKE VZDIALENOSTI, KTORE PREDSTAVUJU VACSINU CIEST PO MESTE.

BICYKLE SU TAKTIEZ VELMI PRIESTOROVO USPORNE: DO PRIESTORU, KTORY ZABERA JEDINE AUTO, SA ZMESTI AZ 15 BICYKLOV. CYKLOTRASY TAKTIEZ ZABERU MENEJ MIESTA AKO CESTY A DIALNICE. ZABERIE SA TAK MENEJ ZEME A ZNECISTI MENEJ PODY A VODY.

CYKLISTI V EU KAZDY ROK ZAMEDZIA VYTVORENIU VIAC AKO 16 MILIONOV TON CO2. TO ZODPOVEDA CELKOVYM ROCNYM EMISIAM CO2 CELEJ JEDNEJ KRAJINY VO VELKOSTI CHORVATSKA. CYKLISTICKA DOPRAVA ZNIZUJE TIEZ ZNECISTENIE OVZDUSIA A HLUK. NAVYSE, CYKLISTI GENERUJU O 84&NBSP;% MENEJ EMISII CO2 AKO NECYKLISTI: PRIEMERNA OSOBA, KTORA SA ROZHODLA POUZIVAT BICYKEL NAMIESTO AUTA, ZNIZI SVOJE EMISIE O 3,2 KG CO2 KAZDY DEN POCAS CELEHO SVOJHO ZIVOTA.

CESTOVANIE AUTOM DO PRACE VZDIALENEJ 10 KM KAZDY DEN PO DOBU JEDNEHO ROKA VYPRODUKUJE 680 KG CO2. DOCHADZANIE DO PRACE NA BICYKLI MIESTO TOHO VYPRODUKUJE O 627 KG EMISII MENEJ. JE TO PRIBLIZNE ROVNAKA USPORA AKO TRI SPIATOCNE LETY PRE JEDNEHO CESTUJUCEHO Z FRANKFURTU DO BARCELONY.

USPECH CYKLISTICKYCH CIEST ZAVISI NIELEN OD ICH DIZAJNU A BEZPECNOSTI, ALE AJ OD INYCH FAKTOROV, AKO JE NAPRIKLAD VYBAVENIE POPRI CESTACH, PREPOJENOST TYCHTO TRAS A TO, AKO&NBSP;DOBRE SU PROPAGOVANE

NA VYROBU BICYKLA JE POTREBNYCH OVELA MENEJ ZDROJOV NEZ NA VYROBU AUTA. PRIEMERNA HMOTNOST AUTA V EU V ROKU 2017 BOLA TAKMER 1&NBSP;400 KG, ZATIAL CO BICYKEL LEN ZRIEDKAKEDY VAZI VIAC AKO 20&NBSP;KG. TO JE LEN 1,5&NBSP;% HMOTNOSTI AUTA.

CYKLISTICKA DOPRAVA POMAHA POVZBUDIT LUDI, ABY VYUZIVALI AJ DALSIE FORMY UDRZATELNEJ DOPRAVY. Z HOLANDSKEHO VYSKUMU VYPLYVA, ZE 44&NBSP;% LUDI, KTORI V HOLANDSKU DO PRACE DOCHADZAJU VLAKOM, Z DOMU K VLAKOVEJ STANICI CESTUJE NA BICYKLI. LUDIA, KTORI CESTUJU KOMBINACIOU VLAKU A BICYKLA ZVYCAJNE TIEZ MENEJ POUZIVAJU SVOJE AUTO.

&NBSP;

VEREJNA DOPRAVA

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/ZUS_2/DOC02116820211214135324_001_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="112" />

VEREJNA DOPRAVA NA KRATKE VZDIALENOSTI ZAHRNA CESTNU DOPRAVU, AKO SU AUTOKARY A AUTOBUSY, A&NBSP;ZELEZNICNU DOPRAVU, AKO SU METRO, ELEKTRICKA A MESTSKE/PRIMESTSKE VLAKY. VEREJNA DOPRAVA JE DOBRY SPOSOB, AKO ZNIZIT ZAPCHY A SKODLIVE EMISIE V MESTSKYCH OBLASTIACH, NAJMA AK VYUZIVA CISTEJSIE&NBSP;PALIVO.

PRE AUTOBUSOVU DOPRAVU SU K DISPOZICII DVE MOZNOSTI S NULOVYMI EMISIAMI: AUTOBUSY NA BATERIU (ELEKTRICKE VOZIDLA NA BATERIU ALEBO BEV) A AUTOBUSY S VODIKOVYMI PALIVOVYMI CLANKAMI (VODIKOVE ELEKTRICKE VOZIDLA ALEBO FCEV).

EKOLOGIZACIA MESTSKEJ VEREJNEJ DOPRAVY SA ESTE LEN ZACALA. PRIEKOPNICKE REGIONY A MESTA UZ ZACALI AUTOBUSY SO SPALOVACIMI MOTORMI NAHRADZAT VOZIDLAMI BEZ EMISII. NAPRIKLAD TRANSDEV, HOLANDSKY PREVADZKOVATEL VEREJNEJ DOPRAVY, PREDPOKLADA, ZE DO ROKU 2022 BUDE CELY AUTOBUSOVY PARK V PROVINCII NOORD-HOLLAND BEZ EMISII. TO, CI SA LUDIA ROZHODNU VYUZIVAT V MESTACH VEREJNU DOPRAVU ALEBO NIE, NEZAVISI LEN OD CENY, POHODLIA, DOSTUPNOSTI A BEZPECNOSTI, ALE AJ OD INYCH FAKTOROV, AKO JE VELKOST MESTA A OKOLNOST AKO LAHKO SA PO MESTE CHODI PESO.

POCET AUT NA CESTACH MOZEME ZNIZIT TAK, ZE POSKYTNEME POUZITELNE A ATRAKTIVNE ALTERNATIVY – OD DOBREJ VEREJNEJ DOPRAVY CEZ VIAC CYKLISTICKYCH CIEST AZ PO SYSTEMY ZDIELANEHO POUZIVANIA AUTOMOBILOV. ZAVEDENIE POPLATKU ZA PRETAZENIE NA VYTAZENYCH USEKOCH V MESTACH TAKISTO POMAHA ODRADIT LUDI OD JAZDENIA. JE CORAZ BEZNEJSIE POUZIVAT ZDIELANE AUTOMOBILY A SCHEMY, KTORE ZDIELANIE AUT PODPORUJU NA BAZE SPECIALNYCH STANIC CI VOLNEHO ZDIELANIA, TOMUTO TRENDU VELMI NAPOMAHAJU. V ROKU 2018 SA VIAC AKO 6,5&NBSP;MILIONA LUDI V EUROPE ZAPOJILO DO SCHEMY SPOLOCNEHO POUZIVANIA AUTOMOBILOV.

AUTOMOBILOVA DOPRAVA JE VYZNAMNY ZDROJ EMISII SKLENIKOVYCH PLYNOV V EU. EUROPSKA KOMISIA V ZAUJME VYRIESENIA TOHTO PROBLEMU NAVRHUJE DO ROKU 2030 ZNIZIT PRIEMERNE EMISIE CO2 PRODUKOVANE NOVYMI AUTAMI O 55&NBSP;% A DO ROKU 2035 O 100&NBSP;%. A OD ROKU 2035 NEBUDU NOVE AUTOMOBILY GENEROVAT ZIADNE SKODLIVE EMISIE, KEDZE SPALOVACIE MOTORY BUDU UZ UPLNE VYRADENE. MESTA BY MOHLI V CENTRACH POSKYTOVAT MENEJ PARKOVACICH MIEST, ABY MALI LUDIA VACSIU MOTIVACIU ROZHODNUT SA PRE VEREJNU DOPRAVU. TO BY VSAK MOHLO LUDI NABADAT AJ K TOMU, ABY AUTOM VIAC CESTOVALI DO OBCHODOV NA KRAJI MESTA.

BEZPECNOST A EKOLOGIU CESTOVANIA AUTAMI V MESTACH MOZNO ZVYSIT AJ BEZ PREDLZOVANIA CASU STRAVENEHO PRESUNMI. DA SA TO DOSIAHNUT ZNIZENIM MAXIMALNEJ POVOLENEJ RYCHLOSTI Z 50 KM/H NA 30 KM/H, CO MA NAVYSE VYHODU AJ V PODOBE VYRAZNEHO ZNIZENIA PRAVDEPODOBNOSTI UMRTI PRI DOPRAVNYCH NEHODACH. NIEKTORE KRAJINY VRATANE BELGICKA, HOLANDSKA A SPANIELSKA NEDAVNO ZAVIEDLI TAKETO PRAVNE PREDPISY. TAM, KDE SA NA CESTACH ZAVIEDLI OBMEDZENIA RYCHLOSTI, DOSLO K POZITIVNEMU ZNIZENIU EMISII CO2.

&NBSP;

ELEKTROMOBILITA

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/ZUS_3/EKO_ENERGIE_ZMENSENA_1_.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="112" />

EXISTUJE NIEKOLKO DRUHOV ELEKTRICKYCH AUT. NIEKTORE POUZIVAJU NA POHON MOTORA BATERIU (ELEKTRICKE VOZIDLA NA BATERIU ALEBO BEV). INE SU HYBRIDNE VOZIDLA, KTORE KOMBINUJU ELEKTRICKY MOTOR S BENZINOVYM MOTOROM (HYBRIDNE ELEKTRICKE VOZIDLA SO SYSTEMOM PLUG-IN ALEBO PHEV). DALSIE VYUZIVAJU VODIKOVE PALIVOVE CLANKY NA VYROBU ELEKTRINY NAMIESTO TOHO, ABY VYUZIVALI ELEKTRINU Z BATERIE (VODIKOVE ELEKTRICKE VOZIDLA ALEBO FCEV).

ZAUJEM O ELEKTRICKE AUTA V EUROPE RYCHLO RASTIE. V&NBSP;ROKU 2020 VZRASTOL PREDAJ TYCHTO VOZIDIEL VO SVETE O 43&NBSP;%, CO JE CIASTOCNE SPOSOBENE KLESAJUCIMI NAKLADMI NA BATERIE. ZATIAL CO SUPRAVA BATERII V MALOM AUTE STALA V ROKU 2010 ASI 25&NBSP;000&NBSP;€, TA ISTA SUPRAVA BATERII STOJI DNES PRIBLIZNE 3&NBSP;500&NBSP;€ – CO PREDSTAVUJE ZNIZENIE CENY&NBSP;O&NBSP;86&NBSP;%.

EMISIE CO2 Z ELEKTRICKYCH AUT SU POCAS ZIVOTNOSTI VOZIDLA PRIBLIZNE TRIKRAT MENSIE AKO EMISIE BENZINOVYCH ALEBO NAFTOVYCH EKVIVALENTOV. HOCI FOSILNE PALIVA SA STALE POUZIVAJU NA VYROBU BATERII A VYRABAJU ELEKTRINU, KTORA NABIJA VOZIDLO, TATO ENERGIA SA CORAZ VIAC ZISKAVA Z OBNOVITELNYCH ZDROJOV, AKO JE SLNECNA ALEBO VETERNA ENERGIA. ODHADUJE SA, ZE PO MENEJ AKO DVOCH ROKOCH JAZDY USETRIA NIEKTORE MODELY ELEKTRICKYCH AUT VIAC UHLIKA, AKO BOLO POTREBNE NA ICH VYROBU. OKREM TOHO SU ELEKTRICKE AUTOMOBILY AJ OVELA TICHSIE, KEDZE NEMAJU TRADICNY SPALOVACI MOTOR, A TEDA PRODUKUJU TIEZ MENEJ HLUKU. ELEKTRICKE VOZIDLA POSKYTUJU JASNE VYHODY AJ PRE KVALITU MIESTNEHO OVZDUSIA, NAJMA VDAKA NULOVYM VYFUKOVYM EMISIAM NA UROVNI ULICE.&NBSP;

AJ NABIJANIE SA ZRYCHLUJE. ZACIATKOM ROKA 2021 BOLA VYROBENA PRVA BATERIA, KTORA DAVA DOSTATOK ENERGIE NA PREJDENIE 320 KM LEN S PATMINUTOVYM NABIJANIM. VDAKA TOMU JE MOZNE ELEKTRICKE AUTO NABIT PRIBLIZNE ZA ROVNAKY CAS, AKY JE POTREBNY NA NAPLNENIE NADRZE BENZINOM CI NAFTOU. S CIELOM ZABEZPECIT, ABY MOHLI VODICI NABIJAT ALEBO NACERPAT PALIVO DO SVOJICH VOZIDIEL V CELEJ EUROPE, NAVRHUJE EU PREDPISY, KTORE BUDU OD KRAJIN VYZADOVAT ZRIADENIE NABIJACICH A CERPACICH STANIC V PRAVIDELNYCH VZDIALENOSTIACH NA HLAVNYCH CESTACH: KAZDYCH 60 KM NA ELEKTRICKE DOBIJANIE A KAZDYCH 150 KM NA DOPLNANIE VODIKA.

ELEKTRICKE BICYKLE MAJU AKO ALTERNATIVA AUT TIEZ POZITIVNY VPLYV NA ZIVOTNE PROSTREDIE. ZVYCAJNE SU VELMI EFEKTIVNE, SPOTREBUVAJU LEN PRIBLIZNE 10&NBSP;% ENERGIE MALEHO ELEKTRICKEHO AUTA.

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/DOPRAVA_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="163" HEIGHT="115" />

CENY KLESAJU AJ VDAKA STATNEJ PODPORE. MNOHE EUROPSKE STATY ZVYSILI SVOJE DOTACIE NA ELEKTRICKE VOZIDLA NA ZMIERNENIE DOSLEDKOV PANDEMIE. MAJITELIA ELEKTRICKYCH VOZIDIEL MAJU AJ DALSIE VYHODY, AKYMI SU NAPR. OSLOBODENIE OD DANE Z REGISTRACIE V NIEKTORYCH KRAJINACH ALEBO BEZPLATNE PARKOVANIE V INYCH. PRIEMERNY DOJAZD NOVYCH ELEKTRICKYCH VOZIDIEL NA BATERIU SA STALE ZVYSUJE. V ROKU 2020 BOL PRIEMERNY DOJAZD NOVYCH ELEKTRICKYCH VOZIDIEL NA BATERIU PRIBLIZNE 350 KM PRICOM V ROKU 2015 TO BOLO LEN 200 KM.

&NBSP;

&NBSP;

&NBSP;

&NBSP;

&NBSP;

&NBSP;

HOCI SU NIEKTORE CESTY NA DLHE VZDIALENOSTI PRACOVNE, NAJCASTEJSIE SU PODNIKANE ZA UCELOM DOVOLENKY A REKREACIE A VACSINU Z NICH ABSOLVUJU LUDIA LIETADLOM, AUTOM, VLAKOM ALEBO AUTOBUSOM. LIETADLA SU NAJMENEJ EKOLOGICKE, GENERUJU TAKMER 300&NBSP;G EMISII CO2 NA JEDNEHO CESTUJUCEHO NA KILOMETER. AUTOBUS PRODUKUJE LEN STVRTINU Z TOHO. ZELEZNICNA DOPRAVA JE NAJZELENSOU MOZNOSTOU. MALE AUTO PLNE CESTUJUCICH PRODUKUJE TRIKRAT VIAC EMISII AKO VLAK.

&NBSP;

DLHE VZDIALENOSTI

LETECKA DOPRAVA

PODIEL EMISII SKLENIKOVYCH PLYNOV VYTVORENYCH LETECKOU DOPRAVOU JE POMERNE MALY, 14&NBSP;% V POROVNANI SO 72&NBSP;% EMISII Z CESTNEJ DOPRAVY. LIETANIE JE VSAK JEDNYM Z NAJRYCHLEJSIE RASTUCICH ZDROJOV EMISII. EU MA PLATNE ZAKONY NA ZNIZENIE EMISII VYPRODUKOVANYCH LETMI V EUROPE A SPOLUPRACUJE S INYMI KRAJINAMI NA VYPRACOVANI PODOBNYCH OPATRENI NA CELOM SVETE. NEDAVNE NAVRHY EUROPSKEJ KOMISIE V RAMCI EUROPSKEJ ZELENEJ DOHODY ZAHRNAJU AJ NAVRH NA AKTUALIZACIU DANOVYCH VYNIMIEK PRE KEROZIN POUZIVANY NA POHON LIETADIEL.

KEDZE KRATKE LETY SPOTREBUVAJU VIAC PALIVA NA CESTUJUCEHO NA KILOMETER AKO LETY NA DLHE VZDIALENOSTI (Z DOVODU VELKEJ SPOTREBY PALIVA PRI STARTOVANI A PRISTAVANI), PREBIEHA VEREJNA DISKUSIA, CI BY SA KRATKE LETY NEMALI ZAKAZAT. FRANCUZSKY PARLAMENT NAPRIKLAD NEDAVNO SCHVALIL ZAKAZ LETECKYCH TRAS NA VZDIALENOSTI, KTORE JE MOZNE PREJST VLAKOM ZA MENEJ AKO 2,5 HODINY. MOZNO VSAK ARGUMENTOVAT, ZE TENTO ZAKAZ JE VIAC SYMBOLICKY AKO EFEKTIVNY, KEDZE EMISIE LIETADIEL ZNIZUJE O MENEJ AKO 1&NBSP;%. NA ZNIZENIE VPLYVU, KTORY MA LETECKA DOPRAVA NA KLIMU, JE VSAK MOZNE KOMPENZOVAT EMISIE SKLENIKOVYCH PLYNOV SPOSOBENE CESTOU LIETADLOM. TO ZNAMENA, ZE SI MOZETE VYPOCITAT MNOZSTVO UHLIKA, KTORE VYPRODUKUJE VASA CESTA, A ZAPLATIT ORGANIZACII BUD ZA ZNIZENIE EMISII V INYCH OBLASTIACH, ALEBO ZA VYSADENIE VACSIEHO MNOZSTVA STROMOV. KRITICI KOMPENZACIE VSAK HOVORIA, ZE V PRVOM RADE MUSIME NAJSKOR VYPRODUKOVAT MENEJ UHLIKA. PODLA PRIESKUMU EUROPSKEJ INVESTICNEJ BANKY O KLIME BY 62&NBSP;% EUROPANOV PODPORILO ZAKAZ KRATKYCH LETOV A 72&NBSP;% RESPONDENTOV JE ZA UHLIKOVU DAN Z LETOV.

ZELEZNICNA DOPRAVA

ZELEZNICNA DOPRAVA JE ALTERNATIVA S NIZKYMI EMISIAMI PRE CESTOVANIE NA DLHSIE VZDIALENOSTI, NAJMA AK SU VLAKY POHANANE ZELENOU ELEKTRICKOU ENERGIOU. CESTOVANIE VLAKOM BY MOHLO BYT DOSTUPNEJSIE, AK BY VLADY DOTOVALI LISTKY NA VLAK A PRISPIEVALI NA PREVADZKOVE NAKLADY. VYSLEDKOM BY BOLI NIZSIE CENY LISTKOV PRE CESTUJUCICH. NEMECKA VLADA NAPRIKLAD NEDAVNO V RAMCI SVOJHO PROGRAMU NA OCHRANU KLIMY ZNIZILA SADZBU DPH NA LISTKY NA VLAK Z 19&NBSP;% NA 7&NBSP;%. NASLEDNE SA CENY LISTKOV NA DLHE TRATE ZNIZILI O 10&NBSP;%.

PREKAZKOU CIEST VLAKOM NA DLHE VZDIALENOSTI SU VSAK ROZDIELY MEDZI ZELEZNICNYMI SIETAMI V ROZNYCH KRAJINACH; NAPRIKLAD V ICH ELEKTRIFIKACII A ROZCHODE KOLAJNIC. NAPRIEK TOMU VSAK EXISTUJE AJ NIEKOLKO MEDZINARODNYCH VLAKOV V EUROPE, AKO JE INTERCITYEXPRESS, KTORY SPAJA NEMECKO, HOLANDSKO, BELGICKO, FRANCUZSKO, DANSKO, SVAJCIARSKO A RAKUSKO.

VRACAJU SA AJ NOCNE EUROPSKE ZELEZNICNE SLUZBY, ABY USPOKOJILI RASTUCE NAROKY NA UDRZATELNE CESTOVANIE. PARTNERSTVO MEDZI NEMECKYMI DEUTSCHE BAHN (DB), RAKUSKYMI SPOLKOVYMI ZELEZNICAMI (OBB), FRANCUZSKYMI SNCF A SVAJCIARSKYMI FEDERALNYMI ZELEZNICAMI (SBB) ZRIADI STYRI NOVE NOCNE LINKY SPAJAJUCE 13 NAJVACSICH EUROPSKYCH MIEST. EU CHCE VYTVORIT CELOEUROPSKU SIET ZELEZNICNYCH TRATI, CIEST, VNUTROZEMSKYCH VODNYCH KORIDOROV, NAMORNYCH DOPRAVNYCH CIEST, PRISTAVOV, LETISK A ZELEZNICNYCH TERMINALOV POD SPOLOCNYM NAZVOM TRANSEUROPSKA DOPRAVNA SIET (TRANS-EUROPEAN TRANSPORT NETWORK – TEN-T). PROJEKT PODPORUJE AJ PROGRAM ZAMERANY NA VYBUDOVANIE EUROPSKEHO SYSTEMU RIADENIA ZELEZNICNEJ DOPRAVY, KTORY NAHRADI VIAC AKO 20 ROZNYCH VNUTROSTATNYCH ZELEZNICNYCH SYSTEMOV A POMOZE VYTVORIT PLYNULU CELOEUROPSKU ZELEZNICNU SIET.

UDRZATELNE SLUZOBNE CESTY

CESTOVANIE ZAMESTNANCOV JE OBROVSKY ZDROJ EMISII UHLIKA. VACSINA PRACOVNYCH CIEST SA USKUTOCNUJE LETECKY A AUTAMI – DVOMA NAJVIAC ZNECISTUJUCIMI DRUHMI DOPRAVY. PRI LETECKEJ DOPRAVE SU NAVYSE UHLIKOVE STOPY MIEST V BIZNIS A PRVEJ TRIEDE, KTORE SPOLOCNOSTI CASTO REZERVUJU, TRIKRAT AZ STYRIKRAT VACSIE V POROVNANI S EKONOMICKOU TRIEDOU. POCET LETOV, KTORE ABSOLVUJU ZAMESTNANCI, JE TIEZ OVELA VACSI V POROVNANI S LETMI, KTORE ABSOLVUJE PRIEMERNY DOVOLENKAR.

DOCHADZANIE DO ZAMESTNANIA JE JEDNYM Z HLAVNYCH DOVODOV, PRECO LUDIA KAZDY DEN CESTUJU. V&NBSP;NEMECKU TVORIA 27&NBSP;% Z CELKOVEJ VZDIALENOSTI, KTORU LUDIA PRECESTUJU, CESTY ZA PRACOU. V CHORVATSKU JE TOTO CISLO 47&NBSP;%. V NEMECKU PRITOM POUZIVA NA DOCHADZANIE DO PRACE 68&NBSP;% PRACOVNIKOV AUTO. POROVNAJTE TO S MESTOM, AKO JE KODAN – JEDNO Z EUROPSKYCH MIEST, KTORE JE NAJUSTRETOVEJSIE CYKLISTICKEJ DOPRAVE – KDE SA PRIBLIZNE 40&NBSP;% Z KAZDODENNYCH CIEST DO PRACE USKUTOCNUJE NA BICYKLI. OPATRENIA NA ZNIZENIE EMISII UHLIKA ZO SLUZOBNYCH CIEST ZAHRNAJU NAHRADENIE OSOBNYCH STRETNUTI VIRTUALNYMI STRETNUTIAMI.

NIEKTORE PODNIKY ZVAZUJU TIEZ PRECHOD NA EKOLOGICKEJSIE DRUHY CESTOVANIA (NAPR. Z LIETANIA NA VLAK ALEBO Z INDIVIDUALNYCH FIREMNYCH AUT NA SPOLOCNE POUZIVANE VOZIDLA), AKO AJ EKOLOGIZACIU FIREMNEHO VOZOVEHO PARKU (NAPR. NAHRADENIM BENZINOVYCH ALEBO NAFTOVYCH AUT ELEKTRICKYMI VOZIDLAMI). FRANCUZSKO ZAVIEDLO ZAKON, KTORYM SA OD SPOLOCNOSTI S VIAC AKO 50 ZAMESTNANCAMI POZADUJE POVOLENIE PRACE NA DIALKU, POSKYTNUTIE PRISTUPU K BICYKLOM ALEBO ZDIELANYM AUTAM A POKRYVANIE CIASTOCNYCH NAKLADOV NA DOCHADZANIE ZAMESTNANCOV.

&NBSP;

ZAVER?

• CHODTE VIAC PESO A NA BICYKLI – ALEBO CHODTE NA BICYKLI CI PESO VZDY, KED JE TO MOZNE.
• JAZDITE ELEKTRICKY – VASE DALSIE VOZIDLO BY MALO MAT NULOVE EMISIE.
• LIETAJTE MENEJ – OBMEDZTE SVOJE CESTOVANIE LIETADLOM A DRAMATICKY ZNIZITE SVOJU UHLIKOVU STOPU.
• KOMPENZUJTE SVOJE EMISIE UHLIKA, AJ E LIETANIE NEVYHNUTNE.
• POUZIVAJTE VEREJNU DOPRAVU NAMIESTO AUTA (AK HO MATE).

ZDROJ: HTTPS://EUROPA.EU/CLIMATE-PACT/RESOURCES/PEER-PARLIAMENTS-TOOLKIT_EN

EMISIE SU SPRIEVODNE PRODUKTY BEZNEJ PREVADZKY DOPRAVNYCH PROSTRIEDKOV. VACSINOU MAJU NEPRIAZNIVY UCINOK NA ZIVOTNE PROSTREDIE A CLOVEKA. MEDZI HLAVNE ZDROJE EMISII PATRIA DOPRAVNE PROSTRIEDKY POHANANE SPALOVACIMI MOTORMI A MEDZI NIMI TIE, KTORE SPALUJU UHLOVODIKOVE PALIVA.

EMISIE SU CASTO STOTOZNOVANE LEN S VYFUKOVYMI PLYNMI, TIE VSAK TVORIA IBA ICH CAST. EMISIE MOZNO ROZDELIT NA:

PLYNNE

VYFUKOVE PLYNY – ICH ZLOZENIE ZAVISI OD TYPU MOTORA, PREVADZKOVYCH PODMIENOK A POUZITEHO PALIVA

PARY PALIVA – UVOLNUJU SA PRI TANKOVANI, ALEBO Z PALIVOVEHO SYSTEMU VOZIDLA HLAVNE VPLYVOM KOLISANIA OKOLITYCH A PREVADZKOVYCH TEPLOT

PEVNE – PRITOMNE U MOTOROV SPALUJUCICH TAZSIE PALIVA VO FORME SADZI A PEVNYCH CASTIC HLUKU&NBSP; – SPOSOBOVANEHO CINNOSTOU MOTORA, ALE AJ ODVALOVANIM PNEUMATIK, AERODYNAMICKYM HLUKOM KAROSERIE PRI VYSOKYCH RYCHLOSTIACH PRIPADNE AERODYNAMICKYM TRESKOM PRI NADZVUKOVYCH LIETADLACH

ELEKTROMAGNETICKEHO ZIARENIA – PRI VYKONYCH ELEKTRICKYCH VOZIDLACH, ALEBO NIEKTORYCH ZAPALOVACICH SYSTEMOCH.

EMISIE DOPRAVY

DOPRAVU MOZNO SPOLU S&NBSP;PRIEMYSLOM A&NBSP;ENERGETIKOU RADIT MEDZI NAJVACSICH PRODUCENTOV EMISII. 30% EMISII PRODUKOVANYCH V&NBSP;EUROPE MA ZA NASLEDOK PRAVE DOPRAVA. SPALOVANIE POHONNYCH LATOK MA ZA NASLEDOK PRODUKCIU EMISII, KTORE SU SPOLU S&NBSP;OSTATNYMI PLYNNYMIA&NBSP; TUHYMI PLYNMI UVOLNOVANE DO OVZDUSIA. DOPRAVNE PROSTRIEDKY SU POVAZOVANE ZA MOBILNE ZDROJE EMISII, KTORE PRODUKUJU PREDOVSETKYM OXID UHLICITY (CO₂), METAN (CH₄), OXID DUSNY (N₂O) A PRACHOVE CASTICE.

V&NBSP;PRIPADE DOPRAVY MA NAJVACSI PODIEL ZNECISTENIA NA SVEDOMI OSOBNA A&NBSP;NAKLADNA DOPRAVA. PODIEL PRODUKCIE CO₂ PRI OSOBNYCH AUTOMOBILOV PREDSTAVUJE&NBSP; 60,4% CELKOVEJ PRODUKCIE V&NBSP;DOPRAVE. ZA OSOBNOU DOPRAVOU NASLEDUJE DOPRAVA NAKLADNA, KDE LAHKE NAKLADNE VOZIDLA PRODUKUJU 11,9% PODIEL EMISII V DOPRAVE A&NBSP;TAZKE NAKLADNE VOZIDLA 26,2%. CIVILNA LETECKA DOPRAVA TVORI&NBSP; 13,4% EMISII Z&NBSP;DOPRAVY, VODNA DOPRAVA 13,6%, MOTOCYKLE 1,2% A&NBSP;ZELEZNICNA DOPRAVA 0,5%. NA ZAKLADE STATISTIKY JE ZREJME ZE NAJEKOLOGICKEJSIA DOPRAVA JE PRAVE ZELEZNICNA.

AJ CESTA OSOBNYM AUTOM MOZE BYT EKOLOGICKA!

ZA PODMIENKY AK BY OSOBNE AUTA JAZDILI VYTAZENE, BOHUZIAL V&NBSP;SUCASNOSTI STATISTIKY HOVORIA ZE V&NBSP;JEDNOM OSOBNOM AUTOMOBILE SA PREPRAVUJE V&NBSP;PREMIERNE LEN 1,7 PASAZIERA.

EMISIE PRODUKOVANE DOPRAVNYMI PROSTRIEDKAMI PATRIA MEDZI AKTUALNE EKOLOGICKE TEMY, RIESENIAM AKO ICH ELIMINOVAT SA ZAOBERAJU PRISLUSNE ORGANIZACIE A&NBSP;VLADY. NAPRIEK PODIELU PRODUKCIE EMISII JE OBMEDZENIE DOPRAVY Z&NBSP;LEGISLATIVNEHO A PLOSNEHO HLADISKA VELMI NAROCNE.

&NBSP;

LINKY S&NBSP;DETAILNEJSIMI INFORMACIAMI:

STATISTIKU EMISII NA SLOVENSKU PODLA SEKTOROV NAJDETE NA

EMISIE SKLENIKOVYCH PLYNOV SLOVENSKA PODLA SEKTOROV

STATISTIKU A&NBSP;DETAJLENJSIE INFORMACIE O EMISIACH DOPRAVY NAJDETE NA

EMISIE CO2 Z AUTOMOBILOV: FAKTY A CISLA

VIAC INFORMACII O&NBSP;EMISIACH V&NBSP;DOPRAVE, PREIMYSLE A ENERGETIKE NAJDETE V&NBSP;NIZKOUHLIKOVEJ STRATEGII SLOVENSKA

NIZKOUHLIKOVA STRATEGIA ROZVOJA SLOVENSKEJ REPUBLIKY DO ROKU 2030 S VYHLADOM DO ROKU 2050

&NBSP;

&NBSP;

&NBSP;

PRVE POCIATKY ELEKTRICKEJ ENERGIE SIAHAJU PRIBLIZNE DO OBDOBIA 600 ROKOV PRED KRISTOM. VTEDY ZNAMY FILOZOF, MATEMATIK A&NBSP;ASTRONOM TALES Z&NBSP;MILETU POZOROVAL ZAUJIMAVY UKAZ. KED TREL KUSOK JANTARU O&NBSP;ZVIERACIU SRST CI SUCHU HANDRU, DOKAZAL PRITAHOVAT LAHKE PREDMETY AKO SLAMU ALEBO PERIE.

BEZ ELEKTRINY SI UZ NEVIEME V PODSTATE PREDSTAVIT NIC – FUNGOVANIM DOMACNOSTI POCINAJUC A PRACOVNYMI POVINNOSTAMI KONCIAC.

STLACIT VYPINAC CI ZAPNUT RYCHLOVARNU KANVICU JE PRE NAS DNES UPLNE BEZNE. ELEKTRINA JE VYDOBYTKOM MODERNEJ DOBY, MALOKTO VSAK TUSI, CO VSETKO SA ZA TYMTO FYZIKALNYM JAVOM UKRYVA. KTO JU OBJAVIL A&NBSP;AKO DLHO JU LUDSTVO VYUZIVA?

ELEKTRINA VO FORME, V&NBSP;AKEJ JU POZNAME DNES, VSAK VOBEC NEBOLA OBJAVENA AZ TAK DAVNO. V&NBSP;ROKU 1879 VYNASIEL THOMAS ALVA EDISON ZIAROVKU, CO MOZEME POKLADAT ZA OBROVSKY PRELOM V&NBSP;MODERNYCH DEJINACH LUDSTVA. PAR ROKOV NATO UVIEDOL V&NBSP;NEW YORKU DO PRAXE PRVU ELEKTRAREN VYRABAJUCU JEDNOSMERNY ELEKTRICKY PRUD. KONCOM 19. STOROCIA ZACALI VZNIKAT AJ PRVE ELEKTRARNE NA UZEMI SLOVENSKA A&NBSP;HISTORIA STREDOSLOVENSKYCH ELEKTRARNI SA ZACALA PISAT UZ 100 ROKOV DOZADU.

NAJVACSIM EDISONOVYM RIVALOM BOL NIKOLA TESLA, KTORY V&NBSP;ROVNAKOM OBDOBI OBJAVIL STRIEDAVY ELEKTRICKY PRUD. SRBSKY VYNALEZCA TAK UMOZNIL DRUHU PRIEMYSELNU REVOLUCIU. VYNASIEL, MIMOCHODOM, AJ RADIO A&NBSP;BEZDROTOVU TELEKOMUNIKACIU. ICH VZAJOMNE VEDECKE ZAPASENIE POZNAME Z&NBSP;DEJIN AJ AKO „VOJNU PRUDOV“.

ELEKTRINA SA POSTUPOM CASU STALA NATOLKO DOLEZITOU KOMODITOU, ZE KVOLI NEJ POCAS PRVEJ SVETOVEJ VOJNY DOKONCA ZMENILI CAS. CHCELI TOTIZ USETRIT ENERGIU, KTORA POTREBNU NA VECERNE OSVETLENIE. UHORSKO BOLO MEDZI PRVYMI KRAJINAMI, KTORE HO ZAVIEDLI V&NBSP;ROKU 1916. NA STRIEDANIE CASOV SU V&NBSP;SUCASNOSTI AJ MEDZI ODBORNIKMI ROZNE NAZORY. ISTE JE, ZE NAPRIKLAD NA SVIETENIE MINIETE DNES VDAKA LED ZIAROVKAM AZ O 90 % ENERGIE NA SVIETENIE MENEJ AKO KEDYSI.

SSE TOP ZAUJIMAVE FAKTY O ELEKTRINE

SLNKO AKO ZDROJ ENERGIE

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/MONIKA.MISTINOVA_220322-094732-3FA3_ZMENSENA.JPG ALT="SLNKO" WIDTH="160" HEIGHT="112" />

VEDELI STE, ZE ZA HODINU A&NBSP;POL DOPADNE NA ZEM TOLKO SLNECNEJ ENERGIE, ZE BY VYSTACILA CELEMU SVETU NA ROK? PRAVE SLNKO JE JEDNYM Z&NBSP;NAJDOSTUPNEJSICH ZDROJOV ELEKTRICKEJ ENERGIE. FOTOVOLTICKE CLANKY SA PO PRVYKRAT POUZILI V&NBSP;ROKU 1958 NA VYROBU ENERGIE V&NBSP;KOZMICKYCH PROGRAMOCH FINANCOVANYCH AMERICKOU NASA.

DNES MOZETE MAT MALU SLNECNU ELEKTRAREN DOMA AJ VY, A TO VDAKA&NBSP;FOTOVOLTICKYM PANELOM OD SSE. AKO ZDROJ ELEKTRICKEJ ENERGIE ICH VYUZIJETE NA PREVADZKU SPOTREBICOV, OHREV TEPLEJ VODY, ALE AJ NA PODPORU VYKUROVANIA. TERAZ MATE NAVYSE SANCU ZISKAT NA ICH INSTALACIU DOTACIU 1&NBSP;500 ALEBO V&NBSP;PRIPADE SOLARNYCH KOLEKTOROV NA OHREV VODY 1&NBSP;750 EUR. SLOVENSKA INOVACNA A ENERGETICKA AGENTURA TOTIZ OPATOVNE SPUSTILA PROJEKT ZELENA DOMACNOSTIAM II..

SSE TOP ZAUJIMAVE FAKTY O ELEKTRINE

&NBSP;

PROJEKT BIOLEARN - MODERNY VZDELAVACI KONCEPT PRE 21. STOROCIE

• SPRAVY
• CENTRUM ENVIRONMENTALNYCH AKTIVIT
• RICHARD MEDAL

PROJEKT&NBSP;BIOLEARN – OPYTAJ SA PRIRODY&NBSP;REALIZOVALO CENTRUM ENVIRONMENTALNYCH AKTIVIT TRENCIN OD 1.9. 2018.&NBSP;JEHO VYSLEDKOM JE&NBSP;13 VZDELAVACICH MODULOV, VOLNE DOSTUPNYCH NA WEBOVEJ STRANKE PROJEKTU WWW.BIOLEARN.EU/SLOVAKIA.

MODULY VYCHADZAJU Z KONCEPTU BIOMIMIKRY – NAPODOBNOVANIE PRIRODNYCH ORGANIZMOV PRE UDRZATELNY SPOSOB ZIVOTA. ZAROVEN OBSAHUJU PRVKY PRISTUPU STEM A STEAM (SCIENCE-TECHNOLOGY-ENGINEERING-MATHEMATICS + ARTS), KTORY PODPORUJE MULTIDISCIPLINARNE FORMY VZDELAVANIA V KONTEXTE REALNYCH VYZIEV Z KAZDODENNEHO ZIVOTA.

CIELOM PROJEKTU JE ZAVIEST BIOMIMIKRY DO SKOL NA SLOVENSKU, V&NBSP;CESKEJ REPUBLIKE A&NBSP;MADARSKU, AKO INOVATIVNY SPOSOB VZDELAVANIA. NA TVORBE MODULOV SA PODIELALI AJ PARTNERI Z HOLANDSKA, ANGLICKA A&NBSP;USA, KTORI MAJU S TYMTO PRISTUPOM PRACE UZ BOHATE SKUSENOSTI.

HTTPS://WWW.EWOBOX.SK/CLANOK/S-PROJEKTOM-BIOLEARN-MOZETE-UCIT-PRE-21-STOROCIE-4

GRANTY SU POSKYTOVANE NA ZAKLADE&NBSP;VZN C. 39/2021. UPLNE ZNENIE VZN NAJDETE V DOKUMENTOCH.

UCEL GRANTOVEHO PROGRAMU: PODPORA AKTIVIT A CINNOSTI ZAMERANYCH NA OCHRANU A ZLEPSENIE STAVU ZIVOTNEHO PROSTREDIA A / ALEBO ZVYSENIE ENVIRONMENTALNEHO POVEDOMIA OBCANOV NA UZEMI TRENCIANSKEHO KRAJA.

INTENZITA A VYSKA GRANTU.

MAXIMALNA VYSKA GRANTU NA JEDEN PROJEKT JE 2 000,- EUR.

MAXIMALNA INTENZITA POMOCI JE 100%.

ZIADOST O POSKYTNUTIE GRANTU JE MOZNE PODAVAT PRIEBEZNE POCAS ROKA NAJNESKOR DO 31.05. PRISLUSNEHO ROKA. SCHVALOVANIE ZIADOSTI PREBIEHA SYSTEMOM HODNOTIACICH KOL, KTORE BUDU UZAVRETE VZDY K 31.01., 31.03. A 31.05. PRISLUSNEHO ROKA.

VIAC INFORMACII NAJDETE TU: GRANTOVY PROGRAM ZELENE OCI

ENVIRONMENTALNA VYCHOVA V KOCKE - EWOBOX

POSLANIM EWOBOXU JE ZHROMAZDOVAT A ZDIELAT INFORMACIE Z OBLASTI ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, V ZDELAVANIA A OSVETY PROSTREDNICTVOM INTERNETOVEHO PORTALU – BOXU. TENTO PRIESTOR JE OTVORENY PRE VSETKYCH, KTORI ENVIRONMENTALNU VYCHOVU TVORIA, REALIZUJU, POTREBUJU ALEBO NOU JEDNODUCHO ZIJU.

VIAC INFO TU: EWOBOX

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/ABOUT1.JPG ALT="" WIDTH="206" HEIGHT="115" />

&NBSP;EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/SYSTEM-ECN-SK.PNG ALT="" WIDTH="200" HEIGHT="390" />&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;

NAPOJOVE KARTONY SA SKLADAJU Z&NBSP;VIACERYCH TENKYCH VRSTIEV TROCH MATERIALOV:

• KARTON VYROBENY Z CELULOZOVYCH VLAKIEN TVORI ASI 74 % BALENIA V NAPOJOVYCH KARTONOV.
• POLYETYLEN, KTORY OBSAHUJE 22 % OBALU, CHRANI OBAL A VYROBOK V NOM PRED VLHKOSTOU A SUCASNE SPAJA ROZNE VRSTVY OBALU.
• VELMI TENKA VRSTVA HLINIKOVEJ FOLIE, KTORA CHRANI OBSAH (ZABALENY PRODUKT) PRED SVETLOM, MIKROORGANIZMAMI A VZDUCHOM.

&NBSP;EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/UBC-COMPOSITION-SK-1030X545.PNG ALT="" WIDTH="211" HEIGHT="112" />

VITAJTE V ZODPOVEDNEJ SPOLOCNOSTI

MEDZINARODNY PROJEKT PODPORUJUCI ZODPOVEDNY PRISTUP K TRIEDENIU ODPADOV A OCHRANE ZIVOTNEHO PROSTREDIA NA SLOVENSKO PRINASA SPOLOCNOST ENVI-PAK

PRIRODNE ZDROJE UBUDAJU, OBALY PRIBUDAJU. REDUCE, REUSE, RECYCLE. ENVI-PAK

HTTP://WWW.ZODPOVEDNASPOLOCNOST.SK/

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/ENVIPAK.PNG ALT="" WIDTH="202" HEIGHT="105" />

17 CIELOV UDRZATELNEHO ROZVOJA:

1. ZIADNA CHUDOBA&NBSP;– UKONCIT CHUDOBU VSADE A VO VSETKYCH FORMACH.
2. ZIADNY HLAD&NBSP;– UKONCIT HLAD, DOSIAHNUT POTRAVINOVU.
3. KVALITA ZDRAVIA A ZIVOTA&NBSP;– ZABEZPECIT ZDRAVY ZIVOT A PODPOROVAT BLAHOBYT PRE VSETKYCH A V KAZDOM VEKU.
4. KVALITNE VZDELANIE&NBSP;– ZABEZPECIT INKLUZIVNE, SPRAVODLIVE A KVALITNE VZDELAVANIE A PODPOROVAT CELOZIVOTNE VZDELAVACIE PRILEZITOSTI PRE VSETKYCH.
5. RODOVA ROVNOST&NBSP;– DOSIAHNUT RODOVU ROVNOST A POLISNIT POSTAVENIE VSETKYCH ZIEN A DIEVCAT.
6. CISTA VODA A HYGIENA&NBSP;– ZABEZPECIT DOSTUPNOST A TRVALO UDRZATELNY&NBSP; MANAZMENT VODY A SANITARNYCH OPATRENI PRE VSETKYCH.
7. DOSTUPNA A CISTA ENERGIA&NBSP;– ZABEZPECIT PRISTUP K CENOVO DOSTUPNEJ, SPOLAHLIVEJ, TRVALO UDRZATELNEJ A MODERNEJ ENERGII.
8. DOSTOJNA PRACA A EKONOMICKY RAST&NBSP;– PODPOROVAT TRVALY, INKLUZIVNY A TRVALO UDRZATELNY EKONOMICKY RAST, PLNU A PRODUKTIVNU ZAMESTNANOST A RIADNU PRACU PRE VSETKYCH.
9. PRIEMYSEL, INOVACIE A INFRASTRUKTURA&NBSP;– VYBUDOVAT PEVNU INFRASTRUKTURU, PODPOROVAT INKLUZIVNU A TRVALO UDRZATELNU INDUSTRIALIZACIU A POSILNIT INOVACIE.
10. ZNIZENIE NEROVNOSTI&NBSP;– ZNIZIT ROZDIELY V RAMCI A MEDZI KRAJINAMI.
11. UDRZATELNE MESTA A KOMUNITY&NBSP;– PREMENIT MESTA A LUDSKE OBYDLIA NA INKLUZIVNE, BEZPECNE, ODOLNE A TRVALO UDRZATELNE.
12. ZODPOVEDNA VYROBA A SPOTREBA&NBSP;– ZABEZPECIT TRVALO UDRZATELNU SPOTREBU A VYROBNE SCHEMY.
13. OCHRANA KLIMY&NBSP;– PODNIKNUT BEZODKLADNE OPATRENIA NA BOJ PROTI KLIMATICKEJ ZMENE A JEJ DOSLEDKOM.
14. ZIVOT POD VODOU&NBSP;– ZACHOVAT A TRVALO UDRZATELNE VYUZIVAT OCEANY, MORIA A ZDROJE MORA NA TRVALO UDRZATELNY ROZVOJ.
15. ZIVOT NA PEVNINE&NBSP;– CHRANIT, OBNOVOVAT A PODPOROVAT TRVALO UDRZATELNE VYUZIVANIE POZEMNYCH EKOSYSTEMOV, TRVALO UDRZATELNE RIADIT LESNE HOSPODARSTVO, BOJOVAT PROTI PREMENE KRAJINY NA PUST A ZASTAVIT SPATNU DEGRADACIU KRAJINY A STRETU BIODIVERZITY.
16. MIER, SPRAVODLIVOST A SILNE INSTITUCIE&NBSP;– PODPOROVAT MIEROVU INKLUZIVNU SPOLOCNOST V PROSPECH TRVALO UDRZATELNEHO ROZVOJA. POSKYTNUT PRISTUP K SPRAVODLIVOSTI PRE VSETKYCH A BUDOVAT EFEKTIVNE, TRANSPARENTNE A INKLUZIVNE INSTITUCIE NA VSETKLYCH UROVNIACH.
17. PARTNERSTVA ZA CIELE&NBSP;– POSILNIT PROSTRIEDKY IMPLEMENTACIE A REVITALIZACIE GLOBALNEHO PARTNERSTVA PRE TRVALO UDRZATELNY ROZVOJ.

V BLIZKEJ BUDUCNOSTI BUDE SVET CELIT MNOHYM NOVYM VYZVAM A JE POTREBNE SA NA NE PRIPRAVIT. VIZIA A&NBSP;STRATEGIA ROZVOJA SLOVENSKA DO ROKU 2030 JE NARODNY PLAN AKO ZO ZVLADNUT CO NAJLEPSIE. PRI PRIPRAVE TOHTO DOKUMENTU VZNIKLA SIROKA POLITICKA AJ ODBORNA ZHODA, ZE TYMI PRIORITAMI SU VZDELANIE, ENVIRONMENTALNA UDRZATELNOST EKONOMIKY, ZNIZOVANIE CHUDOBY, ROZVOJ REGIONOV, PRAVNEHO STATU A&NBSP;ZDRAVIA OBYVATELOV,“ VZNIK DOKUMENTU BOL PODMIENENY PRISTUPENIM SLOVENSKA K&NBSP;AGENDE 2030 PRE UDRZATELNY ROZVOJ ORGANIZACIE SPOJENYCH NARODOV. JE TO DLHODOBA STRATEGIA UDRZATELNEHO ROZVOJA STATU, NA KTORU NEMA VPLYV POLITICKY VOLEBNY CYKLUS. MA ZLEPSIT PREDVIDATELNOST VEREJNYCH POLITIK, EFEKTIVNOST VYUZIVANIA VEREJNYCH ZDROJOV I STABILITU PODNIKATELSKEHO PROSTREDIA.

DOLEZITOU OBLASTOU STRATEGIE JE ROZVOJ REGIONOV, KDE SU VYTYCENE TIETO PRIORITY (PRIKLADY):

OCHRANA A ROZVOJ ZDROJOV

• PODPORA VYSKUMU&NBSP; A INOVACII, TVORBA PRACOVNYCH MIEST S PRIDANOU HODNOTOU, ZELENA EKONOMIKA...

UDRZATELNE VYUZIVANIE PRIRODNYCH ZDROJOV

• ZNIZOVANIE EMISII, SKLADKOVANIE KOMUNALNYCH ODPADOV DOSTAT NA UROVEN 10 %, OCHRANA VOD A PODY...

POSILNOVANIE REGIONOV A ROZVOJ KOMUNIT

PODPORA RODINY, ZAMESTNANOST, KVALITA VEREJNEJ SPRAVY, DOSTUPNOST BYVANIA A KVALITNYCH SLUZIEB...

„SPRAVODLIVY ROZVOJ REGIONOV JE KLUCOM K USPESNEJ BUDUCNOSTI CELEHO SLOVENSKA. VSADE SI LUDIA ZASLUZIA EUROPSKU KVALITU ZIVOTA A PRISTUP KU KVALITNEMU VZDELANIU, BYVANIU, ZAMESTNANIU, CISTEMU ZIVOTNEMU PROSTREDIU. PRAVE STRATEGIA SLOVENSKO 2030 JE DOBRYM PLANOM AKO TO V HORIZONTE NADCHADZAJUCEHO DESATROCIA DOSIAHNUT,“ ZDORAZNILA VICEPREMIERKA REMISOVA.

SLOVENSKO 2030 OKREM TOHO, ZE JE ZAKLADNYM IMPLEMENTACNYM DOKUMENTOM AGENDY 2030 ZA SLOVENSKU REPUBLIKU, PLNI TIEZ ULOHU NARODNEJ STRATEGIE REGIONALNEHO ROZVOJA.

TRVALO UDRZATELNY ROZVOJ

NAS VYBER TOHO, CO MAME NA TANIERI, ALEBO DENNE POUZIVAME, MOZE ZLEPSIT ZIVOTNE PODMIENKY A CHRANIT RASTLINY A ZVIERATA, KTORE SU ZAVISLE OD VODY NA CELOM SVETE.

NAPRIKLAD VODNA STOPA 200 GRAMOV HOVUDZIEHO MASA ZODPOVEDA 47 OSEMMINUTOVYM SPRCHAM A POUZIVA STYRIKRAT VIAC VODY AKO ROVNAKE MNOZSTVO KURACIEHO MASA.

ZELENINA MA ESTE MENSIU VODNU STOPU.

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/ZUS_3/0003_ZMENSENA.JPG ALT="NEKUPOVANIE" WIDTH="160" HEIGHT="113" />

NEMUSIME SA NEVYHNUTNE STAT VEGETARIANMI, ALEBO UZ NIKDY NEJEST HOVADZIE MASO, STACI SI CASTEJSIE VYBERAT JEDLO S MENSOU VODNOU STOPOU. SAMOZREJME, NIE VSETKO DOKAZEME OVPLYVNIT. STALE VSAK MAME NA VYBER Z&NBSP;MNOZSTVA PRODUKTOV A&NBSP;VIEME TAK SVOJIM NAKUPOM OVPLYVNIT PONUKU V&NBSP;NASICH OBCHODOCH A PODPORIT TRANSPARENTNYCH VYROBCOV, KTORI DBAJU NA UDRZATELNOST.

• SNAZIME SA ZABRANIT PLYTVANIU POTRAVIN.
• AK JE TO MOZNE, OBMEDZIME ZIVOCISNE PRODUKTY A MASO.
• SNAZIME SA DAT PREDNOST ZIVOCISNYM PRODUKTOM, PRI KTORYCH BOLI ZVIERATA CHOVANE NA PASIENKU.
• ZARADIME DO SVOJHO JEDALNICKA VIACEJ ZELENINY.
• OBMEDZIME MNOZSTVO SPRACOVANEHO JEDLA V STRAVE (NAPR. CIPSY, PREDPRIPRAVENE JEDLA, SLADKOSTI A&NBSP;POD.).

&NBSP;

VODNU STOPU VIACERYCH DRUHOV POTRAVIN, KTORE KONZUMUJEME, SI MOZEME POZRIET:

HTTPS://WATERFOOTPRINT.ORG/EN/RESOURCES/INTERACTIVE-TOOLS/PRODUCT-GALLERY/

&NBSP;

VODNU STOPU NASICH RANAJOK SI MOZEME VYPOCITAT NAPR. PROSTREDNICTVOM TYCHTO KALKULACIEK:

HTTP://WWW.EKOLOGIKA.SK/KALKULACKA-VIRTUALNEJ-VODY.HTML

HTTPS://WWW.WATERCALCULATOR.ORG/

&NBSP;

CELKOVU VODNU STOPU (NIELEN VODNU STOPU KONZUMOVANYCH POTRAVIN), NAPR. VRATANE PRANIA, SPRCHOVANIA, UMYVANIA AUTA A&NBSP;POD. SI MOZEME VYPOCITAT POMOCOU KALKULACKY, KTORU NAJDEME:

HTTPS://WATERFOOTPRINT.ORG/EN/RESOURCES/INTERACTIVE-TOOLS/PERSONAL-WATER-FOOTPRINT-CALCULATOR/PERSONAL-CALCULATOR-EXTENDED/

NIZKO UHLIKOVA STRAVA - POZRITE AKO SA TO DA:

HTTPS://SKN.KOSHACHEK.COM/ARTICLES/NIZKO-UHLIKOVA-DIETA-TOUTO-DIETOU-PODPORUJETE.HTML

AKO POSTUPOVAT

AK UVAZUJETE O ZAPOJENI SA DO PROGRAMU, JE DOLEZITE DETAILNE SA OBOZNAMIT S PRAVIDLAMI ZELENEJ SKOLY A PREDISKUTOVAT S KOLEGAMI, RODICMI A ZIAKMI PRIHLASENIE SA. JE DOLEZITE, ABY STE MALI PODPORU OD VEDENIA SKOLY – Z TOHO DOVODU POZYVAME ZASTUPCOV VEDENIA NA PRVY REGIONALNY SEMINAR, KDE DETAILNE VYSVETLUJEME CIELE A METODIKU PROGRAMU. TIEZ JE VYHODOU, AK PRE PROGRAM DOKAZETE NADCHNUT SVOJICH KOLEGOV. NAJDOLEZITEJSIA JE OCHOTA PRENECHAT VACSI PRIESTOR ZIAKOM A DO ISTEJ MIERY PRENIEST NA NICH ZODPOVEDNOST ZA DIANIE NA SKOLE.&NBSP;

ZELENA SKOLA

KOORDINACIA PROGRAMU

ZELENA SKOLA PATRI DO CELOSVETOVEJ SIETE EKOSKOL, KTORYCH MEDZINARODNYM GARANTOM JE NADACIA FEE – FOUNDATION FOR ENVIRONMENTAL EDUCATION. SKOLY S OZNACENIM “ECO-SCHOOL” PRACUJU POD HLAVICKOU TEJTO ORGANIZACIE PO CELOM SVETE. NA SLOVENSKU TENTO PROGRAM KOORDINUJE CENTRUM ENVIRONMENTALNEJ A ETICKEJ VYCHOVY ZIVICA. NARODNYM GARANTOM PROGRAMU ZELENA SKOLA JE SIET ENVIRONMENTALNOVYCHOVNYCH ORGANIZACII SPIRALA.

PRAVIDLA ZELENEJ SKOLY

MAPY POVODNOVEHO OHROZENIA SA VYPRACUVAJU PRE&NBSP;GEOGRAFICKE OBLASTI, V&NBSP;KTORYCH BOLA V&NBSP;PREDBEZNOM HODNOTENI POVODNOVEHO RIZIKA IDENTIFIKOVANA EXISTENCIA POTENCIALNE VYZNAMNEHO POVODNOVEHO RIZIKA A&NBSP;OBLASTI, V&NBSP;KTORYCH MOZNO PREDPOKLADAT PRAVDEPODOBNY VYSKYT VYZNAMNEHO POVODNOVEHO RIZIKA. NA MAPE POVODNOVEHO OHROZENIA JE ZOBRAZENY ROZSAH ZAPLAV, KTORE BY SPOSOBILI POVODNE S&NBSP;PRIEMERNOU DOBOU OPAKOVANIA OD&NBSP;ZA RAZ 5 ROKOV AZ PO RAZ ZA 1000 ROKOV, PRIPADNE INA POVODEN S&NBSP;VYNIMOCNE NEBEZPECNYM PRIEBEHOM.

MAPY POVODNOVEHO RIZIKA OBSAHUJU UDAJE O&NBSP;POTENCIALNE NEPRIAZNIVYCH DOSLEDKOCH ZAPLAV SPOSOBENYCH POVODNAMI, KTORE SU ZOBRAZENE NA&NBSP;MAPACH POVODNOVEHO OHROZENIA. NA MAPACH POVODNOVEHO RIZIKA SU UVEDENE UDAJE O&NBSP;ODHADOVANOM POCTE POVODNOU POTENCIALNE OHROZENYCH OBYVATELOV A&NBSP;O DRUHOCH HOSPODARSKYCH CINNOSTI NA&NBSP;POVODNOU POTENCIALNE OHROZENOM UZEMI. AK SA V&NBSP;GEOGRAFICKEJ OBLASTI ZOBRAZENEJ NA&NBSP;MAPE POVODNOVEHO RIZIKA NACHADZAJU, POTOM SU NA&NBSP;NEJ UVEDENE AJ TIETO DALSIE UDAJE:

• LOKALITY S&NBSP;PRIEMYSELNYMI CINNOSTAMI, KTORE MOZU PRI ZAPLAVENI SPOSOBIT HAVARIJNE ZNECISTENIE VODY,
• POLOHA POTENCIALNE OHROZENYCH UZEMI PRE&NBSP;ODBER VODY NA&NBSP;LUDSKU SPOTREBU A&NBSP;NA REKREACNE CINNOSTI,
• LOKALITY S&NBSP;VODAMI VHODNYMI NA&NBSP;KUPANIE,
• INFORMACIE O&NBSP;DALSICH VYZNAMNYCH ZDROJOCH POTENCIALNEHO ZNECISTENIA VODY PO ICH ZAPLAVENI POCAS POVODNE,
• UZEMIA, KTORE TVORIA NARODNU SUSTAVU CHRANENYCH UZEMI A&NBSP;EUROPSKU SUSTAVU NAVRHOVANYCH A&NBSP;VYHLASENYCH CHRANENYCH UZEMI (NATURA 2000).

V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZABEZPECUJE VYHOTOVOVANIE MAP POVODNOVEHO OHROZENIA A&NBSP;MAP POVODNOVEHO RIZIKA SPRAVCA VODOHOSPODARSKY VYZNAMNYCH VODNYCH TOKOV, KTORYM JE SLOVENSKY VODOHOSPODARSKY PODNIK, S. P., BANSKA STIAVNICA.

PLAN MANAZMENTU POVODNOVYCH RIZIK V CIASTKOVYCH POVODIACH SR

PRIRODNE PODMIENKY

REGION JE BOHATY NA POVRCHOVU VODU, PODZEMNE VODY, GEOTERMALNE PRAMENE AKO AJ MINERALNE VODY.

NA UZEMI SA NACHADZAJU LOZISKA HNEDEHO UHLIA, LIGNITU A NAJMA STAVEBNYCH ZDROJOV.

V KRAJI SA NACHADZA 132 CHRANENYCH UZEMI, CO JE VIAC AKO DVOJNASOBOK KRAJSKEHO PRIEMERU NA SLOVENSKU.

NAJVIAC CHRANENYCH UZEMI JE VYHLASENYCH V OKRESOCH NOVE MESTO NAD VAHOM A TRENCIN.

NAJMENEJ CHRANENYCH UZEMI JE V OKRESOCH PUCHOV, PARTIZANSKE A MYJAVA.

V KRAJI SA NACHADZA 5 CHRANENYCH OBLASTI S 2. STUPNOM OCHRANY: MALE KARPATY, BIELE KARPATY, STRAZOVSKE VRCHY, PONITRIE, KYSUCE.

Z PRIRODNYCH ZDROJOV MAJU ZNACNE ZASTUPENIE MINERALNE VODY.

NA UZEMI KRAJA SA NACHADZAJU ZDROJE PRIRODNYCH MINERALNYCH VOD, KTORE SU ZNAME POD ZNACKAMI LUCKA, MITICKA, SIVARINA, IWA, MATUSOV PRAMEN.

NA UZEMI SA NACHADZAJU VYZNAMNE KUPELNE UZEMIA BOJNICE, NIMNICA A TRENCIANSKE TEPLICE.

PRIRODNE LIECIVE ZDROJE V BOJNICIACH, NIMNICI A TRENCIANSKYCH TEPLICIACH A PRIRODNE MINERALNE ZDROJE V TRENCIANSKYCH MITICIACH,

MNICHOVEJ LEHOTE A LUKE NAD VAHOM MAJU VYMEDZENE OCHRANNE PASMA A VZTAHUJU SA NA NICH USTANOVENIA § 26 AZ 28, RESP. § 50 ODS. 17 ZAKONA C. 538/2005 Z. Z. O PRIRODNYCH LIECIVYCH VODACH. PODMIENKY SU VYHODNE PRE ROZVOJ AGROTURIZMU A KUPELNICTVA.

PHSR%20FINAL.PDF TARGET="_BLANK" TITLE="PHSR">PROGRAM HOSPODARSKEHO A SOCIALNEHO ROZVOJA 2013 - 2023

SETRITE PRI VYKUROVANI PLYNOM:

• MIESTNOSTI ZBYTOCNE NEPREKURUJTE. INU TEPLOTU BY MALA MAT MIESTNOST NA&NBSP;SPANIE, KUCHYNA, IZBA KDE TRAVIME VACSINU DNA, ALEBO CHODBA
• NA RADIATORY NAMONTUJTE TERMOHLAVICE PRE UDRZIAVANIE NASTAVENEJ TEPLOTY, ZABRANITE TAK ZBYTOCNEMU PREKUROVANIU
• K&NBSP; ZNACNEJ USPORE PRISPEJU AJ PROGRAMOVATELNE TERMOSTATY, KED SA TEPLOTA ZNIZUJE PODLA NASTAVENIA, NAPRIKLAD V&NBSP;CASE VASEJ NEPRITOMNOSTI
• POCAS NEPRITOMNOSTI NEVYPINAJTE KURENIE, IBA TEMPERUJTE
• VETRAJTE JEDNORAZOVO, S&NBSP;OKNAMI DOKORAN A&NBSP;PRI VYPNUTOM ALEBO ZNIZENOM KURENI
• V MIESTNOSTIACH UDRZIAVAJTE OPTIMALNU VLHKOST VZDUCHU, CO JE 45 – 60 %. PRILIS NIZKA VLHKOST VZDUCHU NUTI ZVYSOVAT TEPLOTU V&NBSP;MIESTNOSTI
• NEZABUDNITE NA&NBSP;PRAVIDELNY SERVIS PLYNOVYCH KOTLOV

&NBSP;

ODPORUCANA TEPLOTA V IZBACH JE: OBYVACIA IZBA - 20 - 22 ST. C, SPALNA - 18 ST. C,

• PRI ODCHODE OD PRACE ZNIZIME TEPLOTU V BYTE NA 17 ST. C,
• UMIESTNIME V MIESTNOSTIACH TEPLOMERY, UDRZUJEME DOHODNUTU TEPLOTU,
• V ZIME ZATAHUJEME ZALUZIE V OKNACH (NA NOC A V CASE NEPRITOMNOSTI) - VYTVARAME TAK DALSIU IZOLACNU VRSTVU,
• INSTALUJEME ZA VYKUROVACIE TELESA REFLEXNE FOLIE,
• KLIMATIZACIU V HORUCICH LETNYCH DNOCH NASTAVIME MAX. O 5 ST. C NIZSIE, AKO JE TEPLOTA VONKU,
• UPREDNOSTNUJEME TEHLOVE STENY PRED SADROKARTONOM - MAJU LEPSIU TEPELNU ZOTRVACNOST,
• REGULACIA KOMINOVEHO TAHU SETRI PLYN, UHLIE, DREVO POTREBNE K VYKUROVANIU RD,
• 1 X ROCNE VYKONAT KONTROLU ZRIADENIA PLYNOVYCH SPOTREBICOV,
• POUZIVAT USLACHTILE PALIVA (MAJU VYSSIU VYHREVNOST A MALO ZNECISTUJU OVZDUSIE).

AKO MOZEM USETRIT PLYN?

• PRI KURENI PLYNOM - PRI ODCHODE DO PRACE ZNIZIME TEPLOTU V BYTE,
• HRNCE NA VARENIE VOLIME PODLA VELKOSTI VARNEJ PLATNE, ALEBO HORAKA,
• KUPUJEME RIAD S DOKONALE ROVNYM DNOM (NEROVNE DNO MOZE ZVYSIT SPOTREBU PALIVA AZ O 50 %),
• SPOTREBICE VYPINAME SKOR, AKO JE PREDPISANA DOBA TEPELNEJ UPRAVY (VYUZIJEME TAK TEPELNU ZOTRVACNOST),
• NA HRNCOCH A PEKACOCH POUZIVAME POKRIEVKY (SETRIME TAK&NBSP; ELEKT. ENERGIU, ALEBO PLYN),
• OHRIEVAME LEN TAKE MNOZSTVO VODY A POTRAVIN, KTORE SPOTREBUJEME.

AKO MOZEM USETRIT ENERGIU?

• VYPINANIE STAND-BY REZIMU,
• VOLIME SVETLE FARBY V BYTE (ODRAZAJU VIAC SVETLA, NEZ TMAVE FARBY),
• NA CITANIE A RUCNE PRACE JE VHODNEJSIE TZV. MIESTNE OSVETLENIE, SETRIME SI TYM ZRAK AJ ENERGIU,
• VYUZIVAJME V MAX. MIERE DENNE SVETLO, NEBRANIME JEHO PRISTUPU&NBSP; NEVHODNYMI ZACLONAMI A ZAVESMI.

KUPUJEME ELEKTROSPOTREBICE S NIZKOU SPOTREBOU ENERGIE (ENERGETICKY STITOK A, A+, A++)

1. V&NBSP;NOCI ZATIAHNITE OKNA ZAVESMI, ROLETAMI ALEBO ZALUZIAMI. TOTO OPATRENIE ZAMEDZI UNIKU TEPLA.
2. POZOR NA TO, ABY STE ZACLONAMI A&NBSP;ZAVESMI NEZAKRYVALI RADIATORY. ZAVESY A&NBSP;ZACLONY BY MALI SIAHAT LEN PO PARAPETU.
3. VYMENTE STARE VENTILY NA RADIATOROCH ZA TERMOREGULACNE. AK ICH VHODNE NASTAVITE, ZA ROK MOZETE USETRIT NA TEPLE AZ 15%.
4. AK BUDETE DLHSIE MIMO DOMOVA, TEPLOTU NA REGULATORE ZNIZTE. NECHAJTE DOMOV TEMPEROVAT NA ASI 16 STUPNOV. KURENIE V&NBSP;ZIADNOM PRIPADE NEVYPINAJTE UPLNE. CHLADNE MURY BY STE POTOM VYKUROVALI VELMI DLHO.
5. JEDEN Z&NBSP;21 TIPOV AKO SETRIT TEPLO V DOMACNOSTI ZNIE JEDNODUCHO – NEPREKURUJTE. ZVYSENIE TEPLOTY O&NBSP;JEDEN STUPEN ZNAMENA ZAROVEN ZVYSENIE SPOTREBY ENERGIE O&NBSP;6%.
6. VYUZITE REGULACIU TEPLA POMOCOU TERMOSTATU S&NBSP;CASOVYM SPINACOM. TENTO TERMOSTAT ZACHYTAVA ROZDIEL MEDZI NASTAVENOU TEPLOTOU A&NBSP;REALNOU TEPLOTOU A&NBSP;VYSIELA SIGNAL DO KOTLA, KEDY SA MA ZAPNUT A&NBSP;PRIKURIT VAM.
7. REGULACIU ROZSIRTE PODLA TEPELNYCH ZISKOV. TO ZNAMENA, ZE MOZETE REGULACIOU OBMEDZIT TEPLOTU VYKUROVACEJ VODY V&NBSP;ISTEJ CASTI DOMU. POUZITE ZONOVU REGULACIU, A&NBSP;TO PRE TU CAST DOMU, KTORA JE NA SLNECNEJ STRANE.
8. STARE NETESNIACE OKNA A&NBSP;DVERE VYMENTE. JE TO INVESTICIA, KTORA SA VAM CASOM URCITE VRATI. SPRAVNE OSADENE A&NBSP;ODIZOLOVANE OKNA VAM POMOZU USETRIT AZ 25% ENERGIE.
9. NA ZACIATKU VYKUROVACIEJ SEZONY ODZVDUSNUJTE RADIATORY. ROVNAKO TO UROBTE AJ VTEDY, AK RADIATORY NIE SU ROVNOMERNE TEPLE ALEBO V&NBSP;NICH POCUJETE PRUDIT VODU.
10. AK CHCETE PRIDAT KRB AKO ZDROJ TEPLA, VYBERTE SI KACHLOVU PEC. TA UDRZI ZDRAVE TEPLO A&NBSP;JE MOZNE K&NBSP;NEJ PRIPOJIT PRIEDUCHY.
11. DBAJTE O&NBSP;SERVISNE PREHLIADKY KOTLA, A&NBSP;TO IDEALNE KAZDY ROK PRED VYKUROVACOU SEZONOU.
12. ZATEPLITE DOM ALEBO BYTOVKU CI PANELAK, V&NBSP;KTOROM BYVATE.
13. NAHRADTE PLYNOVY KOTOL KONDENZACNYM V&NBSP;PRIPADE, ZE MATE ZATEPLENY DOM A&NBSP;VYMENENE OKNA.
14. NAINSTALUJTE SI USPORNE PAKOVE BATERIE, S&NBSP;KTORYMI SKRATITE CAS NASTAVENIA POZADOVANEJ TEPLOTY VODY A&NBSP;MOZETE USETRIT AZ 30% ENERGII. VHODNE SU AJ PERLATORY, KTORE ZMIESAJU VODU SO VZDUCHOM, ZVYSIA RYCHLOST JEJ PRUDENIA A&NBSP;ZNIZIA JEJ OBJEM. VDAKA PERLATOROM MOZETE USETRIT AZ 20% VODY.
15. VODU EFEKTIVNE ZOHREJETE AJ SLNECNYMI KOLEKTORMI. IDEALNE JE UMIESTNIT ICH NA JUH ALEBO JUHOZAPAD, PRICOM PRE STVORCLENNU DOMACNOST POSTACI KOLEKTOR S&NBSP;PLOCHO 6 METROV STVORCOVYCH.
16. V&NBSP;PRIPADE, ZE SU MIESTA SO SPOTREBOU TEPLEJ VODY VZDIALENE OD ZASOBNIKA VIAC AKO DVA METRE, MALO BY BYT POTRUBIE ODIZOLOVANE.
17. DOLEZITA JE TIEZ SPRAVNA VELKOST ZASOBNIKA VODY. AK BUDE ZBYTOCNE VELKY, MINIETE VELA ENERGIE NA OHREV VODY. ORIENTACNE TREBA POCITAT SO SPOTREBOU VODY PRE DOSPELEHO CLOVEKA V&NBSP;OBJEME 50 LITROV, PRE DIETA O&NBSP;POLOVICU MENEJ.
18. VETRAJTE KRATKO A&NBSP;INTENZIVNE. VZDUCH SA&NBSP;TAK VYMENI RYCHLO A&NBSP;BEZ VELKYCH TEPLOTNYCH STRAT.
19. DOLEZITA JE AJ VLHKOST VZDUCHU. TU BY STE MALI PRE UDRZANIE TEPELNEJ POHODY UDZIAVAT OKOLO 50 AZ 65%.
20. TEPELNE CERPADLO VYUZIVAJUCE TEPLO Z&NBSP;OKOLITEHO PROSTREDIA (ZO ZEME, VZDUCHU, PODZEMNEJ CI POVRCHOVEJ VODY) JE VHODNE AKO HLAVNY ZDROJ TEPLA. OBSTARAVACIA CENA JE SICE VYSOKA, AVSAK USPORA NAKLADOV NA ENERGIE SA MOZE VYSPLHAT AZ K&NBSP;80%.
21. AK CHCETE, ABY BOL VAS DOM ENERGETICKY PASIVNY ALEBO NIZKOENERGETICKY, NAVRATNOST VASICH INVESTICII BUDE ZHRUBA 10 AZ 15 ROKOV. NIZKY ODBER ENERGII VSAK BUDETE MAT ZABEZPECENY NA MINIMALNE DVAKRAT TAK DLHO.

UZITOCNE LINKY:

HTTPS://UROBSISAM.ZOZNAM.SK/DOM/VYKUROVANIE/TRI-TIPY-NA-EKOLOGICKE-VYKUROVANIE-PRE-RODINNE-DOMY

HTTPS://WWW.SSE.SK/AKTUALITY/7-JEDNODUCHYCH-SPOSOBOV-NA-KAZDODENNE-SETRENIE?PAGE_ID=8543

SVIATKY, VIANOCE, SU CASTO SPOJENE S NAKUPOVANIM, ZVYSENOU SPOTREBOU. ZO VSETKYCH REKLAM NA NAS VYSKAKUJE, CO VSETKO SI ESTE MAME KUPIT, ABY BOLI SVIATKY DOKONALE. NAOZAJ JE POTREBNE VSETKO KUPOVAT? CO VSETKO POTREBUJEME A&NBSP;JE ALEBO NIE JE MOZNE STRAVIT SVIATKY V&NBSP;HOJNOSTI A&NBSP;ZAROVEN OHLADUPLNE VOCI ZIVOTNEMU PROSTREDIU?

&NBSP;

SKUTOCNY VYZNAM SVIATKOV NESPOCIVA V&NBSP;NADMERNEJ KONZUMACII CI V&NBSP;STRESOCH PRI ZHANANI DARCEKOV.

MNOHE Z&NBSP;TZV. ZAUZIVANYCH RITUALOV OKOLO VIANOC MA V SKUTOCNOSTI DESIVY SOCIALNY I&NBSP;ENVIRONMENTALNY DOPAD.

&NBSP;

TU NAJDETE PAR TIPOV, AKO NA OHLADUPLNEJSIE A&NBSP;VOCI ZIVOTNEMU PROSTREDIU RESPEKTUJUCE VIANOCE:

VIANOCNY STROMCEK

JE MOZNE ZAKUPIT SI ZIVY STROMCEK V&NBSP;KVETINACI ALEBO&NBSP; Z&NBSP;LEGALNYCH PREREZAVOK. NASI PREDKOVIA SI ZDOBILI IZBY VETVICKAMI, ODREZKAMI A&NBSP;VENCAMI Z&NBSP;ODREZKOV. A&NBSP;V&NBSP;PRIPADE ZE MATE NAPR.. 10 ROKOV UMELY STROMCEK, URCITE JE VIAC EKOLOGICKY, AKO SI KAZDY ROK KUPOVAT CERSTVY ODREZANY, NAJMA POKIAL SA CLOVEK NEZAOBERA KRAJINOU POVODU A&NBSP; VOBEC, ODKIAL PREDMETNY STROM POCHADZA. AK SI KLADIETE OTAZKU CI&NBSP; ZIVY CI UMELY - TAK ANO, ZIVY STROMCEK JE POVAZOVANY ZA LEPSIU ALTERNATIVU, AK POCHADZA Z LOKALNYCH SKOLOK. A SAMOZREJME, JE DOLEZITE SA POSTARAT O JEHO SPRAVNU LIKVIDACIU PO VIANOCIACH, ABY NESKONCIL NA SKLADKE. NA DRUHEJ STRANE, UMELE STROMCEKY, AJ KED MAJU VYSSIU UHLIKOVU STOPU PRI VYROBE, VYDRZIA AJ 10-15 ROKOV, TAKZE AK MATE DOMA UMELY STROMCEK A&NBSP;OPAKOVANE POUZIVATE, ROZHODNE JE TO LEPSIE, AKO HO VYHODIT, CI KUPOVAT SI ZAROVEN AJ DALSI, HOCI AJ ZIVY.

&NBSP;

VIANOCNE OZDOBY SA DAJU VYROBIT

NAVODY AKO SI Z&NBSP;BEZNYCH DOMACICH ODPADOV A&NBSP;INYCH VECI, CO NAJDEME V&NBSP;DOMACNOSTI MOZEME VYROBIT PRENADHERNE OZDOBY SA DAJU NAJST NA ROZNYCH WEBOCH. RADOST PRI VYROBE OZDOB MAJU NAJMA DETI A&NBSP;CELA RODINA SI TAK MOZE SPESTRIT PRICHOD SVIATKOV AJ TAKOUTO SPOLOCNOU AKTIVITOU. UPREDNOSTNIME PRIRODNE MATERIALY PRED PLASTOM. KRASNE SU OZDOBY SO SISIEK, SUSENEHO OVOCIA A&NBSP;INYCH PRIRODNYCH CI EKOLOGICKYCH MATERIALOV. JE MOZNE PODPORIT KUPIT SI DEKORACIE AJ OD REMESELNIKOV CI CHRANENYCH DIELNI.

CONTENT/EKOPORADNA/ZELENA-DOMACNOST/VENCEK.JPG ALT="VIANOCNY VENCEK" WIDTH="80%" STYLE="DISPLAY: BLOCK; MARGIN-LEFT: AUTO; MARGIN-RIGHT: AUTO;" />

&NBSP;

VIANOCNE OSVETLENIE

OKREM USPORY ENERGIE IDE AJ O&NBSP;USPORU ZIVOTNEHO PROSTREDIA. VIANOCNE SVETIELKA MOZU BYT EKOLOGICKE&NBSP; NAPR. AK POUZIJETE LED OSVETLENIA. VONKU SU VHODNE POUZIT SOLARNE SVETIELKA, ALEBO SVETLA SO SPINACMI, TEDA ZE SVETIELKA NESVIETIA PO CELY CAS, ALE LEN URCITU DOBU. DOBRE SU NAPR. PRODUKTY S&NBSP;CERTIFIKATMI AKO JE NAPR. ENERGY STAR - LED SVETLA SPOTREBUJU AZ O 80-90 % MENEJ ENERGIE NEZ KLASICKE ZIAROVKY A&NBSP;MAJU VACSIU ZIVOTNOST.

&NBSP;

DARCEKY JE MOZNE NAKUPIT LOKALNE, OD MIESTNYCH VYROBCOV A&NBSP;REMESELNIKOV

AJ TOTO SETRI ZIVOTNE PROSTREDIE. MNOHE DARCEKY SA DNES UZ DAJU ZAKUPIT AJ S&NBSP;POSOLSTVOM – NAPR. KED PODPORITE DARCEKY Z&NBSP;CHRANENYCH DIELNI, Z&NBSP;DSS CI OD LOKALNYCH VYROBCOV, KTORI NAPR. CAST ZISKU Z&NBSP;NAKUPU TAKYCHTO PRODUKTOV VENUJU NA CHARITATIVNE UCELY. ROVNAKO JE MOZNO DAROVAT ZAZITOK. VSTUP DO KINA, DO MUZEA, NA KULTURNE PODUJATIA, ODDYCH, RELAX, ZABAVU., CI SPOLOCNY VYLET.

&NBSP;

PAPIER NA DARCEKY VIEME POUZIT RECYKLOVANY

PRIP. OPAKOVANIE POUZIT PAPIER, KTORY SME NEROZTRHALI Z&NBSP;MINULYCH OBDOBI, EXISTUJU AJ BALIACE VRECUSKA, KTORE SU PLATENNE A&NBSP;NASLEDNE ICH MOZEME VYUZIT NA INE UCELY, PO VIANOCIACH. DARCEKY SA DAJU BALIT AJ DO VLASTNORUCNE VYROBENYCH OBALOV, CI DO SATIEK – LATOK. PEKNA A&NBSP;EFEKTIVNA JE NAPR. TECHNIKA Z&NBSP;JAPONSKA, TZV.&NBSP;FURUSHIKI – BALENIE DARCEKOV DO PLATENNYCH OBRUSKOV – UTIEROK, OBRUSOV, KTORE VYUZIVAME V&NBSP;DOMACNOSTI BEZNE.&NBSP;

OPAT SA DAJU VYUZIT AJ TVORIVE DIELNE A&NBSP;NAJST SI SPOLOCNY RODINNY CAS NA TVORBU OBALOV NA DARCEKY NAPR. ZO STARYCH PAPIEROV, KRABIC, KALENDAROV. FANTAZII SA MEDZE NEKLADU A&NBSP;TAK MOZE BYT AJ JEDNYM Z&NBSP;VASICH DARCEKOV, SAMOTNY JEHO OBAL.

&NBSP;

VIANOCNE UPRATOVANIE &NBSP;

AJ PREDVIANOCNE UPRATOVANIE MOZE BYT EKOLOGICKE. STARE MAMY A&NBSP;OTCOVIA NEPOZNALI X CISTIACICH PROSTRIEDKOV. POUZIVAL SA OCOT A&NBSP;SODA BIKARBONA. OBOJE FUNGUJE PROTI ZAPACHOM, DEZINFIKUJE, ODSTRANUJE VODNY KAMEN. VODOU A&NBSP;OCTOM SA DAJU AJ PEKNE VYLESTIT OKNA. K&NBSP;EKOLOGICKEJ DOMACNOSTI JE MOZNE NAJST MNOHO PRIRUCIEK I&NBSP;WEBSTRANOK. O&NBSP;DOMACEJ EKOLOGII JE PRIRUCKA OD EKOLOGICKEHO INSTITUTU VERONICA.

&NBSP;

STEDRA VECERA A&NBSP;VIANOCNA HOSTINA

AK NAOZAJ NECHCEME PLYTVAT, JE ODPORUCANE SPRAVIT SI DOPREDU ZOZNAM, CO VLASTNE POTREBUJEME. ZVAZIT SI, CO CHCEME VARIT, PIECT A&NBSP;KOLKO TOHO CHCEME A&NBSP;POTREBUJEME. ZOZNAM JE VELMI NAPOMOCNY, NAKOLKO VSETCI POZNAME TO, ZE PRIDEME DO OBCHODU PO 1-2 VECI A&NBSP;VYJDEME VON S&NBSP;PLNYM KOSOM. OPAT PLATI, ZE AK CHCEM AJ V&NBSP;STRAVE BYT OHLADUPLNY/A VOCI PLANETE, UPREDNOSTNIM LOKALNYCH VYROBCOV POTRAVIN A&NBSP;MINIMALIZUJEM MASO CI RYBY.

CONTENT/EKOPORADNA/ZELENA-DOMACNOST/PERNICKY.JPG ALT="MEDOVNICKY" WIDTH="80%" STYLE="DISPLAY: BLOCK; MARGIN-LEFT: AUTO; MARGIN-RIGHT: AUTO;" />

POSLEDNE ROKY JE AJ DISKUSIA OHLADOM NAKUPU NAPR. ZIVYCH KAPROV, KTORE TRPIA PRI POBYTE U&NBSP;NAS VO VANI A&NBSP;PRI PREDAJI V&NBSP;KADIACH PO TRHOCH. SU KRAJINY, KDE JE UZ TOTO ZAKAZANE. NIEKTORE DOMACNOSTI NEMAJU PROBLEM UPREDNOSTNIT VEGETARIANSKU- VEGANSKU STRAVU. AK UZ VSAK NESMIE NA VASOM STOLE CHYBAT RYBA, ROZHODNE JE MOZNOST ZAKUPIT SI TAKUTO RYBU BEZ TOHO, ABY STE JU X DALSICH DNI TYRALI U&NBSP;VAS VO VANI.

O&NBSP;UTRPENI PRI PREDAJI ZIVYCH KAPROV PISE NAPR. OZ HUMANNY POKROK.

VELKYM PROBLEMOM V&NBSP;SR JE AJ PLYTVANIE JEDLOM. NAKUPOVAT BY SME MALI VECI, KTORE NAOZAJ SKONZUMUJEME. ZO ZVYSKOV OVOCIA MOZEME NAPR. UROBIT OVOCNY SALAT. AJ ZEMIAKOVY SALAT BY SME SA MOHLI NAUCIT PRIPRAVOVAT V&NBSP;MNOZSTVE, KTORE SKONZUMUJEME. CEZ SVIATKY SA PLYTVA JEDLOM MNOHONASOBNEJSIE NEZ BEZNE. UZITOCNE JE AJ ZISTIT SI, KOMU VIEME UROBIT RADOST S&NBSP;JEDLOM, KTORE UZ NEVLADZEME SKONZUMOVAT – PODELIT SA S&NBSP;RODINOU, PRIATELMI, CI LUDMI V&NBSP;NUDZI.

&NBSP;

NIEKOLKO PEKNYCH TYPOV NA BEZOBALOVE VIANOCE PONUKA AJ CEEV ZIVICA V TOMTO CLANKU

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/THUMBNAIL_IMAGE041.JPG ALT="HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/DIEV%C4%8DA-OKULIARE-VYTRIE%C5%A5-%C4%8DISTENIE-1531575/" WIDTH="272" HEIGHT="189" />

NAMIESTO MNOZSTVA ROZNYCH PROSTRIEDKOV SIAHNIME PO UNIVERZALNOM, KTORY MA SIROKE VYUZITIE A VACSINOU SA PREDAVA AKO SILNY KONCENTRAT, TAKZE VYDRZI NAOZAJ DLHO.

CHEMICKE CISTIACE PROSTRIEDKY SU TYM NAJTOXICKEJSIM ODPADOM, AKYM SI SVOJU DOMACNOST DOBROVOLNE “ZAMORUJEME”.&NBSP; KLAMEME SA, ZE TOXICKY ZAPACH, KTORY SA PO UPRATOVANI V DOMACNOSTI DRZI ESTE HODINY, JE VONA CISTOTY. PRAVDOU ALE JE, ZE TIETO PROSTRIEDKY CASTO OBSAHUJU NEUROTOXINY, LATKY NARUSUJUCE ROVNOVAHU A POTENCIALNE KARCINOGENY, KTORE SA DO NASHO TELA DOSTAVAJU DOTYKOM S “CISTYMI” PLOCHAMI A DYCHANIM VYPAROV PO UPRATOVANI. NEHOVORIAC O ICH KATASTROFALNYCH DOPADOCH NA ZIVOTY VODNYCH ZIVOCICHOV&NBSP;A PRIRODU SAMOTNU.&NBSP;

AKO EKOLOGICKEJSIE UPRATOVAT SA DOCITATE TU: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/EKO-UPRATOVANIE

KDE V TRENCINE NAKUPITE:

HTTPS://BEZOBALIS.SK/EKO-DROGERIA/PRIRODNE-CISTIACE-PROSTRIEDKY/

ESTE STALE VYLIEVATE POUZITY JEDLY OLEJ DO KANALIZACIE? VIETE O&NBSP;TOM, ZE JE TO ZAKAZANE A HROZI ZA TO POKUTA? PRITOM JE POUZITY OLEJ MOZNE PLNOHODNOTNE VYUZIVAT PRI VYROBE PLASTOV CI BIOPALIV. PRETO BY SME MALI OLEJ ZBERAT A ODOVZDAVAT PRE NASLEDNU RECYKLACIU.

&NBSP;EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/THUMBNAIL_IMAGE040.JPG ALT="HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/OLEJ-JEDL%C3%BD-OLEJ-KUCHY%C5%88A-KUCH%C3%A1R-4482643/" WIDTH="266" HEIGHT="183" />

PRECO OLEJ NEVYLIEVAT DO ZACHODU ANI DO ODTOKU?

AJ NAPRIEK TOMU, ZE SA SITUACIA OKOLO TRIEDENIA ODPADU V SLOVENSKYCH DOMACNOSTIACH KAZDOROCNE ZLEPSUJE, V URCITYCH OBLASTIACH MAME STALE MEDZERY – A JEDNOU Z NICH JE PRAVE SPRAVNE NARABANIE S POUZITYM OLEJOM V KUCHYNI.

BOHUZIAL, V MNOHYCH DOMACNOSTIACH AJ DNES ESTE PUTUJE OLEJ PO POUZITI ROVNO DO DREZU ALEBO DO ZACHODU. TENTO SPOSOB JE VSAK VELMI NEBEZPECNY PRE ZIVOTNE PROSTREDIE, ODPADOVY SYSTEM, A V DRVIVEJ VACSINE PRIPADOV NIM NAVYSE PORUSUJETE KANALIZACNE NARIADENIA MIEST A OBCI.

OLEJE A TUKY, KTORE VYLEJETE DO KANALIZACIE SA TOTIZ RYCHLO OCHLADIA A VYTVORIA ZHLUKY, KTORE SPOLOCNE S DALSIM ODPADOM UPCHAVAJU CELY ODPADOVY SYSTEM – OD STIEN POTRUBI AZ PO CISTICKY ODPADOVYCH VOD. VYSLEDKOM TAK MOZE BYT JEDNA VELKA A TVRDA MASA, KTORA DOKAZE PRETEKANIE ODPADOVYCH VOD UPLNE ZAMEDZIT.

NEVIETE SI TO PREDSTAVIT? PRESNE TEJTO SITUACII MUSELI CELIT PRED 3 ROKMI V LONDYNE, KDE Z MIESTNEJ KANALIZACIE VYBRALI MASU TUKU, KTORA MERALA 250 METROV A VAZILA AZ 130 TON.

&NBSP;

CO UROBIT S POUZITYM OLEJOM V KUCHYNI?

RIESENIM PROBLEMU S VYHADZOVANIM KUCHYNSKEHO OLEJA SA NA SLOVENSKU MA OD ROKU 2016 POVINNOST ZAOBERAT SA KAZDA SAMOSPRAVA. ZBER POUZITYCH OLEJOV A TUKOV V DOMACNOSTIACH SA TOTIZ RADI DO KATEGORIE POVINNEHO TRIEDENEHO ZBERU, A PRETO MA KAZDE MESTO ALEBO OBEC POVINNOST ZABEZPECIT OBYVATELOM PODMIENKY NA JEHO RECYKLACIU.

SPOSOB, AKYM SA POUZITY KUCHYNSKY OLEJ ZBIERA, SA MOZE VO VASOM BYDLISKU MENIT. NIEKTORE MESTA ZAISTUJU TRIEDIACE NADOBY NA JEDLE OLEJE A TUKY VO FORME SPECIALNYCH KONTAJNEROV, INE ZBIERAJU OLEJ PRIAMO Z DOMACNOSTI ALEBO POSKYTUJU MOZNOST ODOVZDAT OLEJ V AREALOCH ZBERNYCH DVOROV.

&NBSP;

AKO SPRAVNE ZBIERAT KUCHYNSKY OLEJ?

POSTUP JE VELMI JEDNODUCHY. NA RECYKLACIU OLEJOV A TUKOV VAM BUDE STACIT OBYCAJNA PLASTOVA NADOBA ALEBO PET FLASA A LIEVIK.

• OLEJ A TUKY Z PANVICE ALEBO HRNCA POSTUPNE ZLIEVAJTE DO NADOBY, IDEALNE PO KAZDOM VYPRAZANI.
• AK VAM OSTAL V KUCHYNI OLEJ Z FRITOVACIEHO HRNCA, CAS NA JEHO VYMENU PRICHADZA V MOMENTE, KEDY OLEJ PREHORI A ZMENI SA JEHO FARBA, PRIPADNE KED JEDLO ZACNE PO VYSMAZANI ZAPACHAT.
• MNOZSTVO ODPADU DOKAZETE MINIMALIZOVAT TYM, ZE VSADITE NA KVALITNY OLEJ S VYSSOU TEPLOTOU PRIPALENIA.

CO S&NBSP;POUZITYM OLEJOM SA DOCITATE TU: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/CO-MAM-UROBIT-S-POUZITYM-OLEJOM-Z-KUCHYNE

HTTPS://WWW.TRIEDIMOLEJ.SK/

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/TRIEDENIE_OLEJA_ZMENSENA.JPG ALT="OLEJ" WIDTH="112" HEIGHT="160" />

DNESNE DIETA MA PRI NARODENI V TELE 300 CHEMIKALII, KTORE NASI STARI RODICIA V TELE NEMALI. PRICHADZAME&NBSP;S NIMI DO STYKU KAZDODENNE. NACHADZAJU SA V ROZNYCH VYROBKOCH A MATERIALOCH. UKLADAJU SA V NASOM TELE&NBSP;A ICH CELKOVE UCINKY NA ZDRAVIE NEPOZNAME VOBEC, ALEBO ICH LEN ODHADUJEME.

VIAC INFORMACII: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/CHEMIKALIE-V-DOMACNOSTI

KRAJINA OKOLO NAS JE ZRKADLOM NASEJ PRACE. OBRAZ AKO VYZERA DNES VZNIKAL CELE TISICROCIA. JE TO AKO KNIHA DEJEPISU, KTORU NAPISALI NASI PREDKOVIA A NADALEJ DO NEJ PISEME MY. PRI TROSKE POZORNOSTI SI MOZEME V NEJ CITAT - ROZLISOVAT MIESTA, KDE ZIJU LUDIA S PRIRODOU V HARMONII A MUDRYM OBHOSPODAROVANIM ZANECHAVAJU ZA SEBOU ZDRAVU A BOHATU KRAJINU, A MIESTA, KDE BOLA PRIRODA NAOPAK JEDNOSTRANNE VYUZIVANA PRE KRATKODOBY PROSPECH JEJ UZIVATELOV.

EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO VZNIKLO SPOJENIM STAROCNYCH SKUSENOSTI NASICH PREDKOV A NAJNOVSICH MODERNYCH VEDECKYCH POZNATKOV. ZJEDNODUSENE POVEDANE, EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO VYUZIVA KRAJINU SPOSOBOM, KTORY JU NEOHROZUJE: DOKAZE S NOU SPOLUPRACOVAT, BRAT SI PLODY A DARY ZEME A PRI TOM ZABEZPECUJE PRIAZNIVE PODMIENKY PRE JEJ OSTATNE SCHOPNOSTI A FUNKCIE. LEN TAKYMTO CITLIVYM PRISTUPOM BUDE MOZNE ZBIERAT URODU Z NASICH POLI AJ O MNOHO ROKOV NESKOR.

VYHODY EKOLOGICKEHO HOSPODARENIA SU NEPOPIERATELNE.

EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO V PRVOM RADE NEVNASA DO PROSTREDIA CUDZIE LATKY V PODOBE ROZNYCH CHEMIKALII., TAKTIEZ UDRZUJE A ZLEPSUJE DLHODOBU URODNOST PODY A ZVYSUJE OBSAH JEJ ORGANICKEJ ZLOZKY.

POTRAVINY Z EKOLOGICKEHO POLNOHOSPODARSTVA MAJU V SEBE VYSOKU NUTRICNU HODNOTU A NEOBSAHUJU SKODLIVE CHEMICKE LATKY.

O ZDRAVY STAV PODY SA EKOFARMARI STARAJU

- MULCOVANIM, ZELENYM HNOJENIM A INYMI PRIRODE BLIZKYMI METODAMI, VYUZIVAJU TRADICNE METODY PESTOVANIA, AKO JE RUCNA PRACA, ZELENE HNOJENIE A PRIRODZENE OBNOVUJU PODNU URODNOST. EKOFARMY CHOVAJU SVOJE ZVIERATA ETICKYM SPOSOBOM A PONUKAJU IM PRIRODZENE PODMIENKY PRE ICH RAST A VYVOJ. KRMENE SU PREDOVSETKYM Z PRODUKCIE VLASTNEHO EKOLOGICKEHO PODNIKU.

PRODUKTOM EKOLOGICKEHO POLNOHOSPODARSTVA SU BIOPOTRAVINY. V SUCASNEJ DOBE POZIADAVKY NA BIOPOTRAVINY NEUSTALE NARASTAJU, PRETO POTRAVINY S OZNACENIM ,,BIO" NAJDEME TAKMER V KAZDOM SUPERMARKETE. NAJLEPSI BIOPRODUKT VSAK ZISKAVAME PRIAMO NA EKOFARME, KDE MAME ZARUCENU JEHO KVALITU A CERSTVOST EKOFARMAROM.

"NEZDEDILI SME ZEM OD NASICH OTCOV, POZICIAVAME SI JU OD NASICH DETI"

LESTER BROWN

HTTPS://EKOFARMAVAZEC.SK/

ETIKETA OKREM ZLOZENIA PRODUKTU, NUTRICNYCH HODNOT A BIO LOGA BY MALA OBSAHOVAT AJ NAZOV VYROBCU A DISTRIBUTORA. TAKISTO BY ETIKETA MALA OBSAHOVAT AJ NAZOV A CISELNY KOD NARODNEHO CERTIFIKACNEHO URADU.

IT BIO 006 – KOD KONTROLNEHO ORGANU

AGRICOLTURA ITALIA – POVOD PRODUKTU

&NBSP;

JAS CERTIFIKACIA

TENTO CERTIFIKAT MOZU MAT LEN PRODUKTY, KTORYCH VYROBCA BOL CERTIFIKOVANY ORGANIZACIOU SCHVALENOU JAPONSKYM MINISTERSTVOM POLNOHOSPODARSTVA, LESNICTVA A RYBOLOVU.

PRODUKTY MUSIA SPLNAT JAPONSKE POLNOHOSPODARSKE STANDARDY (JAS):

• POUZIVANIE KOMPOSTOV,
• NEPOUZIVANIE ZAKAZANYCH POLNOHOSPODARSKYCH CHEMIKALII A HNOJIV,
• NEPOUZIVANIE DNA TECHNOLOGIE V SLACHTENI RASTLIN,
• PRIRODZENE OBNOVOVANIE ZIVIN V PODE LEN ZO ZVYSKOV DOPESTOVANYCH RASTLIN,
• POUZIVANIE POLNOHOSPODARSKYCH METOD, KTORE ZNIZUJU DOPAD NA ZIVOTNE PROSTREDIE,
• POUZIVANIE BIO SEMIEN

&NBSP;

ICEA CERTIFIKACIA

ENVIRONMENTALNY A ETICKY CERTIFIKACNY INSTITUT (ICEA) JE KONZORCIUM, KTORE KONTROLUJE A CERTIFIKUJE VYROBCOV, KTORE VYKONAVAJU SVOJU CINNOST VO VZTAHU K LUDOM A PRIRODE, BRANIA DOSTOJNOST ZAMESTNANCOV A PRAVA SPOTREBITELOV.

ICEA KONTROLUJE AZ 15 000 SPOLOCNOSTI, CO JU RADI MEDZI NAJVYZNAMNEJSIE INSTITUTY NIELEN V TALIANSKU, ALE AJ V EUROPE. DOHLIADA NA SPRAVODLIVY A SOCIALNE UDRZATELNY ROZVOJ NIELEN V BIOLOGICKOM POLNOHOSPODARSTVE, ALE AJ V INYCH SEKTOROCH, KTORE PRIAMO, CI NEPRIAMO SUVISIA S BIO - BIO KOZMETIKA, EKO CISTIACE PROSTRIEDKY, EKO NABYTOK, MATERIALY PRE EKO BUDOVY, CERTIFIKACIA SA8000 A MNOHE DALSIE.

ICEA BIO CERTIFIKAT ZARUCUJE VYSTOPOVATELNOST POTRAVIN OD FARMARA AZ PO SPOTREBITELA, CO ZARUCUJE VYSOKU KVALITU PRODUKTOV A OCHRANU SPOTREBITELA.

&NBSP;

VEGAN OK CERTIFIKACIA

VEGAN OK PREDSTAVUJE NAJVACSI ETICKY STANDARD S VIAC AKO 10000 PRODUKTOV PO CELOM SVETE, KTORE ZISKALI CERTIFIKAT NIELEN V TALIANSKU, ALE AJ VO SVETE.

TENTO CERTIFIKAT ZARUCUJE, ZE KAZDA CAST PRODUKTU NIE JE ZIVOCISNEHO POVODU.

ORGANIZACIA VEGAN OK BOLA ZALOZENA ZA UCELOM PODPOROVAT A ROZSIROVAT KULTURU, KTORA RESPEKTUJE ZIVOT A ZIVOTNE PROSTREDIE, A TO AJ V PROSPECH TYCH, KTORI NIE SU VEGANI ALEBO VEGETARIANI, PRETOZE TIETO HODNOTY SU POVAZOVANE ZA SPOLOCNE DEDICSTVO.

AKO ZISKAT A CERTIFIKOVAT ZNACKU BIO ALEBO EKO:

1. SPOLOCNOST NATURALIS SK, S.R.O. VYKONAVA KONTROLU A CERTIFIKACIU OD ROKU 2004. NIEKTORI INSPEKTORI VYKONAVALI SVOJU CINNOST ESTE PRED VZNIKOM SPOLOCNOSTI AKO CLENOVIA ZDRUZENIA NATURALIS A PREDTYM NA ZAKLADE MENOVACICH DEKRETOV VTEDAJSIEHO MINISTERSTVA PODOHOSPODARSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY.

SPOLOCNOST NATURALIS SK, S.R.O. BOLA ZALOZENA DNA 10.03.2004. HLAVNYMI PREDMETMI PODNIKANIA SU KONTROLA A CERTIFIKACIA V EKOLOGICKEJ POLNOHOSPODARSKEJ VYROBE (EPV).

HTTP://WWW.NATURALIS.SK

&NBSP;

2. SPOLOCNOST EKO-CONTROL SK S.R.O. SA ZAOBERA VYKONOM INSPEKCIE A CERTIFIKACIE.

HTTP://EKO-CONTROL.SK/INDEX.PHP/SK

BIO CERTIFIKACIA

EKOPORADNA/USDA.PNG ALT="BIO" WIDTH="164" HEIGHT="164" />

BIO CERTIFIKACIA

BIO (ORGANICKE, EKOLOGICKE) POLNOHOSPODARSTVO JE SPOSOB VYROBY POTRAVIN, KTORY RESPEKTUJE PRIRODZENE ZIVOTNE CYKLY.

MINIMALIZUJE SA TAK VPLYV LUDSKEJ CINNOSTI NA ZIVOTNE PROSTREDIE, PRICOM SA DODRZIAVAJU NASLEDOVNE CIELE A ZASADY:

• PLODINY SA OTACAJU TAK, ABY BOLI MIESTNE ZDROJE VYUZIVANE EFEKTIVNE,
• CHEMICKE PRIPRAVKY, UMELE HNOJIVA, ANTIBIOTIKA A INE LATKY SU PRISNE OBMEDZENE,
• GMO PLODINY SU ZAKAZANE,
• VYUZIVAJU SA PREDNOSTNE ZDROJE Z MIESTNEJ FARMY, NAPR. HNOJIVO, KRMIVO,
• UPREDNOSTNUJU SA RASTLINY ODOLNE VOCI CHOROBAM A ZVIERATA PRISPOSOBENE NA MIESTNE PODMIENKY,
• HOSPODARSKE ZVIERATA SU CHOVANE VO VOLNOM VYBEHU A KRMENE EKOLOGICKYM KRMIVOM,
• CHOVATELSKE POSTUPY SU PRISPOSOBENE PRE ROZNE DRUHY HOSPODARSKYCH ZVIERAT.

&NBSP;

DOVERA SPOTREBITELOV

NARIADENIE EU O EKOLOGICKOM POLNOHOSPODARSTVE SA VZTAHUJE NIELEN NA VYROBU A SPRACOVANIE, ALE AJ KONTROLU A OZNACOVANIE BIO POTRAVIN. JEDINE TAK MA SPOTREBITEL ISTOTU, ZE VYROBOK OZNACENY LOGOM BIO SPLNA PRISNE PRAVIDLA EU.

KONTROLA FARMAROV

EU VYZADUJE DOSLEDNY SYSTEM KONTROL V KAZDEJ FAZE BIO RETAZCA. KONTROLY SA VYKONAVAJU RAZ ROCNE, ALEBO CASTEJSIE NA ZAKLADE POSUDENYCH RIZIK.

OZNACOVANIE VYROBKOV AKO BIO, ALEBO EKO JE POVOLENE LEN NA ZAKLADE CERTIFIKATU VYDANEHO CERTIFIKACNYM ORGANOM. OZNACENIE NA VYROBKU:

• PISOMNOU SKRATKOU „BIO“, ALEBO „EKO“ A SLOVENSKYM LOGOM PRE EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO. PODLA NOVEHO NARIADENIA KOMISIE (EU) C. 271/2010, KTORE VSTUPILO DO PLATNOSTI OD 1.7.2010, SPOLOCNYM LOGOM PLATNYM V KRAJINACH EU.
• SLOVAMI „POLNOHOSPODARSTVO EU“, „POLNOHOSPODARSTVO MIMO EU“, PRIPADNE KOMBINACIA OBOCH.
• CISELNYM KODOM CERTIFIKACNEHO ORGANU NATURALIS: SK-BIO-002

VYBORNOU MAPKOU PRE LOKALNE POTRAVINY BIO I&NBSP;NEBIO JE VZNIKAJUCA MAPKA, DO KTOREJ UZ V&NBSP;MAJI SA MA PRIDRUZIT OKRES POVAZSKA BYSTRICA, ROBI SA AJ NA PRIPOJENIE OKRESU PUCHOV (ZISTENE OD PODNIKATELA PANA KOPKU Z&NBSP;FIRMY POVAZSKY OLEJ)

HTTPS://LOKALNYTRH.SK

HTTP://WWW.POTRAVINYSLOVENSKA.SK/ZNACKA-KVALITY

EKOMAPA TSK: EKO CERTIFIKATY

MAME PRE VAS 22 RAD AKO SA SPRAVAT PRIATELSKY K ZEMI A PRIRODE A AKO USETRIT.&NBSP;EKOTIPY SU ROZDELENE PODLA OBLASTI, V KTORYCH SA DAJU APLIKOVAT: NA NAKUPOCH, PRI UDRZBE DOMACNOSTI, STAROSTLIVOSTI O SEBA, DETI, BLIZKYCH, V KUCHYNI, PRI STOLE, V KUPELNI, NA CESTACH, V&NBSP;PRACI...

VIAC SA DOCITATE TU: HTTP://WWW.NULAODPADU.SK/22EKOTIPOV

1. ZS S MS ZARIECIE

2. GYMNAZIUM PUCHOV

3. CVC VCIELKA PUCHOV - VIAC DNOVE SEMINARE (MESTSKY PROJEKT EKOLOGICKY V&NBSP;ODPADOVOM HOSPODARSTVE), CELOROCNEHO SPREVADZANIA PUCHOVSKYCH SKOL V&NBSP;RAMCI FOTOPREHLIADKY „DIVAM SA OCAMI UKAZUJEM PRSTOM“ V&NBSP;SPOLUPRACI S&NBSP;LEKTORKAMI Z&NBSP;MVO EVIANY (VODA V&NBSP;KRAJINE, JEDLE MESTA). SEMINARE „VODA V&NBSP;KRAJINE“ (R.2018) A&NBSP;JEDLE MESTO (R. 2019) SA KONALI NA SKOLACH ZS J.A. KOMENSKEHO PUCHOV A&NBSP;GYMNAZIUM PUCHOV.

CO JE DAZDOVA ZAHRADA?

DAZDOVA ZAHRADA JE MIESTO V ZAHRADE, KTORE ZACHYTAVA DAZDOVE ZRAZKY ZO STRIECH, CIEST ALEBO DVORA A UMOZNUJE IM PRENIKNUT DO ZEME. DAZDOVE ZAHRADY SU ZVYCAJNE VYSADENE KRIKMI A TRVALKAMI A MOZU TO BYT FAREBNE, KRAJINNE OBLASTI VO VASOM DVORE.

DAZDOVA VODA MA MNOZSTVO VYBORNYCH VLASTNOSTI, KTORE STOJA ZATO PRIPOMENUT:

• JE TO MAKKA VODA, IDEALNA NA POLIEVANIE RASTLIN, KTORA NEVYTVARA VODNY KAMEN V SPOTREBICOCH
• NEOBSAHUJE CHLOR A INE SKODLIVINY, ANI ZIADNE MINERALNE LATKY
• MA PRIRODZENU TEPLOTU, AKTUALNE LADI S PROSTREDIM
• JE TO DESTILOVANA VODA, SICE NIE PITNA, ALE V PODSTATE NEZAVADNA VODA
• VELMI DOBRA NA PRANIE, UMYVANIE A CISTENIE
• PADA Z NEBIES AKO SKUTOCNY BOZI DAR, OPAKOVANE A ZADARMO,
• ALE LEN VTEDY, KED SA Z KRAJINY VODA VYPARUJE! HOVORIME O TZV. MALOM VODNOM CYKLE, KTORY JE POTREBNE ZACHOVAT.

VYHODY DAZDOVYCH ZAHRAD SU VIACERE. SU SCHOPNE VYKONAVAT TIETO FUNKCIE:

• POMOCT ZMIERNIT PROBLEMY POVODNI
• ZLEPSIT KVALITU VOD V NASICH POTOKOCH FILTROVANIM DAZDOVEJ VODY CEZ PODU PRED VSTUPOM DO MIESTNEHO POTOKA
• ZVYSIT ATRAKTIVITU ZAHRADNEJ ARCHITEKTURY V MESTACH A OBCIACH
• DOPLNOVAT ZASOBY PODZEMNYCH VOD
• ZVYSOVAT VLHKOST VZDUCHU, VYPAROV, STAVAJU SA KLIMATIZACNYM ZARIADENIM OBCI A MIEST
• POSKYTNUT A VYTVARAT VHODNEHO PROSTREDIA PRE VTAKY, MOTYLE A INY UZITOCNY HMYZ
• USETRIT PENIAZE ZA ODKANALIZOVANIE DAZDOVEJ VODY

NAVOD NA VYBUDOVANIE DAZDOVEJ ZAHRADY:

HTTP://WWW.MANADATRADING.SK/BLOG/DAZDOVA-ZAHRADA

HTTPS://WWW.FEREX.SK/MAGAZIN/DAZDOVA-ZAHRADA-AKO-A-PRECO-VYTVORIT

SKOLA.PERMAKULTURA.SK - METODICKA PRIRUCKA DAZDOVE ZAHRADY, VODOZADRZNE OPATRENIA A&NBSP;ENVIRONMENTALNA VYCHOVA

HTTPS://WWW.DRKRESANEK.SK/ESHOP/ONLINE-PUBLIKACIE/ONLINE-PRISTUP - PONORTE SA HLBSIE DO SVETA LIECIVYCH RASTLIN DR. KRESANKA

DAZDOVE VODY

NAKLADANIE S&NBSP;VODOU:

SLADKA VODA JE JEDNYM Z NAJVIAC OHROZENYCH ZDROJOV NA ZEMI. V PERMAKULTURE SA SNAZIME O ZACHYTAVANIE DAZDOVEJ VODY ZO STRECHY DO RETENCNEJ NADRZE. VODA ODTIAL PRETEKA DO ZASOBNIKA A DALEJ SA DISTRIBUUJE ODDELENYM ROZVODOM DO KUPELNE (UMYVADLO, PRACKA, WC, SPRCHA) A DO ZAHRADY NA POLIEVANIE. NA CISTENIE VODY JE VHODNE ZRIADIT KORENOVU CISTICKU, V KTOREJ SA VYUZIVAJU NA CISTENIE PRIRODZENE PROCESY PREBIEHAJUCE V MOKRADIACH. IDEALNE JE, KED PRECISTENA VODA ZOSTAVA NA POZEMKU NA DALSIE VYUZITIE (JAZIERKO, NADRZ SO VLHKOMILNOU ZELENOU) NAMIESTO VYPUSTANIA DO VODNEHO TOKU .

CLANOK BOL UVEREJNENY V CASOPISE EKOBYVANIE, AUTOR: ING.ARCH. PATRIK MARTIN. (CLEN ARTUR)

HTTP://ZDRAVEZAHRADY.SK/DIZAJNERI/PAULINA-URDOVA/

JE TO SVET, KDE SA PRELINA LUDSKA TVORIVOST SO ZIVLAMI PRIRODY. ZAHRADA SPOLU S DOMOM TVORI NAS DOMOV. VSTUPTE DO SVETA PRIRODNYCH ZAHRAD, KTORE SU VIAC NEZ LEN KULISOU, NA KTORU SA POZERATE Z TERASY VASHO DOMU.

PERMAKULTURNY DIZAJN JE SPOSOB NAVRHOVANIA, PLANOVANIA A MANAZMENTU ZAHRADY, RESP. POZEMKOV TAK, ABY VYSLEDNY PRIESTOR BOL NIELEN ESTETICKY, ALE ZAROVEN VYUZIVAL CO NAJCISTEJSIE EKOLOGICKE POSTUPY OSETROVANIA ZAHRADY A SUCASNE SETRIL CAS, KTORY MUSITE VENOVAT UDRZBE I FINANCIE NA ZALOZENIE A CHOD ZAHRADY. PRI TOM VSAK NAPLNIL PREDSTAVY LUDI O CASE, KTORY CHCU V ZAHRADE STRAVIT, PLNE VYUZIL MOZNOSTI A DANOSTI MIESTA, NAPLNIL CO NAJPRIRODZENEJSIM SPOSOBOM POTREBY RASTLIN I ZVIERAT TU ZIJUCICH.

&NBSP;

CO SA SNAZIME VYPOZOROVAT:

– OSLNENIE, EXPOZICIU POZEMKU – KEDY VYCHADZA/ZAPADA SLNKO A V AKOM MIESTE V LETE A ZIME (BUDE TO DOST VELKY ROZDIEL. VDAKA TOMU VIEME SPRAVNE UMIESTNIT TIE NAJTEPLOMILNEJSIE RASTLINY NA SPRAVNE MIESTA, SPRAVNE UMIESTNIT SKLENIK ALEBO ZIMNU ZAHRADU). &NBSP;CELKOVA ORIENTACIA POZEMKU VOCI SVETOVYM STRANAM A UMIESTNENIE STAVIEB V NOM (SLEDUJEME ZATIENENIE ZAHRADY BUDOVAMI, AJ ZATIENENIE BUDOV STROMAMI A POD.)

– PRUDENIE VZDUCHU, VIETOR – ODKIAL NAJCASTEJSIE/NAJSILNEJSIE/NAJCHLADNEJSIE FUKA, ODKIAL PRINASA PRIPADNE PACHY ALEBO PRACH. PRUDENIE MA VPLYV AJ NA DOZRIEVANIE PLODOV (AJ V TEPLEJ OBLASTI S TYM MOZETE MAT PROBLEM, AK MATE NA POZEMKU NEUSTALY PRIEVAN). PRIPADNY NEDOSTATOK PRUDENIA MA ZA NASLEDOK ZLE VETRANIE POZEMKU, ZLU KLIMU, PREHRIEVANIE

– VODNE POMERY – AKE ZDROJE VODY MAME NA POZEMKU (POTOK, STUDNA, VODOVOD, DAZDOVA VODA, PRAMEN, JAZERA, MOCARINY, PODMACANIE), ALEBO OPACNY EXTREM, ZE NEVIEME NAJST ZIADEN ADEKVATNY ZDROJ VODY. DOLEZITE JE VEDIET I MNOZSTVO VODY Z DANEHO ZDRJA, NAPR. UDAJE O UHRNE ZRAZOK V DANEJ OBLASTI. VODA JE PRE SPRAVNY CHOD ZAHRADY KLUCOVYM FAKTOROM.

– ZLOZENIE PODY – TAZKA PODA (LEPIVA ZA MOKRA, S VELKYMI PRASKLINAMI POCAS SUCHA), LAHKA (VODA RYCHLO VSIAKNE, PODA JE AJ ZA MOKRA SYPKA), STREDNE TAZKA (ZA MOKRA DRZI POKOPE, PRI OSCHNUTI SA DROBI NA MALE GULICKY – IDEALNA). TIEZ JEJ FAREBNOST, PH NAMERANE LAKNUSOVYM PAPIERIKOM, CI RASTLINY VOLNE RASTUCE NAZNACUJU, O AKU PODU IDE.

– PRIRODNE A INE ZDROJE MATERIALU – KAMENE, DREVO, PIESOK, STRK, TEHLY, STARE NEVYUZIVANE VECI, HLINA, SLAMA, LISTIE, HNOJ, KOMPOST, STARE KVALITNE STROMY. VSETKO, CO NAM V ZAHRADE POMOZE PRI JEJ UDRZBE A NEMUSIME TO KUPIT, JE URCITYM OBJEMOM USETRENYCH PROSTRIEDKOV, KTORE MOZEME INVESTOVAT DO INYCH PRVKOV. TIEZ PRI VYUZIVANI TYCHTO MATERIALOV S OHLADOM NA MIESTNU ARCHITEKTURU MOZEME ZAHRADU VHODNE ZASADIT DO PROSTREDIA.

– POTENCIALNE OHROZENIE – POVODEN, POZIAR, SILNY VIETOR, FREKVENTOVANA KOMUNIKACIA, PRACH, ZAPACH, HLUK, MRAZ, SNEHOVA POKRYVKA, KTORA V DANOM MIESTE ZOSTAVA PRILIS DLHO, NESTABILNY TEREN, ALE I NEPRIJEMNY SUSED, LUDIA CI ZVIERATA ZVYKNUTE PRECHADZAT CEZ POZEMOK A POD.

– POVODNE VYUZIVANIE POZEMKU, MIESTNE ZVLASTNOSTI, STYL DOMU

ZDA SA VAM TO PRIVELA? V SKUTOCNOSTI LEN POSTACUJE, ABY STE PRI POBYTE V ZAHRADE UVEDOMELO VNIMALI, CO SA TAM DEJE A POROZPRAVALI SA O HISTORII A MOZNOSTIACH ZDROJOV S TAMOJSIMI OBYVATELMI. JE VHODNE SI TIETO UDAJE ZAZNAMENAT A PRI PLANOVANI ICH MAT PO RUKE, NAPR. DO MAPKY POZEMKU SI ZAKRESLIT POTENCIALNE VODNE ZDROJE, PRUDENIE VETRA CI MIESTA, KDE SVIETI SLNKO STALE ALEBO NESVIETI VOBEC. VHODNE JE TIETO INFORMACIE DOPLNIT O METEOROLOGICKE UDAJE (PRIEMERNA TEPLOTA, POCAS SLNECNYCH DNI CI UHRN ZRAZOK). TAKTO ZOHLADNITE VSETKY DOLEZITE VSTUPY, KTORE MAJU VPLYV NA RAST RASTLIN A NUTNOST ICH OSETROVANIA. NA ZAKLADE TYCHTO INFORMACII SI MOZETE SAMI NAKRESLIT BUDUCI PLAN ZAHRADY A TAK SYSTEMATICKY POSTUPOVAT PRI REALIZACII ZAHRADY, CIM SA VYHNETE ZBYTOCNEMU PREPLNENIU PRIESTORU NEVYUZIVANYMI STRUKTURAMI ALEBO AZ NUDNE STROHEJ ZAHRADE, KTORA VAM NEPRINASA NAPLNENIE. VYHNETE SA TYM NAJCASTEJSIM CHYBAM, KU KTORYM ROZHODNE PATRI VYSADZANIE STROMOV PRED SAMOTNYM OBOZNAMENIM SA S POZEMKOM.&NBSP; SNAHA ZAZELENIT ZAHRADU CO NAJRYCHLEJSIE MOZE TOTIZ ZNAMENAT NIELEN VYBER NEVHODNYCH DRUHOV PRE VAS POZEMOK, ALE I NEVHODNE MIESTO, KTORE MOZE BYT OHROZENIM MAJETKU, LUDI ALEBO PRINIEST PROBLEMY PRI PRESTAVBE DOMU CI ZNIZENI OSLNENIA POZEMKU. AJ NEVHODNE RYCHLO ZVOLENE ODSTRANENIE POVODNYCH DREVIN MOZE SPOSOBIT NEMALE SKODY. VED AK ODSTRANITE HOC PRESTARNUTU STARU JABLON Z DVORA, NAJBLIZSIEHO TAKEHO PRIJEMNEHO CHLADIVEHO TIENA A SUMU LISTIA SA DOCKATE AZ O 10- 20 ROKOV.

PRI PERMAKULTURNOM DIZAJNE V PODSTATE PLATI:&NBSP;TRIKRAT MERAJ A RAZ KONAJ.

HTTPS://MOJDOM.ZOZNAM.SK/NEZARADENE/DAZDOVA-ZAHRADA-NA-CO-SLUZI-A-AKO-FUNGUJE/

STANDARDNA HLBKA DAZDOVYCH ZAHRAD PRI RODINNYCH DOMOCH SA POHYBUJE OKOLO 30 CM. ICH CELKOVE ROZMERY VSAK ZAVISIA OD VIACERYCH FAKTOROV, AKO JE VELKOST ODVODNENYCH SPEVNENYCH PLOCH, SVAHOVITOST TERENU ALEBO TYP PODY. NAPRIKLAD PRI VACSOM SKLONE TERENU MUSI BYT RETENCNA DEPRESIA HLBSIA A DIMENZOVANA NA VACSI OBJEM VODY. TYP PODY ZASE OVPLYVNUJE RYCHLOST VSAKOVANIA VODY DO PODLOZIA. DAZDOVE ZAHRADY NA ILOVITEJ PODE MUSIA BYT OVELA VACSIE AKO NA PIESCITYCH PODACH. VZHLAD A TVAR DAZDOVEJ ZAHRADY BY MALI BYT ZLADENE S CELKOVYM KONCEPTOM UPRAV POZEMKU.PERMAKULTR

VYBUDOVANIE DAZDOVEJ ZAHRADY

PRI BUDOVANI DAZDOVEJ ZAHRADY SA NAJPRV STANOVI POTREBNA VELKOST, TVAR A UMIESTNENIE V ZAVISLOSTI OD PODMIENOK A CELKOVEHO KONCEPTU ZAHRADY.

SPRAVNE NAVRHNUTA DAZDOVA ZAHRADA BY MALA UMOZNOVAT ODTOK VODY DO 48 HODIN. PRETO JE VELMI DOLEZITE POZNAT MIESTNE PODNE PODMIENKY A V PRIPADE POTREBY ZAHON ODDRENAZOVAT. NA ZISTENIE VHODNEHO UMIESTNENIA MOZETE UROBIT JEDNODUCHY TEST. NA VYBRANOM MIESTE VYKOPTE JAMKU HLBOKU 20 CM A NAPLNTE JU VODOU.

AK VODA DO PODLOZIA VSAKUJE VIAC AKO 24 HODIN, MIESTO NIE JE NA ZALOZENIE DAZDOVEJ ZAHRADY VHODNE.

K ODPADOVEJ VODE, ZACHYTOM DAZDOVEJ VODY:

HTTP://WWW.POVS.SK/SPOLOCNOST/ODKANALIZOVANIE/

CLANKY:

HTTPS://WWW.BETONOVEZUMPY-SEPTIC.SK/2020/07/08/ZACHYT-DAZDOVEJ-VODY/

HTTPS://WWW.LUDIAAVODA.SK/DATA/FILES/98_MANUAL_DAZDOVE_ZAHRADY_KRAVCIK.PDF

PRIRUCKA-DAZDOVE-ZAHRADY.PDF TARGET="_BLANK">METODICKA PRIRUCKA DAZDOVE ZAHRADY

ZAHRADA, KTORA JE V SULADE S PRIRODNYMI ZAKONMI A VLADNE V NEJ HARMONIA A PRIRODZENA KRASA.

NAPODOBENIM PRIRODNYCH EKOSYSTEMOV PRI POUZITI JEDLYCH, LIECIVYCH A INAK UZITOCNYCH RASTLIN VYTVARA CASOM PRIRODZENU JEDLU DZUNGLU S MNOZSTVOM ZIVOCICHOV.

V TEJTO ZAHRADE, KTORA SPOLUPRACUJE S CLOVEKOM SI MOZETE PRI MINIMALNEJ PRACNOSTI S UDRZBOU VYCHUTNAT RELAX A JEDLE PLODY, KTORE VAM VDACNE POSKYTNE.

PRINASA NIELEN POTESENIE Z PRIRODZENEJ KRASY, ALE AJ MNOHORAKY UZITOK.

AKO NATO?

NEPOUZIVA SA ZIADNA CHEMIA, POSTREKY, INSEKTICIDY, PESTICIDY, HERBICIDY, STANDARDNE PRIEMYSELNE HNOJIVA A ANI INE "VYDOBYTKY", KTORE BY AKYMKOLVEK SPOSOBOM MOHLI NARUSIT KREHKU ROVNOVAHU PRIRODZENEHO EKOSYSTEMU.

PODU NELYNCUJEME RYLOVANIM ANI OKOPAVANIM.

PREDNOST DAVAME TRVALYM VIACROCNYM RASTLINAM, PRIPADNE RASTLINAM, KTORE SA SAME MNOZIA SAMOVYSEVOM ALEBO INAK.

SAMOZREJMOSTOU JE ZMIESANE PESTOVANIE, V KTOROM SA NESIRIA HROMADNE SKODCOVIA TAK, AKO JE TO PRI MONOKULTURACH.

&NBSP;

UZITOCNE LINKY:

HTTP://WWW.PRIRODNAZAHRADA.EU/ZAHRADY/EKOCENTRUM-SOSNA

HTTP://WWW.PRIRODNAZAHRADA.EU/ZAHRADY-MAPA

HTTP://WWW.BIOSPOTREBITEL.SK/

PRIHLASTE ZAHRADNY PROJEKT NA OCENENIE EUROPEAN AWARD FOR ECOLOGICAL GARDENING 2023

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/RASTLINY/UKAZKOVA-PRIRODNA-ZAHRADA-JASENOV.JPG ALT="" WIDTH="202" HEIGHT="152" />

DIZAJNOVANIE:

HTTP://ZDRAVEZAHRADY.SK/DIZAJNERI/LINKY/

HTTP://WWW.PRIRODNAZAHRADA.EU/ZAHRADY/ZAHRADA-HANKY-SEKULOVEJ-IVANKA-PRI-DUNAJI

PERMAKULTURNY DIZAJN JE SPOSOB NAVRHOVANIA, PLANOVANIA A MANAZMENTU ZAHRADY, RESP. POZEMKOV TAK, ABY VYSLEDNY PRIESTOR BOL NIELEN ESTETICKY, ALE ZAROVEN VYUZIVAL CO NAJCISTEJSIE EKOLOGICKE POSTUPY OSETROVANIA ZAHRADY A SUCASNE SETRIL CAS, KTORY MUSITE VENOVAT UDRZBE I FINANCIE NA ZALOZENIE A CHOD ZAHRADY. PRI TOM VSAK NAPLNIL PREDSTAVY LUDI O CASE, KTORY CHCU V ZAHRADE STRAVIT, PLNE VYUZIL MOZNOSTI A DANOSTI MIESTA, NAPLNIL CO NAJPRIRODZENEJSIM SPOSOBOM POTREBY RASTLIN I ZVIERAT TU ZIJUCICH.

CHE TO DOBRY PREMYSLENY PLAN

VYBRAT VHODNE RASTLINNE DRUHY NA VHODNE MIESTO A VHODNE ICH SKOMBINOVAT, VYSADIT STROMY TAK, ABY NETIENILI TAM, KDE POTREBUJETE MAT SLNKO, POSTAVIT ZAHRADNY DOMCEK TAK, ABY STE SA PO ZAHRADNE NARADIE ZBYTOCNE NENACHODILI A&NBSP;PRIPADNE HO VYUZIT AJ NA VYTVORENIE TIENISTEHO MIESTA NA ODDYCH.

AK CHCETE BYT „PERMAKLULTURNI“ UZ OD ZACIATKU, UZ V&NBSP;TEJTO FAZE BY STE MALI UVAZOVAT O&NBSP;VSETKYCH PRVKOCH TAK, ZE Z&NBSP;NICH CHCETE MAT CO NAJVACSI UZITOK PRI VYNALOZENI MINIMALNYCH NAKLADOV A&NBSP;NAMAHY.

NAJLEPSIE SU PRETO POCHOPITELNE TIE,&NBSP;KTORE VAM VYDRZIA CO NAJDLHSIE.

INSPIRUJTE SA

NA NIEKOLKYCH ZAHRADACH MOZETE VIDIET, AKO FUNGUJU KORENOVE CISTICKY CI MOZNOSTI VYUZITIE „SIVEJ VODY.“ (TO JE KOMUNALNA VODA BEZ FEKALII A&NBSP;MOCU, ODPADOVA VODA Z KUPELNI, SPRCH, VANI, UMYVADIEL, PRACIEK, UMYVACIEK RIADU, CI&NBSP; DRVICOV ODPADU.) &NBSP;INDE ZAS OLLA NADOBY, ROZNE NADRZE NA VODU ALEBO VYUZITIE KVAPKOVEJ ZAVLAHY. HOCI SU V ZAHRADACH NAJROZSIRENEJSIE JAZIERKA, NA NIEKTORYCH NAJDETE AJ POTOKY, TONE CI MOKRADE. INSPIRUJTE SA ZVYSENYMI ZAHONMI, ROZNYMI „TIENISKAMI“ A ZELENYMI STRECHAMI. TIE NAPOMAHAJU ZRAZKOVU VODU ZACHYTIT, ODPARIT, AKUMULOVAT, VYUZIT PRE RASTLINY A SPOMALIT ODTOK VODY DO KANALIZACIE. IKONY, ZNAZORNUJUCE JEDNOTLIVE OPATRENIA, VAS PREHLADNE NAVEDU K ZAHRADAM, KTORE VAS ZAUJIMAJU. NAVSTIVTE ICH A OSOBNE SA PRESVEDCTE, AKO OPATRENIA FUNGUJU. NAJDETE TU INSPIRACIU PRE VLASTNU ZAHRADU.

&NBSP;

AKO NA SUCHO V ZAHRADE

KLIMATICKY TEST VASEJ ZAHRADY

1. SADITE RASTLINY VHODNE PRE DANE MIESTO/STANOVISTE?
2. VYSADZATE VSADE, KDE TO IDE A PODPORUJETE BIODIVERZITU RASTLINNEJ AJ ZIVOCISNEJ RISE?
3. PRACUJETE/ZAHRADNICITE BEZ RASELINY?
4. PUTATE UHLIK V ZAHRADE POMOCOU KOMPOSTOVANIA, MULCOVANIA A ZELENEHO HNOJENIA?
5. DBATE NA BIOLOGICKE PROSTRIEDKY A METODY PRI PRACI NA ZAHRADE A PRI OCHRANE RASTLIN?
6. ZBIERATE/ZADRZIAVATE A UKLADATE DAZDOVU VODU V ZAHRADE? ZALIEVATE USPORNE?
7. ZNIZUJETE SVOJU UHLIKOVU STOPU TYM, ZE NAKUPUJETE U REGIONALNYCH VYROBCOV?
8. V ZAHRADE SPRACOVAVATE VSETOK ORGANICKY MATERIAL ZO ZAHRADY (POKOSENU TRAVU, VYREZANE VETVY, LISTIE) PRIAMO NA MIESTE A TYM SETRITE/ZBYTOCNE NEZVYSUJETE DOPRAVOU CO2?
9. POUZIVATE ZAHRADNU TECHNIKU ​​S MIEROU A CIELENE, PREDNOSTNE NA LUDSKY, PRIPADNE ELEKTRICKY POHON?
10. SU STAVBY V ZAHRADE A MOBILIAR VYROBENE Z LOKALNYCH A OBNOVITELNYCH SUROVIN/ZDROJOV? DBATE NA EKO-CERTIFIKOVANE PRODUKTY BEZ PLASTOV A TROPICKEHO DREVA?
11. NEZ NIECO VYHODITE, SKUSITE TO DAROVAT, RECYKLOVAT, ZNOVU VYUZIT NA INY UCEL? UPREDNOSTNUJETE OPRAVU PRED NAKUPOM NOVEHO?AK STE NA VSETKY OTAZKY ODPOVEDALI ANO, JE VASA ZAHRADA PRIPRAVENA ODOLAT KLIMATICKYM ZMENAM. AVSAK VZDY JE CO VYLEPSOVAT

&NBSP;

DESATORO SPRAVNEHO ZALIEVANIA

SPRAVNE NACASOVANIE – TREBA POLIEVAT RANO ALEBO NESKOR POPOLUDNI (RASTLINY VIAC VSTREBAJU, MENEJ SA ODPARI).NIE PLOSNE, ALE K JEDNOTLIVYM RASTLINAM A PRIAMO KU KORENOM, (OBMEDZENIE RASTU BURINY, USPORA VODY)·NEROZMAZNAVAT RASTLINY – SU ODOLNEJSIE A LAHSIE ZNASAJU LAHKY PRISUSOK (STACI RAZ TYZDENNE, ALE PORIADNE, PLATI AJ PRE IZBOVE RASTLINY).VODA BY MALA MAT TEPLOTU OKOLIA (POZOR NA CHLADNU STUDNICNU ALEBO KOHUTIKOVU VODU, MOZE RASTLINAM SPOSOBIT SOK).·VYHODOU JE MAKKA DAZDOVA VODA (TVRDA VODA ZANECHA NA RASTLINACH PO ODPARENI SKVRNY A NIEKTORE SOLI SA MOZU VYZRAZAT NA POVRCHU PODY ALEBO KVETINACOV).PRI POUZITI MULCA ZNIZUJEME ODPAR Z PODY A TIM AJ POTREBU ZALIEVKY.·STAROSTLIVOST O PODU – KYPRA S VYSOKYM OBSAHOM HUMUSU CI ODUMRETE ORGANICKE HMOTY (AJ MRTVE DREVO) DOKAZE ABSORBOVAT A POSTUPNE UVOLNOVAT VODU PODLA POTRIEB RASTLIN.·RAZ OKOPAT, ZNAMENA PATKRAT NEZALIEVAT – PRERUSIA SA PODNE KAPILARY A ZAMEDZI SA ODPAROVANIU Z PODY.·&NBSP;PRILIS VELA VODY RASTLINAM SKODI DOKONCA VIAC AKO KRATKODOBY PRISUSOK.·V PODMISKACH BY NEMALA VODA TRVALO STAT.·OBMEDZIT ZALIEVKU V ZIMNYCH MESIACOCH, NEDOSTATOK SVETLA A TEPLA NUTI RASTLINY KU KLUDOVEMU REZIMU.

&NBSP;

PODA

ZEM, PODA, HLINA, ORNICA, RODNA HRUDA, AKOKOLVEK TO NAZYVAME, STALE JE TO TA CAST ZEME, PO KTOREJ DENNE CHODIME A ANI SI NEUVEDOMUJEME, AKA JE PRE NAS DOLEZITA. ZAVISI NA NEJ NASA OBZIVA A JE SKVELYM FILTROM A&NBSP;ABSORBEROM (ZACHYTAVACOM) DAZDOVYCH ZRAZOK. V PODE PREBIEHAJU ROZKLADNE PROCESY ORGANICKEJ HMOTY, KTORE JU DOPLNAJU ZIVINAMI PRE RASTLINY. ZIVOTNE DOLEZITY JE PODIEL VZDUCHU A VODY V PRIESTOROCH MEDZI PEVNYMI CASTICAMI. VDAKA NIM MOZE V PODE PREBIEHAT AJ ZIVOT PODNEHO EDAFONU, BEZNYCH CI MIKRO ROZMEROV. AKO EDAFON OZNACUJEME SPOLOCENSTVO ORGANIZMOV ZIJUCICH V PODE. NAJVACSI PODIEL NA ROZKLADNYCH PROCESOCH ODUMRETYCH ORGANICKYCH ZVYSKOV MAJU MIKROORGANIZMY, KTORE ICH DOKAZU PREMENIT NA HUMUS. ROVNAKE KUZLO DOKAZE AJ DAZDOVKA, ZIVIACA SA ZVYSKAMI RASTLIN A VYLUCUJUCI KOPROLIT (MINERALNE LATKY OBSAHUJUCE ZIVINY PRE RASTLINY V PRIJATELNEJ PODOBE A VHODNOM CHEMICKOM ZLOZENIE). VELKE ZIVOCICHY AKO KRTKO, HRABOS A DALSIE POTOM POMAHAJU MECHANICKY PREVZDUSNOVAT NAJMA UTUZENE A ILOVITE PODY. ZIVOT V PODE JE PRE CLOVEKA STALE VELKOU NEZNAMOU, PRETOZE PREBIEHA SKRYTO, POD POVRCHOM, V TME A POSOBI TAK VELMI TAJOMNE. ALE SPOLUZITIE KORENOV RASTLIN S DALSIMI ORGANIZMAMI V PODE JE NESMIERNE DOLEZITE A VYHODNE, CI SA JEDNA O SYMBIOZU ALEBO MYKORHIZU, A TO DOKONCA AJ PRE PODU SAMOTNU NIELEN PRE ZUCASTNENE ORGANIZMY.

ZLEPSENIE KVALITY PODY, JEJ URODNOSTI, STRUKTURY A SCHOPNOSTI ZADRZAT VO SVOJOM PROFILE VODU JE JEDINOU MOZNOSTOU AKO ZRAZKOVU VODU ZACHYTIT, USKLADNIT, POSTUPNU FILTRACIA PRECISTIT A DOPLNIT ZASOBY SPODNEJ VODY NA CELOM UZEMI NASEJ REPUBLIKY. NIELEN NA POLNOHOSPODARSKYCH PODACH A V LESOCH, ALE NAJMA NA ZAHRADACH A ZELENYCH PLOCHACH, AKO SUKROMNYCH, TAK VEREJNYCH TO MOZEME ZACAT ROBIT OKAMZITE. ZADRZANIE A UDRZANIE VODY V PODE = ZASOBA VODY POD POVRCHOM.

ZAKLADOM STAROSTLIVOSTI O PODU V ZAHRADE JE KOMPOSTOVANIE. NA ZIADNEJ ZAHRADKE BY NEMAL CHYBAT KOMPOST, A JE UPLNE NIE JEDNO, CI JE TO PLASTOVY KOMPOSTER, KTORY SME ZISKALI OD SVOJEJ OBCE, ALEBO SME SI HO VYTVORILI VLASTNORUCNE Z DREVA CI PRUTIA. NAJDOLEZITEJSIE JE, ZE SKORO VSETOK ORGANICKY ODPAD, KTORY VYPRODUKUJE NAJMA NASE KUCHYNE, NEKONCI V SMETIAKU, ALE ZA POMOCI ROZKLADACOV (HUB, MIKROORGANIZMOV I DAZDOVIEK) SA MENI NA HUMUS, KTORYM OBOHATIME SVOJE ZAHONY.

KOMPOSTOVAT MOZEME AJ PLOSNE, HOVORI SA TOMU MULCOVANIE, TEDA NASTIELANIE ORGANICKEJ HMOTY NA PODU. MULCOVANIE DODAVA PODE CENNE ZIVINY A ZAROVEN OBMEDZUJE ODPAROVANIE. VANIE VODY A ZNIZUJE POTREBU ZALIEVANIE. OBMEDZUJE VZCHADZANIE JEDNOROCNYCH BURIN A UCHYTENIE NOVYCH SEMIEN BURIN, A PRETO SA NEMUSI PLIET A OKOPAVAT. REDUKUJE RAST VYTRVALYCH BURIN, OSLABI ICH A ICH MECHANICKA LIKVIDACIA JE POTOM JEDNODUCHSIA. ZMIERNUJE PREHRIEVANIE PODY V&NBSP;LETNOM HORUCAVE A NA JAR ZASE BRANI PRILIS SKOREMU PREHRIATIU PODY. V ZIME ZABRANUJE PREMRZNUTIU PODY. BRANI ROZPLAVENIU POVRCHU PODY DOPADAJUCIM DAZDOM (NAJMA KRATKE, ALE PRUDKE PRIVALOVE ZRAZKY). DODAVA PODE CENNE ZIVINY A ODPADA TAK ODVAZENIE VELKEHO MNOZSTVA TRAVY, LISTIA, BURINY, STIEPKY A DALSICH ORGANICKYCH MATERIALOV ZO ZAHRADY. NA MULCOVANIE SA VELMI DOBRE HODI LISTIE, SLAMA, VYTRHANE RASTLINY A KARTON. OBZVLAST DOBRYM MULCOVACIM MATERIALOM SU RASTLINY PRE ZELENE HNOJENIE (DATELINA, VLCI BOB, HORCICA ATD.). VO VRSTVE MULCA PREBIEHA NEUSTALY ROZKLADNY PROCES, CIM SA MULC POSTUPNE STAVA VYBORNYM HNOJIVOM. NA ROZKLAD JE POTREBNY KYSLIK A OKREM TOHO „DYCHA“ TIEZ PODA. PRETO JE PRI MULCOVANIE POTREBNE DBAT NA TO, ABY BOL MULC NAVRSTVENY VOLNE. MULCOVANIE SPOCIVA V OBSYPANI ALEBO POKRYTI OKOLIA RASTLINY MATERIALOM, KTORYM NEDOKAZU PRERAST INE, NEZIADUCE, RASTLINY - BURINY.

AKO DOSTANEME ORGANICKE LATKY DO PODY? AK SU TO STATKOVE HNOJIVA (HNOJ, HNOJ, MOCOVKA), MUSIME ICH DO PODY PLYTKO ZAPRAVIT, ABY SA MOHLI V&NBSP;PODE ROZLOZIT. PRETO SA DAJU VELMI DOBRE VYUZIT PRI ZAKLADANI VYSOKYCH ZAHONOV. NAJVHODNEJSOU FORMOU JE OBOHATENIE PODY KOMPOSTOM, KTORY JE STABILNY A MOZE BYT ROZPRESTRETY NA POVRCHU PESTOVATELSKEJ PLOCHY. VELKY VYZNAM MA AJ TZV. ZELENE HNOJENIE (PESTOVANIE RASTLIN FIXUJUCICH DO PODY VZDUSNY DUSIK) AKO MEDZIPLODINA V CASE MEDZI RASTOM HLAVNEJ PLODINY. ZAROVEN TIETO RASTLINY TIENIA PODU, BRANIA JEJ VYSYCHANIU A&NBSP;ODNASANIU VETROM A OBMEDZUJU RAST BURIN. STRIEDANIE PLODIN JE ZAKLADOM DLHODOBEHO VYUZIVANIA PODY, PREDCHADZAME TAK VYCERPANIE PODY, TZV. UNAVE PODY, A TYM ZNIZOVANIE VYNOSOV. ZAROVEN SLUZI STRIEDANIE PLODIN AKO PREVENCIA PROTI VYSKYTU CHOROB A SKODCOV RASTLIN. ZNALOST PODY NA KONKRETNOM MIESTE DAVA MOZNOST LEPSIEHO VYBERU RASTLIN, KTORE BUDU NA TOMTO STANOVISKU DOBRE PROSPIEVAT. VYBER RASTLIN PRE ZELENE HNOJENIE ZAVISI SAMOZREJME NA VYCHODISKOVOM STAVE PODY. PRE ZELENE HNOJENIE JE OBZVLAST DOLEZITA DOBRA RASTLINNA ZMES, ABY SA JEDNOTLIVE RASTLINY MOHLI VHODNE DOPLNAT. NA ZLEPSOVANIE PODY VYZNAMNE PRISPIEVAJU PREDOVSETKYM LEGUMINOZNE BOBOVITE RASTLINY (DATELINA, HRACHOR, LUPINA NAPR.), KTORE SVOJIMI ROZNE VYTVARANYMI KORENOVYMI SYSTEMAMI (OD PLYTKO KORENIACICH PO HLBOKO KORENIACE DRUHY) MOZU OSIDLIT ROZNE TYPY STANOVIST. VELKA VYHODA TYCHTO RASTLIN SPOCIVA V TOM, ZE S POMOCOU BAKTERII MOZU FIXOVAT DUSIK A DODAVAT HO DO PODY. BAKTERIE (HLAVNE DRUHY RHIZOBIUM) ZIJU V UZKEJ SYMBIOZE S KORENMI TYCHTO RASTLIN A VYTVARAJU TAKZVANE KORENOVE HLUZY (HLUZKOVE BAKTERIE). V TYCHTO KORENOVYCH HLUZKACH MOZU VIAZAT DUSIK, KTORY JE PRITOMNY VO VZDUCHU, A ODOVZDAVAT HO DO KOLOBEHU ZIVIN V RASTLINE. AKO „PROTISLUZBU“ ZISKAVAJU BAKTERIE OD SVOJEJ SYMBIOTICKEJ RASTLINY PREDOVSETKYM UHLOHYDRATY, KTORE POTREBUJU PRE SVOJ RAST. TATO SYMBIOZA PRINASA VSETKYM ZUCASTNENYM LEN VYHODY. PO ODUMRETI RASTLIN ZOSTAVA V PODE OVELA VIAC „HLUZKOVYCH BAKTERII“, NEZ BOLO POVODNE. Z POSOBENIA LEGUMINOZNYCH RASTLIN TAK PROFITUJE NIELEN POVODNY SYMBIOTICKY PARTNER, ALE AJ CELE OKOLIE.

&NBSP;

AKU PODU MAME NA ZAHRADE?&NBSP;AKO TO POZNAME? VELMI LAHKO! UROBIME SI ROZBOR NASEJ PODY TZV. KUCHYNSKOU METODOU:

1. URCIME SI MIESTO/MIESTA V ZAHRADKE, ODKIAL BUDEMEODOBERAT VZORKU/Y.
2. Z PLOCHY CCA 30X30 CM ODSTRANIME MACINU A POVRCHOVU CAST ZEMINY ZHRUBA DO HLBKY 10 CM.
3. VYKOPEME JAMU DO HLBKY DALSICH 30 CM A&NBSP;PODNE VZORKU ODOBERIEME ZO STREDNEJ CASTI VYKOPANEJ ZEMINY.
4. OZNACIME SI VYKOPOVE SONDY PISMENOM ALEBO CISLOM A VYZNACIME SI ICH UMIESTNENIE NA PLANIKU ZAHRADY.
5. ORIENTACNE ZISTENIE PODNEHO DRUHU PODLA RYCHLOSTI VSAKOVANIE — DO KAZDEJ SONDY NALEJEME 10 L VODY A&NBSP;SLEDUJEME JEJ VSAKOVANIE: V PRIEBEHU NIEKOLKYCH MINUT = PODA PIESOCNATA, POCAS 30 MINUT AZ NIEKOLKYCH HODIN = PODA HLINITA, POCAS 10 A VIAC HODIN = PODA ILOVITA.
6. PRESNEJSIE URCENIE PODNEHO DRUHU PODLA SEDIMENTACIE PODNEJ VZORKY VO VODE — ROVNAKO AKO VYKOPOVE SONDY SI OZNACIME ZAVARACIE POHARE, DO KTORYCHDAME ASI TAK 1/5 OBJEMU PODNEJ VZORKY A&NBSP;DOPLNIME DO 4/5 VODOU.
7. POHARE UZAVRIEME A PRETREPEME OBSAH, POSTAVIME NA ROVNU PLOCHU A POSTUPNE SLEDUJEME USADZOVANIE PODNYCH CASTIC PODLA VELKOSTI. PO SKONCENI SEDIMENTACIE JE VODA OPAT CISTA A NA DNE JE VIDIET, AKO SU JEDNOTLIVE VRSTVY HRUBE. NA DNE BUDE PIESOK A KAMIENKY, NAD NIMI JEMNEJSIE HLINITE CASTICE A UPLNE NAJJEMNEJSIE CIASTOCKY ILU SA BUDU USADZOVAT AJ NIEKOLKO DNI. NA HLADINE ZOSTANE PLAVAT NIE UPLNE ROZLOZENY ORGANICKY MATERIAL. ZISTIME, CI JE NASA PODA PIESOCNATA, HLINITOPIS-CITATELNA, PIESOCNATOHLINITA, HLINITA, ILOVITOHLINITA, HLINITOILOVITA ALEBO ILOVITA.

&NBSP;

ZIVE PLOTY

ZIVY PLOT JE UMELO VYSADENY A UDRZIAVANY RAD Z OKRASNYCH DREVIN UPRAVOVANYCH AKO KRIKY. SLUZI AKO BARIERA. DOPLNA ALEBO NAHRADZA BEZNY PLOT, MOZE TIEZ SLUZIT LEN AKO DEKORACNY PRVOK. VOLNEJSIE A NEPRAVIDELNE ZIVE PLOTY MOZU BYT MENEJ UDRZIAVANE ALEBO VOLNE RASTUCE. V ZAHRADACH SA VLASTNOSTI PLOTOV ZO ZIVEHO MATERIALU, TEDA TRVALIEK A DREVIN, DAJU UPLATNIT ROVNAKO DOBRE AKO VO VOLNEJ KRAJINE. PRE KAZDU, AJ TU NAJMENSIU ZAHRADKU EXISTUJE ALTERNATIVA A MOZNOST VYBERU PRAVE TOHO SPRAVNEHO ZIVEHO PLOTU PODLA FUNKCII, KTORE OCAKAVAME A PRIESTORU, KTORY MOZEME V ZAHRADE OPLOTENIA VYMEDZIT. ZIVE PLOTY VYTVARAJU SPECIFICKE MIKROKLIMY PLOCH, KTORE OBKLOPUJU. ZABRANUJU PRENIKANIU SKODLIVYCH VPLYVOV Z OKOLIA, AKYMI SU VIETOR, MRAZ, SNEH, ZAPACH, HLUK, PRACH, NEZIADUCE POHLADY A POZORNOST. ZAROVEN POSKYTUJU TIEN A ZVYSUJU TEPLOTU PODY POD SEBOU V ZIME A NAOPAK ZNIZUJU V LETE. V&NBSP;LETNOM OBDOBI DOKAZE ZIVY PLOT TIENIT A TAK OKOLITU PODU CHRANIT PRED PREHRIEVANIM, OBMEDZIT PRUDENIE TEPLEHO VZDUCHU, KTORY PODU VYSUSUJE, A TIEZ PODPOROVAT TVORBU ROSY. ABY PRUDENIE PLYNULO OBTEKALO POZEMOK, JE VHODNE TVAROVAT. FUNKCIA ZIVEHO PLOTA VYSADBOU NAJMENEJ TROCH RADOV DREVIN V TVARE PISMENA A (NIZSIA, VYSSIA, NIZSIA ALEBO KER, STROM, KER). V&NBSP;OKRAJOVYCH RADOCH SU NIZSIE DREVINY ALEBO TRVALKY, STREDNY RAD JE TVORENA VYSSIMI KRIKMI PRIPADNE NIZSIMI STROMAMI. IHLICNATE ALEBO VZDYZELENE DREVINY JE VHODNE ZACLENIT DO DRUHOVEHO ZLOZENIA VETROLAMU V ROVINATYCH UZEMIACH, KDE CASTO FUKA SILNY NARAZOVY SEVERNY VIETOR A TVORIA SA SNEHOVE NAVEJE. POKIAL JE PRIESTOR POD ZIVYM PLOTOM DOSLEDNE MULCOVANY, JE ZASOBARNOU VODY PRE SVOJE NAJBLIZSIE OKOLIE.

&NBSP;

TRAVNATE PLOCHY

KVETNATE LUKY SO VSETKYMI PRECHODNYMI TYPMI OD SUCHOBYTNYCH AZ PO MOKRADOVE SPOLOCENSTVA S ROZNOU UROVNOU STAROSTLIVOSTI A CASOVO DIFERENCOVANOU DOBOU ZBERU SPLNAJU POZIADAVKY NA VYTVORENIE PRIRODE BLIZKYCH BIOTOPOV. ZAHRADA NIE JE OBYVACIA IZBA A TRAVNIK NIE JE KOBEREC. JE NAOZAJ NUTNE VSETKY TRAVNE PLOCHY NA ZAHRADE VYSEKAVAT NA MINIMALNE STRNISKO IBA PRETO, ZE TO VYZERA UPRATANE? V SUCASNEJ DOBE JE V DOSLEDKU ZVYSOVANIA PRIEMERNYCH TEPLOT A NEROVNOMERNEHO ROZDELENIA ZRAZOK STALE VIAC NOVYCH PLOCH ZATRAVNOVANYCH TRAVOVO BYLINNYMI ZMESAMI. DRUHOVO PESTREJSIE SPOLOCENSTVA SU VOCI KLIMATICKYM VYKYVOM PODSTATNE STABILNEJSIE AKO DOPOSIAL HOJNE VYSIEVANE CHUDOBNE TRAVNIKOVE ZMESI SO ZASTUPENIM IBA TROCH TRAVNATYCH DRUHOV ILOK VYTRVALY (LOLIUM PERENNE), LIPNICA LUCNA (POA PRATENSIS) A KOSTRAVA CERVENA (FESTUCA RUBRA). PESTROST DRUHOVEJ SKLADBY KVETNATYCH LUK ZAVISI OD STANOVISKOVYCH PODMIENOK, SPOSOBE A INTENZITE VYUZIVANIA PORASTU. DRUHOVO PESTRA ZMES OBSAHUJE V ROZNOM PODIELE URCITY POCET TRAVNYCH DRUHOV, DATELINOVIN A OSTATNYCH DVOJMATERNICNYCH BYLIN. DRUHOVE BOHATSTVO TYCHTO PORASTOV JE DANE PREDOVSETKYM ZASTUPENIM SPECIFICKEJ SKUPINY DVOJMATERNICOVYCH RASTLIN, KTORE SA V PRIEBEHU ROKOV MENIA NA ZAVISLOST TI NA SPOSOBE ICH VYUZIVANIA. POUZITIE DRUHOVO PESTRE ZMESI PODPORUJE VYSOKY POCET RASTLINNYCH A ZIVOCISNYCH DRUHOV NA STANOVISTI, ZVYSENIE PROTIEROZNEJ FUNKCNOSTI TI A ODOLNOSTI VOCI SUCHU. ZNACNY JE AJ ESTETICKY DOJEM Z PORASTU — ZLADENA, DLHSIE TRVAJUCA A STRIEDAVA FAREBNOST PORASTU, VRATANE VYUZITELNOSTI JEDNOTLIVYCH CASTI BYLIN NA LIECIVE UCELY. NEZANEDBATELNA JE AJ PROBLEMATIKA PELOVYCH ALERGII. VO VSEOBECNEJ ROVINE JE MOZNE ROZDELIT SPOSOBY ZALOZENIA KVETNATEHO TRAVNIKA DO TROCH ZAKLADNYCH SKUPIN:

1. VYSEV (GENERATIVNY SPOSOB) — NAJCASTEJSI, NAJJEDNODUCHSI A Z HLADISKA NAKLADOV NAJPRIAZNIVEJSI SPOSOB.
2. VYSADBA (VEGETATIVNY SPOSOB) — DALSOU ALTERNATIVOU K VYSEVU SEMIEN JE VYSADBA PREDPESTOVANEHO RASTLINNEHO MATERIALU V PODOBE KOBERCOV, TRSOV CI JEDNOTLIVYCH RASTLIN.
3. KOMBINACIA VYSEVU A VYSADBY.

TERMIN VYSEVU OVPLYVNUJE TERMIN VZCHADZANIA JEDNOTLIVYCH DRUHOV RASTLIN AJ VZIDENIE KOMPLETNEHO PORASTU A JE OVPLYVNENY DOSTATKOM VLAHY. ZMESI JE MOZNE VYSIEVAT PO CELY ROK, ALE NAJVHODNEJSIMI TERMINMI SU JAR A JESEN. NAJVHODNEJSIM SPOSOBOM OSETROVANIA KRAJINNYCH TRAVNIKOV JE ICH KOSENIE. PRI NEPOKOSENYCH PORASTOCH DOCHADZA NA HROMADENIE STARINY, KTORA BRANI RASTU SEMENACIKOV, A OBMEDZUJE TAK ZVYSOVANIE DRUHOVEJ PESTROSTI PORASTOV. V NEPOKOSENYCH PORASTOCH TIEZ DOCHADZA K&NBSP;ROZSIROVANIU NEZIADUCICH BURINOVYCH DRUHOV AKO SU STAVEL, BODLIAKY, ZIHLAVY, TRSTINA KROVISKA AI. DALSIM RIZIKOM, SPOJENYM S EXTENZIVNYM VYUZIVANIM TRAVNYCH PORASTOV, JE ZARASTANIE NALETOVYMI DREVINAMI. NADMERNY PRISUN ZIVIN, HLAVNE DUSIKA, PODPORUJE ZVYSOVANIE PODIELU TRAVNYCH DRUHOV, KTORE NASLEDNE SVOJIM NADMERNYM ROZVOJOM V PORASTE KONKURUJU MENEJ VITALNYM DRUHOM RASTLIN. MULCOVANIE ZNIZUJE DRUHOVU PESTROST A NEODPORUCA SA.

&NBSP;

VODNE PRVKY

SU DOSTUPNOU ZASOBARNOU VODY NA POVRCHU. V POSLEDNYCH PAR ROKOCH SA PODMACANE MOKRADOVE LUKY, TONE, PRIRODZENE KORYTA POTOKOV, RIEK A DALSIE VLHKE STANOVISTE Z NASEJ KRAJINY POMALY, ALE URCITE VYTRACAJU. O TO DOLEZITEJSIU ULOHU ZOHRAVA JAZIERKO ALEBO MOKRAD V ZAHRADE. AJ MALE JAZIERKO DOKAZE ZVYSIT BIODIVERZITU NA ZAHRADE, STANE SA UTOCISKOM MNOHYCH ZIVOCICHOV I RASTLIN Z&NBSP;VOLNEJ PRIRODY A MOZE SA TIEZ STAT VYZNAMNOU SUCASTOU BIOKORIDORU. VODA V ZAHRADE JE BEZKONKURENCNE NAJPRITAZLIVEJSI A VELMI POUCNY BIOTOP. AJ NA MALEJ PLOCHE MOZEME POZOROVAT VELKE MNOZSTVO ORGANIZMOV V&NBSP;ICH PRIRODZENOM PROSTREDI. OKREM DRUHOV PRIAMO ZAVISLYCH NA VODNOM PROSTREDIE SA K VODE STAHUJU AJ DALSIE ZIVOCICHY, KTORE VYUZIVAJU VODU NA PITIE CI KUPANIE. VODNYM PRVKOM BY NA KAZDOM POZEMKU MALO BYT VENOVANYCH 10–15 % NEZASTAVANEJ PLOCHY. SLUZI NA ZACHYTENIE DAZDOVEJ VODY A JEJ VYUZITIE NA ZAVLAZOVANIE POZEMKU PRIAMO PRIESAKOM DO OKOLIA ALEBO NEPRIAMO AKO ZDROJ NA CERPANIE CI NABERANIE VODY. VODNY PRVOK OCHLADZUJE A ZVLHCUJE SVOJE OKOLIE, ZVYSUJE EKOLOGICKU STABILITU. CO TO JE? FUNKCIA POZEMKU A V NEPOSLEDNOM RADE PRISPIEVA AJ K LEPSEJ ODOLNOSTI RASTLIN VOCI SKODCOM. ZVYSUJE ATRAKTIVITU POZEMKU A PODPORUJE JEHO CASTEJSIE VYUZIVANIE. STAVA SA CENTROM DIANIA NA ZAHRADE. DOBRE NAVRHNUTA A SPRAVNE ZREALIZOVANA VODNA PLOCHA VYZADUJE VELMI MALO NASLEDNEJ STAROSTLIVOSTI. OKRAJ MEDZI VODOU A SUSOU JE NAJPRODUKTIVNEJSIM PROSTREDIM. MOKRADOVA ZONA JE DOLEZITA PRE ZAISTENIE SAMOCISTIACE FUNKCIE A ZAROVEN NAJZAUJIMAVEJSIM PRIESTOROM PRE POZOROVANIE. BREHY PORASTENE BUJNOU VEGETACIOU POSKYTUJU UKRYT ROZNYM ZIVOCICHOM A BRANI NADMERNEMU PREHRIATIU VANIE VODNEJ PLOCHY V LETNOM OBDOBI.

&NBSP;

DAZDOVE ZAHONY

DAZDOVE ZAHONY SU OKRASNE ZAHONY V PARKOCH ALEBO ZAHRADACH, KTORE SVOJIM SPECIALNYM UMIESTNENIM POD UROVNOU OKOLITEHO TERENU A VYSADENIM ODOLNYMI TRVALKAMI, VYTVARA REZERVU PRE SPOMALENIE PRIETOKU VODY POZEMKOM PRI PRIVALOVYCH DAZDOCH. DO DAZDOVEHO ZAHONA SU ZVEDENE ZRAZKOVE VODY ZO SPEVNENYCH A&NBSP;NEPRIEPUSTNYCH PLOCH (STRECHY, DLAZBA, CESTY, PARKOVISKO) OKOLO DOMU. DAZDOVY ZAHON NIE JE JAZIERKO, VODA SA V NOM SICE ZACHYTI, ALE ZDRZAT BY SA MALA MAXIMALNE 72 HODIN, NEZ SA VSIAKNE ALEBO ODPARI. TYM ODPADA AJ MOZNY PROBLEM S KOMARMI, KTORI SA NESTIHNU V TAK KRATKOM CASE VYLIAHNUT. PRI VYSADENI POVODNYCH RASTLIN DANEJ LOKALITY VZNIKNU NADHERNE BEZ UDRZBOVE TRVALKOVE ZAHONY. PRI SVOJPOMOCNOM BUDOVANI ZAHONA SA NAKLADY POHYBUJU MEDZI 100 AZ 250 SK/M2. POKIAL ZAHON REALIZUJE SPECIALIZOVANA FIRMA, NAKLADY SU O PORIADOK VYSSIE. VELKOST DAZDOVEHO ZAHONU ZALEZI NA OBJEME ZRAZKOVEJ VODY ODTEKAJUCEJ ZO STRIECH A SPEVNENYCH PLOCH AJ NA PODNOM DRUHU. PRE BEZNY RODINNY DOMCEK JE DOSTACUJUCA PLOCHA DAZDOVEHO ZAHONU 10 AZ 30 M2. IDEALNA HLBKA DAZDOVEHO ZAHONA JE 15 AZ 30 CM SO SKLONMI BREHOV DO 12%. MINIMALNA VZDIALENOST OD DOMU AJ OD SUSEDOV JE 10 M, ABY NEDOSLO K PODMACANIU ZAKLADOV. V IDEALNOM PRIPADE DAZDOVY ZAHON A OKOLITA PODA ABSORBUJU VSETKU DAZDOVU VODU, KTORA NA ZAHRADU SPADNE A BEZNE BY ODTIEKLA Z POZEMKU PREC.

&NBSP;

DALSIE TYPY ZAHONOV

ZELENINA JE NAJSMADNEJSIM CLENOM NASEJ ZAHRADY. VELKOSTOU A&NBSP;NAJMA KONSTRUKCNYM RIESENIM PESTOVATELSKYCH ZAHONOV MOZEME USETRIT VELKE MNOZSTVO ZAVLAHOVE VODY. OD ZNIZENYCH (PODUROVNOVYCH) ZAHONOV, KTORE VYUZIVAJU FYZIKALNE ZAKONY A VODA Z OKOLIA SA STEKA KU KORENOM RASTLIN, CEZ TZV. ZAHONY, KDE ICH UPLATNENIA I AKUMULACNA SCHOPNOST MRTVEHO DREVA, KTORE SA PRI ZAKLADANI DAVA DO NAJNIZSEJ VRSTVY POD UROVNOU TERENU AZ PO VYVYSENE ZAHONY. TIE SU SICE NAROCNE NA VODU, ALE JEDNA SA O MALE INTENZIVNE SYSTEMY, KDE NASEJ ZELENINE NEKONKURUJU OSTATNE RASTLINY A&NBSP;STEKAJUCA NALEVOVA VODA JE ZACHYTENA DO SPODNEJ VRSTVY DREVA, KTORE JU POTOM POSTUPNE UVOLNUJE SPAT RASTLINAM. SPRAVNE ZALOZENY VYVYSENY ZAHON SA NEZALIEVA DENNE, ALE PRELEJE SA DOKLADNE IBA RAZ ZA TYZDEN A MUSI BYT ZAMULCOVANY. PRIPADNE JE MOZNE VYUZIT KVAPKOVE ZAVLAHY A&NBSP;ROZVIEST DAZDOVU VODU SAMOSPADOM PRIAMO K RASTLINAM ALEBO DO ROZNYCH TYPOV ZASOBNIKOV V PODE ZAHONA, NAPR. KAPSULE ZO ZLEPENYCH HLINENYCH KVETINACOV ALEBO OLLA NADOBY. ABSORPCNU SCHOPNOST PODY MOZEME ZVYSIT PRIDANIM DREVENEHO UHLIA DO SUBSTRATU V PESTOVATELSKEJ VRSTVE. PRE PRIRODNU ZAHRADU JE TO VHODNEJSIE RIESENIE AKO SYNTETICKE HYDROGELY. HYDROGELY SU PRIECNE ZOSIETOVANE POLYMERNE RETAZCE POLYAKRYLATOV A POLYKARBONATOV, SU SILNE HYDROFILNE, MOZU POJAT AZ STONASOBKY MNOZSTVA VODY, NEZ KOLKO SAMY VAZIA V SUCHOM STAVE. VYUZITIE MAJU U OKRASNYCH DREVIN, NAJMA V PARKOCH.

&NBSP;

JAZIERKA

JAZIERKA SU MALE VODNE PLOCHY, KTORE PODLA VELKOSTI VODNEJ HLADINY DELIME ZHRUBA NA TRI SKUPINY. 1–2 M 2 – TONKA PRE POBREZNE RASTLINY AJ HMYZ, VHODNA AKO NAPAJADLO PRE VTAKY, JEZKOV ATD. KVOLI NEDOSTATOCNEJ HLBKE JE MOZNE PESTOVAT IBA TRPASLICIE VARIETY LEKIEN. JAZIERKO JE MALE PRE VACSINU ZIAB A NEVHODNE PRE RYBY. 2–25 M 2 – VHODNA VELKOST NA VYTVORENIE BIOTOPU SO VSETKYMI RASTLINNYMI POSCHODIAMI A MNOZSTVOM VODNYCH ZIVOCICHOV MIMO RYB. CHOV RYB JE MOZNY IBA NA UKOR ROZMANITOSTI VODNEHO ZIVOTA. 25 M 2 A VIAC - VODNA PLOCHA S MOZNOSTOU KUPANIA A CHOVU RYB. SA ZVACSUJUCE SA PLOCHOU NARASTAJU OBSTARAVACIE NAKLADY, PREDOVSETKYM PRI BUDOVANI NADRZI IZOLACNYCH FOLII. ZONY PODLA HLBKY: OKRAJOVA ZONA – PEVNY BREH O NIECO NIZSI AKO OKOLITY TEREN A OBCAS ZAPLAVOVANY VODOU. MOCIAROVA ZONA – BEZ VIDITELNEJ VODNEJ HLADINY, ALE NASYTENA VODOU, ZONA S NAJVACSOU BIODIVERZITOU A DYNAMIKOU VYVOJA. PLYTKA VODNA ZONA (DO 50 CM) – S VIDITELNOU VODNOU HLADINOU, ZONA BOHATA NA RASTLINY A&NBSP;VODNE ZIVOCICHY. HLBOKA VODNA ZONA (50 CM A VIAC) – S VIDITELNOU VODNOU HLADINOU, SLUZI NA RAST RASTLIN, KTORE POTREBUJU VYSOKY STLPEC VODY A NA VYROVNANIE TEPLOTNYCH ROZDIELOV. NEMRZNUCA ZONA (OD 70 CM) – VHODNA NA PREZIMOVANIE LEKIEN A DALSICH PODOBNYCH RASTLIN A ZIVOCICHOV VRATANE RYB, PRETOZE TU VODA NEZAMRZA.

&NBSP;

SVEJL

SVEJL JE POSLOVENCENY NAZOV ANGLICKEHO SLOVA SWALE, PREKLADANEHO DO SLOVENCINY AKO PRIELAH. JE TO RYHA VEDENA PO VRSTEVNICI, KTOREJ CIELOM JE ZADRZAT DAZDOVU VODU NA DANOM UZEMI, ZABRANIT JEJ STEKANIU PO POVRCHU DO UDOLIA A&NBSP;ZAISTIT VSIAKNUTIE DO PODY. PRIMARNE JE TAK ZVIEZOL URCENY PRE SVAHOVITE ZAHRADY (IDEALNE S VELKOU PLOCHOU), ALE JE MOZNE HO VYBUDOVAT AJ NA ROVINE. V PRIEKOPE SA HROMADI VODA Z DAZDOV, KTORA SA POSTUPNE VSAKUJE DO PODY POD SVEJLOM. CIELOM SVEJLU NIE JE VYTVORIT VODNU PLOCHU, OD TOHO SU TONKY ALEBO RETENCNE NADRZE, SVEJL MA ZACHYTIT A UDRZAT VODU NA POZEMKU A POSTUPNYM OPAKOVANYM VSAKOVANIM ZAVODNIT DANE MIESTO. POD SVETLOM SA ZA CAS ZMENIA PODMIENKY PRE RAST RASTLIN A Z POVODNE SUCHOMILNYCH BUDE MOZNE PREJST AJ NA DRUHY NAROCNEJSIE NA VLAHU. DO NASYPU POD SVEJLOM JE VHODNE VYSADZAT AJ STROMY A KRIKY. SVEJLY V SUCHYCH OBLASTIACH POMAHAJU ZADRZAT VODU Z PRIVALOVYCH DAZDOV, DOPLNIT SPODNU VODU A SPOMALIT EROZIU. VO VLHKYCH OBLASTIACH SLUZIA HLAVNE AKO OCHRANA PROTI EROZII A VZDY JE MOZNE ICH VYUZIT AJ NA PESTOVANIE UZITKOVYCH RASTLIN. HOCI ZVEJLA NAHRADZAJU TAK TROCHU SAMO ZAVLAZOVACI SYSTEM, MOZU FUNGOVAT AJ AKO OKRASNY PRVOK ZAHRADNEJ ARCHITEKTURY, KTORY ZAISTI ZAHRADE URCITU CLENITOST.

&NBSP;

STRKOVE ZAHONY

VELKYM POMOCNIKOM PRI ZNIZOVANI NAROCNOSTI NA UDRZBU TRVALKOVYCH ZAHONOV JE MINERALNY MULC (STRK, PIESOK, RECYKLAT A I.), KTORY OCENIME PREDOVSETKYM PRI PLETI. CEZ VRSTVU 5-7 CM SA PODARI ZAKORENIT IBA MALO BURINE A TIE SA NESKOR LAHKO VYTRHNU. VDAKA ZAKLADNEJ POZIADAVKE PRI TVORBE ZAHONOV, KTORYM JE DOSTATOCNA DRENAZ, POMAHAJU VYSADBY ABSORBOVAT A DO PODLOZIA ODVIEST CAST DAZDOVYCH ZRAZOK, KTORE V MESTACH MOZU ZNAMENAT RIZIKO, NAJMA PRI NAHLYCH PRUDKYCH DAZDOCH, KEDY SA Z VELKEHO MNOZSTVA SPEVNENYCH PLOCH VALI V KRATKOM CASE VELA VODY. MINERALNY MULC ZABRANUJE TVORBE PRIPADNEHO PODNEHO SKRUPINY NA POVRCHU, KTORY BY INAK OBMEDZOVAL PRIRODZENE VSAKOVANIE VODY. V DOSTATOCNEJ VRSTVE JE VELKYM PRINOSOM PRE LEPSIE VYUZIVANIE VODY RASTLINAMI. TATO VRSTVA TOTIZ VDAKA SVOJIM VACSIM MEDZERAM MEDZI JEDNOTLIVYMI ZRNAMI PRERUSI KAPILARITU A TYM OBMEDZI VYPAR VODY Z PODY. V ZMIESANYCH TRVALKOVYCH VYSADBACH SA ODPORUCA ZALIEVAT IBA V OBDOBI DLHOTRVAJUCEHO SUCHEHO OBDOBIA, SPRAVIDLA OD DRUHEJ POLOVICE JULA DO AUGUSTA. V TYCHTO PRIPADOCH SA ODPORUCA ZALIEVKA NAJMA Z DOVODU PREDLZENIA KVITNUTIA A TYM ZVYSENIA ATRAKTIVITY CELEJ VYSADBY. AK SU RASTLINY ZVOLENE NA DANE MIESTO SPRAVNE, VACSINOU JE ALE ANI TENTO PRISUSOK NEOHROZI, A SU SCHOPNE BEZ UHONY PREZIT.

&NBSP;

STROMY

STROMY SA VYZNAMNE PODIELAJU NA UTVARANI KLIMY KRAJINY A TEDA AJ ZAHRADY SVOJOU SCHOPNOSTOU REGULOVAT TEPLOTU VDAKA EVAPOTRANSPIRACNO-KONDENZACNEMU CYKLU A TIENENIE POVRCHU PODY. STROMY SU DOMINANTNYMI PRVKAMI ZAHRADY. OVPLYVNUJU, FORMUJU A MENIA STANOVISTNE PODMIENKY AKO SEBE, TAK AJ DALSIM FORMAM ZIVOTA. RASTLINY SAMOTNE SU UTOCISKOM, POSKYTUJUCIM UKRYT, MIESTO NA POBYT, HNIEZDENIE, LOV CI POTRAVU. KOMPOZICIA USPORIADANIA ZAHRADY A NAJMA OSADZOVACIA SCHEMA STROMOV MUSI, POPRI SNAHE VYTVORIT ARCHITEKTONICKY VYDARENE DIELO, BRAT NA ZRETEL RAD DALSICH FAKTOROV. ZOHLADNIT POZIADAVKY NA ODCLONENIE NEZIADUCICH PRIEHLADOV, OCHRANU PRED VETROM, CLENENIE PRIESTORU ZAHRADY, ODSTUPY OD STAVIEB A&NBSP;INZINIERSKYCH SIETI. ZVLAST DBAT NA VZAJOMNE ODSTUPY STROMOV TAK, ABY SA KORUNA STROMU MOHLA DOBRE VYVINUT, POKIAL NIE JE ZAMEROM UZSIA ZAPOJENA SKUPINA. U OVOCNYCH STROMOV VOLIME ODPORUCANY PESTOVATELSKY TVAR KORUNY PRE DANU ODRODU. PRI SUCASNYCH NEVYSPYTATELNYCH KLIMATICKYCH PODMIENKACH JE „BEZPECNEJSIE“ VSADZAT SKOR MENSIE SADENICE, KTORE SA LEPSIE ADAPTUJU NA DANE MIESTO. STAROSTLIVOST O STROM MUSI TRVAT PO CELY JEHO ZIVOT A ZAHRNA ZALIEVKU, HNOJENIE, REZY, OCHRANU PRED CHOROBAMI A SKODCAMI. JEDINE TAK SI SO STROMOM VYBUDUJEME PEVNY VZTAH A VYSLEDKOM BUDE BOHATY ZBER ALEBO BLAHODARNY TIEN.

&NBSP;

VETROLAMY

NAJCASTEJSIM PROBLEMOM ZAHRAD JE NEUSTALE PRUDENIE ZAPADNYCH A&NBSP;SEVERNYCH VETROV, KTORE OCHLADZUJU POZEMOK, ZHORSUJU DOZRIEVANIE URODY A&NBSP;ZNEPRIJEMNUJU POBYT NA ZAHRADE DOKONCA AJ V LETE. NAJJEDNODUCHSIM RIESENIM JE VYSADBA ZIVYCH PLOTOV POZDLZ HRANICE POZEMKU NA ZAPADNEJ A SEVERNEJ STRANE. PODLA MOZNOSTOU POZEMKU A VZDIALENOSTI, O KTORU CHCEME VIETOR ODKLONIT Z POZEMKU, DIMENZUJEME VYSKU TZV. VETROLAMU. PLATI, ZE VZDIALENOST, KTORU CHCEME DOSIAHNUT ICH 20 AZ 30 NASOBKOM VYSKY DREVIN V ZIVOM PLOTE. NAPR. DVA METRE VYSOKY ZIVY PLOT DOKAZE ODKLONIT VIETOR O VZDIALENOST 40 AZ 50 METROV. VYSADBA BY ALE NEMALA BYT PRILIS HUSTA, PLOT BY MAL BYT POLOPRIEPUSTNY, KVOLI OBMEDZENIE TURBULENCII A DOSTATOCNEMU ODVETRAVANIU POZEMKU. ABY PRUDENIE PLYNULO OBTEKALO POZEMOK, JE VHODNE TVAROVAT ZIVY PLOT VYSADBOU NAJMENEJ TROCH RADOV DREVIN V TVARE PISMENA A (NIZSIA, VYSSIA, NIZSIA ALEBO KER, STROM, KER). TAKTO VZDUCH AERODYNAMICKY OBIDE DREVINY, ZDVIHNE SA O&NBSP;NE A PRELETI NAD POZEMKOM. V OKRAJOVYCH RADOCH SU NIZSIE DREVINY ALEBO TRVALKY, STREDNY RAD JE TVORENA VYSSIMI KRIKMI PRIPADNE NIZSIMI STROMAMI. TU V ZIADNOM PRIPADE NIE JE VHODNY ZIVY PLOT IBA Z IHLICNATYCH DREVIN. IHLICNATE DREVINY JE VHODNE ZACLENIT DO DRUHOVEHO ZLOZENIA VETROLAMU V ROVINATYCH UZEMIACH, KDE CASTO FUKA SILNY NARAZOVY SEVERNY VIETOR A TVORIA SA SNEHOVE NAVEJE.

&NBSP;

MULCOVANIE

MULCOVANIE JE NASTIELANIE ORGANICKEJ HMOTY NA PODU. MULCOVANIE OBMEDZUJE ODPAROVANIE VODY A ZNIZUJE POTREBU ZALIEVANIE. OBMEDZUJE VZCHADZANIE JEDNOROCNYCH BURIN A UCHYTENIE NOVYCH SEMIEN BURIN, A PRETO SA NEMUSI PLIET A OKOPAVAT. REDUKUJE RAST VYTRVALYCH BURIN, OSLABI ICH A ICH MECHANICKA LIKVIDACIA JE POTOM JEDNODUCHSIE. ZMIERNUJE PREHRIEVANIE PODY V LETNEJ HORUCAVE A NA JAR ZASE BRANI PRILIS SKOREMU PREHRIATIU PODY. V ZIME ZABRANUJE PREMRZNUTIU PODY. BRANI ROZPLAVENIE POVRCHU PODY DOPADAJUCIM DAZDOM (NAJMA KRATKE, ALE PRUDKE PRIVALOVE ZRAZKY). DODAVA PODE CENNE ZIVINY A ODPADA TAK ODVAZENIE VELKEHO MNOZSTVO TRAVY, LISTIA, BURINY, STIEPKY A DALSICH ORGANICKYCH MATERIALOV ZO ZAHRADY. NA MULCOVANIE SA VELMI DOBRE HODI LISTIE, SLAMA, VYTRHANE RASTLINY A KARTON. OBZVLAST DOBRYM MULCOVACIM MATERIALOM SU RASTLINY NA ZELENE HNOJENIE (DATELINY, VLCI BOB, HORCICA ATD.). VO VRSTVE MULCA PREBIEHA NEUSTALY ROZKLADNY PROCES, CIM SA MULC POSTUPNE STAVA VYBORNYM HNOJIVOM. NA ROZKLAD JE POTREBNY KYSLIK A OKREM TOHO „DYCHA“ AJ PODA. PRETO JE POTREBNE DBAT PRI MULCOVANI NA TO, ABY BOL MULC NAVRSTVENY VOLNE. MULCOVANIE SPOCIVA V OBSYPANI ALEBO POKRYTIE OKOLIA RASTLINY MATERIALOM, KTORYM NEDOKAZU PRERAST INE, NEZIADUCE, RASTLINY – BURINY.

&NBSP;

DAZDOVA VODA

JE MNOHO CINNOSTI, PRI KTORYCH MOZEME PITNU VODU NAHRADIT VODOU DAZDOVOU. JE MAKKA A NA RAD CINNOSTI VHODNEJSIA AKO VODA PITNA (NAPR. NA ZALIEVANIE A PRANIE). V DOMACNOSTI MOZEME DAZDOVU VODU VYUZIVAT NIELEN NA PRANIE A ZALIEVANIE, ALE AJ NA SPLACHOVANIE WC, VYKUROVACI OKRUH A UPRATOVANIE A USETRIT TAK AZ 50% SPOTREBY PITNEJ VODY. NAJVHODNEJSOU PRILEZITOSTOU NA VYBUDOVANIE SYSTEMU HOSPODARENIA SO ZRAZKOVOU VODOU JE REKONSTRUKCIA ALEBO VYSTAVBA NOVEHO DOMU, KEDY JE MOZNE LAHSIE PRIPRAVIT ODDELENE ROZVODY VODY. IDEALNE JE ZACHYTAVANIE DAZDOVEJ VODY (NAJCASTEJSIE ZO STRIECH) DO PODZEMNEJ NADRZE. VODA JE TU V TME A PRI NIZKEJ TEPLOTE A PRETO SA NEKAZIA, NEMNOZIA SA V NEJ BAKTERIE A RIASY. NADRZE SA UMIESTNUJU DO NEZAMRZAJUCEJ HLBKY A JE TEDA MOZNE ICH VYUZIVAT PO CELY ROK. POVRCHOVE NADRZE SU VACSINOU LACNEJSIE, SU VSAK VYSTAVENE VPLYVU KOLISANIA TEPLOT, SVETLA A EVENTUALNEMU ZNECISTENIU. SYSTEM PRE VYUZIVANIE DAZDOVEJ VODY V DOMACNOSTI SA NAJCASTEJSIE SKLADA Z TYCHTO ZARIADENI – FILTRE (LAPAC LISTIA V ODKVAPOVOM ZLABE, NATOKOVY FILTER), AKUMULACNY NADRZ, PLAVACIE SACIE SUPRAVY, SIFON NA PREPAD, CERPADLA CI ZARIADENIA NA CERPANIE VODY (PONORNE CERPADLA ALEBO DOMACE VODARNE), RIADIACE JEDNOTKY, HLADINOVY SENZOR, POTRUBIE A TVAROVKY NA UPOKOJENIE PRITOKU.

&NBSP;

ZELENE STRECHY

ZELENE STRECHY ZELENA ALEBO VEGETACNA STRECHA JE VLASTNE ZAHON VYTVORENY NA STRECHE DOMU. VYTVARA ZIVY, ROZNOFAREBNY MIKROBIOTOP, MENIACI SA POCAS ROCNYCH OBDOBI A V&NBSP;PRIEBEHU MESIACOV AZ ROKOV DOSIAHNE USTALENE SPOLOCENSTVO. JEDNYM Z ADAPTACNYCH ZARIADENI, KTORE ZVYSUJE SCHOPNOST NAJMA URBANIZOVANE KRAJINY PRISPOSOBIT SA ZMENAM KLIMY, SU ZELENE STRECHY NIEKEDY TIEZ NAZYVANE VEGETACNE STRECHY ALEBO STRESNE ZAHRADY. NAPOMAHAJU ZRAZKOVU VODU ZACHYTIT, ODPARIT, AKUMULOVAT, VYUZIT PRE RASTLINY A SPOMALIT JEJ ODTOK DO KANALIZACIE. SCHOPNOST ZADRZAT VODU JE PRI ZELENYCH STRECHACH VYSSIA V TEPLOM OBDOBI AKO V ZIME. SU SCHOPNE ZADRZAT 42–85 % Z CELKOVEHO ROCNEHO MNOZSTVA ZRAZOK. MNOZSTVO ZADRZANEJ VODY ZALEZI AKO NA DRUHU RASTLIN, TAK NA VYSKE STRESNEHO SUBSTRATU. Z RASTLIN SA V TEPLYCH DNOCH ODPARUJE VODA A ZVYSUJE SA TAK VLHKOST OKOLITEHO VZDUCHU.ZA VLHKA SA NA RASTLINACH KONDENZUJE HMLA A&NBSP;ZACHYTAVA DAZD A VODA STEKA DO SUBSTRATU, KDE SA HROMADI. DO KANALIZACIE ZACNE ODTEKAT, AZ KED SA NASYTI CELY PROFIL STRESNEHO SUBSTRATU. POCAS DAZDA A TESNE PO NOM SA VELKE MNOZSTVO VODY ODPARI SPAT DO OVZDUSIA, PRETO K ODTOKU VODY ZO STRECHY DOCHADZA S&NBSP;ONESKORENIM V MENSOM MNOZSTVE, NEZ NA PLOCHU STRECHY NAPRSI. RASTLINY URCENE NA OZELENENIE INTENZIVNYCH ZELENYCH STRIECH MOZU BYT ROVNAKE, AKO SA PESTUJU BEZNE V OKOLI, LEN PODMIENKY SU DRSNEJSIE AKO NA VOLNEJ PODE. PRE EXTENZIVNY TYP STRIECH SU VELMI VHODNE MACHY, NETRASKY A ROZCHODNIKY.&NBSP;PODLA NAROCNOSTI UDRZBY DELIME ZELENE STRECHY NA TRI TYPY.&NBSP;INTENZIVNASTRECHU SPRAVIDLA TVORI VYSSIA VRSTVA SUBSTRATU (ASPON 10 CM). VYZADUJE VYRAZNE HNOJENIE, DRENAZ NA ODVADZANIE PREBYTOCNEJ VODY A TIEZ ZAVLAHU V OBDOBI SUCHA. NA TAKEJ STRECHE JE MOZNE PESTOVAT VSETKO, CO JE BEZNE V DANEJ OBLASTI. JE VSAK NAROCNA NA PREVADZKU A UDRZBU. &NBSP; EXTENZIVNAZVYCAJNA JE NIZSIA VRSTVA SUBSTRATU (5–15 CM), VYSADENA JE ODOLNYMI DRUHMI, KTORE PREKONAJU LETNE SUCHA. ZAVLAHA A HNOJENIE SA NEVYKONAVA. JE POTREBNE IBA KONTROLOVAT VPUSTY PRE ODTOK DAZDOVEJ VODY, PRIPADNE AJ ODKVAPY, A ODSTRANOVAT NALETOVE DREVINY. MA NIZKE NAKLADY NA UDRZBU. PRE TENTO TYP ZELENEJ STRECHY NIE SU VHODNE TRAVNE ZMESI, PRETOZE POTREBUJU PRAVIDELNU ZALIEVKU A&NBSP;CASTU UDRZBU. TIEZ NIE SU CELOROCNE ZELENE. Z LETNICIEK SA HODI PRIAME VYSEVY SKRUTKY (PORTULACA GRANDIFLORA) A&NBSP;KOSMATKE (DELOSPERMA COOPERI).&NBSP;ULTRAEXTENZIVNAJE URCENA NA BUDOVY, PRE KTORE NIE JE VHODNA VELKA ZATAZ A NIE JE TU NUTNA UDRZBA. SUBSTRAT O SILE 2–5 CM UMOZNUJE ZIVOT LEN ​​SKUTOCNE ODOLNYM RASTLINAM. BURINU ANI NALETOVE DREVINY TU SPRAVIDLA NEPREZIJU. NA TYCHTO STRECHACH DOCHADZA LEN K CIASTOCNEMU ZADRZANIU DAZDOVEJ VODY. OSVEDCILI SA TU VYSADBY KOSATCA ZAKRPATENEHO (IRIS PUMILA), ROZNYCH ROZCHODNIKOV(SEDUM), NETRASKOV (SEMPERVIVUM), CESNAKOV (ALLIUM) A PAZITKY (ALLIUM SCHOE NOPRASUM). Z TRAV TOTO EXTREMNE STANOVISTE ZNASA IBA KOSTRAVA PICHLAVA(FESTUCA PUNCTORIA).

&NBSP;

SIKME ZELENE STRECHY

SIKME ZELENE STRECHY SU NAROCNE NA REALIZACIU A&NBSP;NIE VZDY JE U NICH MOZNE, VZHLADOM NA POUZITE MATERIALY, HOVORIT O SETRNEJ TECHNOLOGII VOCI ZIVOTNEMU PROSTREDIU. ZELENA STRECHA PREDSTAVUJE TECHNOLOGIU PRIAZNIVU PRE ZIVOTNE PROSTREDIE – JE TO SPOSOB, AKO ASPON KUSOK ZASTAVANE PLOCHY VRATIT PRIRODE. A MOZE SA ZACAT V MALOM, NAPRIKLAD OZELENENIM VTACEJ BUDKY, HMYZIEHO HOTELA, ZAHRADNEHO WC ALEBO KRALIKARNE CI DREVNIKA. OZELENIT MOZNO AJ PRISTRESOK NA POPOLNICE ALEBO KAPLNKU S&NBSP;ELEKTROMEROM CI PLYNOMEROM. ZELENU STRECHU MA TEN, KTO MYSLI NA BUDUCNOST.

A JE TO TU! DOCKALI SME SA VONAVEJ JARI, TEPLEHO SLNKA, KVITNUCICH STROMOV AJ BYLINKOVEJ SEZONY. STIHLA SOM UZ NAZBIERAT A NASUSIT PODBEL, PLUCNIK, PRVOSIENKY, ZIHLAVU AJ ZADUSNIK. TO VSETKO POJDE NESKOR DO BYLINNEJ CAJOVEJ ZMESI NA DYCHANIE. AK CHCETE SLEDOVAT MOJ BYLINKOVY KALENDAR, PRIHLASTE SA NA ODBER NOVYCH CLANKOV, ALEBO OBCAS NAVSTIVTE AJ MOJ BLOG.

NOVE PRODUKTY NA POSILNENIE IMUNITY, KTORE NAJDETE V SEKCII RASTLINNE EXTRAKTY.

KALENDAR BYLINKARA: HTTPS://HERBARIUMPROJEKT.SK/KATEGORIA/BYLINKY/

DEODORANT:

INGREDIENCIE, KTORE BUDEME POTREBOVAT:

• 4 LYZICE KOKOSOVEHO OLEJA (DA SA POUZIT AJ BAMBUCKE MASLO ALEBO ICH KOMBINACIA) – HYDRATACNA A ANTIBAKTERIALNA ZLOZKA,
• 1 – 2 LYZICE SODY BIKARBONY – ZLOZKA, KTORA ABSORBUJE A NEUTRALIZUJE POT,
• 4 LYZICE ARROWROOT PRASKU (DA SA NAHRADIT AJ KUKURICNYM SKROBOM ALEBO BENTONITOM) – ZAHUSTUJUCA ZLOZKA,
• 1 LYZICKA VCELIEHO VOSKU (VOLITELNY),
• 15 KVAPIEK OBLUBENEHO ESENCIALNEHO OLEJA (VOLITELNY).

NAVOD AKO BUDEME POSTUPOVAT:&NBSP; VO VODNOM KUPELI ROZTOPIME KOKOSOVY OLEJ A VCELI VOSK. PRIDAME PRASOK ARROWROOT SO SODOU A VYMIESAME DO HLADKA. NAKONIEC PRIDAME OBLUBENY ESENCIALNY OLEJ A&NBSP;PREMIESAME. KYM JE ZMES ESTE TEPLA, NALEJME JU DO CISTEHO OBALU. MOZEME POUZIT NAPR. PRAZDNY OBAL OD DEODORANTU, ALEBO MALY UZATVARATELNY POHAR. TAKTO ZALIATY DOMACI DEODORANT DAME VYCHLADIT DO CHLADNICKY, ABY NAM ZATUHOL RYCHLEJSIE.

&NBSP;

DOMACA USTNA VODA:

VONAVA BYLINKOVA

2,5 HRNCEKA DESTILOVANEJ VODY UVARIME. POTOM NECHAME V&NBSP;NEJ 20 MINUT VYLUHOVAT&NBSP; VETVICKU ROZMARINU, 4 LISTKY MATY A&NBSP;MALU LYZICKU ANIZU. NECHAME VYCHLADIT A&NBSP;PRELEJEME DO SKLENEJ FLASKY.

&NBSP;EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/THUMBNAIL_IMAGE035.JPG ALT="HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/ZVIERAT%C3%A1-VODA-VT%C3%A1K-DOVE-K%C3%BAPA%C5%A5-SA-2193366/" WIDTH="253" HEIGHT="84" />

HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/ZVIERAT%C3%A1-VODA-VT%C3%A1K-DOVE-K%C3%BAPA%C5%A5-SA-2193366/

PRIRODNY REPELENT PROTI KOMAROM A&NBSP;KLIESTOM

NA PRIPRAVU DOMACEHO REPELENTU BUDEME POTREBOVAT:
•&NBSP;250 ML VODY
• 2 PL SUSENEJ ALEBO CERSTVEJ&NBSP;LEVANDULE
• 2 PL SUSENEHO ALEBO&NBSP;NADROBNO POKRAJANEHO&NBSP;CERSTVEHO ROZMARINU
• 5 KLINCEKOV
• 5 KVAPIEK EUKALYPTOVEJ&NBSP;SILICE
• 5 PL VINNEHO OCTU&NBSP;

POSTUP: DO HRNCEKA NALEJEME VODU&NBSP;A NECHAME JU PRIVIEST DO VARU.&NBSP;ODSTAVIME A DO VODY PRIMIESAME
LEVANDULU, ROZMARIN&NBSP;A KLINCEKY. PRIKRYTE NECHAME VYCHLADNUT, ABY SA&NBSP;SPOJILI VSETKY VONE, KTORE KOMARE&NBSP;A KLIESTE NEZNASAJU. DO VYCHLADNUTEJ ZMESI&NBSP;PRIDAME EUKALYPTOVU SILICU&NBSP;A VINNY&NBSP;OCOT (KLASICKY OCOT NEMUSI JEMNA DETSKA POKOZKA DOBRE ZNASAT A NA OBLECENI&NBSP;ZANECHAVA FLAKY). PRE LEPSIU APLIKACIU PRELEJEME REPELENT&NBSP;DO NADOBKY S ROZPRASOVACOM. MOZEME NIM POTRIET AJ&NBSP; STIPANCE ALEBO NIM POSTRIEKAT OKOLIE TERASY,&NBSP;AK PLANUJEME VECERNE POSEDENIE.

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/THUMBNAIL_IMAGE034.JPG ALT="HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/MOSQUITO-HMYZ-KRVILAC-PARAZIT-5219052/" WIDTH="259" HEIGHT="146" />

HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/MOSQUITO-HMYZ-KRVILAC-PARAZIT-5219052/

PRIRODNY REPELENT PROTI KOMAROM A KLIESTOM Z 3 PRISAD!

OKREM OCHRANY PRED KOMARMI JE VYBORNY AJ NA BOLEST ZUBOV, AKO OBKLAD NA BOLAVE KLBY, KRCOVE ZILY A PRI TAZKYCH BOLESTIACH HLAVY.

POTREBUJEME:

30 KS KLINCEKOV

KORU Z JEDNEHO CITRONU

200 ML ALPY

POSTUP:

DO ALPY NASYPEME KLINCEKY A KORU.

NECHAME LUHOVAT ASPON 24 HODIN A POTOM POUZIVAME AKO KLASICKY REPELENT.

JA POUZIVAM NORMALNE NA ODHALENE CASTI TELA.

KOMARE SA DRZIA DALEJ A MATE POKOJ VZDY, KED IDETE VON.

&NBSP;

ZUBNE KEFKY:

ZMENSIT MNOZSTVO ODPADU ZO ZUBNYCH KEFIEK MOZEME VIACERYMI SPOSOBMI – POUZIVAT NAPR. KEFKY S&NBSP;VYMENITELNYMI HLAVICAMI, ALEBO POUZIVAT RECYKLOVATELNE KEFKY.

NA TRHU SU LAHKO DOSTUPNE NAPR. BIOLOGICKY ROZLOZITELNE ZUBNE KEFKY Z&NBSP;BAMBUSU.

SU 100% BIOLOGICKY ROZLOZITELNE A&NBSP;OKREM TOHO SU ESTE ZABALENE V&NBSP;RECYKLOVANOM PAPIERI. ZAKUPIT SA DAJU AJ PLASTOVE KEFKY, RUCKY KTORYCH SA VYRABAJU Z&NBSP;RECYKLOVANYCH PLASTOV A JE ICH MOZNE OPAT RECYKLOVAT.

CO SA TYKA STETINIEK ZUBNYCH KEFIEK, MOZNOSTI SU DVE – BUD KUPIT KEFKU S&NBSP;BAMBUSOVYMI STETINKAMI, ALEBO S&NBSP;NYLONOVYMI STETINKAMI.

NYLONOVE STETINKY SU TAZSIE RECYKLOVATELNE. V&NBSP;PRIPADE PLASTOVYCH KEFIEK/STETINIEK V&NBSP;KAZDOM PRIPADE HLADAME NA TRHU PLASTOVE VYROBKY BEZ „BPA“.&NBSP; (BPA JE BISFENOL A, KTORY SA POUZIVA PRI VYROBE PLASTOV A&NBSP;JE ZDRAVIU SKODLIVY.

V EU, BOL BISFENOL A KLASIFIKOVANY AKO TOXICKA LATKA V KATEGORIE 3, AJ KED NIEKTORE CLENSKE STATY CHCELI TVRDSIU KATEGORIU – 2. KATEGORIA 3 – TOXICKA PRE REPRODUKCIU, ZNAMENA TO, ZE DOKAZY ZO STUDII NA ZVIERATACH NA BPA VYVOLAVAJU OBAVY PRE LUDSKU PLODNOST A VYVOJ.)

&NBSP;

LATKOVE SLIPOVE VLOZKY, VLOZKY/TAMPONY Z&NBSP;BIOBAVLNY/ MENSTRUACNE POHARIKY

LATKOVE SLIPOVE VLOZKY PONUKAJU VHODNU ALTERNATIVU K&NBSP;BEZNYM SLIPOVYM VLOZKAM. VYRABAJU SA S&NBSP;PRATELNEHO BIOBAVLNENEHO MATERIALU. VHODNE SU AJ NA POUZITE V&NBSP;KOMBINACII S&NBSP;MENSTRUACNYM POHARIKOM, ALEBO AJ NA KAZDODENNE POUZITIE. LATKOVE VLOZKY SU PRIEDUSNEJSIE AKO JEDNORAZOVE, TENKE A&NBSP;DOBRE SAJU A&NBSP;SU NEPARFUMOVANE. OKREM ZDRAVOTNYCH VYHOD ICH DALSIMI VYHODAMI JE AJ TO, ZE PRI ICH POUZIVANI MINIMALIZUJME MNOZSTVO ODPADU A&NBSP;SETRIME VLASTNE FINANCNE PROSTRIEDKY.

NA TRHU SU DOSTUPNE AJ MENSTRUACNE TAMPONY Z&NBSP;BIOBAVLNY – SU VHODNOU EKOLOGICKOU NAHRADOU SYNTETICKYCH MENSTRUACNYCH TAMPONOV. VYRABAJU SA ZO 100% BIOBAVLNY. UMOZNUJU POKOZKE DYCHAT A&NBSP;NEOBSAHUJU ROZNE CHEMIKALIE. NIE SU BIELENE CHLOROM (AKO SYNTETICKE TAMPONY), NEOBSAHUJU SYNTETICKE VLAKNA A PARFUMY. OKREM TOHO, ZE ICH POUZIVANIM SI SETRIME ZDRAVIE, SU AJ BIOLOGICKY ROZLOZITELNE, T. ZN., ZE SI USETRIME AJ ZIVOTNE PROSTREDIE. NAPR. SYNTETICKE TAMPONY SA V&NBSP;PRIRODE ROZKLADAJU 200 – 400 ROKOV, BIOBAVLNENE TAMPONY SA ROZLOZIA PRIBLIZNE DO 2 ROKOV.

MENSTRUACNY POHARIK&NBSP;ALEBO&NBSP;MENSTRUACNY KALISOK&NBSP;JE POMOCKA NA&NBSP;INTIMNU HYGIENU.&NBSP;ZVYCAJNE JE VYROBENY Z&NBSP;LEKARSKEHO SILIKONU, JE PRUZNY A MA ZVONOVITY TVAR. KALISOK SA ZAVADZA&NBSP;POCAS&NBSP;MENSTRUACIE&NBSP;DO&NBSP;POSVY, KDE ZACHYTAVA MENSTRUACNE TEKUTINY (KRV). PO SKONCENI MENSTRUACIE SA KALISOK MOZE STERILIZOVAT, NAJCASTEJSIE VYVARENIM VO VODE. VO VSEOBECNOSTI MOZE BYT JEDEN KALISOK POUZIVANY PAT ROKOV ALEBO AJ DLHSIE. NA ROZDIEL OD&NBSP;TAMPONOV&NBSP;A&NBSP;VLOZIEK, KALISOK FUNGUJE NA PRINCIPE&NBSP;ZBIERANIA&NBSP;MENSTRUACNEJ KRVI NIE NA PRINCIPE&NBSP;ABSORPCIE. TAMPONY A&NBSP;VLOZKY ABSORBUJU AJ VAGINALNE TEKUTINY, CO MOZE NARUSIT JEMNU PH A BAKTERIALNU ROVNOVAHU VO VAGINE, CO VEDIE K OPUCHOM, SUCHOSTI A ZAPACHU. MENSTRUACNE KALISKY MOZEME NOSIT BEZ PRERUSENIA AZ 12 HODIN A MOZEME ICH OPAKOVANE POUZIVAT, CO SETRI NASE PENIAZE A&NBSP;AJ NASU PLANETU.

&NBSP;

DOMACI SAMPON

CO BUDEME POTREBOVAT: 4 LYZICE NASTRUHANEHO OLIVOVEHO MYDLA, FILTROVANU, ALEBO DESTILOVANU VODU, PAR KVAPIEK ESENCIALNEHO OLEJA (PODLA NASEJ CHUTI – LEVANDULA, CITRONELA POD.), BYLINKY. BYLINKY SI VYBERAME PODLA TOHO, AKY SAMPON POTREBUJEME. NA MASTNE VLASY ZIHLAVU, ALEBO PUPAVU. NA SUCHE VLASY MEDOVKU, ALEBO BAZU CIERNU, PROTI LUPINAM MATU.

POSTUP: UVARIME 1 HRNCEK VODY, VMIESAME NASTRUHANE MYDLO, PRIDAME 2 KVAPKY ESENCIALNEHO OLEJA A&NBSP;HRST BYLINIEK.&NBSP; ZAMIESAME, VSETKO NECHAME ODSTAT DO DRUHEHO DNA. NA DRUHY DEN PRECEDIME, ZLEJME DO SKLENEJ FLASTICKY A&NBSP;HOTOVO. SKLADUJEME V&NBSP;CHLADE – VYDRZI 1 TYZDEN.

&NBSP;

PILING NA TELO

PONUKAME JEDEN RECEPT NA DOMACI PILING NA TELO PRE MILOVNIKOV KAVY.

INGREDIENCIE, KTORE BUDEME POTREBOVAT: 2DCL SLNECNICOVEHO, MANDLOVEHO, VONAVEHO SEZAMOVEHO ALEBO KOKOSOVEHO OLEJA, 3 LYZICE SOLI, 3 LYZICE ZOMLETEJ CIERNEJ KAVY (AK JU ZOMELIETE PRILIS NAHRUBO, TAK NEODPORUCAME PILING NA TVAR, NAKOLKO BY MOHOL JEMNU POKOZKU PLETI POSKRIABAT). MOZEME PRIDAT PAR KVAPIEK SKORICOVEJ, ALEBO LIMETKOVEJ SILICE.

POSTUP: INGREDIENCIE ZMIESAME DOKOPY A ODLOZIME DO UZATVARATELNEJ NADOBY ABY NAM PILING NEUSCHOL. VYDRZI NAM PRI IZBOVEJ TEPLOTE CCA 1 MESIAC.
TENTO PILING JE VYBORNY PRI CELULITIDE. PRIPOMINAME, ZE AK PILING POUZIJEM VO VANI, TREBA RATAT S&NBSP;TYM, ZE JU BUDEME MUSIET OCISTIT OD ZVYSKOV KAVY A&NBSP;MASTNOTY. ;-)

&NBSP;

SOL DO KUPELA

NA DOMACU SOL DO KUPELA MOZEME POUZIT MORSKU SOL. MORSKA SOL JE BOHATA NA MNOZSTVO MINERALNYCH LATOK – NAPR. HORCIK A&NBSP;VAPNIK, KTORE UCINNE CISTIA POKOZKU A&NBSP;TLMIA SVALOVE KRCE, UPOKOJUJU OD STRESU. VELMI DOBRA JE AJ EPSOMSKA SOL – IDE O&NBSP;FORMU HORCIKA A&NBSP;DA SA KUPIT BEZNE V&NBSP;OBCHODOCH SO ZDRAVYMI POTRAVINAMI. NA VYROBU KUPELOVYCH SOLI SA POUZIVAJU AJ HIMALAJSKA RUZOVA, ALEBO HIMALAJSKA CIERNA SOL. V&NBSP;TOMTO PRIPADE ODPORUCAME ZVAZIT EKOLOGICKU STOPU DOMA VYROBENEHO VYROBKU. PRI KUPE HIMALAJSKEJ SOLI TREBA ZVAZIT POCET KM, KTORE TATO SOL ABSOLVOVALA, KYM SA DOSTALA K&NBSP;NAM. HIMALAJSKA SOL SA TAZI V&NBSP;PAKISTANE, T. ZN., ZE&NBSP; PRI JEJ DOVOZE SA VYPRODUKUJE OVELA VIAC CO2, AKO PRI DOVOZE MORSKEJ SOLI. OKREM INEHO, LIECIVE UCINKY HIMALAJSKEJ SOLI NEBOLI DOTERAZ PREUKAZANE A&NBSP;JEJ ZLOZENIE JE POROVNATELNE S&NBSP;KAMENNOU SOLOU, KTORA SA NEDAVNO TAZILA NEDALEKO PRESOVA.

&NBSP;

SOL PRE VYBORNE UVOLNENIE PRIPRAVIME NASLEDOVNE:

DO SKLENEHO (UZATVARATELNEHO) POHARA VRSTVIME SOL, SUSENE LEVANDULOVE KVETY A&NBSP;LISTY MEDOVKY. ZAKONCIME VRSTVOU SOLI, NA KTORU NAKVAPKAME 5 KVAPIEK LEVANDULOVEHO A&NBSP;CITRONOVEHO OLEJA. POHAR UZATVORIME A&NBSP;NECHAME 2 TYZDNE ODLEZAT, ABY SA VONE PREPOJILI.

&NBSP;

DOMACE KREMY:

ZAKLADOM DOMACICH KREMOV JE KOKOSOVY OLEJ. KOKOSOVY OLEJ JE BLIZKY KOZNEMU TUKU, KOZA HO RADA PRIJIMA. OBSAHUJE VELKE MNOZSTVO ANTIOXIDANTOV, KTORE POSOBIA PROTI PREDCASNEMU STARNUTIU POKOZKY A&NBSP;PROTI VRASKAM. TAKTIEZ POMAHA REGENEROVAT POKOZKU PRI SPALENINACH, ALEBO PRI VYSUSENI POKOZKY MRAZOM. POUZIT MOZEME SAMOZREJME ROZNE DRUHY OLEJOV A NA PONUKANYCH WEBOVYCH STRANKACH NAJDEME MNOZSTVO DOBRYCH RECEPTOV.

MY VAM PONUKAME JEDNU Z&NBSP;MOZNOSTI NA VYROBU DOMACEHO PLETOVEHO KREMU.

BUDEME POTREBOVAT NASLEDOVNE INGREDIENCIE:

40 ML OLEJOVEJ ZLOZKY ( NA SUCHU PLET MANDLOVY ALEBO AVOKADOVY OLEJ, NA ZMIESANU A&NBSP;PROBLEMATICKU PLET JOJOBOVY OLEJ), 50 ML BAMBUCKEHO MASLA, 5 G VCELIEHO VOSKU, 4 KVAPKY VITAMINU E (NEMUSI BYT), 5 KVAPIEK OBLUBENEHO ESENCIALNEHO OLEJA (VYBERIEME SI PODLA TYPU PLETI).

POSTUP:

DO VODNEHO KUPELA VLOZIME OHNOVZDORNU MISKU A DO NEJ DAME BAMBUCKE MASLO (NAJSKOR HO ROZPUSTIME SAMOSTATNE, ABY SME SI VEDELI ODMERAT PRESNE MNOZSTVO – 50 ML, OSTATNE ODLOZIME). PO ROZPUSTENI MASLA PRIDAME VCELI VOSK. PO ROZPUSTENI VCELIEHO VOSKU VMIESAME&NBSP; OLEJ. DOBRE PREMIESANU ZMES NECHAME VYCHLADNUT (PRIPADNE DAME NA 5 MINUT DO CHLADNICKY). KED ZACNE ZMES PRI OKRAJOCH TUHNUT, PRIDAME ESENCIALNY OLEJ A VYSLAHAME METLICKAMI DO HOMOGENNEJ ZMESI. ZMES – KREM PREMIESTNIME DO TEGLIKA A NECHAME STUHNUT

&NBSP;EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/THUMBNAIL_IMAGE036.JPG ALT="HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/CREAM-POTRIE%C5%A5-KR%C3%A9MOM-STAROSTLIVOS%C5%A5-621340/" WIDTH="254" HEIGHT="169" />

HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/CREAM-POTRIE%C5%A5-KR%C3%A9MOM-STAROSTLIVOS%C5%A5-621340/

SLAHANE TELOVE MASLO

PONUKAME VAM VELMI JEDNODUCHY RECEPT NA SLAHANE TELOVE MASLO.

INGREDIENCIE, KTORE BUDEME POTREBOVAT: 60%&NBSP;BAMBUCKEHO MASLA (ODPORUCAME POUZIT RAFINOVANE) A 40%&NBSP;PANENSKEHO KOKOSOVEHO TUKU.

POSTUP:&NBSP;V PRIPADE, ZE JE MENEJ TEPLO, MASLO ZAHREJEME SPOLU S OLEJOM – DO DOBY, KYM JE TROCHU ROZTOPENE A&NBSP;SLAHAME, AZ SA TO VSETKO KRASNE SPOJI A ZACNE BYT NADYCHANE AKO SLAHACKA. SLAHAME AZ&NBSP;KYM HMOTA NEZDVOJNASOBI SVOJ OBJEM. VLOZIME DO NADOBY A&NBSP;UZATVORIME. OBE ZLOZKY MAJU DLHU ZIVOTNOST (AZ 2 ROKY), PRETO SA NEMUSIME OBAVAT, ZE BY SA KREM POKAZIL.

KREM NA RUKY

ANTIBAKTERIALNY KREM NA SUCHE A POPRASKANE RUKY

BUDEME POTREBOVAT : 1 LYZICU EXTRA PANENSKEHO OLIVOVEHO OLEJA, 1 LYZICU KOKOSOVEHO OLEJA, 2 LYZICE&NBSP; VCELIEHO VOSKU, 10 KVAPIEK ESENCIALNEHO OLEJA, PODLA VLASTNEHO VYBERU, 5 KVAPIEK TEA TREE OIL, KTORY MA DEZINFEKCNE A HOJIVE UCINKY.
POSTUP: OLIVOVY OLEJ, KOKOSOVY OLEJ A VCELI VOSK ROZPUSTIME VO VODNOM KUPELI. PREMIESAME A NECHAME HO VYCHLADNUT NA IZBOVU TEPLOTU. POTOM PRIDAME ZVYSNE PRISADY A DOBRE PREMIESAME. KREM SKLADUJEME UZATVORENY A PRI IZBOVEJ TEPLOTE.

&NBSP;

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/THUMBNAIL_IMAGE037.JPG ALT="HHTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/%C5%BEENA-KR%C3%A1SA-K%C3%BAPELE-WELLNESS-PORTR%C3%A9T-3141766/" WIDTH="263" HEIGHT="197" />

HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/%C5%BEENA-KR%C3%A1SA-K%C3%BAPELE-WELLNESS-PORTR%C3%A9T-3141766/

PRATELNE ODLICOVACIE TAMPONY/ODLICOVACIE TAMPONY Z&NBSP;BIOBAVLNY/ODLICOVACIE HUBKY

NA ODLICOVANIE MOZEME POUZIT SPECIALNE ODLICOVACIE, PRATELNE UTERAKY, ALEBO PRATELNE KOZMETICKE TAMPONY. OBA VYROBKY SA VYRABAJU PREVAZNE Z&NBSP;BIOBAVLNY A&NBSP;JE ICH MOZNE KUPIT BEZ OBALU. BIOBAVLNA JE PESTOVANA NA EKO FARMACH, KTORE SA ZAMERIAVAJU NA PESTOVANIE POTRAVIN A BAVLNY PODLA JASNE STANOVENYCH PRAVIDIEL. NA TYCHTO EKO FARMACH JE ZAKAZANE POUZIVANIE TOXICKYCH CHEMICKYCH PESTICIDOV, INSEKTICIDOV A HNOJIV A GENETICKY MODIFIKOVANYCH ORGANIZMOV.

ODLICOVACIE HUBKY SA VYRABAJU Z&NBSP;PRIRODNEJ CELULOZY A&NBSP;LANOVYCH VLAKIEN.&NBSP;

&NBSP;

VATOVE TYCINKY - BAMBUSOVE, PAPIEROVE, Z&NBSP;BIOBAVLNY/ OPAKOVANE POUZITELNE TYCINKY

VATOVE TYCINKY SPRAVIDLA POUZIVAME NA CISTENIE USI. ICH VHODNOU ALTERNATIVOU Z&NBSP;HLADISKA ZDRAVIA A&NBSP;OCHRANY ZIVOTNEHO PROSTREDIA SU VATOVE TYCINKY VYROBENE Z&NBSP;BIOBAVLNY Z&NBSP;EKOLOGICKEHO POLNOHOSPODARSTVA. SAMOTNA TYCINKA MOZE BYT VYROBENA Z&NBSP;PAPIERA, BAMBUSU, ALEBO RECYKLOVANEHO KARTONU. TYCINKY, KTORE SU Z&NBSP;PAPIERA MAJU SPRAVIDLA AJ CERTIFIKAT FSC. BAMBUSOVE TYCINKY SA VYRABAJU S&NBSP;ORGANICKY PESTOVANEHO BAMBUSU A&NBSP;KONCE MAJU TAKTIEZ Z&NBSP;BIOBAVLNY.&NBSP; POCAS ICH VYROBY SA NEPOUZIVAJU&NBSP; ZIADNE FARBIVA, ANI CHEMIKALIE A&NBSP;SU KOMPOSTOVATELNE.

V&NBSP;PRIPADE, ZE CHCEME MNOZSTVO ODPADU ESTE VIAC ZMINIMALIZOVAT, NA TRHU JE MOZNE ZAKUPIT AJ OPAKOVANE POUZITELNE TYCINKY. SU ZO SILIKONU A SU UMYVATELNE.

V&NBSP;KONECNOM DOSLEDKU BY SME VATOVE TYCINKY ANI VOBEC NEMUSELI NAKUPOVAT. PODLA ODPORUCANI ODBORNYCH LEKAROV, USNE TYCINKY NAM SKODIA. USNY MAZ JE PRIRODZENYM PRODUKTOM TELA. PRI ZUVANI SA&NBSP;SAM POSUVA Z VNUTORNEJ CASTI ZVUKOVODU PO STENE K VONKAJSEJ CASTI, CIM JE ZABEZPECENA SAMOCISTIACA FUNKCIA UCHA. ZVYSNY USNY MAZ SA NEPOVAZUJE ZA SPINU, JE TO OCHRANNA LATKA. CASTYM CISTENIM ZVUKOVODU TYCINKAMI DOCHADZA K ZVYSENEJ TVORBE MAZU.

&NBSP;

ZOPAR INFORMACII K&NBSP;PEG V&NBSP;KOZMETICKYCH VYROBKOCH:

PEG JE SKRATKA PRE POLYETYLENGLYKOLY&NBSP;- ZLUCENINY NA BAZE ROPY POUZIVANE V KOZMETICKYCH VYROBKOCH A VYROBKOCH PRE OSOBNU STAROSTLIVOST, KDE PLNIA FUNKCIU ROZPUSTADLA, ZMAKCOVADLA, HYDRATANTA CI ZAHUSTOVADLA.

SU TO VSAK SYNTETICKE ZLUCENINY, KTORE SA&NBSP;VYRABAJU POMOCOU ETYLENOXIDU A 1,4-DIOXANU.

TIETO LATKY SU POVAZOVANE ZA&NBSP;LUDSKY KARCINOGEN, CO V PRAXI ZNAMENA, ZE MOZU&NBSP;POSKODZOVAT NERVOVY SYSTEM CLOVEKA, ZVYSUJU STARNUTIE POKOZKY, PENETRACNY UCINOK, CO ZNAMENA, ZE SA HLBOKO DO POKOZKY LAHSIE DOSTAVAJU NEZIADUCE ZLOZKY (PEG NIE SU VZDY CISTE, ALE&NBSP;CASTO SU KONTAMINOVANE MNOZSTVOM TOXICKYCH NECISTOT, CASTO SU TO AJ STOPY PO TAZKYCH KOVOCH). ZAROVEN&NBSP;1,4-DIOXAN JE AJ ENVIRONMENTALNYM TOXINOM.

ZA SKRATKOU PEG ZVYCAJNE NASLEDUJE CISLO (NAPRIKLAD PEG-4, PEG-7, PEG-100), KTORE ZNACI, KOLKO JEDNOTIEK ETYLENGLYKOLU OBSAHUJE (CIM NIZSIE CISLO, TYM LAHSIE SA VSTREBAVA DO POKOZKY).

PEG ZLUCENINY SPOSOBUJU PODRAZDENIE, PRECITLIVENOST A POSKODENIE POKOZKY, NO VELA ZAVISI AJ OD STAVU NASEJ POKOZKY.

ZAROVEN SU NA TRHU ZNACKY, KTORE SICE PEG ZLUCENINY POUZIVAJU VO SVOJICH PRODUKTOCH, NO SU NATOLKO ZODPOVEDNI, ZE ICH OCISTUJU OD NEZIADUCICH ZLOZIEK.

&NBSP;

&NBSP;

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/THUMBNAIL_IMAGE038.JPG ALT="HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/MYDLO-K%C3%BAPE%C4%BEOV%C3%A9-MYDLO-HYGIENA-4829708/" WIDTH="254" HEIGHT="169" />

HTTPS://PIXABAY.COM/SK/PHOTOS/MYDLO-K%C3%BAPE%C4%BEOV%C3%A9-MYDLO-HYGIENA-4829708/

BEZOBALOVE (ALEBO OPAKOVANE PLNITELNE OBALY) PRIPRAVKY NA OSOBNU HYGIENU

NIE KAZDY Z&NBSP;NAS, MA DOSTATOK CASU A&NBSP;ENERGIE VYRABAT SI VLASTNU DOMACU KOZMETIKU. V&NBSP;PRIPADE, ZE TO NIE JE PRE NAS VHODNA MOZNOST, ALE NAPRIEK TOMU CHCEME MINIMALIZOVAT MNOZSTVO ODPADU A&NBSP;ZMENSIT NASU EKOLOGICKU STOPU, MOZEME SA ZAMERAT NA NAKUP BEZOBALOVYCH VYROBKOV, ALEBO VYROBKOV, KTORE JE MOZNE NAKUPIT OPAKOVANE DO TOHO ISTEHO OBALU.

V&NBSP;SPECIALIZOVANYCH, TZV. BEZOOBALOVYCH PREDAJNIACH NAM NACAPUJU DO VLASTNYCH FLIAS, KTORE SI PRINESIEME. PONUKANE CAPOVANE PROSTRIEDKY SU OHLADUPLNE VOCI ZIVOTNEMU PROSTREDIU. SU NAPR. 90 - 100% ODBURATELNE V&NBSP;PROSTREDI, NIE SU TESTOVANE NA ZVIERATACH, NEOBSAHUJU FOSFATY, CHLOR, PARABENY, ZIVOCISNE ENZYMY, UMELE FARBIVA, SU NA BAZE RASTLINNYCH PRODUKTOV A&NBSP;POD.

PREDAJNE, V&NBSP;KTORYCH NAKUPITE CAPOVANE KOZMETICKE PROSTRIEDKY NAJDETE NA EKOMAPE TRENCIANSKEHO KRAJA – TSK EKOMAPA/EKO KOZMETIKA.

V&NBSP;PREDAJNIACH DOSTANETE KUPIT NAPR.:

• MYDLA ( KRAJANE NA VAHU, ALEBO KUSOVE), CAPOVANE SPRCHOVACIE GELY, CAPOVANE TEKUTE MYDLA NA RUKY
• DAMSKE AJ PANSKE DEODORANTY (TUHE)
• CAPOVANE SAMPONY A&NBSP;VLASOVE KONDICIONERY, TUHE SAMPONY A KONDICIONERY
• CAPOVANE PLETOVE ODLICOVACIE MLIEKA A&NBSP;TELOVE MLIEKA A&NBSP;POD.

&NBSP;

OZNACOVANIE KOZMETICKYCH VYROBKOV

NA KOZMETICKYCH VYROBKOCH SA VO VZTAHU K&NBSP;OCHRANE ZIVOTNEHO PROSTREDIA A&NBSP;TEDA AJ NASHO ZDRAVIA SA MOZEME NAJCASTEJSIE STRETNUT S&NBSP;NASLEDOVNYM OZNACENIM:

&NBSP;EKOPORADNA/CERTIFIKAT_ECOCERT.PNG ALT="ECCOCERT" WIDTH="163" HEIGHT="163" />

ECOCERT

SNAD NAJZNAMEJSIA CERTIFIKACNA SPOLOCNOST V EUROPE JE FRANCUZSKY ECOCERT, KTORY BOL ZALOZENY UZ V ROKU 1991 A DNES POSOBI VO VIAC AKO 80 KRAJINACH, PRICOM V RODNOM FRANCUZSKU CERTIFIKUJE VIAC AKO 70% BIO PRODUCENTOV. MAJITELIA TEJTO EKOLOGICKEJ CERTIFIKACIE SU PRODUCENTI SUROVIN, VYROBCOVIA, ZNACKY A INI DALSI „HRACI“ V KOZMETICKOM PRIEMYSLE. ECOCERT POSKYTUJE DVA DRUHY OCHRANNYCH ZNAMOK S NAZVOM COSMOS (COSMETIC ORGANIC AND NATURAL STANDARD), KTORE SU PODRIADENE PRISNYM KRITERIAM:

ECOCERT ORGANIC COSMETIC - MINIMALNE 95% VSETKYCH ZLOZIEK JE PRIRODNEHO POVODU, MINIMALNE 95% VSETKYCH ZLOZIEK JE RASTLINNEHO POVODU, MINIMALNE 10% VSETKYCH INGREDIENCII POCHADZA Z&NBSP;EKOLOGICKEHO POLNOHOSPODARSTVA.
ECOCERT NATURAL COSMETIC - MINIMALNE 95% VSETKYCH ZLOZIEK JE PRIRODNEHO POVODU, MINIMALNE 50% VSETKYCH ZLOZIEK JE RASTLINNEHO POVODU, MINIMALNE 5% VSETKYCH INGREDIENCII POCHADZA Z EKOLOGICKEHO POLNOHOSPODARSTVA.

CERTIFIKACNA SPOLOCNOST ORGANIC SOIL ASSOCIATION

EKOPORADNA/CERTIFIKACNA_SPOLOCNOST.PNG ALT="ORGANICS" WIDTH="159" HEIGHT="159" />

DALSOU VYZNAMNOU EUROPSKOU CERTIFIKACNOU SPOLOCNOSTOU JE&NBSP;ORGANIC SOIL ASSOCIATION. JE&NBSP;JEDINOU CHARITATIVNOU ORGANIZACIOU V BRITANII, KTORA SA ZAOBERA KOMPLEXNE ZDRAVIM LUDI, ZIVOTNYM PROSTREDIM, AKO AJ ZIVOTNYMI PODMIENKAMI ZVIERAT, PRETOZE AKO VYHLASUJE, JE SI VEDOMA TOHO, ZE TIETO OBLASTI NIE JE MOZNE RIESIT SEPARATNE, KEDZE JE MEDZI NIMI UZKE PREPOJENIE. PRODUKTY, KTORE SU OZNACENE ICH LOGOM, SPLNAJU NAROCNE KRITERIA, PRICOM NAJHLAVNEJSIM JE OBSAH ORGANICKYCH SUROVIN NAD HLADINOU 70%. NA ETIKETE PRITOM MUSI BYT UVEDENE PERCENTO OBSAHU. POKIAL TAK NIE JE A NA PRODUKTE JE UVEDENE LOGO, ZNAMENA TO, ZE OBSAH EKOLOGICKY CERTIFIKOVANYCH ZLOZIEK JE VYSSI NEZ 95%.

&NBSP;

V EUROPE JE V MNOHYCH KRAJINACH ZAVEDENA AJ NARODNA CERTIFIKACIA. JE TO NAJMA V KRAJINACH S&NBSP;ROZVINUTYM KONTROLOVANYCH EKOLOGICKYM POLNOHOSPODARSTVOM. VO FRANCUZSKU SA MOZEME ESTE STRETNUT SO ZNACKOU&NBSP;AB – AGRICULTURE BIOLOGIQUE, V NEMECKU SO ZNACKOU&NBSP;BDIH, NA PRODUKTOCH OZNACOVANOU AKO&NBSP;„KONTROLOVANA PRIRODNA KOZMETIKA“. V CESKEJ REPUBLIKE FIGURUJE ZNACKA&NBSP;BIO ZEBRA. V TALIANSKU JE TO&NBSP;ICEA (INSTITUT PRE ETICKU CERTIFIKACIU), KTORY UDELUJE CERTIFIKAT&NBSP;BIO ECO COSMESI.

&NBSP;EKOPORADNA/NATRUE.JPG ALT="NATURE" WIDTH="160" HEIGHT="160" />

NATRUE

&NBSP;

BDIH

EKOPORADNA/BDIH.JPG ALT="BDIH" WIDTH="164" HEIGHT="161" />

DVA NAJBEZNEJSIE CERTIFIKATY PRIRODNEJ KOZMETIKY V NEMECKU SU&NBSP;ZNACKA KVALITY BDIH&NBSP;A&NBSP;CERTIFIKAT NATRUE. SPOTREBITELOM POSKYTUJU NASLEDUJUCE INFORMACIE:

• VYROBCOVIA CERTIFIKOVANEJ PRIRODNEJ KOZMETIKY MUSIA DODRZIAVAT NORMY CERTIFIKATU KVALITY.
• TO ZNAMENA, ZE ICH VYROBKY NEOBSAHUJU ZIADNE PRISADY NA BAZE ROPY, SILIKONY, POLYETYLENGLYKOLY (PEG).&NBSP;PEG SU LATKY, KTORE SA CASTO POUZIVAJU V KONVENCNEJ KOZMETIKE AKO PENIDLA ALEBO EMULGATORY.
• MIKROPLASTY NA BAZE MINERALNYCH OLEJOV A MNOHE KONZERVACNE LATKY NIE SU POVOLENE.
• PRIRODNA KOZMETIKA SA NAVYSE ZAOBIDE BEZ SYNTETICKYCH FARBIV A VONNYCH LATOK.

CERTIFIKOVANI VYROBCOVIA PRIRODNEJ KOZMETIKY OKREM TOHO ZOHLADNUJU ASPEKTY OCHRANY PRIRODY A ZVIERAT, AKO AJ UDRZATELNOST, NAPRIKLAD POKIAL IDE O POUZIVANIE PALMOVEHO OLEJA. PRIRODNA KOZMETIKA NEMUSI NUTNE ZNAMENAT, ZE AJ POUZITE VYROBKY POCHADZAJU Z EKOLOGICKEHO POLNOHOSPODARSTVA. PRI CERTIFIKOVANEJ PRIRODNEJ KOZMETIKE SA MNOZSTVO SUROVIN, KTORE MUSIA POCHADZAT Z EKOLOGICKEHO POLNOHOSPODARSTVA LISI V ZAVISLOSTI OD OZNACENIA.&NBSP;V BDIH TO KONKRETNE ZNAMENA: VYROBOK Z KONTROLOVANEJ PRIRODNEJ KOZMETIKY SA MOZE NAZYVAT „ORGANICKY“, IBA AK JE PODIEL ORGANICKEHO VO VZTAHU K VSETKYM ZLOZKAM VYROBKU, KTORE JE MOZNE POUZIT V EKOLOGICKEJ KVALITE (T. J. BEZ VODY A MINERALOV), NAJMENEJ 95 PERCENT.

&NBSP;EKOPORADNA/USDA.PNG ALT="USDA" WIDTH="160" HEIGHT="160" />

USDA

ZO SVETA SPOMENME&NBSP;USDA&NBSP;(UNITED STATES DEPARTMENT OF AGRICULTURE), KTORA JE&NBSP;AMERICKOU NARODNOU CERTIFIKACNOU SPOLOCNOSTOU. PODOBNE AKO UZ SPOMINANE EUROPSKE INSTITUCIE SA ZAOBERA CERTIFIKACIOU PRODUKTOV EKOLOGICKEHO POLNOHOSPODARSTVA. PODMIENKOU JE DODRZANIE OBSAHU ZLOZIEK VO VYSKE 95% Z EKOLOGICKEHO PESTOVANIA, AKO AJ KONTROLA SKLADOVANIA A BALENIA. ZAKAZUJE SA GMO, UMELE HNOJIVA, PESTICIDY A INE SYNTETICKE A CHEMICKE LATKY.

&NBSP;

FAIR TRADE

&NBSP;EKOPORADNA/FAIR_TRADE.PNG ALT="FAIRE TRADE" WIDTH="162" HEIGHT="190" />

&NBSP;

FAIR TRADE V PREKLADE ZNAMENA SPRAVODLIVY/FEROVY OBCHOD. IDE O SPOLOCNOST, KTORA SA AKO PRVA UZ V 40. ROKOCH 20.STOROCIA ZACALA ZAOBERAT PROBLEMOM ZNEUZIVANIA PRACE V ROZVOJOVYCH KRAJINACH. V ROKU 1989 NATO VZNIKLA SPOLOCNOST ZNAMA POD DNESNYM NAZVOM&NBSP;WFTO (WORLD FAIR TRADE ORGANISATION).

&NBSP;

RSPO

&NBSP;EKOPORADNA/CERTIFIED-SUSTAINABLE-PALM-OIL-RSPO-LOGO.PNG ALT="RSPO" WIDTH="162" HEIGHT="88" />

DOLEZITY JE TIEZ SPOSOB PRODUKCIE PALMOVEHO OLEJA. PALMOVY OLEJ SA VO VELKOM ROZSAHU POUZIVA V&NBSP;KOZMETICKYCH A&NBSP;HYGIENICKYCH TOVAROCH. PRETO JE VELMI DOLEZITE, CI SA PESTOVANIE PALIEM OLEJOVYCH DEJE UDRZATELNYM SPOSOBOM, NEPOSKODZUJUCIM ZIVOTNE PROSTREDIE. SPOLOCNOST RSPO CERTIFIKUJE SVOJOU ZNACKOU VYROBKY S&NBSP;PALMOVYM OLEJOM, KTORY SA DORABA TAKYM SPOSOBOM, ZE PRI NOM NEDOCHADZA KU KLCOVANIU A VYPALOVANIU PRALESOV, ANI K OHROZOVANIU OBLASTI SO VZACNYMI EKOSYSTEMAMI. SPOLOCNOST TIEZ PODPORUJE DOMACICH PESTOVATELOV A UDRZUJE CENOVE STROPY.

&NBSP;

VEGAN

&NBSP;EKOPORADNA/VEGAN-LOGO-TRANSPARENT.GIF ALT="VEGAN" WIDTH="162" HEIGHT="162" />

NEZISKOVA SPOLOCNOST&NBSP;VEGAN SOCIETY SVOJIM LOGOM OZNACUJE PRODUKTY BEZ ZIVOCISNYCH TUKOV A TIEZ TIETO PRODUKTY NIE SU TESTOVANE NA ZVIERATACH.

&NBSP;

DALSIE INFORMACIE O&NBSP;CERTIFIKATOCH POUZIVANYCH V&NBSP;KOZMETIKE NAJDEME NA:

HTTPS://WWW.HANDYMADE.SK/KOZMETICKE-CERTIFIKATY-A-CERTIFIKACNE-SPOLOCNOSTI/

&NBSP;

ALEBO AJ V&NBSP;KNIHE TAJEMSTVI KOSMETIKY OD CESKEHO AUTORA, VITA SYROVEHO.

&NBSP;

&NBSP;

PRECO JE PRI VYROBE HYGIENICKYCH POMOCOK BIOBAVLNA TAKA DOLEZITA A CO JE TO GOTS

BEZNE PESTOVANE BAVLNA (TEDA TA „NIE BIOBAVLNA“), ZABERA CCA 3% SVETOVO OBHOSPODAROVANEJ PODY, ALE SPOTREBUJE PRIBLIZNE 25% VSETKYCH INSEKTICIDOV A 10% HERBICIDOV VYROBENYCH VO SVETE.

PRI PESTOVANI SA POUZIVAJU CHEMIKALIE, KTORE SU ZAKAZANE PRI PESTOVANI PLODIN A BAVLNA JE SPRACOVAVANA ZA POUZITIA DALSICH TOXICKYCH LATOK. CAST Z NICH VO VLAKNACH ZOSTAVA A DOSTAVA SA DO KONTAKTU S POKOZKOU.

PESTOVANIE BEZNEJ BAVLNY&NBSP; POSKODZUJE ZIVOTNE PROSTREDIE A SPOSOBUJE OTRAVY POLNOHOSPODARSKYCH ROBOTNIKOV TOXICKYMI LATKAMI. FARMY, KDE SA PESTUJE BIOBAVLNA, SA USILUJU O VYBUDOVANIE BIOLOGICKY ROZMANITEHO POLNOHOSPODARSKEHO SYSTEMU A O UDRZANIE URODNOSTI PODY PRIRODZENOU CESTOU.

BIOBAVLNU NA TRHU NAJLEPSIE SPOZNATE PROSTREDNICTVOM CERTIFIKATU GOTS – GLOBAL ORGANIC TEXTILE STANDARD.

TENTO CERTIFIKAT JE ZARUKOU, ZE BOLI SPLNENE VELMI PRISNE KRITERIA PRI PESTOVANI SUROVIN, ICH SPRACOVANI, VYROBE A TO Z HLADISKA OCHRANY PRIRODNYCH ZDROJOV AKO AJ Z HLADISKA ZABEZPECENIA VHODNYCH PODMIENOK PRE ROBOTNIKOV (T. ZN., ZE VYROBKY BOLI VYROBENE ZA FEROVE MZDY).

&NBSP;

PRIPRAVKY NETESTOVANE NA ZVIERATACH

PRI VYBERE KOZMETICKYCH VYROBKOV JE VELMI DOLEZITY VYBER AJ Z&NBSP;HLADISKA TESTOVANIA NA ZVIERATACH.

V&NBSP;SUCASNEJ DOBE EXISTUJE DOSTATOK MOZNOSTI&NBSP; A&NBSP;DOSTATOK KOZMETICKYCH PRIPRAVKOV, KTORE NAPR. PRI DERMATOLOGICKYCH TESTOCH NEMUSIA VYUZIVAT ZVIERATA. V&NBSP;SUCASNEJ DOBE FUNGUJE NA SLOVENSKU VELA MENSICH KOZMETICKYCH FIRIEM, KTORE VYRABAJU KOZMETICKE VYROBKY BEZ POUZITIA TYCHTO TESTOV A&NBSP;BEZ TOHO, ABY SPOSOBOVALI ZVIERATAM ZBYTOCNU BOLEST A&NBSP;UTRPENIE.

NA INTERNETE MOZEME NAJST MNOZSTVO HUMANNYCH KOZMETICKYCH SPOLOCNOSTI. ICH SKUTOCNE VYROBNE PROGRAMY SU VSAK PRE BEZNEHO SPOTREBITELA NEPREHLADNE A ICH HUMANNOST&NBSP; JE TAZKO PREUKAZATELNA.

MNOHE ZO SPOLOCNOSTI NA TESTOVANIE VYUZIVAJU NIEKTORE ROZVOJOVE KRAJINY, KTORE TESTOVANIE NA ZVIERATACH NEZAKAZUJU (NAPR. CINA).

TIEZ JE POTREBNE DBAT NA TO, ZE NIEKTORE VYROBKY SICE NIE SU TESTOVANE NA ZVIERATACH, ALE JEDNOTLIVE KOMPONENTY, Z&NBSP;KTORYCH VYROBOK POZOSTAVA, MOZU BYT NA ZVIERATACH TESTOVANE.

DALSOU NEJASNOU ZALEZITOSTOU JE NAPR. NAKUP PRODUKTOV, KTORE SICE NIE SU TESTOVANE NA ZVIERATACH, ALE VYROBCA VYRABA CELY RAD INYCH VYROBKOV, KTORE NA ZVIERATACH TESTUJE.

TEDA SVOJIM NAKUPOM (AJ KED HUMANNEHO VYROBKU) VLASTNE FINANCNE V&NBSP;SKUTOCNOSTI PODPORUJEME NEHUMANNEHO VYROBCU.

ZA DOVERYHODNE SA POVAZUJU CERTIFIKATY HCS/HHPS - LOGO "LEAPING BUNNY", PRIPADNE LOGO "VEGAN".

&NBSP;

POD HREJIVYMI LUCMI SLNKA SA NEPREBUDZAME LEN MY, ALE TEPLE VECERY SI CHCU UZIT AJ MUSKY,KOMARE A INY HMYZ. NEPRIJEMNYM STIPANCOM SA DOKAZETE VYHNUT VDAKA SILE PRIRODY – STACI SI VEDLA LAVICKY CI NA BALKON ZASADIT RASTLINY, KTORE KOMARE NEZNASAJU. TU JE 11 NAJUCINNEJSICH, KTORE SA NAVYSE PYSIA KRASNOU VONOU.

1. CITRONELA

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/RASTLINY/RASTLINY-ODPUDZUJUCE-KOMARE-01.JPG ALT="CITRONELA" WIDTH="201" HEIGHT="149" />

FOTO: PIXABAY

SILICE Z TEJTO TRAVY SU BEZNOU SUCASTOU SVIECOK PROTI KOMAROM S CITRONOVOU VONOU. V TYCHTO SVIECKACH JE VSAK OKREM PRIRODNYCH ZLOZIEK AJ NIEKOLKO CHEMICKYCH LATOK, KVOLI KTORYM NIE SU UPLNE BEZPECNE. KED ZLOMITE JEJ LIST A POTRIETE POKOZKU JEHO MIAZGOU, UCITITE CITRONOVU VONU A VYTVORITE SI TAKTO PRIRODNY REPELENT. JE MOZNE PESTOVAT JU V KVETINACI AJ VOLNE NA ZAHRADE. NAJLEPSIE SA JEJ DARI NA SLNECNOM MIESTE S DOBRE PREKYPRENOU PODOU.

2. MEDOVKA LEKARSKA

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/RASTLINY/RASTLINY-ODPUDZUJUCE-KOMARE-02.JPG ALT="MEDOVKA" WIDTH="203" HEIGHT="135" />

FOTO: PIXABAY

MEDOVKA LEKARSKA VONIA AKO CITRONY A MATA DOHROMADY. MA MNOHO LIECIVYCH UCINKOV, ODHANA KOMARE A LAKA PRENASACOV PELU AKO SU MOTYLE A VCELY. JE MOZNE POUZIT JU AKO REPELENT – STACI MEDZI PRSTAMI ROZDRVIT ZOPAR LISTKOV A POTRIET SI NIMI KOZU, KTORA NIE JE CHRANENA OBLECENIM. RASTIE VELMI RYCHLO A TAKMER KDEKOLVEK – NAPRIKLAD HNED PRI DVERACH. POTREBUJE STRIEDAVO SLNKO I TIEN A DOSTATOK VODY.

3. KOCURNIK OBYCAJNY

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/RASTLINY/RASTLINY-ODPUDZUJUCE-KOMARE-03.JPG ALT="KOCURIK OBYCAJNY" WIDTH="204" HEIGHT="115" />

FOTO: PIXABAY

AKO NAZOV NAPOVEDA, TUTO RASTLINKU MILUJU NAJMA MACKY, KTORE JU JEDIA, LEZIA NA NEJ A NIEKEDY SA PO NEJ PREVALUJU AZ KYM JU NEZNICIA. AJ BEZ DOMACICH MILACIKOV JE VSAK UZITOCNA, PRETOZE OBSAHUJE NEPETALAKTON, KTORY FUNGUJE AKO PRIRODNY REPELENT. RASTIE VELMI RYCHLO A NEPOTREBUJE ZVLASTNU OPATERU. ODPUDZUJE HMYZ, KTORY JE BLIZKO, ALE UCINOK SA DA ZNASOBIT ROZMLIAZDENIM LISTOV TEJTO RASTLINY.

4. AKSAMIETNICA

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/RASTLINY/RASTLINY-ODPUDZUJUCE-KOMARE-04.JPG ALT="AKSAMIETNICA" WIDTH="203" HEIGHT="152" />

FOTO: PIXABAY

OBSAHUJE PYRETRIN, KTORY FUNGUJE AKO PRIRODNY REPELENT. MOZETE HO PESTOVAT PRI VSTUPE DO DOMU A ZBAVIT SA TAK VIACERYCH DRUHOV HMYZU. TAKISTO JE VHODNE PESTOVAT HO NA BALKONOCH A OKENICIACH – TVORI NEVIDITELNU BARIERU, KTORA HMYZ ODPUDZUJE.

5. BAZALKA

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/RASTLINY/RASTLINY-ODPUDZUJUCE-KOMARE-05.JPG ALT="BAZUALKA" WIDTH="204" HEIGHT="136" />

FOTO: PIXABAY

BAZALKA PATRI MEDZI NAJPOUZIVANEJSIE BYLINKY NA SVETE, ALE VEDELI STE, ZE JE AJ SKVELYM BOJOVNIKOM PROTI KOMAROM? DOKONCA SA NETREBA JEJ LISTOV ANI DOTKNUT, ANI ICH DRVIT. JEMNA VONA TEJTO RASTLINY JE PRE NICH VELMI ODPUDIVA. JE MOZNE PESTOVAT JU NA ZAHRADE I V CREPNIKU. AK IDETE NA PRECHADZKU DO LESA, POTRITE POKOZKU BAZALKOVYMI LISTKAMI.

6. LEVANDULA

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/RASTLINY/RASTLINY-ODPUDZUJUCE-KOMARE-06.JPG ALT="LEVANDULA" WIDTH="203" HEIGHT="135" />

FOTO: PIXABAY

LUDIA JEJ VONU MILUJU, HMYZ VSAK PRECHOVAVA OPACNE EMOCIE. FUNGUJE V ZAHRADE, V CREPNIKU AJ VO VAZE POCAS LETNEHO PIKNIKU CI ZAHRADNEJ PARTY. AK JU POSADITE DO KVETINACOV, UMIESTNITE JU K DVERAM A OKNAM – VYTVORI OCHRANNU BARIERU. MOZETE SI JU AJ POSUCHAT PO POKOZKE, CIM SA UVOLNIA JEJ OLEJE A BUDU POSOBIT AKO REPELENT.

7. MATA PRIEPORNA

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/RASTLINY/RASTLINY-ODPUDZUJUCE-KOMARE-07.JPG ALT="MATA PRIEPORNA" WIDTH="206" HEIGHT="151" />

FOTO: PIXABAY

VONAVA RASTLINA FUNGUJE NIELEN AKO REPELNT, ALE AJ AKO NICITEL LARIEV HMYZU. STACI ICH POSTRIEKAT ROZTOKOM MATOVEHO ESENCIALNEHO OLEJA A VODY. AK JE KOMAROV VELMI VELA, JE VHODNE ROZDRVIT ZOPAR JEJ LISTOV, ABY SA UVOLNILA VONA A SPOMINANY OLEJ.

8. CESNAK

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/RASTLINY/RASTLINY-ODPUDZUJUCE-KOMARE-08.JPG ALT="CESNAK" WIDTH="206" HEIGHT="137" />

FOTO: PIXABAY

AJ KED JEDENIE CESNAKU KOMAROV NEZABIJE ANI NEODLAKA, JEHO PESTOVANIE JE ZAZRACNE. ZASADTE SI ZOPAR CESNAKOV MEDZI KVETMI CI V ZELENINOVEJ ZAHRADKE.

9. MATA SIVA

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/RASTLINY/RASTLINY-ODPUDZUJUCE-KOMARE-09.JPG ALT="MATA SIVA" WIDTH="207" HEIGHT="155" />

FOTO: STEFAN.LEFNAER

POSADTE SI JU DO ZAHRADY, CO NAJBLIZSIE K MIESTU, KDE SEDAVATE A ODDYCHUJETE. AK DATE JEJ KVETY DO VAZY, DOKAZE OCHRANIT CELU IZBU PRED KOMARMI. A AK SA VYBERATE NA PRECHADZKU, ZOBERTE SI PAR STONIEK DO SEBOU DO VRECKA. POLAMTE ICH, ABY SA UVOLNILI SILICE A MOZETE SI BYT ISTY, ZE NA VAS ZIADEN KOMAR NESADNE.

10. ROZMARIN

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/RASTLINY/RASTLINY-ODPUDZUJUCE-KOMARE-010.JPG ALT="ROZMARIN" WIDTH="206" HEIGHT="137" />

FOTO: PIXABAY

VONAVU BYLINKU VYUZIJETE V KUCHYNI, NO AJ AKO REPELENT. HODI SA NAJMA K OPEKANIU, KEDY DO OHNA HODITE ZOPAR STONIEK. DYM Z NICH ODPUDI KOMARE AJ INY DROBNY HMYZ.

11. MUSKAT

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/RASTLINY/RASTLINY-ODPUDZUJUCE-KOMARE-011.JPG ALT="MUSKAT" WIDTH="204" HEIGHT="153" />

FOTO: PIXABAY

Z DETSTVA SI MOZNO PAMATATE MUSKATY NA KAZDOM OKNE U BABICKY. NEDAVALA ICH TAM NAHODOU – TVORIA OCHRANNU BARIERU PRED HMYZOM. NAJVHODNEJSIE SU TIE, KTORE VONAJU TROCHU PO CITRUSOCH. AKO BONUS DOSTANU PESTOVATELIA KRASNE KVETY, VHODNE AKO DEKORATIVNY PRVOK. PRE SVOJ ZIVOT POTREBUJU SLNKO I TIEN A HLAVNE DOSTATOCNU ZALIEVKU.

ILUSTRACNA FOTO: PIXABAY

ZDROJ / 11 RASTLIN, KTORE ODPUDZUJU KOMARE:&NBSP;NATURALLIVINGIDEAS

OLIVOVY PRIPRAVOK NA LESTENIE DREVENEHO NABYTKU

NA PRIPRAVU TOHTO PRIPRAVKU BUDEME POTREBOVAT&NBSP; 1½ &NBSP;SALKY OLIVOVEHO OLEJA, 1 SALKU CITRONOVEJ STAVY ALEBO NIEKOLKO KVAPIEK CITRONOVEHO ESENCIALNEHO OLEJA, DALEJ FLASKU (NAJLEPSIE SKLENU) S ROZPRASOVACOM, PRIPADNE MISKU A 2 CISTE UTIERKY. ZMIESAME&NBSP;OLIVOVY OLEJ S CITRONOVOU STAVOU&NBSP;TAK, ABY SA OBE TEKUTINY DOBRE PREMIESALI. NANESIEME PRIPRAVOK NA CISTU UTIERKU A NASLEDNE KRUZIVYMI POHYBMI PRETRIEME DREVENY POVRCH. NECHAME POSOBIT ASPON PAT MINUT A DRUHOU CISTOU UTIERKOU POTOM POVRCH VYLESTIME. PRIPRAVOK MOZEME SKLADOVAT, AVSAK NAJVHODNEJSOU NADOBKOU JE SKLENA FLASKA.

KOKOSOVY OLEJ

AK SA NAM NECHCE PRIPRAVOVAT NEJAKY DOMACI CISTIC, ALEBO JEDNODUCHO NEMAME CAS, DREVO MOZEME OSETRIT AJ&NBSP;OBYCAJNYM&NBSP;KOKOSOVYM OLEJOM.&NBSP;PREDTYM POVRCH UTRIEME VLHKOU HANDRICKOU A NASLEDNE SUCHOU UTIERKOU KRUZIVYMI POHYBMI APLIKUJEME OLEJ PRIAMO NA DREVO.&NBSP;

&NBSP;

PROSTRIEDOK NA OZIVENIE NABYTKU

OLIVOVY OLEJ&NBSP;+ CITRONOVA STAVA

FARBU NABYTKU OZIVIME PRETRETIM HANDRICKOU, POSTRIEKANOU DVOMA DCL OLIVOVEHO OLEJA ZMIESANYMI S&NBSP;CAJOVOU LYZICKOU CITRONOVEJ STAVY.

PROSTRIEDKY ODPORUCAME VYSKUSAT NAJSKOR NA SKRYTEJ CASTI NABYTKU A&NBSP;KED SA NIC NEZMENI, POUTIERAJME CELY NABYTOK.

&NBSP;

OCOT NEODPORUCAME POUZIVAT NA DREVENE PODLAHY!

&NBSP;

UTIERANIU PRACHU NA NABYTKU.

NAKONIEC RADA NA ZAVER – UTIERANIE PRACHU NA MOKRO (NAPR. S&NBSP;NAVLHCENOU HANDRICKOU) JE OVELA EFEKTIVNEJSIE, AKO UTIERANIE PRACHU NA SUCHO. MOKRE UTIERANIE JE AZ O&NBSP;90 % UCINNEJSIE. PRI UTIERANI NASUCHO, KEDY MA PRACH TENDENCIU SA LEN ROZVIRIT A&NBSP;USADIT NA POVRCHOCH (MOZNO I&NBSP;TYCH, KTORYM SME SA VENOVALI LEN PREDNEDAVNOM).

PROSTRIEDOK NA UMYVANIE RIADU

1 HRNCEK SODY BIKARBONY
1 HRNCEK BORAXU
½ HRNCEKA SOLI
1 AZ 2 KVAPKY TEKUTEHO PROSTRIEDKU DO UMYVACKY (NEMUSI BYT)
OCOT

PRVE TRI PRISADY SPOLU DOBRE PREMIESAME A ODLOZIME VO VZDUCHOTESNEJ NADOBE. ZMES POUZIVAME TAK, ZE DO KAZDEHO PRIECINKA V UMYVACKE RIADU NASYPEME JEDNU POLIEVKOVU LYZICU A PRIDAME DVE LYZICE OCTU. AK SA NAM V ZMESI ROBIA HRUDKY, SKOR NEZ JU NASYPEME DO UMYVACKY, DAME DO NADOBY NA CISTIC JEDNU KVAPKU TEKUTEHO PROSTRIEDKU DO UMYVACKY. AK MAME TVRDU VODU A NA RIADE NAM OSTAVAJU FLAKY, MOZEME PRIDAT KYSELINU CITRONOVU.

&NBSP;

S PRIPALENYMI HRNCAMI NAM JEDNODUCHO POMOZE&NBSP;SODA BIKARBONA. STACI JU NASYPAT NA PRIPALENE MIESTO, ZALIAT VODOU A POVARIT, PRIPALENINA SA UVOLNI.

BIELY OCOT MA SCHOPNOST ODSTRANIT MASTNOTU A SPINU, POMAHA ODSTRANIT ZAZRANE SKVRNY A ROZKLADA PACHY.&NBSP;MAXIMALNE UZITOCNYM POMOCNIKOM V DOMACNOSTI JE NEPOCHYBNE AJ&NBSP;SODA BIKARBONA&NBSP;(JEDLA SODA), KTORA MA PODOBNE AKO OCOT, SCHOPNOST ODSTRANIT SKVRNY A ZAROVEN JE AJ ANTIBAKTERIALNYM PROSTRIEDKOM.

&NBSP;

NA&NBSP;CISTENIE KUCHYNSKYCH SPOTREBICOV, AKO SU MIKROVLNNE RURY, RURY NA PECENIE, CHLADNICKA, MRAZNICKA CI UMYVACKA RIADU SU VYNIKAJUCIMI POMOCNIKMI –&NBSP;JEDLA SODA, PRASOK NA PECENIE, OCOT A CITRON.

&NBSP;

NA CISTENIE RUR NA PECENIE JE VHODNA SODA, ALE AJ PRASOK NA PECENIE. RURU NAVLHCIME, POSYPEME SODOU ALEBO PRASKOM NA PECENIE A NECHAME POSOBIT. POTOM ZOTRIEME VLHKOU HANDRICKOU.&NBSP;

&NBSP;

CISTENIE RYCHLOVARNEJ KANVICE – NAPUSTIME ZMES OCTU A VODY (POL NA POL), NECHAME ZOVRIET A ESTE POL HODINU POSOBIT. VYLEJEME A NECHAME KANVICU ESTE RAZ ZOVRIET S CISTOU VODOU. IDEALNE JE, AK CISTENIE ROBIME VECER (KED UZ NEPLANUJEME KANVICU POUZIT). VTEDY MOZEME DAT MENSIE MNOZSTVO OCTU A&NBSP;VODU S&NBSP;OCTOM PO PREVARENI NECHAT STAT V&NBSP;KANVICI AZ DO RANA.

&NBSP;

OCOT NEPOUZIVAJTE NA KAMENNE POVRCHY! TO PRETO, LEBO KYSLOST DOKAZE POSKODIT NIEKTORE DRUHY KAMENNYCH POVRCHOV AKO NAPRIKLAD MRAMOR ALEBO GRANIT.

NETOXICKY PROSTRIEDOK NA KERAMICKU DLAZBU&NBSP;

PRE PRIPRAVU PROSTRIEDKU NA DLAZBU ZMIESAME JEDEN DIEL&NBSP;BIELEHO OCTU&NBSP;S DVOMA DIELMI&NBSP;VLAZNEJ VODY&NBSP;VO VEDRE. UMYJEME DLAZKU AKO OBVYKLE – S POUZITIM MOPU ALEBO HANDRY. PODLAHU NIE JE NUTNE NASLEDNE ZNOVA OPLACHOVAT.

&NBSP;

DOMACI CISTIACI PROSTRIEDOK NA LINOLEUM AJ PLAVAJUCU PODLAHU
MOZEME POUZIT CISTIACI ROZTOK Z&NBSP;OCTU&NBSP;V POMERE 1:1 S TEPLOU VODOU. PRIPADNE MOZEME POUZIT AJ OVELA NIZSIE RIEDENIE.

&NBSP;

LAMINATOVA A&NBSP;VINYLOVA PODLAHA

LAMINATOVA PODLAHA VYZERA CASTO ROVNAKO PEKNE AKO DREVO, AVSAK VYZADUJE UPLNE INU, SPECIALNU STAROSTLIVOST. NA JEJ UMYVANIE&NBSP;NIE JE VHODNE POUZIVAT PRILIS VELKE MNOZSTVO VODY&NBSP;A NETREBA TO PREHANAT &NBSP;ANI S CISTIACIMI PROSTRIEDKAMI. PRE VINYLOVU PODLAHU PLATIA VELMI PODOBNE ZASADY AKO PRE LAMINATOVU. KAZDY TYP PODLAHY SA VSAK MOZE TROCHU ODLISOVAT, A PRETO NEZABUDAJTE POZORNE CITAT INFORMACIE O UDRZBE PODLAHOVEJ KRYTINY PRIAMO OD VYROBCU. VINYLOVU AJ LAMINATOVU PODLAHU PO UMYTI UTRIEME DO SUCHA.

&NBSP;

UPOZORNENIE:

NEPOUZIVAME OCOT NA DREVENE PODLAHY! TAKTIEZ NEPOUZIVAME OCOT NA GRANIT, MRAMOR A PRIRODNY KAMEN. KYSELINA V&NBSP;OCTE MOZE PRIRODNY KAMEN ROZLEPTAT. KAMENNE DLAZBY NEBUDU PO UMYTI OCTOM CI CITRONOM PEKNE A&NBSP;MOZEME ICH POSKODIT.

CAPOVANE CISTIACE PROSTRIEDKY

AK NEMAME DOSTATOK CASU NA VYROBU VLASTNYCH CISTIACICH PROSTRIEDKOV, ALEBO MAME ZAUJEM O „RIADNE“ CISTIACE PROSTRIEDKY, MOZEME SI NAJST SVOJ „VYCAP“ NA CISTIACE A&NBSP;PRACIE PROSTRIEDKY.

CISTIACE A&NBSP;PRACIE PROSTRIEDKY NAM V&NBSP;SPECIALIZOVANYCH PREDAJNIACH NACAPUJU DO VLASTNYCH FLIAS, KTORE SI PRINESIEME. TAKYMTO SPOSOBOM OBMEDZIME (ZNIZIME) MNOZSTVO PLASTOVYCH ODPADOV, KTORE NAM VZNIKAJU PRAVE Z&NBSP;DROGISTICKEHO TOVARU. OKREM TOHO, MNOHE Z&NBSP;PONUKANYCH CAPOVANYCH PROSTRIEDKOV SU OHLADUPLNE VOCI ZIVOTNEMU PROSTREDIU. SU NAPR. 90 - 100% ODBURATELNE V&NBSP;PROSTREDI, NIE SU TESTOVANE NA ZVIERATACH, NEOBSAHUJU FOSFATY, CHLOR, PARABENY, ZIVOCISNE ENZYMY, UMELE FARBIVA, SU NA BAZE RASTLINNYCH PRODUKTOV A&NBSP;POD.

PREDAJNE, V&NBSP;KTORYCH NAKUPITE CAPOVANE CISTIACE A&NBSP;PRACIE PROSTRIEDKY NAJDETE&NBSP; EKOMAPA TSK: DROGERIA

V&NBSP;PREDAJNIACH DOSTANETE KUPIT NAPR.:

• CISTICE NA PODLAHU, NA SKLO/OKNA, NA ZRKADLA, NA RIAD, NA SANITARNU KERAMIKU, UNIVERZALNE ODMASTOVACIE PROSTRIEDKY
• PROSTRIEDKY NA RIAD – NA RUCNE UMYVANIE, ALE AJ DO UMYVACIEK RIADU, TABLETY DO UMYVACIEK RIADU
• ODSTRANOVACE SKVRN, ODSTRANOVACE VODNEHO KAMENA
• GELY DO UMYVACIEK RIADOV
• PRACIE PROSTRIEDKY NA BIELU AJ FAREBNU BIELIZEN, BABY PRACIE GELY, HYPOALERGENNE PRACIE GELY, AVIVAZE

PONUKANE PROSTRIEDKY SU JEMNE PARFUMOVANE ( JE MOZNE SI VYBRAT AJ Z&NBSP;VIACERYCH VONI), ALEBO AJ BEZ VONE.

ANTIBAKTERIALNY CISTIC TOALIET

BUDEME POTREBOVAT ¼ AZ ½ SALKY BIELEHO OCTU, 2 POLIEVKOVE LYZICE JEDLEJ SODY&NBSP;ALEBO ½ POHARA&NBSP;PRASKU DO PECIVA, NIEKOLKO KVAPIEK&NBSP;ESENCIALNEHO OLEJA&NBSP;S NASOU OBLUBENOU VONOU (ODPORUCAME ASI 10 KVAPIEK TEA TREE ESENCIALNEHO OLEJA), FLASU S ROZPRASOVACOM, VODU NA DOLIATIE. VSETKY INGREDIENCIE ZMIESAME DOKOPY A PORIADNE PRETREPEME. PRED POUZITIM NECHAME NEROZPUSTENE CIASTOCKY USADIT.

TENTO CISTIC JE TIEZ VHODNY AJ DO&NBSP;KUCHYNE&NBSP;A KUPELNE. VYNIKAJUCE ANTIBAKTERIALNE VLASTNOSTI MAJU AJ INE&NBSP;ESENCIALNE OLEJE, NAPRIKLAD EUKALYPTOVY, LEVANDULOVY, OLEJ Z CITRONOVEJ TRAVY APOD. POMAHAJU NICIT MIKROORGANIZMY, KTORE SU POVODCAMI ROZNYCH OCHORENI A NAVYSE NAS DOMOV KRASNE PREVONAJU.

&NBSP;

ODSTRANOVANIE PLESNI

PLESEN ODSTRANIME TAK, ZE NASTRIEKAME&NBSP;OCOT&NBSP;PRIAMO NA ZASIAHNUTU PLOCHU. NECHAME TO POSTAT 30 MINUT (AK JE TO MOZNE, TAK AJ CELU NOC). POTOM, PODLA POTREBY, ZOTRIEME SO SPONGIOU, ALEBO ESTE VYDRHNEME KEFKOU A OPLACHNEME S TEPLOU VODOU. PLESNE TIEZ EFEKTIVNE ODSTRANI BIELIACI PROSTRIEDOK ALEBO&NBSP;KYSELINA ASKORBOVA ZMIESANA S ALKOHOLOM, KTORU KUPITE V LEKARNI.

&NBSP;

CISTENIE VANE, SPRCHOVEHO KUTA A&NBSP;UMYVADLA

NA VYCISTENIE VANE, SPRCHOVEHO KUTA A&NBSP;UMYVADLA NAM PRI NEDOSTATKU CASU POSTACI AJ KOMBINACIA OCTU A&NBSP;SODY BIKARBONY.

AK MAME CAS AJ NA ZLOZITEJSI RECEPT, MOZEME SI CISTIACI PRIPRAVOK VYHOTOVIT NASLEDOVNE:

¾ HRNCEKA SODY BIKARBONY
¼ HRNCEKA CITRONOVEJ STAVY (PRIBLIZNE Z POLOVICE CITRONA)
3 POLIEVKOVE LYZICE SOLI
3 POLIEVKOVE LYZICE TEKUTEHO PROSTRIEDKU NA UMYVANIE RIADU
½ SALKY OCTU
10 KVAPIEK VONNEHO OLEJA (NEMUSI BYT)

VSETKY PRISADY SPOLU DOHLADKA VYMIESAME V STREDNE VELKEJ NADOBE. HUBKOU NA RIAD ALEBO SPONGIOU HMOTU NANESIEME NA VANU, STENY V SPRCHOVACOM KUTE A NA UMYVADLA. ZMES SI RADSEJ NAJPRV VYSKUSAME NA MALOM KUSKU, ABY SA NAM NESTALO, ZE POSKRIABEME POVRCH VANE. KEBY BOLA ZMES PRILIS AGRESIVNA, DAME MENEJ SOLI. OCISTENE POVRCHY POOPLACHUJEME TEPLOU VODOU, PREJDEME ICH VLHKOU HANDRICKOU A SUCHOU HANDROU ICH UTRIEME DOSUCHA. ZVYSNU ZMES NESKLADUJEME!

UNIVERZALNY CISTIACI PROSTRIEDOK NA OKNA A ZRKADLA

ZMIESAME JEDEN DIEL&NBSP;BIELEHO ALEBO VINNEHO OCTU&NBSP;SO 4 DIELMI&NBSP;VODY. PRIDAME&NBSP;CITRONOVU STAVU&NBSP;PRE UTLMENIE PACHU A DODANIE SVIEZEJ VONE. CITRON OKREM TOHO ZOSILNI SILU NA ODSTRANOVANIE MASTNOTY. NASTRIEKAME NA OKNA ALEBO&NBSP;ZRKADLO&NBSP;A PRETRIEME SO SPONGIOU ALEBO HANDROU.

&NBSP;

UNIVERZALNY CISTIACI PROSTRIEDOK NA OKNA A SKLO

DOKONALE VYLESTENE OKNA, ALE AJ POHARE A&NBSP;INE SKLO V&NBSP;DOMACNOSTI ZISKAME PROSTREDNICTVOM DOMACEHO CISTIACEHO PROSTRIEDKU, KTORY SI VYROBIME NASLEDOVNE:

ZMIESAME 2 SALKY VODY, ½ SALKY BIELEHO ALEBO JABLCNEHO OCTU, ¼ SALKY 70-PERCENTNEHO ALKOHOLU A&NBSP;2 KVAPKY VONNEJ SILICE PODLA NASHO VKUSU.

&NBSP;

! AK BUDEME UMYVAT OKNA PRI VELMI TEPLOM A&NBSP;SLNECNOM POCASI, ROZTOK SA VELMI RYCHLO VYPARUJE A&NBSP;ZANECHAVA SMUHY.

DOMACI PRACI PROSTRIEDOK - DOMACI PRACI GEL

SUROVINY A POMOCKY:

• 250 G MYDLA – MARSEILLSKEHO ALEBO AJ INEHO&NBSP;MYDLA NA PRANIE. BUD SI KUPIME UZ NASTRUHANE VLOCKY, ALEBO SI MYDLO NASTRUHAME SAMI
• 250 G SODY NA PRANIE (UHLICITANU SODNEHO)
• 10 L VODY
• ESENCIALNE OLEJE – OLEJE MOZEME PRIDAT, ALE NEMUSIME. POKIAL CHCEME, ABY BIELIZEN PO VYPRANI VONALA, PRIDAME PAR KVAPIEK ESENCIALNEHO OLEJA.
• VELKU NADOBU – NAJLEPSIE NEJAKY KYBLIK S VEKOM S OBJEMOM ASPON 12 L

NAVOD NA VYROBU DOMACEHO PRACIEHO GELU

DO VEDRA NALEJEME 5 LITROV VRIACEJ VODY. DO VODY NASYPEME NAJEMNO NASTRUHANE MYDLOVE VLOCKY A PORIADNE PREMIESAME. MYDLOVE VLOCKY SA MUSIA UPLNE ROZPUSTIT. POTOM PRILEJEME DALSICH 5 LITROV HORUCEJ VODY. ZA STALEHO MIESANIA VSYPEME PRACIU SODU. OPAT&NBSP;DOKLADNE PREMIESAME. ZMES NECHAME 24 HODIN ODSTAT. SEM TAM JU PREMIESAME. GEL BUDE POSTUPNE TUHNUT. PO UPLYNUTI 24 HODIN MOZEME GEL ZACAT POUZIVAT. MOZEME HO SKLADOVAT, NEPOKAZI SA.

AKO DOMACI PRACI GEL SPRAVNE DAVKOVAT?

NA JEDNU PRACKU BUDEME POTREBOVAT 250 ML PRACIEHO GELU. MOZEME DON NAKVAPKAT PAR KVAPIEK ESENCIALNEHO OLEJA, ABY BOLA BIELIZEN KRASNE VONAVA.

DOMACA AVIVAZ&NBSP;

PRIBLIZNE DO LITRA&NBSP;BIELEHO OCTU&NBSP;PRIDAME 20 AZ 30 KVAPIEK OBLUBENEHO&NBSP;ESENCIALNEHO OLEJA. PRED POUZITIM POTRASIEME A DO KAZDEHO PRANIA PRILEJEME ASI TRETINU TEJTO ZMESI.

DOLEZITE NIELEN PRE PLANETU, NAS LUDI, ALE AJ PRE NAS RODINNY ROZPOCET JE SPRAVNE DAVKOVANIE CISTIACICH A&NBSP;PRACICH PROSTRIEDKOV. JE PRETO POTREBNE, ABY SME PRI DAVKOVANI CISTIACICH AJ PRACICH PROSTRIEDKOV POUZIVALI ODMERNE POHARIKY, ALEBO DAVKOVACIE FLASE/PUMPY. NAPLNME ODMERKU LEN PO ZNACKU – NIE AZ PO OKRAJ. PRI DAVKOVANI SA VZDY RIADME POKYNMI VYROBCU, CASTO VSAK STACI AJ MENSIA DAVKA, AKO ODPORUCA SAM VYROBCA.

PRI PRACICH PROSTRIEDKOCH JE DOLEZITE ZISTIT TVRDOST POUZIVANEJ VODY A&NBSP;PODLA TOHO UPRAVIT DAVKOVANIE. TVRDOST VODY MOZEME ZISTIT PODLA NASHO DODAVATELA VODY NA TEJTO STRANKE:

HTTPS://WWW.CISTAVODA.SK/BLOG/MAPA-TVRDOSTI-VODY-NA-SLOVENSKU/

VELMI DOBRYMI A&NBSP;UZ DAVNO POUZIVANYMI POMOCNIKMI SU MIKROVLAKNOVE UTIERKY (ZNAME AJ AKO „SVEDSKE“). TIETO VELMI UCINNE ODSTRANUJU NECISTOTY ZO VSETKYCH HLADKYCH A LESKLYCH POVRCHOV AJ BEZ POUZITIA CISTIDIEL. VDAKA EXTREMNE TENKYM VLAKNAM JE U NICH DOSIAHNUTA VELMI VYSOKA SAVOST, A CIM VIAC MIKROFAZOVYCH VLAKIEN UTIERKA OBSAHUJE, TYM JE UCINNEJSIA. VYHODOU JE, ZE OKREM VODY DOKAZU DO SEBA NAVIAZAT AJ MASTNOTU. NA MIKROVLAKNOVE UTIERKY A HANDRY SA NEDAVAJU ZIADNE CISTIACE PROSTRIEDKY ANI SAPONATY, CISTI SA IBA VODOU. JE ALE NUTNE PRACOVAT V&NBSP;OCHRANNYCH RUKAVICIACH, LEBO NIEKTORE DRUHY MIKROVLAKNOVYCH UTIEROK MOZU ODIERAT A ODMASTOVAT RUKY. VYHODOU JE AJ ICH DLHA ZIVOTNOST.

&NBSP;

EXISTUJU ROZNE DRUHY TYCHTO UTIEROK – OD NAJJEMNEJSICH NA CISTENIE OKULIAROV, NA CISTENIE OKIEN A MONITOROV AZ PO NAJHRUBSIE NA PODLAHU. SPRAVNA UTIERKA MA ZLOZENIE: 70% POLYESTER (PES) A 30% POLYAMID (PAD).

&NBSP;

LUFA - CISTO PRIRODNA SPONGIA, VYRABANA RUCNE ZO SPECIALNEJ ODRODY TEKVICE. MA VELMI DLHU ZIVOTNOST - NIEKOLKO MESIACOV PRI BEZNOM DOMACOM POUZITI. SPECIALNA STRUKTURA HUBKY JE IDEALNA PRE UMYVANIE KUCHYNSKEHO RIADU, DLAZBY, SPRCHOVYCH KUTOV, UMYVADIEL A&NBSP;POD. DOBRE SA TVARUJE, TAKZE SA S NOU DOBRE UMYVAJU AJ TAZSIE DOSIAHNUTELNE MIESTA. PRE PREDLZENIE ZIVOTNOSTI TEJTO HUBKY JE DOLEZITE, ABY SME JU PO POUZITI VYPLAKALI V CISTEJ VODE, VYZMYKALI A NECHALI USCHNUT. KVOLI DEZINFEKCII (AK HUBKU POUZIVAME DENNE) JE VHODNE POUZIVANU HUBKU ASPON 1X ZA TYZDEN ZALIAT VRIACOU VODOU (DOBRE ZNASA VYSOKE TEPLOTY). &NBSP;PO OPOTREBOVANI MOZEME ZVYSOK HUBKY SKOMPOSTOVAT.

MEDZI LATKY, KTORE CASTO A PREUKAZATELNE SPOSOBUJU ALERGICKE REAKCIE PATRIA:

• AROMATICKE LATKY V PRACICH A CISTIACICH PROSTRIEDKOCH
• OSVIEZOVACOCH VZDUCHU
• KONZERVACNE LATKY V TEKUTYCH PRACICH A&NBSP;CISTIACICH PROSTRIEDKOCH ATD.

&NBSP;

VONA V CISTIDLACH NEMA ZIADEN CISTIACI CI HYGIENICKY UCINOK, IDE IBA O „LEPSI“ POCIT.

PRITOM UMELE VONE PRISPIEVAJU K NADMERNEMU ZATAZENIU OVZDUSIA A CISTICIEK ODPADOVYCH VOD.

TIETO VONE MOZU SKODIT RYBAM A DALSIM VODNYM ORGANIZMOM VO VODNYCH TOKOCH, KDE NIE SU CISTICKY. VYHYBAJME SA ZBYTOCNYM PRODUKTOM, AKO SU VONAVE CISTICE, KOCKY DO WC, AVIVAZ, OPTICKE ZJASNOVACE TEXTILU, OSVIEZOVACE VZDUCHU A POD., KTORE NADMERNE ZATAZUJU ZIVOTNE PROSTREDIE A&NBSP;AJ NASE ZDRAVIE CHEMIKALIAMI.

&NBSP;

A&NBSP;AK SI CHCEME PREVONAT BYT, MOZEME PRIJEMNE VONE DOSIAHNUT NASLEDOVNE:

• NA TOALETACH CI V KUPELNI MOZEME PRE POCIT VONE POUZIT PRIRODNY VONNY OLEJ V AROMALAMPE, VONAVE BYLINKY (TZV. POTPOURRI), CI PRIRODNE VONNE SVIECKY Z VOSKU (VCELI VOSK, STEARIN ALEBO LOJ).
• VYROBIT SI VLASTNY OSVIEZOVAC VZDUCHU PODLA NASLEDUJUCEHO RECEPTU:

BIELY OCOT + VODA +&NBSP;CITRONOVA KORA&NBSP;+ ROZMARINOVA SILICA

NASTRUHAME CITRONOVU KORU, ZALEJEME JEDNOU CASTOU OCTU A&NBSP;JEDNOU CASTOU VODY, PRIDAME DVE KVAPKY ROZMARINOVEJ SILICE. NECHAME TYZDEN POSTAT, POTOM SCEDIME DO ROZPRASOVACA.

TIP: POSLUZI NIELEN AKO OSVIEZOVAC VZDUCHU V&NBSP;MIESTNOSTI, ALE ODSTRANI AJ PACHY Z&NBSP;KOBERCOV, POSTELE, ALEBO POHOVKY.

• VONAVY OSVIEZOVAC VZDUCHU ZISKAME AJ JEDNODUCHSIM SPOSOBOM A&NBSP;TO NASLEDOVNE:

DO VACSIEHO POHARA VLOZIME STRIEDAVO VRSTVU SOLI A RUZOVYCH LUPIENKOV, ALEBO INE BYLINKY (ROZMARIN, LEVANDULU). POHAR POLOZIME DO MIESTNOSTI, KTORU CHCEME PREVONAT.

MNOHO Z INVAZNYCH DRUHOV ORGANIZMOV SU DREVINY. Z HLADISKA LESNEHO HOSPODARSTVA VYZNAMNE DREVINY MAJU VO VSEOBECNOSTI CELY SUBOR VLASTNOSTI, KTORE ICH PREDURCUJU NA LAHKE SIRENIE DO OKOLITEHO PROSTREDIA - SU POVACSINE RYCHLO RASTUCE, SU OPELOVANE VETROM A HOJNE PLODIA. V SUCASNOSTI EXISTUJE VIAC AKO 650 DRUHOV RASTLIN S DREVNATOU STONKOU, KTORE SA SPRAVAJU AKO INVAZNE. NA&NBSP; ILUSTRACIU UVADZAME LEN NIEKOLKO PRIKLADOV "ZHUBNEHO POTENCIALU" TYCHTO DRUHOV.

DRUH&NBSP;MELALEUCA QUINQUENERVIA, POVODOM Z AUSTRALIE, BOLA DO USA POVODNE&NBSP; DOVEZENA AKO DREVINA VHODNA NA ZALESNOVANIE V ROKU 1906. ODVTEDY VDAKA SVOJIM KONKURENCNYM SCHOPNOSTIAM DOSLOVA ZABRALA NARODNY PARK EVERGLADES NA FLORIDE A ROZSIRILA SA AJ DO INYCH OBLASTI USA.V EUROPE POVODNY DRUH BOROVICE S TAXONOMICKYM NAZVOM&NBSP;PINUS PINASTER&NBSP;SA POSTUPNE ROZSIRIL NA STANOVISTIA MEDITERANNEHO CHARAKTERU V JUZNEJ AFRIKE, NOVOM ZELANDE A NA HAVAJSKYCH OSTROVOCH. INY DRUH,&NBSP;LIGUSTRUM ROBUSTUM, SA ZACAL NA OSTROVOCH MAURICIUS A REUNION POVODNE PESTOVAT AKO ZDROJ PALIVA, ALE POSTUPNE SA Z NEHO STAL NEVITANY "RIVAL" POVODNYCH LESOV, KTORE MU UZ V SUCASNOSTI NESTACIA KONKUROVAT.

SITUACIA JE UZ NATOLKO VAZNA, ZE Z INICIATIVY IUCN SPECIES SURVIVAL COMMISSION (KOMISIE PRE ZACHRANU DRUHOV SVETOVEJ UNIE OCHRANY PRIRODY) VZNIKLA SAMOSTATNA EXPERTNA SKUPINA ZAOBERAJUCA SA PROBLEMATIKOU INVAZNYCH DRUHOV, KTORA VYDAVA VLASTNY NEWSLETTER "ALIEN", SPRAVUJE DATABAZU TYCHTO DRUHOV, VLASTNU WEBSTRANKU (&NBSP;HTTP://WWW.ISSG.ORG) A "ALIENS-L" LISTSERVER. OKREM TOHO IUCN PODNIETILA VZNIK TZV. INICIATIVY O INVAZNYCH DRUHOCH&NBSP; A UZKO NA TOMTO POLI SPOLUPRACUJE S GLOBALNYM PROGRAMOM O INVAZNYCH DRUHOCH.

V EUROPE, SLOVENSKO NEVYNIMAJUC, SA VELMI INVAZNE SPRAVA AGAT BIELY – ROBINIA PSEUDOACACIA.

PRIBEH BOLSEVNIKA OBROVSKEHO&NBSP;(HERACLEUM MANTEGAZZIANUM)

BOLSEVNIK OBROVSKY JE INVAZNA BYLINA POZORUHODNEJ VYSKY A TAKMER "NEOBMEDZENYCH" MOZNOSTI&NBSP; ROZPTYLU SEMIEN, KTORE UMOZNUJU JEJ "BEZPECNE" A VCELKU POHODLNE SIRENIE NA ROZNE STANOVISTIA. TATO RASTLINA BOLA POVODNE DO EUROPY DOVEZENA AKO OKRASNY ZAHRADNY DRUH, ALE ZA POSLEDNYCH 150 ROKOV SA VDAKA SVOJEJ INVAZNEJ POVAHE ZACALA POZDLZ VODNYCH TOKOV A OKRAJOV LESA SIRIT AJ MIMO SVOJHO "POVODNEHO" TERITORIA. STAVA TEJTO RASTLINY JE VELMI AGRESIVNA A PRI DOTYKU SPOSOBUJE KOZNE VYRAZKY AZ VYSYP. SVOJIM VYSKYTOM TATO MOHUTNA BYLINA ZAROVEN OBMEDZUJE VYSKYT POVODNYCH DRUHOV FLORY, CIM PODSTATNOU MIEROU PRISPIEVA K ZNIZOVANIU BIOLOGICKEJ DIVERZITY DANEJ LOKALITY. SNAHY O ZAMEDZENIE JEJ SIRENIA SU "USPESNE" VYVAZOVANE JEJ VITALITOU A KONKURENCIESCHOPNOSTOU VDAKA KTOREJ SA CASOM ROZSIRILA NA MNOHE UZEMIA. NAJLEPSIM SPOSOBOM KONTROLY TEJTO SKODLIVEJ BURINY JE NEPRETRZITA STAROSTLIVOST O NAPADNUTE UZEMIA. BEZ NALEZITEJ KONTINUALNEJ&NBSP; STAROSTLIVOSTI O NAPADNUTE UZEMIA NIE JE MOZNE ZABRANIT JEJ DALSIEMU SIRENIU.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/BOLSEVIK.JPG ALT="" WIDTH="153" HEIGHT="115" />&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP;&NBSP; EKOPORADNA/ZOO/BOLSEVIK1.JPG ALT="" WIDTH="177" HEIGHT="113" />

BOLSEVNIK OBROVSKY BOL DO SEVERNEJ A STREDNEJ EUROPY DOVEZENY OKOLO ROKU 1880 AKO OZDOBNA ZAHRADNA RASTLINA. JEJ POSTAVENIE SA VSAK DRAMATICKY ZMENILO, AKONAHLE VO VELKOM UNIKLA ZO ZAHRAD A ZACALA SA SIRIT DO OKOLITYCH EKOSYSTEMOV. V EUROPE BOL VYSKYT TOHTO DRUHU ZAZNAMENANY OKREM INEHO VO SVEDSKU, CESKEJ REPUBLIKE, VELKEJ BRITANII, HOLANDSKU A NANESTASTIE AJ NA&NBSP;SLOVENSKU (OKOLIE KORYTNICE, DEMANOVSKA DOLINA, VAJSKOVSKA DOLINA, OKOLIE STAREHO SMOKOVCA, ORAVA, KYSUCE, POVAZSKA BYSTRICA.). NAJLEPSIE PODMIENKY NA SVOJU EXISTENCIU NACHADZA V OKOLI POTOKOV A RIEK, NA OKRAJOCH LESNYCH EKOSYSTEMOV, LUKACH A RUBANIACH. PARADOXNE SA TEJTO BURINE NEDARI SA AGRESIVNE ROZMNOZOVAT V "OBRABANYCH" OBLASTIACH (ZAHRADY, POLNOHOSPODARSKE POZEMKY, PASIENKY). SEMENA BOLSEVNIKA SU SCHOPNE VDAKA VETRU PRECESTOVAT 10-50 METROV. V PRIPADE ROZSIROVANIA VODOU JE TATO VZDIALENOST VYSSIA. BREHY TOKOV SU CELKOVO IDEALNYM PROSTREDIM PRE RAST SEMENACIKOV, PRETOZE EXISTUJE LEN ZOPAR DRUHOV, KTORE BY MU BOLI SCHOPNE KONKUROVAT. PO ZALOZENI ZIVOTASCHOPNYCH A STABILNYCH POPULACII V BREHOVYCH ZONACH DOSLO K ROZSIRENIU TEJTO BYLINY AJ DO VZDIALENEJSICH "SUCHOZEMSKYCH" OBLASTI (NEOBHOSPODAROVANE OKRAJE LESOV, LUKY, RUBANE), KTORE JEJ POSKYTUJU&NBSP; DOSTATOK SLNKA A VHODNE PODNE POMERY. ZISTILO SA, ZE UZ RAZ "UDOMACNENE " POPULACIE BOLSEVNIKA&NBSP; V "SUCHOZEMSKYCH" NEPOBREZNYCH EKOSYSTEMOCH UPREDNOSTNUJU TOTO PROSTREDIE PRED PODMIENKAMI V OKOLI POTOKOV A RIEK.

VSEOBECNY POSTUP SIRENIA:

1. UDOMACNENIE V ZAHRADACH A PARKOCH
2. ROZSIRENIE DO BREHOVYCH ZON POTOKOV A RIEK
3. OSIDLOVANIE OKRAJOV PORASTOV, LUK A RUBANI

&NBSP;

VYSLEDKY "POSOBENIA" BOLSEVNIKA OBROVSKEHO

1. STRATA POVODNEJ BIOLOGICKEJ DIVERZITY&NBSP;AKO DOSLEDOK KOMPETICNYCH VYHOD A ADAPTACNYCH SCHOPNOSTI TEJTO BYLINY. VDAKA OBROVSKYM LISTOM JE TATO RASTLINA SCHOPNA ABSORBOVAT VACSINU DOSTUPNEHO SLNECNEHO ZIARENIA, NASLEDKOM COHO DOCHADZA K DRAMATICKEMU POKLESU SVETLA DOSTUPNEHO PRE OKOLITE RASTLINY A NASLEDNE K ICH UHYNU. TIENENIE JE TAKE UCINNE, ZE DOKONCA ANI JEJ VLASTNA NASLEDNA GENERACIA NIE JE SCHOPNA ODRAST V "KRYTE" MATERSKYCH JEDINCOV.&NBSP; DRUHYM DOVODOM, PRECO JE BOLSEVNIK POVAZOVANY ZA "SCHOPNEHO" VOTRELCA JE JEHO SCHOPNOST PRISPOSOBIT SA NOVYM PODMIENKAM PROSTREDIA. ZVLASTNOSTOU JE, ZE AKONAHLE SA SEMIENKO DOSTANE DO PODY, JE SCHOPNE V NEJ NECINNE PREBYVAT AZ 7 ROKOV A TO VDAKA JEHO BOHATEJ ZASOBE ZIVIN.
2. EROZIA PODY -&NBSP;S NARASTAJUCIM ZASTUPENIM BYLINY NA PLOCHE&NBSP;A PARALELNYM UBYTKOM POVODNEJ FLORY DOCHADZA K VZNIKU NEBEZPECENSTVA EROZIE. KED V AUGUSTE BOLSEVNIK STRACA JEHO MOHUTNE OLISTENIE, ZOSTAVA LEN HOLA STONKA A KEDZE V OKOLI SA VDAKA LIKVIDACNEJ POLITIKE VYSKYTUJE LEN MALO INYCH DRUHOV RASTLIN, PODA ZOSTAVA NECHRANENA VEGETACNYM KRYTOM A JE ZRANITELNA V DOSLEDKU VODNEJ A VETERNEJ EROZIE. NAJVIAC OHROZENE SU LOKALITY S VYSSIM SKLONOM (BREHY POTOKOV, RIEK, A POD.). V DOSLEDKU PODNEJ EROZIE DOCHADZA K UBYTKU VYSKYTU POVODNYCH DRUHOV V NASLEDNOM VEGETACNOM OBDOBI.
3. ZDRAVOTNE RIZIKA -&NBSP;PRI NALOMENI STONKY ALEBO LISTOV&NBSP; RASTLINA VYLUCUJE LATKU, KTORA OBSAHUJE FOTOSENZITIVNU&NBSP; ZLOZKU NAZYVANU FUROKUMARIN. TATO LATKA PRI DOTYKU S POKOZKOU REAGUJE SO SLNECNYM ZIARENIM A SPOSOBUJE VYRAZKY A U CITLIVEJSICH JEDINCOV MOZE DOKONCA DOCHADZAT AZ K VZNIKU ALERGICKYCH REAKCII (VODNATE PLUZGIERE). PODOBNYMI REAKCIAMI MOZU TRPIET AJ ZIVOCICHY, KTORE TUTO BYLINU NEDOPATRENIM SKONZUMUJU (BOLESTIVE MIESTA NA JAZYKU A V USTNEJ DUTINE, ZNIZENY APETIT).

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/VODNY_HYACINT_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="159" HEIGHT="110" />&NBSP;&NBSP;&NBSP; EKOPORADNA/ZOO/VH_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="146" HEIGHT="110" />

EICHHORNIA NAFUKNUTA (EICHHORNIA CRASSIPES) - ALEBO PRIBEH JEDNEHO VODNEHO HYACINTU

TENTO VYSOKO DEKORATIVNY VODNY DRUH, KTOREHO DOMOVOM JE JUZNA AMERIKA A KTORY SA VYZNACUJE VELKYMI PURPUROVYMI AZ FIALOVYMI KVETMI , JE JEDNOU Z NAJHORSICH VODNYCH BURIN NA SVETE. &NBSP;VDAKA SVOJMU OKRASNEMU VZHLADU SA STAL OBLUBENOU RASTLINOU ZAHRADNYCH NADRZI A RYBNIKOV. ZO ZAHRAD A SUKROMNYCH PARKOV SA POSTUPNE ROZSIRIL DO VIAC NEZ 50 KRAJIN 5 ROZNYCH&NBSP; KONTINENTOV SVETA. TENTO DRUH SA VYZNACUJE VELMI RYCHLYM RASTOM, SU ZNAME PRIPADY, KED DOSLO K ZDVOJNASOBENIU CELEJ POPULACIE V PRIEBEHU NEUVERITELNYCH 12 DNI. TATO RASTLINA JE TAKA EXPANZIVNA, ZE SVOJOU PRITOMNOSTOU JE SCHOPNA V KRATKOM CASE ZABLOKOVAT VODNE CESTY, SPOSOBIT OBMEDZENIA V RIECNEJ DOPRAVE, ZNEMOZNIT PLAVANIE A RYBOLOV. SVOJOU PRITOMNOSTOU ZABRANUJE PRENIKANIU SVETLA A KYSLIKA DO VODNEHO STLPCA, CIM ZNEMOZNUJE ALEBO POTLACA RAST SUBMERZNYCH DRUHOV RASTLIN (RASTUCICH POD HLADINOU). TIENENIM A VYTLACANIM POVODNYCH VODNYCH DRUHOV VYRAZNE ZNIZUJE BIOLOGICKU DIVERZITU VODNYCH EKOSYSTEMOV.&NBSP;

&NBSP;

PAJASEN ZLIAZKATY&NBSP;(AILANTHUS ALTISSIMA)

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/DREVINA.JPG ALT="" WIDTH="168" HEIGHT="112" />&NBSP;&NBSP; EKOPORADNA/ZOO/DREVINA1.JPG ALT="" WIDTH="183" HEIGHT="115" />

&NBSP;

TATO DREVINA BOLA DO USA DOVEZENA Z CINY, KDE SA TRADICNE PESTOVALA V OKOLI CHRAMOV. NAJPRV SA ROZSIRILA NA VYCHODE&NBSP; KRAJINY ALE VDAKA CINSKYM ROBOTNIKOM NA STAVBE ZELEZNIC SA POSTUPNE ROZSIRILA AJ DO KALIFORNIE NA ZAPADNOM POBREZI. JE JEDNYM Z TYCH DRUHOV, KTORY ZDANLIVO SPLNA VSETKY NAROKY "MODERNEHO" NOVODOBEHO STROMU A SICE JE SCHOPNY VYHNAT VYHONKY AJ CEZ PUKLINY V CHODNIKOCH, PRERAZIT AJ CEZ ZAKLADY BUDOV, JE ODOLNY VOCI EXTREMNYM HORUCAVAM, SUCHAM A ZNECISTENIU PROSTREDIA. VELMI RYCHLO JE SCHOPNY STAT SA DOMINANTNOU DREVINOU A TO AJ Z JEDNEHO JEDINEHO SEMENACIKA ZAVLECENEHO DO BREHOVYCH BIOTOPOV. DREVINA MA BOHATU KORENOVU VYMLADNOST, KORENE DOSLOVA CESTUJU POD ZEMOU, VYTVARAJU AKYSI PLAZIVY KOBEREC, Z KTOREHO POSTUPNE VYRASTIE CELA HUSTINA. KORENE OBSAHUJU JEDOVATE LATKY, CO JE OSOBITNE NEBEZPECNE V PRIPADE MASOVEJSIEHO VYSKYTU TEJTO DREVINY V BLIZKOSTI VODNYCH ZDROJOV A NADRZI. Z TOHTO DOVODU JE VYSKYT PAJASENA PROBLEMATICKY NIELEN V OSIDLENYCH OBLASTIACH ALE AJ V DIVOCINE. AKONAHLE SA TATO DREVINA NA STANOVISTI ZABYVA, POVODNE RASTLINSTVO NEMA VELKU SANCU PREZIT. RAZ DO ROKA SAMCIE KVETY VYLUCUJU NEPRIJEMNE ZAPACHAJUCE LATKY, VDAKA KTOREMU JE TATO DREVINA ESTE VIAC NEZELANYM VOTRELCOM.

PRESVEDCTE SA, ZE OBJEKT VASHO ZAUJMU BOL DO&NBSP;KRAJINY DOVEZENY LEGALNOU CESTOU.

EKOPORADNA/ZOO/INVAZNE_DRUHY_ZMENSENA_1_.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="103" />

RADY PRE CESTOVATELOV

NIKDY "NEPASUJTE" ALEBO NEPRENASAJTE SO&NBSP;SEBOU OVOCIE, SEMIENKA, ZIVE RASTLINY, BOBULE A INE PLODY, PODU, HMYZ, A POD. Z&NBSP;JEDNEJ KRAJINY DO&NBSP;DRUHEJ. NIEKTORE KRAJINY, NAPR. NOVY ZELAND, JAPONSKO MAJU VELMI PRISNE PRAVIDLA NA&NBSP;DOVOZ AKYCHKOLVEK POTRAVIN A ZIVYCH ORGANIZMOV DO KRAJINY.

• V&NBSP;RAMCI JEDNEJ KRAJINY SA SNAZTE VYHNUT PRENASANIU MATERIALOV AKO JE NAPR. SENO, DREVO, PODA, STRK A POD. MEDZI JEDNOTLIVYMI REGIONMI A OBLASTAMI. MOZETE TYM NEVEDOMKY PRISPIET K&NBSP;PRENOSU ROZNYCH DRUHOV ORGANIZMOV (HUBY, SEMENA RASTLIN A DREVIN, CHOROBY, HMYZ, INVAZNE ORGANIZMY VO&NBSP;VSEOBECNOSTI) DO NOVYCH OBLASTI.
• VZDY SI STAROSTLIVO OCISTITE TURISTICKU OBUV, NAJMA POKIAL SA CHYSTATE STRAVIT CAS V&NBSP;CUDZOM PROSTREDI. SEMENA BURIN SU TOTIZTO BEZNYMI "STOPARMI" VASICH TOPANOK.
• DODRZUJTE MIESTNE/MEDZINARODNE KARANTENNE OPATRENIA S&NBSP;CIELOM ZABRANIT SIRENIU HMYZICH SKODCOV, BURIN A CHOROB (NAPR. CHOROBA SIALENYCH KRAV)

EKOPORADNA/ZOO/INVAZNE2_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="105" />

RADY PRE CHOVATELOV DOMACICH MILACIKOV

PRI&NBSP;NAKUPE DOMACICH "MILACIKOV" Z&NBSP;EXOTICKYCH KRAJIN BUDTE OPATRNI A NA&NBSP;NAKUP SA VYBERTE LEN K&NBSP;OVERENYM PREDAJCOM. PRESVEDCTE SA, ZE OBJEKT VASHO ZAUJMU BOL DO&NBSP;KRAJINY DOVEZENY LEGALNOU CESTOU, NETRPI ZIADNYMI CHOROBAMI A "NEPOSKYTUJE PRECHODNY/TRVALY DOMOV" ROZNYM DRUHOM SKODCOV, PRI&NBSP;KTORYCH HROZI RIZIKO ICH ZAVLECENIA DO&NBSP;VOLNEJ PRIRODY.

• KED VAS OMRZIA VASE AKVARIOVE RYBICKY, NEDARUJTE IM ZIVOT TYM SPOSOBOM, ZE ICH JEDNODUCHO VYPUSTITE DO&NBSP;NAJBLIZSIEHO JAZERA. NIEKTORE EXOTICKE DRUHY SU SCHOPNE PREZIT AJ V TAKYCHTO PODMIENKACH, DOKONCA SU SCHOPNE SA IM ADAPTOVAT A KONKUROVAT DRUHOM POVODNYM. NECHCENE RYBICKY POKIAL JE TO MOZNE VRATTE DO&NBSP;CHOVPRODUKTOV, DARUJTE ICH ZNAMYM, ALEBO DO&NBSP;SKOLSKYCH KLUBOV, DOMOVOV DOCHODCOV, ATD.
• PODOBNYM SPOSOBOM SA NEZBAVUJTE ANI INYCH DOMACICH MILACIKOV. KRALIKY VYPUSTENE VOLNE DO&NBSP;PRIRODY MOZU OHROZIT ZRIEDKAVE DRUHY POVODNYCH BIOTOPOV, MACKY SA MOZU V&NBSP;OKAMIHU "PRESKOLIT" NA&NBSP;UCINNYCH PREDATOROV MALYCH STAVOVCOV A VTAKOV. MNOHE DRUHY CUDZOKRAJNYCH OBOJZIVELNIKOV A PLAZOV MOZU V&NBSP;NIEKTORYCH PRIPADOCH "POLOVAT" NA&NBSP;DRUHY POVODNE PRIPADNE MOZU BYT SIRITELMI ROZNYCH CHOROB.
• AK UZ DOMACE ZVIERATKO VLASTNITE, CHRANTE NIELEN JEHO, ALE AJ SEBA A OKOLIE PRED ROZNYMI PRENASACMI CHOROB (NAPR. KOMARE). NEVYTVARAJTE IM PRIAZNIVE PODMIENKY NA ICH SIRENIE NAPR. TYM, ZE BUDETE PONECHAVAT DAZDOVU VODU V&NBSP;ROZNYCH NADOBACH A KONTAJNEROCH VO&NBSP;VASOM OKOLI.

EKOPORADNA/ZOO/CHOVATELIA_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="105" />

RADY PRE ZAHRADKAROV

NEPESTUJTE TO, CO NEPOZNATE! NEKUPUJTE A NEPESTUJTE RASTLINY, O&NBSP;KTORYCH JE ZNAME ALEBO O&NBSP;KTORYCH VIETE, ZE SU SVOJOU POVAHOU INVAZNE.&NBSP;OSOBITNE TREBA BYT OPATRNI V PRIPADE NAKUPU OSIVA A RASTLINNEHO MATERIALU NA INTERNETE ALEBO NA DOBIERKU. MOZETE TYM NECHTIAC PRISPIET K&NBSP;SIRENIU INVAZNYCH DRUHOV Z&NBSP;JEDNEJ CASTI KRAJINY DO&NBSP;DRUHEJ, ALEBO DOKONCA K&NBSP;ICH "MEDZINARODNEMU" SIRENIU.

• AK V CENTRACH PRE ZAHRADKAROV A U PESTOVATELOV OKRASNYCH DREVIN NAJDETE V PONUKE AJ INVAZNE DRUHY RASTLIN, JE MOZNE ICH NA TO UPOZORNIT. MOZNO SA VAM ZA UPOZORNENIE PODAKUJU, MOZNO NIE, ALE ASPON STE UROBILI, CO STE MOHLI. MNOHI PESTOVATELIA A ZAHRADKARI SI CASTI KVOLI VSEOBECNEMU NEDOSTATKU INFORMACII Z TEJTO OBLASTI NEUVEDOMUJU, ZE MNOHE DRUHY ICH ZAHRAD, CASTOKRAT VELMI DEKORATIVNE, SA MOZU COSKORO BEZ PRICINENIA CLOVEKA ROZSIRIT AJ K SUSEDOM, NA OKOLITE LUKY, POLIA, A POD.
• POKIAL JE TO MOZNE, NEKUPUJTE ZMESI OSIVA OKRASNYCH RASTLIN, NAJMA AK SA JEDNA NAPR. O&NBSP; ZMES LUCNYCH KVETOV. TIETO ZMESI MOZU OBSAHOVAT AJ DRUHY INVAZNE. POZORNE SI TIEZ PRECITAJTE INFORMACIE NA OBALE.
• AK NIE STE VYSLOVENE ZATAZENY NA "EXOTICKE A NETRADICNE" DRUHY, SNAZTE SA SKRASLIT SI ZAHRADKU DRUHMI Z VASHO OKOLIA ALEBO ASPON DRUHMI, O KTORYCH JE VSEOBECNE ZNAME, ZE SA LAHKO NESIRIA (NIE SU INVAZNE). DOMACE DRUHY VAM CASTOKRAT DOPRAJU EXTRA POTESENIE A TO VDAKA FAUNE, KTORA JE NA NE NAVIAZANA (MOTYLE, VTAKY). DOMACE DRUHY TAKISTO NA SVOJ USPESNY RAST NEPOTREBUJU TOLKO VLAHY, HNOJIV A PESTICIDOV AKO DRUHY NEPOVODNE.

HTTP://WWW.FORESTPORTAL.SK/LESNE-HOSPODARSTVO/OCHRANA-LESA/INVAZNE-DRUHY/STRANKY/O-INVAZNYCH-DRUHOV.ASPX

&NBSP;

&NBSP;

KTORE INVAZNE DRUHY BY SA V BLIZKEJ BUDUCNOSTI MOHLI OBJAVIT V NASICH LESOCH?

AZIJSKA RASA MNISKY VELKOHLAVEJ&NBSP;LYMANTRIA DISPAR&NBSP;L. SA UZ V&NBSP;DEVATDESIATYCH ROKOCH OBJAVILA V NEMECKU A FRANCUZKU. K&NBSP;NAM BY SA MOHLA DOSTAT TRANSPORTOM DREVA A INEHO MATERIALU Z&NBSP;RUSKA, PRIPADNE POSTUPNYM ROZSIROVANIM Z&NBSP;NEMECKA, PRIPADNE INEJ KRAJINY. NEBEZPECNA JE SVOJOU POLYFAGNOSTOU, ODOLNOSTOU NA&NBSP;VYKYVY POCASIA A SCHOPNOSTOU SAMIC LIETAT. MLADE HUSENICE AZIJSKEJ RASY SU TOLERANTNEJSIE K&NBSP;NIZSIM TEPLOTAM, ZE ZVYSUJE ICH SANCE NA&NBSP;PREZITIE V&NBSP;JARNYCH MESIACOCH. Z&NBSP;LESNICKEHO HLADISKA JE NEBEZPECNA OMNOHO SIRSIA POLYFAGNOST AZIJSKEJ RASY.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/NOVE_DRUHY_ZMENSENA.JPG ALT="" STYLE="DISPLAY: BLOCK; MARGIN-LEFT: AUTO; MARGIN-RIGHT: AUTO;" WIDTH="160" HEIGHT="95" />

FUZAC (COLEOPTERA, CERAMBYCIDAE)&NBSP;ANOPLOPHORA GLABRIPENNIS&NBSP;MOTSCH. POCHADZA Z CINY. JE VAZNYM SKODCOM TOPOLOV (POPULUS SPP.), VRB (SALIX SPP.), JAVOROV (ACER SPP.), BRESTOV (ULMUS SPP.) A NIEKTORYCH DALSICH DREVIN. BOL PRVY KRAT ZAZNAMENANY V USA V ROKU 1996, KDE SA STAL VAZNYM NEBEZPECENSTVOM. JEHO INTRODUKCIA DO EUROPY ZATIAL NEBOLA ZISTENA ALE V BUDUCNOSTI NIE JE VYLUCENA. JE TO CIERNY CHROBAK S ASI 20 ODDELENYMI BIELY SKVRNAMI NA KROVKACH. DOSPELA LARVA DORASTA DO 50 MM. LARVA SA SPOCIATKU VYVIJA POD KOROU. NA KONCI TRETIEHO A NA ZACIATKU STVRTEHO INSTARU SA ZAVRTAVA DO DREVA A STRZNA KDE DOKONCUJE VYVOJ A KUKLI SA. KMEN OPUSTA OTVOROM S PRIEMEROM ASI 6-12 MM. CAST LARIEV MOZE PREZIMOVAT A DOKONCIT VYVOJ V NASLEDUJUCOM ROKU. K PRVYM PRIZNAKOM PATRI ZMENE FARBY OLISTENIA (SVETLOZELENA) A POSTUPNE ODLISTENIE RESP. UHYN JEDNOTLIVYCH VETIEV. PRI SILNOM NAPADNUTI UHYN CELYCH STROMOV. NA KMENI SU VIDITELNE RELATIVNE VELKE VYLETOVE OTVORY JASNE VYCHADZAJUCE Z HLBKY DREVA. TYPICKY JE POZEROK HLBOKO VREZANY V DREVE.

EKOPORADNA/ZOO/NOVE1_ZMENSENA.JPG ALT="" STYLE="DISPLAY: BLOCK; MARGIN-LEFT: AUTO; MARGIN-RIGHT: AUTO;" WIDTH="160" HEIGHT="106" />

THAUMETOPOEA PITYOCAMPA&NBSP;(DENIS&NBSP;&&NBSP;SCHIFFERMULLER, 1775) (LEPIDOPTERA, THAUMETOPOEINAE). Z POVODNEHO AREALU MEDITERANNA EUROPA, CHORVATSKO, TALIANSKO, FRANCUZKO, SPANIELSKO, GRECKO, SVAJCIARSKO, PORTUGALSKO, BULHARSKO, SLOVINSKO SA ROZSIRUJE NA SEVER. ZATIAL NIE SU INFORMACIE, ZE TENTO DRUH ZIJE AJ NA SLOVENSKU. JE TO STREDNE VELKY, SIVY MOTYL S ROZPATIM KRIDEL SAMCA 35-40 MM, SAMICE 40-45 MM. SAMICA KLADIE VAJICKA NA IHLICE. Z VAJICOK SA LIAHNU LARVY, KTORE SI NA VETVACH SPRIADAJU AKESI HNIEZDO Z IHLIC A VLAKIEN. V NOM ZIJU A Z NEHO VYCHADZAJU DO OKOLIA V TYPICKYCH RADOCH JEDNA ZA DRUHOU. KONZUMUJU IHLICE BOROVIC. KUKLIA SA V PODE. HUSENICE T. PITYOCAMPA SU PRE CLOVEKA ROVNAKO NEBEZPECNE AKO HUSENICE DOMACEHO DRUHU T. PROCESSIONEA. ICH CHLPKY SU VELMI KREHKE A PO ZABODNUTI DO POKOZKY VYVOLAVAJU SILNE ALERGICKE REAKCIE. NA JUHU EUROPY ZIJE ESTE PODOBNY DRUH T. PINIVORA.

MYCOSPHAERELLA DEARNESSII JE POVODCOM SYPAVKOVITEHO OCHORENIA IHLICNATYCH DREVIN. NACHYLNYMI DREVINAMI SU BOROVICE, Z DRUHOV VYSKYTUJUCICH SA V EUROPE IDE NAJMA O PINUS PALUSTRIS A P. SYLVESTRIS, DALEJ SU TO PINUS CONTORTA, P. HALEPENSIS, P. MURICATA, P. PALUSTRIS, P. PINASTER, P. PINEA, P. RADIATA, P. STROBUS, P. SYLVESTRIS, P. TAEDA A P. UNCINATA. HUBA MA POVOD PRAVDEPODOBNE V STREDNEJ AMERIKE. V RAKUSKU BOLA ZISTENA V ROKU 1996 NA PINUS MUGO V DOLNOM RAKUSKU, V CESKU NA P. ROTUNDATA V ROKU 2009, INFORMACIE O VYSKYTE PATOGENA Z POLSKA, MADARSKA A SLOVENSKA NIE SU.

AGRILUS PLANIPENNIS (FAIRMAIRE, 1888) (COLEOPTERA, BUPRESTIDAE) - TENTO POVODNE AZIJSKY DRUH, ZIJE V CINE, JAPONSKU, KOREI, RUSKU A INDE, MA VYSOKY INVAZNY POTENCIAL. OBJAVIL SA PRVY KRAT V USA V ROKU 2002. OD TEJ DOBY SA ZACAL V USA A KANADE RYCHLO SIRIT. NA NASLEDKY NAPADNUTIA TYMTO DRUHOM UHYNULO DOTERAZ V USA VIAC AKO 100 000 000 STROMOV A HROZI, ZE POSTUPNE VYSCHNE VACSINA Z CELKOVEHO ODHADOVANEHO POCTU 7,5 MILIARD JASENOV. ROCNE LEN V USA SPOSOBUJE SKODY, KTORE SA ODHADUJU NA 3,5 MILIARDY AMERICKYCH DOLAROV. EUROPSKA UNIA ZARADILA TENTO DRUH V ROKU 2009 DO ZOZNAMU&NBSP;KARANTENNYCH SKODLIVYCH ORGANIZMOV PRE EU V SMERNICI RADY 2000/29/ES. TENTO KROK BOL ZREJME INICIOVANY AJ VELKYM PREMNOZENIM ZAZNAMENANYM V EUROPSKEJ CASTI RUSKA. NA SLOVENSKU SA A. PLANIPENNIS ZATIAL NEOBJAVIL A NIE JE DOTERAZ ZNAMY ANI ZO ZIADNEJ CLENSKEJ KRAJINY EU.&NBSP;&NBSP;

JEDNA Z NAJZAVAZNEJSICH HROZIEB PRE BOROVICE V EUROPE JE ROZSIRENIE INVAZNEHO HADATKA BOROVICOVEHO BURSAPHELENCHUS XYLOPHILUS. POCHADZA ZO SEVERNEJ AMERIKY A V ROKU 1999 BOL JEHO VYSKYT ZAZNAMENANY AJ V EUROPE, V PORTUGALSKU. PRENASACOM OCHORENIA SU NAJMA CHROBAKY RODU MONOCHAMUS SPP.

FAKTY O INVAZNYCH DRUHOCH Z USA

(ZDROJ:&NBSP;THE NATURE CONSERVANCY -&NBSP;HTTP://NATURE.ORG/INITIATIVES/INVASIVESPECIES)

• V PRIEBEHU&NBSP; MINULEHO STOROCIA DOSLO V USA K UDOMACNENIU VIAC AKO 4,500 CUDZICH DRUHOV RASTLIN A ZIVOCICHOV,
• INVAZNE DRUHY PRISPELI K POKLESU ROZSIRENIA 46 % DRUHOV V DNESNEJ DOBE KLASIFIKOVANYCH AKO OHROZENE
• ODHADUJE SA, ZE INVAZNE DRUHY STOJA ROCNE NARODNE HOSPODARSTVO&NBSP; $137 MILIARD - STRATY NA POLNOHOSPODARSKEJ PRODUKCII, V LESNICTVE, RYBOLOVE, NAKLADY NA UDRZBU &NBSP;VODNYCH CIEST.

VIEME NAOZAJ ODHADNUT ADAPTACNY POTENCIAL INVAZNYCH RASTLIN?

JEDEN PRIKLAD ZA VSETKY, OPAT Z USA, KDE SA TEJTO PROBLEMATIKE PODLA INTERNETOVYCH ZDROJOV A INYCH DOSTUPNYCH MATERIALOV VENUJU ASI OVELA INTENZIVNEJSIE AKO V EUROPE.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/POHANKOVEC.JPG ALT="" WIDTH="162" HEIGHT="108" />&NBSP;&NBSP; EKOPORADNA/ZOO/POHANKOVEC1.JPG ALT="" WIDTH="162" HEIGHT="108" />

POHANKOVEC JAPONSKY&NBSP;FALLOPIA JAPONICA JE DRUH S OBROVSKYM INVAZNYM POTENCIALOM. SIRI SA NAJMA POPRI POTOKOCH ALE AJ NA SUCHSICH STANOVISTIACH. VDAKA VYBORNEMU VEGETATIVNEMU ROZMNOZOVANIU JE MECHANICKOU CESTOU TAKMER "NEZNICITELNA", URCITU MOZNOST PREDSTAVUJU HERBICIDY AKO ROUNDAP. JEJ JEDINOU SLABINOU JE NAROCNOST NA SVETLO, VDAKA COMU ZATIAL NEPRENIKA DO LESOV. PO OBSADENI BREHOV POTOKOV VSAK ZNEMOZNUJE ICH BUDUCE ZALESNENIE. TAKTIEZ ZNEMOZNUJE EXISTENCIU DRUHOVO PESTRYCH BREHOVYCH LUK.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/ZEMOLEZ_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="158" HEIGHT="105" />&NBSP;&NBSP;

V STATOCH AMERICKEHO STREDOZAPADU SI BOTANICI A BIOLOGOVIA VYMIENAJU DOSLOVA HOROROVE PRIBEHY O VCELKU MIESTNE BEZNEJ RASTLINE S TAXONOMICKYM NAZVOM&NBSP;LONICERA JAPONICA&NBSP;(ZEMOLEZ JAPONSKY). TATO RASTLINA (KER), KTORA SA LAHKO SIRI VDAKA BOHATEJ PRODUKCII SEMIEN, &NBSP;JE DOBRE PRISPOSOBENA ZIVOTU VO VOLNEJ PRIRODE V JUZNEJSICH A TEPLEJSICH STATOCH USA. KDEKOLVEK SA OBJAVI, VELMI PROMPTNE UNIKA ZO ZAHRAD A "NAPADA" LESY PAHORKATIN A BREHOVE PORASTY V OKOLI POTOKOV A RIEK, PRICOM DOSLOVA VYTLACA Z CESTY TAKMER VSETKY OSTATNE DRUHY.

AUTORI POUZILI ZEMOLEZ JAPONSKY LEN AKO JEDEN Z MNOHYCH PRIKLADOV NA ILUSTRACIU PROBLEMOV, KTORE MOZU INVAZNE DRUHY Z HLADISKA EKOLOGIE DANEHO UZEMIA SO SEBOU PRINIEST. V MINULOSTI SA ZEMOLEZ JAPONSKY NEBOL SCHOPNY PRIRODZENE SIRIT DO SEVERNEJSICH A CHLADNEJSICH OBLASTI, PRETOZE BOL CITLIVY NA MRAZ. VDAKA&NBSP; TEJTO JEHO VLASTNOSTI BOLI LISTNATE LESY SEVERU SPOLU S DALSIMI MIESTNYMI EKOSYSTEMAMI PRED ZEMOLEZOM "CHRANENE". AVSAK VDAKA VSEOBECNE PLATNYM ZAKONOM GENETIKY SI "PRIRODA OPAT RAZ PORADILA", PODOBNE AKO TOMU BOLO VO FILME JURASSIC PARK. KAZDY DRUH RASTLINY MA TOTIZTO PRISTUP K OBROVSKEJ GENOVEJ BANKE VDAKA KTOREJ SA VLASTNOSTI DANEHO KONKRETNEHO DRUHU MOZU VPLYVOM CLOVEKOM OBYCAJNE NEREGULOVANYCH PROCESOV MENIT (VYSLEDKOM ZAMERNYCH GENOVYCH MANIPULACII SU GENETICKY MODIFIKOVANE ORGANIZMY&NBSP; ZNAME AKO GMO). V TOM DANOM KONKRETNOM MOMENTE KAZDY JEDINEC VYUZIVA LEN NEPATRNY ZLOMOK GENETICKEHO POTENCIALU CELEHO DRUHU. MNOHO DALSICH TZV. RECESIVNYCH GENOV SA V CELKOVOM VZHLADE ALEBO SPRAVANI JEDINCA NEPREJAVUJE, ALE SU NAPRIEK TOMU V JEHO "VYBAVE" PRITOMNE. TENTO FAKT JE KLUCOM K PRIRODZENEMU VYBERU. V PRIPADE ZEMOLEZA JAPONSKEHO JE JEDNOU Z JEHO RECESIVNYCH (POTLACENYCH) VLASTNOSTI AJ VACSIA ODOLNOST VOCI CHLADU.

VDAKA BOHATEJ PLODIVOSTI TOHTO DRUHU BOLA VYSOKA PRAVDEPODOBNOST, ZE POSTUPOM CASU SA OBJAVI JEDINEC, KTORY BUDE NA CHLAD TOLERANTNEJSI. PROGNOZA SA NANESTASTIE POTVRDILA A AMERICKY BOTANICI A S NIMI CELA VEREJNOST SU V SUCASNOSTI SVEDKAMI INVAZIE TOHTO KRA SMEROM NA SEVER. DOPADY NA PRIRODNE EKOSYSTEMY A SPOLOCENSTVA SU NEDOZIERNE.&NBSP;

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/SLIZOVEC_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="106" />

SLIZOVEC IBERSKY (ARION LUSITANICUS) BOL V RAMCI PROJEKTU DAISIE ZARADENY MEDZI STO NAJHORSICH INVAZNYCH DRUHOV EUROPY. ETABLOVAL SA V MNOHYCH EUROPSKYCH STATOCH A V EKOSYSTEME PREDSTAVUJE VYZNAMNEHO SKODCU, KTORY SPOSOBUJE HOSPODARSKE SKODY NAJMA NA KULTURACH REPKY (BRASSICA SP.). OBSADZUJE PREDOVSETKYM KULTURNE PLOCHY, PRICOM UPREDNOSTNUJE MALE ZAHRADKY ALEBO ZABURINENE, HUSTO ZARASTENE RUDERALNE STANOVISTIA VO VACSICH SIDLACH.

NA LIKVIDACIU SLIZOVCOV JE MOZNE POUZIT MECHANICKE, CHEMICKE A BIOLOGICKE SPOSOBY. ZO SKUPINY STAVOVCOV SU JEHO PREDATORMI PREDOVSETKYM JEZ (ERINACEUS SP.) A KACICA, TIEZ ZNAMA POD MENOM INDICKY BEZEC (ANAS PLATYRHYNCHOS F. DOMESTICA), KTORA DOKAZE ZA DEN SKONZUMOVAT V PRIEMERE 80 DEKAGRAMOV SLIZOVCOV, PRICOM NENICI KVETINY, KRY ANI STROMY.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/LYKOZRUT_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="106" />

LYKOZRUTOVI SEVERSKEMU (IPS DUPLICATUS) SA ZA RELATIVNE KRATKY CAS PODARILO NAPACHAT TAK VYZNAMNE SKODY V SLOVENSKYCH LESOCH, ZE BOL OZNACENY ZA JEDNEHO Z NAJVYZNAMNEJSICH INVAZNYCH DRUHOV V DEJINACH LESNICTVA NA SLOVENSKU. LYKOZRUT SEVERSKY (IPS DUPLICATUS) JE AGRESIVNY KAMBIOFAG, KTOREHO HOSTITELSKOU DREVINOU JE V NASICH PODMIENKACH NAJMA SMREK OBYCAJNY (PICEA ABIES), ALE VYSKYTUJE SA AJ NA BOROVICIACH (PINUS SPP.). PREFERUJE STOJACE DREVINY S TENSOU KOROU A LYKOM. NALIETA PREDOVSETKYM NA OSLABENE, 40 AZ 80 ROCNE STROMY, PRICOM UPREDNOSTNUJE OSLNENE KORUNY.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/CHROB.JPG ALT="" WIDTH="167" HEIGHT="111" />

JEDNYM Z NAJVACSICH SKODCOV NA KUKURICNYCH POLIACH JE KUKURICIAR KORENOVY (DIABROTICA VIRGIFERA VIRGIFERA), KTORY JE ZARADENY K 100 NAJINVAZNEJSIM DRUHOM EUROPY. REDUKCIU POPULACIE KUKURICIARA KORENOVEHO JE MOZNE DOSIAHNUT VHODNYMI AGROTECHNICKYMI OPATRENIAMI. Z TAKYCHTO OPATRENI JE NAJUCINNEJSIE A NAJLACNEJSIE NEPESTOVANIE KUKURICE V MONOKULTURE.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/PASAVKA.JPG ALT="" WIDTH="158" HEIGHT="111" />&NBSP;&NBSP; EKOPORADNA/ZOO/PASAVKA1_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="165" HEIGHT="109" />

&NBSP;

NAJVYZNAMNEJSIM HMYZIM SKODCOM ZEMIAKOV JE PASAVKA ZEMIAKOVA (LEPTINOTARSA DECEMLINEATA), KTORA OKREM ZEMIAKOV NAPADA AJ INE LULKOVITE PLODINY, NAPR. PARADAJKY, PAPRIKY A BAKLAZANY. LARVY A DOSPELE JEDINCE POZIERAJU LISTY RASTLIN, CIM ZMENSUJU LISTOVU PLOCHU POTREBNU NA FOTOSYNTEZU, CO SA ODRAZI NA ZNIZENI URODY V POLNOHOSPODARSTVE. AK NIE SU VOCI TOMUTO DRUHU REALIZOVANE ZIADNE OPATRENIA, STRATY PREDSTAVUJU 50 – 100 % NA URODE ZEMIAKOV. SPOSOB, AKO ZABRANIT OPATOVNEMU VYSKYTU PASAVKY ZEMIAKOVEJ JE AJ TZV. SYSTEM ROTOVANIA PLODIN. KEDZE CHROBAK ZIMUJE V PODE, JE VHODNE ZEMIAKY ZASADIT KAZDY ROK NA INE MIESTO. PRI ROTOVANI PLODIN SA NA ZABEZPECENIE OCHRANY VYZADUJE VZDIALENOST ASPON 0,5 KM. POMOCT BY MOHLO AJ MULCOVANIE ZEMIAKOVEHO POLA DOSTATOCNE HRUBOU VRSTVOU SLAMY, KTORA POSKYTUJE VHODNE PODMIENKY PRE ZIVOT PRIRODZENYCH PREDATOROV PASAVKY ZEMIAKOVEJ (LIENKY, BYSTRUSKY). SLAMA ZABRANI TIEZ PRENIKU PASAVKY ZEMIAKOVEJ ZO ZEME K LISTOM PLODIN. PRIRODZENI PREDATORI NIE SU SCHOPNI KONTROLOVAT POPULACIU PASAVKY ZEMIAKOVEJ.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/RAK_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="161" HEIGHT="95" />

RAK SIGNALNY (PACIFASTACUS LENIUSCULUS) JE VELMI AGRESIVNY KONKURENT, KTORY JE ZODPOVEDNY ZA VYTLACANIE POVODNYCH DRUHOV RAKOV VSADE TAM, KDE BOL INTRODUKOVANY. OKREM TOHO JE VEKTOROM ORGANIZMU APHANOMYCES ASTACI, KTORY SPOSOBUJE OCHORENIE ZVANE RACI MOR. RAK SIGNALNY (PACIFASTACUS LENIUSCULUS) JE VOCI OCHORENIU IMUNNY, NAOPAK EUROPSKE DRUHY SU NA RACI MOR CITLIVE. VZHLADOM NA KRITICKU SITUACIU POVODNYCH EUROPSKYCH RAKOV JE POTREBNE NAJST EFEKTIVNU METODU KONTROLY INVAZNYCH RAKOV. APLIKOVANYCH BOLO MNOHO TECHNIK AVSAK S MINIMALNYM UCINKOM.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/RAK_CERVENY.JPG ALT="" WIDTH="161" HEIGHT="107" />

JEDNYM Z NAJUSPESNEJSICH INVAZNYCH DRUHOV RAKOV JE RAK CERVENY (PROCAMBARUS CLARKII), KTORY DISPONUJE SCHOPNOSTOU DOSAHOVAT VELKU POPULACNU HUSTOTU UZ V POCIATOCNYCH FAZACH INVAZIE. TATO SCHOPNOST JE DANA NIEKTORYMI JEHO VLASTNOSTAMI. JEDNAK JE TO VYSSIA PLODNOST, PREDLZENA DOBA ROZMNOZOVANIA, RYCHLY RAST A SKORE DOSPIEVANIE DO STADIA DOSPELOSTI. ZAROVEN DOKAZE TOLEROVAT ANTROPOGENNE ZMENY PROSTREDIA, ZNECISTENU VODU, VELKY ROZSAH TEPLOT A ZASOLENIA A VO SVOJICH NORACH DOKAZE PREZIT AJ OBDOBIE SUCHA A NEDOSTATOK KYSLIKA. VO VODE I NA SUSI SA POHYBUJE RYCHLOSTOU AZ 3 KM ZA DEN, CO MU UMOZNUJE RYCHLO KOLONIZOVAT NOVE OBLASTI. RAK CERVENY DOKAZE NAPACHAT MNOHE SKODY V EKOSYSTEME. NAJVACSIU HROZBU PREDSTAVUJE SKUTOCNOST, ZE RAK CERVENY (PROCAMBARUS CLARKII) JE PRENASACOM RACIEHO MORU. TOTO OCHORENIE JE SPOSOBENE ORGANIZMOM APHANOMYCES ASTACI, KTORY PO PRENIKNUTI DO TELA EUROPSKEHO DRUHU RAKA SPOSOBUJE JEHO UHYN BEHOM 6 AZ 10 DNI. DOPOSIAL NEDISPONUJEME ZIADNOU LITERATUROU, V KTOREJ BY BOL POTVRDENY VYSKYT RAKA CERVENEHO (PROCAMBARUS CLARKII) VO VOLNEJ PRIRODE NA SLOVENSKU. DRUH JE VSAK ZARADENY DO ZOZNAMU INVAZNYCH DRUHOV ZIVOCICHOV, KTORY JE SUCASTOU VYHLASKY C. 158/2014 Z.Z. KTOROU SA MENI A DOPLNA VYHLASKA MINISTERSTVA ZIVOTNEHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY C. 24/2003 Z. Z., KTOROU SA VYKONAVA ZAKON C. 543/2002 Z. Z. O OCHRANE PRIRODY A KRAJINY V ZNENI NESKORSICH PREDPISOV.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/KLIESTIK_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="106" />

KLIESTIK VCELI (VARROA DESTRUCTOR) JE POVODNE PARAZITOM NA VCELE VYCHODNEJ (APIS CERANA). S VCELOU VYCHODNOU (APIS CERANA) ZIJE V SULADE (V ROVNOVAHE), TATO VCELA SA PRISPOSOBILA ZIVOTU S TYMTO PARAZITOM. POVODNY HOSTITEL KLIESTIKA – APIS CERANA V AZIJSKEJ OBLASTI A AFRICKE VCELY V JUZNEJ AMERIKE, KTORE MAJU S NIM DO CINENIA OD ROKU 1972, OBMEDZUJU JEHO ROZMNOZOVANIE A UDRZUJU JEHO STAV V PRIJATELNYCH HRANICIACH. V EUROPE SA NASA DOMACA VCELA TOMUTO PARAZITU NEVIE BRANIT. NAPADNUTIE VCELSTIEV TYMTO ROZTOCOM JE V CHOVANYCH VCELSTVACH UZ TAK ROZSIAHLE, ZE BOJ PROTI NEMU SA STAL MEDZI VCELARMI NAJDISKUTOVANEJSOU TEMOU. AK SA RAZ DOSTANE NA VCELU, AJ NAPRIEK JEHO VELKOSTI, SA HO UZ VCELA NEZBAVI. AZ DEVAT MESIACOV BEZ PRERUSENIA DOKAZE STRAVIT NA DOSPELEJ VCELE. BEZ HOSTITELA ZA OPTIMALNYCH PODMIENOK UHYNIE ZHRUBA PO TYZDNI.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/HRUZOVEC.JPG ALT="" WIDTH="169" HEIGHT="105" />

HRUZOVEC SIETOVANY (PSEUDORASBORA PARVA). U NAS IDE O NEPOVODNY 12 CM DLHY DRUH, KTORY BOL K NAM ZAVLECENY S PLODIKOM BYLINOZRAVYCH RYB Z BYVALEJ JUHOSLAVIE. NA SLOVENSKU OSIDLIL PREDOVSETKYM STOJATE VODY. PRI JEHO VACSOM ROZSIRENI KONKURUJE V POTRAVE HOSPODARSKY HODNOTNYM DRUHOM RYB. JE VELMI AGRESIVNY TYM, ZE HOSPODARSKY CENNE RYBY ODHANA Z KRMOVISK OBZIERANIM ICH SLIZU. NERESI SA V DAVKACH A VO VHODNYCH PODMIENKACH AZ TRIKRAT ROCNE. HOSPODARSKY VYZNAM NEMA.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/KORYTNACKA_ZMENSENA_2_.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="120" />

V NIEKOLKYCH POSLEDNYCH DESATROCIACH BOLI NA NASE UZEMIE MASOVO IMPORTOVANE NIEKTORE DRUHY SLADKOVODNYCH KORYTNACIEK Z RODOV GRAPTEMYS, PSEUDEMYS A TRACHEMYS, KTORYCH PRIRODZENY AREAL VYSKYTU JE V USA. ODCHOVAVAJU SA NA FARMACH ZA UCELOM EXPORTU A U NAS JE ICH MOZNE ZAKUPIT V OBCHODOCH SO ZVIERATAMI. KORYTNACKA PISMENKOVA OZDOBNA (TRACHEMYS SCRIPTA ELEGANS) JE CELOSVETOVO V POSLEDNOM STOROCI NAJVIAC OBCHODOVANYM DRUHOM PLAZOV. HLAVNE JEJ NEDAVNY MASIVNY DOVOZ DO EUROPY SPOSOBILO CASTE VYPUSTANIE TEJTO EXOTICKEJ KORYTNACKY DO PRIRODZENYCH BIOTOPOV KORYTNACKY MOCIARNEJ. V DOSLEDKU TOHO JE TERAZ TENTO CUDZI DRUH ROZSIRENY VO VACSINE VODNYCH BIOTOPOV. PODLA ODHADOV SA VO FRANCUZSKU KAZDOROCNE PREDA 100 000 KUSOV, PRICOM 90% Z NICH NEPREZIJE VIAC AKO 12 MESIACOV. STALE VSAK OSTAVA 10 000 JEDINCOV ROCNE, Z KTORYCH VACSINA KONCI VYPUSTENYCH. POTVRDENE BOLO UZ AJ VYTVORENIE REPRODUKCIE SCHOPNEJ POPULACIE V PRIRODNOM PROSTREDI VO VIACERYCH KRAJINACH. TRACHEMYS SCRIPTA ELEGANS (KORYTNACKA PISMENKOVA OZDOBNA) JE DRAVYM DRUHOM. POTRAVOU MOZU BYT CHORE A SLABE JEDINCE OBOJZIVELNIKOV A RYB, DALEJ LARVY OBOJZIVELNIKOV, MAKKYSE, ROZNE DRUHY HMYZU A JEHO LARVY, NA BREHU NAPRIKLAD LUMBRICIDAE. V EKOSYSTEME ZABERA MIESTO AUTOCHTONNEHO, V SUCASNOSTI KRITICKY OHROZENEHO, DRUHU EMYS ORBICULARIS (KORYTNACKA MOCIARNA). NA SLOVENSKU OBYVA ROZNE VODNE NADRZE, RAMENA S MIERNE TECUCOU A STOJATOU VODOU. ZIMUJE ZAHRABANA DO SUBSTRATU DNA, PRIBLIZNE OD OKTOBRA 93 DO MARCA, PRIPADNE APRILA. PREDMETOM SKUMANIA VPLYVU EXOTICKEHO DRUHU TRACHEMYS SCRIPTA ELEGANS NA POVODNY DRUH EMYS ORBICULARIS JE KONKURENCIA Z HLADISKA POTRAVNYCH ZDROJOV. V RYBNIKOCH BEZ PRITOMNOSTI DRUHU TRACHEMYS SCRIPTA ELEGANS TVORILA ZIVOCISNA ZLOZKA 95% POTRAVY EMYS ORBICULARIS. V PRITOMNOSTI EXOTICKEHO DRUHU BOLO TOTO PERCENTO O NIECO NIZSIE. UKAZALO SA, ZE KORYTNACKA PISMENKOVA OZDOBNA MA SIRSIE SPEKTRUM POTRAVINOVYCH ZDROJOV A PRETO JE OVELA SCHOPNEJSIA PRISPOSOBIT SA NOVYM PODMIENKAM.

EKOPORADNA/ZOO/KACKA_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="158" HEIGHT="99" />&NBSP;

DRUH OXYURA JAMAICENSIS JE DOMACIM DRUHOM V SEVERNEJ AMERIKE. BOLA DOVEZENA DO ZBIEROK DIVOKEHO VTACTVA DO VELKEJ BRITANIE V ROKU 1940 A NASLEDNE JEDINCE VYTVORILI DIVOKO ZIJUCE POPULACIE, Z KTORYCH SA TERAZ SIRI, NAPR. DO SPANIELSKA, KDE OHROZUJE OHROZENY DRUH OXYURA LEUCOCEPHALA S MOZNOSTOU VYHYNUTIA PROSTREDNICTVOM KONKURENCIE A HYBRIDIZACIE. HYBRIDIZACIA JE MOZNA S POVODNYMI DRUHMI, KTORA MOZE V DOSLEDKU KRIZENIA A PRODUKCIE HYBRIDOV SPOSOBIT VYHYNUTIE MIESTNYCH POVODNYCH DRUHOV. DOVOZ DRUHU OXYURA JAMAICENSIS PREDSTAVUJE EKOLOGICKU HROZBU, JE ZAKAZANY PODLA NARIADENIA O OBCHODE S VOLNE ZIJUCIMI ZIVOCICHMI A RASTLINAMI (NARIADENIE RADY 338/97), KTORE JE URCENE PREDOVSETKYM NA KONTROLU OBCHODU S OHROZENYMI DRUHMI.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/HUSKA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="90" />

HUSKA STIHLA ALOPOCHEN EGYPTIACUS. TENTO DRUH JE CASTO CHOVANY V ZOOLOGICKYCH ZAHRADACH A V SUKROMNYCH CHOVOCH. HUSKA STIHLA JE OPROTI OSTATNYM DRUHOM VODNEHO VTACTVA AGRESIVNA, NAJMA V DOBE HNIEZDENIA. V POSLEDNYCH ROKOCH BOLA JEJ AGRESIVITA PREUKAZANA AJ NAPR. PROTI DRAVCOM, KEDY BOLO V SASKU-ANHALTSKU ZISTENE ODHANANIE JEDINCOV DRUHU MILVUS MILVUS A M. MIGRANS HUSKAMI OD ICH HNIEZD (VYSKA HNIEZD BOLA VIAC AKO 20 METROV NAD ZEMOU!) A ICH NASLEDNE ZABRATIE PRE VLASTNE HNIEZDENIE . V OBLASTI PRIRODZENEHO ROZSIRENIA JE HUSKA STIHLA KONFLIKTNYM DRUHOM. V JUHOAFRICKEJ REPUBLIKE JU STATKARI POVAZUJU ZA VAZNEHO SKODCU, CELKOVE SKODY NA MAJETKOCH JEDNEJ OBLASTI ODHADLI MANGNALL A CROWE (2002) NA 2,5% AZ 7% ROCNEHO VYNOSU Z PSENICE A JACMENA. PRIJAT OPATRENIA K ZAMEDZENIU SKOD DOPORUCUJU TITO AUTORI V PRIPADE, ZE SA NA KOMERCNE HODNOTNYCH PORASTOCH ZDRZUJE VIAC AKO 150 JEDINCOV DLHSIE AKO TYZDEN. ZA POTENCIALNE PROBLEMATICKU JE POVAZOVANA HUSKA STIHLA AJ VO VELKEJ BRITANII, JEJ VPLYV NA EKOSYSTEMY A HOSPODARSKE PLODINY 103 JE ALE VACSINOU LEN HYPOTETICKY. HUSKA STIHLA MA ROVNAKE NAROKY NA PROSTREDIE AKO KACICA DIVA (ANAS PLATYRHYNCHOS) A LYSKA CIERNA (FULICA ATRA), KTORE POTOM MOZE VYTLACAT. V BRITANII BOLO ZAZNAMENANE KRIZENIE S DRUHOM BRANTA CANADENSIS, V AFRIKE SA KRIZI S NIEKOLKYMI DRUHMI A POTENCIALNE KRIZENIE S EUROPSKYMI DRUHMI MOZE PRISPIET K ICH OHROZENIU.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/VEVERICA_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="106" />

VEVERICA SIVA SCIURUS CAROLINENSIS. CO SA TYKA VELKOSTI ALEBO SFARBENIA IDE O STREDNE VELKU STROMOVU VEVERICU BEZ SEXUALNEHO DIMORFISMU. IDE O DRUH S POTENCIALNYM VYSKYTOM NA NASOM UZEMI. UDAJE O VYSKYTE NA SLOVENSKU ZATIAL VSAK NEBOLI PUBLIKOVANE. PODLA UDAJOV EUROPSKEJ KOMISIE BOL TENTO DRUH NA NASE UZEMIE IMPORTOVANY A JE UVEDENY AJ V NASEJ LEGISLATIVE TYKAJUCEJ SA INVAZNYCH ORGANIZMOV. SCIURUS CAROLINENSIS VYTVARA VELKE POPULACIE, KTORE LIKVIDUJU MLADE JEDINCE POVODNYCH BUKOV, DUBOV A DALSICH POVODNYCH DRUHOV STROMOV. JEDINCE OKUSUJU KORU A VDAKA VYSSEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI A ODOLNOSTI VOCI CHOROBAM VYTLACAJU POVODNE VEVERICE STROMOVE (SCIURUS VULGARIS). MIMO SVOJHO POVODNEHO AREALU JE VEVERICA SIVA PRICINOU ZANIKU POPULACII DRUHU SCIURUS VULGARIS NAJMA KVOLI KONKURENCNEMU TLAKU. OKREM TOHO, HOSTITELSKY VIRUS KIAHNI, FATALNY PRE VEVERICU STROMOVU, ALE BENIGNY PRE VEVERICU SIVU, JE ZDA SA PRICINOU RYCHLEJSIEHO NASTUPU INVAZNEHO DRUHU SCIURUS CAROLINENSIS. PROSTREDNICTVOM LUPANIA KORY SPOSOBUJE TAKTIEZ AJ POSKODENIE LESOV. ROVNAKO MA AJ POTENCIALNY VPLYV NA HNIEZDENIE VTAKOV.

MOZU SA K&NBSP;NAM DOSTAT Z&NBSP;CELEHO SVETA. O TOM, CI SU NA NASOM UZEMI SCHOPNE AJ ZIT A REPRODUKOVAT SA, ROZHODUJE CELE SPEKTRUM FAKTOROV, POTRAVNE NAROKY, EKOLOGICKE ZVYKLOSTI A POD. VO&NBSP;VSEOBECNOSTI MAJU VACSIE SANCE NA&NBSP;PREZITIE TIE DRUHY INVAZNYCH ORGANIZMOV, KTORE POCHADZAJU Z&NBSP;PROSTREDIA PODOBNEHO TOMU NASMU&NBSP;–&NBSP;Z&NBSP;PODOBNYCH KLIMATICKYCH PODMIENOK. PRETO NAJVIAC DRUHOV, KTORE SA K&NBSP;NAM DOSTALI POCHADZA Z&NBSP;AZIE, SEVERNEJ AMERIKY A STREDOMORIA.

AKO SA K NAM DOSTALI?

PRIRODZENE PRENIKLI NA NASE UZEMIE:

• VYSOKA POCETNOST NA&NBSP;MALEJ PLOCHE, NUTI DRUHY HLADAT NOVE TERITORIA.
• POTRAVA, KTOREJ NEDOSTATOK SPOSOBUJE SIRENIE DRUHOV NA&NBSP;UZEMIA, KDE JEJ JE DOSTATOK.
• ABIOTICKE FAKTORY, MEDZI KTORYMI MEDZI NAJDOLEZITEJSIE PATRI VIETOR, KTORY DOKAZE PRENIEST ORGANIZMY NA&NBSP;VELKE VZDIALENOSTI.
• KLIMATICKE ZMENY, KAM PATRI ZHORSENIE PODMIENOK V&NBSP;POVODNEJ OBLASTI VYSKYTU A DRUH JE NUTENY HLADAT INY BIOTOP, ALEBO ZLEPSENIE PODMIENOK V&NBSP;NOVYCH OBLASTIACH DO&NBSP;TEJ MIERY, ZE ZACNU VYHOVOVAT DRUHOM, PRE&NBSP;KTORE DOVTEDY NESPLNALI EKOLOGICKE PODMIENKY.

&NBSP;BOLI K NAM ZAVLECENE:

• CLOVEK JE ZA&NBSP;POSLEDNYCH 200&NBSP;ROKOV NAJVYZNAMNEJSOU PRICINOU INVAZII.
• NIEKTORE ORGANIZMY INTRODUKOVAL UMYSELNE. PRINIESOL NOVE ORGANIZMY DO&NBSP;NOVYCH UZEMI UMYSELNE/CIELENE&NBSP;-INTRODUKCIA UZITOCNYCH DRUHOV.
• NIEKTORE ORGANIZMY INTRODUKOVAL NAHODNE. LUDIA OD&NBSP;DAVNA PESTUJU ALEBO CHOVAJU OKRASNE ALEBO UZITOCNE RASTLINY A ZIVOCICHY. CASTO SA STAVA, ZE NIEKTORE Z&NBSP;NICH SA NAHODNE DOSTANU DO&NBSP;VOLNEJ PRIRODY, KDE SA UDOMACNIA. MNOHE DRUHY SA K&NBSP;NAM DOSTALI S&NBSP;TRANSPORTOM MATERIALU, POTRAVIN, ALEBO NAHODNE NA&NBSP;DOPRAVNYCH PROSTRIEDKOCH. TENTO PROCES NADOBUDOL V&NBSP;POSLEDNOM OBDOBI (POSLEDNYCH 20&NBSP;ROKOV) ZNACNU DYNAMIKU S&NBSP;OHLADOM NA&NBSP;RYCHLO NARASTAJUCU VYMENU TOVAROV A ZMENY V&NBSP;POVODNYCH BIOTOPOCH (NAJMA GLOBALNE KLIMATICKE ZMENY).
• V&NBSP;CELOM SVETE SA CLOVEK SNAZI VYTVARAT SYSTEM, KTORY BY SPOMALIL RESP. ZAMEDZIL NAHODNEMU PRENOSU ORGANIZMOV. V&NBSP;EUROPE A PRILIEHAJUCICH REGIONOCH TAKUTO SLUZBU NA&NBSP;MEDZINARODNEJ UROVNI ZABEZPECUJE ORGANIZACIA OEPP/EPPO (ORGANIZACIA PRE&NBSP;OCHRANU RASTLIN V EUROPE A MEDITERANNOM REGIONE). NA&NBSP;SLOVENSKU JE ULOHA EVIDOVANIA VYSKYTU, ALE NAJMA FORMULOVANIA KARANTENNYCH OPATRENI DELEGOVANA NA&NBSP;UKSUP A JEHO POBOCKY, V&NBSP;LESNOM HOSPODARSTVE UKSUP UZKO SPOLUPRACUJE S&NBSP;SLOS&NBSP;SR V&NBSP;BANSKEJ STIAVNICI.

ODKIAL SA K&NBSP;NAM DOSTALI?

MOZU SA K&NBSP;NAM DOSTAT Z&NBSP;CELEHO SVETA. O TOM, CI SU NA NASOM UZEMI SCHOPNE AJ ZIT A REPRODUKOVAT SA, ROZHODUJE CELE SPEKTRUM FAKTOROV, POTRAVNE NAROKY, EKOLOGICKE ZVYKLOSTI A POD. VO&NBSP;VSEOBECNOSTI MAJU VACSIE SANCE NA&NBSP;PREZITIE TIE DRUHY INVAZNYCH ORGANIZMOV, KTORE POCHADZAJU Z&NBSP;PROSTREDIA PODOBNEHO TOMU NASMU&NBSP;–&NBSP;Z&NBSP;PODOBNYCH KLIMATICKYCH PODMIENOK. PRETO NAJVIAC DRUHOV, KTORE SA K&NBSP;NAM DOSTALI POCHADZA Z&NBSP;AZIE, SEVERNEJ AMERIKY A STREDOMORIA.

NIE, NIE SU, TREBA SI VSAK UVEDOMIT, ZE S&NBSP;NARASTAJUCOU GLOBALIZACIOU NASEJ EKONOMIKY A ZVYSOVANIM OBJEMU MEDZINARODNEJ OSOBNEJ A NAKLADNEJ PREPRAVY NEBEZPECENSTVO SIRENIA NEPOVODNYCH DRUHOV DO&NBSP;NOVYCH OBLASTI NARASTA.

AKO RYCHLO SA ROZSIRUJU?

ROZSIROVANIE V&NBSP;PRIESTORE VELMI UZKO SUVISI OD&NBSP;TYPU ORGANIZMU. U&NBSP;NIEKTORYCH VELKYCH DRUHOV CHROBAKOV ALEBO RASTLIN S&NBSP;TAZKYMI SEMENAMI, MOZE BYT ROZSIROVANIE POMERNE POMALE. NIEKEDY SA MOZE JEDNAT LEN O&NBSP;NIEKOLKO STO METROV ROCNE. INE DRUHY, NAJMA NIEKTORE HUBY, VELKE DRUHY STAVOVCOV, A MALE DRUHY HMYZU MOZU PREKONAT ROCNE NIEKOLKO DESIATOK KILOMETROV, DOKONCA V&NBSP;EXTREMNYCH PRIPADOCH AZ NIEKOLKO STOVIEK KILOMETROV. VYZNAMNU ULOHU TU ZOHRAVA NAPRIKLAD VIETOR. SIRENIE DRUHU ALE NEZAVISI LEN OD&NBSP;JEHO SCHOPNOSTI PREKONAVAT VELKE VZDIALENOSTI. ZAVISI AJ OD&NBSP;TOHO, AKE MA EKOLOGICKE NAROKY A CI NOVE UZEMIA SU VHODNE PRE&NBSP;JEHO EXISTENCIU. LEN MALO DRUHOV JE TAK EKOLOGICKY FLEXIBILNYCH, ZE MOZE ZIT V&NBSP;POMERNE ROZNORODYCH PODMIENKACH A POTOM SA SIRI NA&NBSP;VELKE VZDIALENOSTI. MNOHE INE ALE ZOSTAVAJU POMERNE LOKALNE, NAPRIEK SCHOPNOSTI PREKONAVAT VZDIALENOSTI, PRETOZE IM VYHOVUJU LEN VELMI SPECIFICKE PODMIENKY, KTORE NACHADZAJU LEN NA MALYCH UZEMIACH.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/ID_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="106" />

AKE SU DOSLEDKY INVAZII

&NBSP;1. EKOLOGICKE

• VPLYV NA&NBSP;GENETIKU. MOZU SA CASTO KRIZIT S&NBSP;PRIBUZNYMI DOMACIMI DRUHMI.
• VPLYV NA&NBSP;SPOLOCENSTVA A POPULACIE DOMACICH DRUHOV.
• AK SA JEDNA O&NBSP;BYLINOZRAVCE, LIKVIDUJU PRIAMO DOMACE DRUHY RASTLIN.
• AK SA JEDNA O&NBSP;MASOZRAVCE, LIKVIDUJU PRIAMO DOMACE DRUHY INYCH ORGANIZMOV.
• MOZU POSOBIT AJ NEPRIAMO PRENASANIM NOVYCH OCHORENI.
• KONKURENCIA MOZE VYUSTIT DO&NBSP;EKOLOGICKEHO CHAOSU (KOMPETICNE VYHODY&NBSP;-&NBSP;ABSENCIA PRIRODZENYCH KONKURENTOV, NEEXISTUJUCI PRIRODZENI PREDATORI, SKODCOVIA, CHOROBY), PRICOM JE TAKMER JEDNO CI SA JEDNA O&NBSP;ZIVOCISNY ALEBO RASTLINNY DRUH. INVAZNE RASTLINY MOZU DOMACIM DRUHOM KONKUROVAT V&NBSP;NAROKOCH NA&NBSP;SVETLO, VLAHU A ZIVINY. NIEKEDY ICH PRITOMNOST MOZE VIEST AZ K&NBSP;ZMENAM PODNEJ "CHEMIE" A VYTLACENIU POVODNYCH DRUHOV AZ NA&NBSP;OKRAJ VYHYNUTIA.
• NOVE DRUHY MOZU PRIAMO PRISPIET K&NBSP;POKLESU VYSKYTU POVODNYCH DRUHOV RASTLIN A ZIVOCICHOV AZ NA&NBSP;UROVEN OHROZENIA ICH EXISTENCIE. VACSOU HROZBOU AKO INVAZNE DRUHY JE PRE&NBSP;POVODNE DRUHY V&NBSP;SUCASNOSTI UZ LEN STRATA ICH PRIRODZENEHO PROSTREDIA/ZIVOTNEHO PRIESTORU.

&NBSP;2. EKONOMICKE

VDAKA NEDOSTATKU PRIRODZENYCH NEPRIATELOV, AKO AJ VDAKA DOBRYM PODMIENKAM NA&NBSP;PREZITIE V&NBSP;NOVO OBSADENYCH UZEMIACH CASTO PATRIA MEDZI VYZNAMNYCH KALAMITNYCH SKODCOV A SPOSOBUJU OBROVSKE SKODY V&NBSP;HOSPODARSTVE. OVLADANIE POPULACII TAKYCHTO ORGANIZMOV JE CASTOKRAT FINANCNE VELMI NAROCNE A POUZITIE CHEMICKYCH PROSTRIEDKOV NEUMERNE ZATAZUJE ZIVOTNE PROSTREDIE.

EXISTUJU PREVENTIVNE OPATRENIA?

PREVENTIVNE OPATRENIA SU JEDINE UCINNE OPATRENIA. AKONAHLE SA UZ NOVY INVAZNY ORGANIZMUS RAZ DOSTAL DO&NBSP;EKOSYSTEMU, JEHO UPLNA LIKVIDACIA JE MIMORIADNE TAZKA A VO&NBSP;VACSINE PRIPADOV NEMOZNA. PRETO KAZDY Z&NBSP;NAS MOZE SVOJOU TROSKOU PRISPIET K OBMEDZENIU SIRENIA NEZIADUCICH INVAZNYCH DRUHOV A PRISPIET TAK ZAROVEN K&NBSP;OCHRANE POVODNEJ BIODIVERZITY.

JE POTREBNE:

• POZNAT RIZIKOVE ORGANIZMY S&NBSP;POTENCIALOM STAT SA INVAZNYMI NA&NBSP;NASOM UZEMI.
• DODRZIAVAT PREVENTIVNE OPATRENIA STANOVENE ODBORNYMI ORGANIZACIAMI (EPPO,&NBSP;UKSUP) PRI&NBSP;PRENOSE TOVAROV (DEZINFEKCIA PALIET A KONTAJNEROV NA&NBSP;PREVOZ MATERIALOV, DODRZIAVANIE OBMEDZENI V&NBSP;OBCHODE S&NBSP;NIEKTORYMI RASTLINAMI A ZIVOCICHMI A&NBSP;POD.)

&NBSP;

VIAC INFORMACII O JEDNOTLIVYCH DRUHOCH RASTLIN A ZIVOCICHOV SA DOZVIETE V EDUKACNYCH VIDEACH POD NAZVOM “NEPOZVANI HOSTIA”:

UVODNE VIDEO: ZOO - CHARAKTERISTIKA INVAZNYCH DRUHOV

RASTLINY NA SLOVENSKU: ZOO - INVAZNE DRUHY RASTLIN

DREVINY NA SLOVENSKU: ZOO - INVAZNE DRUHY DREVIN

CICAVCE: ZOO - INVAZNE DRUHY CICAVCOV

VODNE BEZSTAVOVCE: ZOO - INVAZNE DRUHY BEZSTAVOV

VODNE STAVOVCE: ZOO - VODNE STAVOVCE

HLAVNE SPOSOBY INTRODUKCIE INVAZNYCH DRUHOV SUVISIA PRIAMO ALEBO NEPRIAMO S OBCHODOM A DOPRAVOU. RYCHLO SA ROZRASTAJUCIMI OBCHODNYMI A DOPRAVNYMI CINNOSTAMI DOCHADZA K ROZSIROVANIU MOZNOSTI INTRODUKCIE INVAZNYCH DRUHOV A ENVIRONMENTALNE TLAKY, AKO SU RASTUCA KONCENTRACIA CO2, VYSSIE TEPLOTY, VYSSIA DEPOZICIA DUSIKA, NARUSENIE BIOTOPOV A ICH ZVYSENA DEGRADACIA, PRAVDEPODOBNE DALSIE INVAZIE ULAHCUJU.

EKOPORADNA/ZOO/MUSTELA_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="106" />

NOROK AMERICKY MUSTELA VISON. JE TO MALY SEMIAKVATICKY MASOZRAVEC ZIJUCI V SLADKOVODNYCH A MORSKYCH BIOTOPOCH. IDE O DRAVCA ZIVIACEHO SA ROZNORODOU POTRAVOU ZAHRNAJUCOU VODNY, SEMIAKVATICKY AJ TERESTRICKY DRUH KORISTI. NA MIESTACH SPOLOCNEHO VYSKYTU S NORKOM EUROPSKYM (MUSTELA LUTREOLA) HO VYTLACA Z POVODNYCH LOKALIT, PRETOZE MA FYZICKU PREVAHU, PREJAVUJE VACSIU MIERU AGRESIE A JE PRISPOSOBIVEJSI ZMENAM PROSTREDIA. PRI ROVNAKYCH NAROKOCH NA PROSTREDIE, POTRAVU, UKRYT I ROVNAKU DOBU AKTIVITY JE USPESNEJSI. PRI POKUSOCH O MEDZIDRUHOVE PARENIE SICE KRIZENCE ZAZNAMENANE NEBOLI, NO KEDZE U NORKOV DOCHADZA K INDUKOVANEJ OVULACII (VAJICKO SA UVOLNUJE AZ PO SPARENI), PO TAKOMTO POKUSE JE SAMICKA NORKA EUROPSKEHO POCAS JEDNEJ SEZONY 110 VYRADENA Z REPRODUKCNEHO CYKLU. NA VSETKYCH DOTERAZ ZNAMYCH LOKALITACH VYSKYTU NORKA EUROPSKEHO BOLO ZAZNAMENANE SIRENIE SA NORKA AMERICKEHO A VYSKUMY POTVRDZUJU, ZE V SUCASNOSTI PREDSTAVUJE SPOLU SO STRATOU BIOTOPOV PRE TENTO KRITICKY OHROZENY DRUH NAJVAZNEJSIU HROZBU.

EKOPORADNA/ZOO/ONDATRA_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="106" />

ONDATRA PIZMOVA ONDATRA ZIBETHICUS. ONDATRA PIZMOVA (ONDATRA ZIBETHICUS) JE NAJVACSI PRISLUSNIK CELADE HRABOSOVITYCH HLODAVCOV. OD OSTATNYCH SA LISI CHVOSTOM, KTORY JE MASITY, SPLOSTENY A NEKRYJE HO SRST, ALE SUPINY. JE TAKMER ROVNAKO DLHY AKO TELO. TENTO HLODAVEC VDACI ZA SVOJE DRUHOVE MENO SLABINOVYM ZLAZAM, KTORE VYDAVAJU SILNY PIZMOVY ZAPACH. ZVLAST VYVINUTE ZLAZY MAJU SAMCE. V CASE ROZMNOZOVANIA SA IM ESTE ZVACSUJU. ONDATRA CEZ SVOJU PASTVU SILNE OVPLYVNUJE DYNAMIKU VEGETACIE. OHROZUJE ENDEMICKE DRUHY AKO JE NAPRIKLAD DESMANA MOSCHATA. TIEZ OVPLYVNUJE KOROVCE, RYBY A NA ZEMI HNIEZDIACE DRUHY VTAKOV; OBZVLAST OVPLYVNENE A TYM AJ OHROZENE SU POPULACIE MUSLI. SLUZI AKO SPROSTREDKOVATELSKY HOSTITEL PRE ECHINOCOCCUS MULTILOCULARIS (INFEKCIA DOSAHUJE AZ 28 % V DIVOKEJ POPULACII). PODKOPAVANIE BREHOV ONDATROU ICH MOZE OSLABIT A SPOSOBIT ICH ZRUTENIE, MOZE POSKODZOVAT TAKTIEZ ZELEZNICE A PRIEHRADY. ONDATRA PIZMOVA (ONDATRA ZIBETHICUS) A NUTRIA RIECNA (MYOCASTOR COYPUS), KTORE BOLI OBIDVE PRINESENE DO EUROPY ZO SEVERNEJ A JUZNEJ AMERIKY KVOLI KOZUSINE, SU V SUCASNOSTI UDOMACNENE V CELEJ EUROPE A SPOSOBUJU ZNACNE SKODY NA PRIEHRADACH, KANALOCH A NA ZAVLAZOVACICH A PROTIZAPLAVOVYCH SYSTEMOCH. NA SLOVENSKU SA PODLA LEGISLATIVY DOPORUCUJE INDIVIDUALNY ODCHYT ALEBO ULOVENIE A NAKLADANIE S JEDINCAMI.

EKOPORADNA/ZOO/NUTIRA_ZMENSENA_1_.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="106" />&NBSP;

NUTRIA RIECNA (MYOCASTOR COYPUS) JE VELKY HLODAVEC JUHOAMERICKEHO POVODU ZIJUCI V TESNEJ BLIZKOSTI VODNYCH TOKOV. NA UZEMI SLOVENSKA JE NUTRIA RIECNA (MYOCASTOR COYPUS) V SUCASNOSTI PROSPIEVAJUCIM DRUHOM. MYOCASTOR COYPUS JE NA SLOVENSKU INVAZNY DRUH HLODAVCA PRISPOSOBENY ZIVOTU VO VODNOM PROSTREDI. V POSLEDNYCH DESATROCIACH MINULEHO STOROCIA SA ZACALA OBJAVOVAT UZ AJ NA SLOVENSKU. NAPOKON JU ESTE V ROKU 1955 ZAMERNE VYSADILI NA DOLNOM TOKU HRONA V BLIZKOSTI ZELIEZOVIEC. NUTRIA SA USPESNE ADAPTOVALA NA ZIVOT V PROSTREDI MOCIAROV, VODNYCH NADRZI, RYBNIKOV A RIEK. V SUCASNOSTI SA S NOU MOZEME STRETNUT PRI VODNYCH PLOCHACH, PREDOVSETKYM V NIZINNOM PROSTREDI CENTRALNEJ OBLASTI ZITNEHO OSTROVA. HODNOTENIE NUTRIE RIECNEJ AKO INVAZNEHO DRUHU V MNOHYCH KRAJINACH EUROPY A VO SVETE SUVISI S VIACERYMI ASPEKTAMI JEJ SPRAVANIA V NEPOVODNYCH EKOSYSTEMOCH. ZAKLADNYM PROBLEMOM JE SPOSOBENIE SKOD NA HOSPODARSKYCH PLODINACH, KANALIZACNYCH A ODVODNOVACICH SYSTEMOCH, Z HLADISKA OCHRANY PRIRODY POTOM IDE O NARUSANIE STABILNYCH MOKRADNYCH EKOSYSTEMOV, VYTLACANIE POVODNYCH DRUHOV RASTLIN A ZIVOCICHOV.

EKOPORADNA/ZOO/PSIK_MEDVEDIKOVITY.JPG ALT="" WIDTH="164" HEIGHT="123" />

PSIK MEDVEDIKOVITY NYCTEREUTES PROCYONOIDES. JE TO CICAVEC S KRATKYMI NOHAMI A CHVOSTOM A TYPICKOU CIERNOU TVAROU S DLHYMI CHLPMI. IDE O VSEZRAVEHO MASOZRAVCA, KTORY AKO JEDINY Z RODU CANIS UPADA DO ZIMNEJ LETARGIE. NAJVIAC SKOD SPOSOBUJE POZIERANIM VTACICH VAJEC, VTAKOV A OBOJZIVELNIKOV. PRE CLOVEKA JE NEBEZPECNY TYM, ZE PRENASA BESNOTU A PASOMNICU LISCIU. VZHLADOM NA JEHO NOCNY SPOSOB ZIVOTA A VSEZRAVOST HO U NAS POLOVNICI CASTO ULOVIA PRI POSTRIEZKE NA DIVIAKY NA VNADISKACH VO VECERNYCH A V NOCNYCH HODINACH. PSIK MEDVEDIKOVITY JE NOSITELOM NEBEZPECNYCH CHOROB A PARAZITOV, O. I. BESNOTY, SVRABU, PASOMNIC (NAPR. ECHINOCOCCUS MULTILOCULARIS, KTORA VYVOLAVA PRE CLOVEKA VELMI NEBEZPECNU CHOROBU ALVEOLAR ECHINOCOCCOSIS), TRICHINEL TRICHINELLA SP. A DALSICH. NAJMA NA OSTROVOCH JE PODOZRENIE NA VPLYV JEHO PREDATORSKEHO SPRAVANIA NA POPULACIE VTAKOV A OBOJZIVELNIKOV S VYSLEDNYM ZNIZENIM USPECHU HNIEZDENIA A/ALEBO ZNIZENIM VELKOSTI ICH POPULACII. TAKTIEZ IDE AJ O POTRAVNU KONKURENCIU S DRUHMI PROCYON LOTOR, MELES MELES ALEBO VULPES VULPES. NEEXISTUJE ZIADNA MOZNOST ODSTRANIT PSIKA MEDVEDIKOVITEHO Z VOLNEJ PRIRODY. ROVNAKO AKO OSTATNE PSOVITE SELMY, PSIK MEDVEDIKOVITY MA TENDENCIU SO ZVYSENYM LOVECKYM TLAKOM ZVYSOVAT VELKOST VRHU.

EKOPORADNA/ZOO/MEDVEDIK_CISTOTNY_ZMENSENA_1_.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="106" />&NBSP;

MEDVEDIK CISTOTNY PROCYON LOTOR. STREDNE VELKA SELMA S KRATKYM TELOM, DLHSIM UZKYM CHVOSTOM, HUSTOU SRSTOU A S NAPADNE POHYBLIVYMI PRSTAMI ZVLAST NA PREDNYCH KONCATINACH. BYVA CASTO ZAMIENOVANY SO PSIKOM MEDVEDIKOVITYM. MOZU OBCAS ULOVIT VTAKY V HNIEZDACH A OBOJZIVELNIKY S VYSLEDNYM ZNIZENIM USPECHU HNIEZDENIA A/ALEBO ZNIZENIA VELKOSTI POPULACIE. VZHLADOM K CHOROBE SKRKAVKY (BAYLISASCARIS PROCYONIS), KTORU TENTO DRUH MAVA, JE VYSOKY POTENCIAL PRENOS ZOONOZY NA CLOVEKA A JEHO DOMACE ZVIERATA, KTORA MOZE BYT AJ SMRTELNA. V OBLASTIACH NEPOVODNEHO VYSKYTU V KANADE BOL PREUKAZANY ICH VPLYV NA ZEMI HNIEZDIACE DRUHY VTAKOV SYNTHLIBORAMPHUS ANTIQUUS A BRANTA CANADENSIS. NA POBREZNYCH OSTROVOCH FLORIDY JEHO PREDATORSKE SPRAVANIE V HNIEZDNYCH KOLONIACH DRUHU STERNULA ANTILLARUM ZAPRICINILO NULOVU REPRODUKCIU TOHTO VTACIEHO DRUHU.

EKOPORADNA/ZOO/JELEN_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="106" />

MUNTZAK MALY (MUNTIACUS REEVESI)

MALY CERVENOHNEDY JELEN, S&NBSP;HMOTNOSTOU 12-16 KG A&NBSP;VYSKOU 0,5 M V&NBSP;KOHUTIKU. NA SPODNEJ STRANE TELA JE NAPADNE SFARBENY DO BIELA. CHVOST JE MALY A&NBSP;KRATKY. SAMCE MAJU KRATKE JEDNODUCHE PAROHY, KTORE VYRASTAJU Z&NBSP;KOSTNATEHO OBOCIA. U&NBSP;SAMCOV JE TYPICKE PRECNIEVANIE OCNYCH ZUBOV A&NBSP;KRESBA NA TVARI V&NBSP;PODOBE PISMENA V. POSTOJ JE VYRAZNY A&NBSP;ZADNA CAST JE VYSSIA AKO PREDNA, PRI VYRUSENI SA POHYBUJU SKOKOM. SPOSOBUJE POSKODZOVANIE POLNOHOSPODARSKYCH PLODIN A&NBSP;OVOCNYCH DREVIN V&NBSP;OVOCNYCH SKOLKACH.

EKOPORADNA/ZOO/NOSAL_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="121" />

NOSAL CERVENY (NASUA NASUA)

JEDINCE DRUHU SA VYSKYTUJU&NBSP;V&NBSP;JUZNYCH CASTIACH USA (FLORIDA), V&NBSP;EUROPE V&NBSP;SPANIELSKU NA MALORKE, KDE SU DRZANE V&NBSP;SUKROMNEJ ZBIERKE ALEBO V&NBSP;ZOO. POTENCIALNE NEBEZPECENSTVO PREDSTAVUJU UNIKY ZO SUKROMNYCH CHOVOV. DRUH JE VYSOKO PRISPOSOBIVY ROZNYM PROSTREDIAM, ROZNEJ STRAVE (AJ PRI LUDSKYCH SIDLACH NAPR. VYKRADANIE KONTAJNEROV) A MA&NBSP;VYSOKY REPRODUKCNY POTENCIAL.

&NBSP;

HLAVNE SPOSOBY INTRODUKCIE INVAZNYCH DRUHOV SUVISIA PRIAMO ALEBO NEPRIAMO S OBCHODOM A DOPRAVOU. RYCHLO SA ROZRASTAJUCIMI OBCHODNYMI A DOPRAVNYMI CINNOSTAMI DOCHADZA K ROZSIROVANIU MOZNOSTI INTRODUKCIE INVAZNYCH DRUHOV A ENVIRONMENTALNE TLAKY, AKO SU RASTUCA KONCENTRACIA CO2, VYSSIE TEPLOTY, VYSSIA DEPOZICIA DUSIKA, NARUSENIE BIOTOPOV A ICH ZVYSENA DEGRADACIA, PRAVDEPODOBNE DALSIE INVAZIE ULAHCUJU.

ZOPAR FAKTOV O INVAZNYCH DREVINACH

MNOHO Z INVAZNYCH DRUHOV ORGANIZMOV SU DREVINY. Z HLADISKA LESNEHO HOSPODARSTVA VYZNAMNE DREVINY MAJU VO VSEOBECNOSTI CELY SUBOR VLASTNOSTI, KTORE ICH PREDURCUJU NA LAHKE SIRENIE DO OKOLITEHO PROSTREDIA - SU POVACSINE RYCHLO RASTUCE, SU OPELOVANE VETROM A HOJNE PLODIA. V SUCASNOSTI EXISTUJE VIAC AKO 650 DRUHOV RASTLIN S DREVNATOU STONKOU, KTORE SA SPRAVAJU AKO INVAZNE. NA&NBSP; ILUSTRACIU UVADZAME LEN NIEKOLKO PRIKLADOV "ZHUBNEHO POTENCIALU" TYCHTO DRUHOV.

&NBSP;

DRUH&NBSP;MELALEUCA QUINQUENERVIA, POVODOM Z AUSTRALIE, BOLA DO USA POVODNE&NBSP; DOVEZENA AKO DREVINA VHODNA NA ZALESNOVANIE V ROKU 1906. ODVTEDY VDAKA SVOJIM KONKURENCNYM SCHOPNOSTIAM DOSLOVA ZABRALA NARODNY PARK EVERGLADES NA FLORIDE A ROZSIRILA SA AJ DO INYCH OBLASTI USA.V EUROPE POVODNY DRUH BOROVICE S TAXONOMICKYM NAZVOM&NBSP;PINUS PINASTER&NBSP;SA POSTUPNE ROZSIRIL NA STANOVISTIA MEDITERANNEHO CHARAKTERU V JUZNEJ AFRIKE, NOVOM ZELANDE A NA HAVAJSKYCH OSTROVOCH. INY DRUH,&NBSP;LIGUSTRUM ROBUSTUM, SA ZACAL NA OSTROVOCH MAURICIUS A REUNION POVODNE PESTOVAT AKO ZDROJ PALIVA, ALE POSTUPNE SA Z NEHO STAL NEVITANY "RIVAL" POVODNYCH LESOV, KTORE MU UZ V SUCASNOSTI NESTACIA KONKUROVAT.

&NBSP;

SITUACIA JE UZ NATOLKO VAZNA, ZE Z INICIATIVY IUCN SPECIES SURVIVAL COMMISSION (KOMISIE PRE ZACHRANU DRUHOV SVETOVEJ UNIE OCHRANY PRIRODY) VZNIKLA SAMOSTATNA EXPERTNA SKUPINA ZAOBERAJUCA SA PROBLEMATIKOU INVAZNYCH DRUHOV, KTORA VYDAVA VLASTNY NEWSLETTER "ALIEN", SPRAVUJE DATABAZU TYCHTO DRUHOV, VLASTNU WEBSTRANKU (&NBSP;HTTP://WWW.ISSG.ORG) A "ALIENS-L" LISTSERVER. OKREM TOHO IUCN PODNIETILA VZNIK TZV. INICIATIVY O INVAZNYCH DRUHOCH&NBSP; A UZKO NA TOMTO POLI SPOLUPRACUJE S GLOBALNYM PROGRAMOM O INVAZNYCH DRUHOCH.

&NBSP;

V EUROPE, SLOVENSKO NEVYNIMAJUC, SA VELMI INVAZNE SPRAVA AGAT BIELY – ROBINIA PSEUDOACACIA.

VACSIA POZORNOST SA OBYCAJNE VENUJE TAKYM DRUHOM, KTORE SO&NBSP;SEBOU PRINASAJU VZNIK HOSPODARSKYCH SKOD.

KTORE INVAZNE DRUHY SA VYSKYTUJU V NASICH LESOCH?

INVAZIE DRUHOV VO&NBSP;VACSINE PRIPADOV UNIKAJU POZORNOSTI LAIKOV AJ ODBORNIKOV. MALOKTO SI U&NBSP;NAS NAPRIKLAD UVEDOMIL ROZSIRENIE NAPADNEHO DENNEHO MOTYLA&NBSP;-&NBSP;ZLTACIKA COLIAS ERATE, KTORY ASI OD&NBSP;ROKU&NBSP;1986 ZACAL ROZSIROVAT SVOJ AREAL A CCA OD&NBSP;ROKOV 1988/99 SA STAL BEZNOU SUCASTOU NASICH BIOTOPOV. TENTO V&NBSP;ROZPATI ASI 4,5CM VELKY DENNY MOTYL ZIL DO&NBSP;ROKU 1986 IBA V&NBSP;AZII A NAJBLIZSIE K&NBSP;NAM V&NBSP;BULHARSKU A V&NBSP;MACEDONII. EXISTUJE VELA PODOBNYCH PRIPADOV.

VACSIA POZORNOST SA OBYCAJNE VENUJE TAKYM DRUHOM, KTORE SO&NBSP;SEBOU PRINASAJU VZNIK HOSPODARSKYCH SKOD.

EKOPORADNA/ZOO/INVAZNE3_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="106" />

DRUHY UZ V MINULOSTI INTRODUKOVANE

S MNOHYMI DRUHMI SKODCOV SA DNES STRETAVAME BEZ TOHO, ABY SME SI UVEDOMOVALI, ZE SU NEPOVODNYM PRVKOM V NASICH LESOCH.

• K&NBSP;TAKYMTO DRUHOM PATRI NAPRIKLAD KOROVNICA KAUKAZSKA DREYFUSIA NORDMANNIANAE ECKST. BOLA DO&NBSP;EUROPY INTRODUKOVANA Z&NBSP;AZIE KONCOM MINULEHO STOROCIA. POSKODZUJE JEDLOVE MLADINY.
• SPRIADAC AMERICKY HYPHANTRIA CUNEA DRURY SA DOSTAL DO&NBSP;EUROPY Z&NBSP;MEXIKA A USA OKOLO ROKU 1940 (NA&NBSP;SLOVENSKO SA DOSTAL V&NBSP;ROKOCH 1946-48). V&NBSP;ROKOCH 1951 A 1952 VYSKYT SKODCU U&NBSP;NAS GRADOVAL SILNYM PREMNOZENIM. PO GRADACII JEHO AKTIVITA POSTUPNE KLESALA A ZNOVU SA OBJAVIL AZ V&NBSP;ROKOCH 1997-1999 ODKEDY SA PREMNOZUJE V&NBSP;JUZNYCH OBLASTIACH SLOVENSKA.

EKOPORADNA/ZOO/IMVAZNE_4_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="89" />

DRUHY&NBSP;INTRODUKOVANE&NBSP;V&NBSP;POSLEDNYCH&NBSP;ROKOCH

K&NBSP;POMERNE NEDAVNO INTRODUKOVANYM DRUHOM PATRI PLOSKACIK PAGASTANOVY&NBSP;CAMERARIA OHRIDELLA&NBSP;DESCHKA&NBSP;&&NBSP;DIMIC. PO&NBSP;SVOJOM OBJAVENI V&NBSP;ROKU 1984 NA&NBSP;BALKANE BLIZKO OHRIDSKEHO JAZERA (MACEDONIA) SA DOSTAL DO&NBSP;STREDNEJ EUROPY (OKOLIE VIEDNE) ODKIAL SA RYCHLO ROZSIRIL DO&NBSP;OKOLITYCH STATOV. V&NBSP;ROKU 1992-1994 SA DOSTAL I&NBSP;NA&NBSP;SLOVENSKO A DNES SU NIM NAPADNUTE TAKMER VSETKY PAGASTANY KONSKE&NBSP;AESCULUS HIPPOCASTANUM L.&NBSP;U&NBSP;NAS. JE TO DROBNY MOTYL 0,4&NBSP;AZ&NBSP;0,6&NBSP;CM VELKY, S&NBSP;ROZPATIM KRIDEL CCA&NBSP;0,6&NBSP;CM. HUSENICE ZIJU V PARENCHYMATICKYCH PLETIVACH LISTOV, KDE VYZIERAJU TYPICKE POZERKY, TZV. MINY. MOTYL PREZIMUJE AKO KUKLA V&NBSP;PODE. POSKODENIE SA OBJAVUJE KONCOM MAJA A V&NBSP;JULI.

EKOPORADNA/ZOO/INVAZNE_5_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="106" />

V&NBSP;ROKU 1993 BOLO NA&NBSP;SEVERNEJ MORAVE ZISTENE PREMNOZENIE DOTERAZ PRE&NBSP;NAS NEPOVODNEHO DRUHU PODKORNIKA&NBSP;-&NBSP;PODKORNIKA SEVERSKEHO&NBSP;IPS DUPLICATUS. UZ V&NBSP;ROKU 1997 SA ZACALI POUZIVAT FEROMONOVE PASCE NA&NBSP;JEHO MONITORING A ELIMINACIU NA&NBSP;SLOVENSKU, V&NBSP;JUZNEJ CASTI POLSKA A V&NBSP;CESKEJ REPUBLIKE. NASLEDNE BOL SKODCA ZISTENY V&NBSP;SEVEROZAPADNEJ CASTI SLOVENSKA. MOMENTALNE PREDSTAVUJE OHROZENIE NAJMA SMRECIN NIZSICH POLOH.&NBSP;

POCAS POSLEDNYCH ROKOV BOL ZAZNAMENANY VYSKYT INTRODUKOVANYCH SKODCOV&NBSP;PHYLLONORYCTER ROBINIELLUS&NBSP;A&NBSP;PARECTOPA ROBINIELLA. TIETO DRUHY, KTORE POSKODZUJU PORASTY AGATOV&NBSP;ROBINIA PSEUDOACACIA&NBSP;L.&NBSP;POCHADZAJU POVODNE ZO&NBSP;SEVERNEJ AMERIKY. TIETO DRUHY MINUJU LISTY AGATOV.

MOTYL&NBSP;COLEOTECHNITES PICEAELLA. SPOSOBOM ZIVOTA PRIPOMINA VIACERE DOMACE DRUHY MINUJUCE NA&NBSP;SMREKU, KTORE ZIMUJU NA&NBSP;KONAROCH V&NBSP;STADIU HUSENICE. DOSPELE MOTYLIKY MOZEME NAJST OD&NBSP;JUNA AZ DO&NBSP;AUGUSTA NA&NBSP;VETVACH HOSTITELSKYCH DREVIN. HUSENICE SU TYPICKE MINOVACE, T.&NBSP;J. ZIVIA SA VNUTORNYMI PLETIVAMI IHLIC. DO&NBSP;KONCA VEGETACNEHO OBDOBIA ICH NIEKOLKO VYHLODAJU A V&NBSP;JEDNEJ Z&NBSP;NICH PREZIMUJU. NIEKTORE IHLICE SU VYHLODANE LEN CIASTOCNE, ALE AJ TIE COSKORO ZAHYNU A SPOSOBENA SKODA JE ESTE VACSIA. JEHO DOMOVSKOU KRAJINOU JE SEVERNA AMERIKA (NAJMA SEVERNA A STREDNA CAST USA A JUHOVYCHODNA KANADA). V STREDNEJ EUROPE HO PRVYKRAT NASLI V&NBSP;R.&NBSP;1962. BOLO TO V&NBSP;NEMECKU (VO&NBSP;VTEDAJSEJ NSR). DOVTEDY BOL ZAZNAMENANY, POKIAL IDE O&NBSP;EUROPU, LEN NA BRITSKYCH OSTROVOCH. V SUCASNOSTI JE ZNAMY AJ Z&NBSP;TALIANSKA, RAKUSKA, MADARSKA, SLOVENSKA A PRED KRATKOU DOBOU HO ZISTILI AJ V&NBSP;CESKEJ REPUBLIKE. U NAS BOL PO&NBSP;PRVYKRAT JEDNOTLIVO NAJDENY V&NBSP;R.&NBSP;1990 V&NBSP;KOSICIACH. NAPADA SMREKY PICEA&NBSP;SPP. (NAJMA&NBSP;PICEA GLAUCA, PICEA OMORICA, PICEA PUNGENS, PICEA ABIES, BOL TIEZ ZAZNAMENANY NA&NBSP;P.&NBSP;ENGELMANNII, P.&NBSP;RUBENS, P.&NBSP;MARIANA&NBSP;I&NBSP;NA&NBSP;-&NBSP;V&NBSP;AMERIKE INTRODUKOVANOM EUROPSKOM DRUHU&NBSP;-&NBSP;SMREKU OBYCAJNOM&NBSP;PICEA ABIES&NBSP;L.) SKODCA BOL ZAZNAMENANY AJ NA&NBSP;JEDLI&NBSP;ABIES BALSAMEA.

BZDOCHA&NBSP;LEPTOGLOSSUS OCCIDENTALIS. POCHADZA ZO&NBSP;SEVERNEJ AMERIKY. PO TOM, CO SA OBJAVILA PRVY KRAT V&NBSP;EUROPE V&NBSP;TALIANSKU V&NBSP;ROKU 1999 SA ROZSIRILA DO&NBSP;CELEJ STREDNEJ A ZAPADNEJ EUROPY, VRATANE SLOVENSKA. ROZSIRILA SA PREZIMUJUCA V&NBSP;ZAHYBOCH KORY NA&NBSP;BOROVICOVYCH KMENOCH. POSKODZUJE SEMENA BOROVIC A DNES SA HROMADNE VYSKYTUJE V&NBSP;LESOCH NA&NBSP;CELOM SLOVENSKU.

EKOPORADNA/ZOO/INV_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="106" />

DALSIM INVAZNYM SKODCOM JE&NBSP;CORYTHUCA CILIATA&NBSP;(HETEROPTERA, TINGIDAE). SKODCA SA SIRI Z&NBSP;JUZNEJ EUROPY. SKODI NA&NBSP;PLATANOCH. ZACIATKOM 90.&NBSP;ROKOV SME PRVY VYSKYT SKODCU ZAZNAMENALI V&NBSP;BRATISLAVE&NBSP;–&NBSP;PETRZALKE A RUSOVCIACH (1992-1993), NESKOR V&NBSP;KOMARNE A NITRE (1994-1995). DO&NBSP;EUROPY TOHTO SKODCU ZAVIEDLI ZO&NBSP;ZAOCEANSKYCH KRAJIN. V&NBSP;TALIANSKU SA VYSKYTOL V&NBSP;OKOLI PADOVY V&NBSP;R.&NBSP;1964. ODKIAL SA V&NBSP;R.&NBSP;1968 DOSTAL DO&NBSP;SEVERNYCH CASTI. V&NBSP;R.&NBSP;1972 BOL ZAVLECENY DO&NBSP;SLOVINSKA. V&NBSP;CHORVATSKU SA O BJAVIL V&NBSP;R.&NBSP;1970.

DRUH&NBSP;XYLEBORUS GERMANUS&NBSP;BLANDFORD POCHADZA Z&NBSP;VYCHODNEJ AZIE A V&NBSP;POSLEDNYCH 20-TICH ROKOCH BOL ZAVLECENY DO&NBSP;USA A ZAPADNEJ EUROPY. PRED NIEKOLKYMI ROKMI BOL OBJAVENY AJ NA&NBSP;SLOVENSKU.

PLOSKACIK JAVOROVY&NBSP;PHYLLONORYCTER ISSIKII&NBSP;(KUMATA 1963) (LEPIDOPTERA, GRACILLARIIDAE). ZAVLECENY DO&NBSP;EUROPY OKOLO ROKU 1970 Z&NBSP;JAPONSKA A KOREI. OBJAVIL SA V&NBSP;STATOCH CESKA REPUBLIKA, MADARSKO, UKRAJINA, ESTONSKO, BULHARSKO, SLOVENSKO. IMAGO JE SIVOHNEDY MOTYL S&NBSP;ROZPATIM KRIDIEL 6,5-7,5 MM. LARVA SVETLO ZLTA S&NBSP;TMAVSOU HLAVOU. LIETA V&NBSP;MAJI AZ V&NBSP;SEPTEMBRI. ZIJE NA LIPE. MINA V&NBSP;TVARE OBLEJ PODLHOVASTEJ SKVRNY NA&NBSP;SPODNEJ STRANE LISTU. NA&NBSP;HORNEJ STRANE VIDITELNA AKO STRIEBRISTA SKVRNA. SPODNA STRANA MINY HNEDASTA, STAHUJE LISTY DOHROMADY, CIM SPOSOBUJE ICH MIERNE PREHNUTIE. TRUS NA&NBSP;KOPE V&NBSP;JEDNOM ROHU MINY.&NBSP;

BYLOMOR AGATOVY&NBSP;OBOLODIPLOSIS ROBINIAE&NBSP;(HALDEMAN, 1847) (DIPTERA, CECIDOMYIIDAE). POCHADZA ZO&NBSP;SEVERNEJ AMERIKY. V&NBSP;ROKU 2003 PRVY KRAT ZISTENY V&NBSP;EUROPE V&NBSP;TALIANSKU. DNES ZNAMY Z&NBSP;MADARSKA, SLOVENSKA, RAKUSKA, FRANCUZKA, SRBSKA, SLOVINSKA A DALSICH KRAJIN. DRUH SA OBJAVIL NA&NBSP;UZEMI SLOVENSKA LEN V&NBSP;POSLEDNOM OBDOBI. VYSKYTUJE SA HOJNE V&NBSP;JUZNYCH OBLASTIACH, KDE SKODI NA&NBSP;LISTOCH AGATA.

MOTYL&NBSP;CYDALIMA PERSPECTALIS&NBSP;NAPADA LISTY KRUSPANU. OBJAVIL SA NA&NBSP;SLOVENSKU V&NBSP;ROKU 2012 A DNES JE HOJNY NAJMA V&NBSP;OKOLI BRATISLAVY S&NBSP;PERSPEKTIVOU ROZSIRENIA AJ DO&NBSP;OSTATNYCH UZEMI SLOVENSKA.

EKOPORADNA/ZOO/MOTYL_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="97" />

OKOLO ROKU 1920 BOLA AKO UZITOCNY HMYZ V&NBSP;BOJI PROTI VOSKAM V&NBSP;SKLENIKOCH V&NBSP;USA VYSADENA LIENKA&NBSP;HARMONIA AXYRIDIS, POCHADZAJUCA Z&NBSP;VYCHODNEJ AZIE. PO&NBSP;INTRODUKCII DO&NBSP;EUROPY K&NBSP;BIOLOGICKEJ OCHRANE SKLENIKOV AJ VONKAJSICH KULTUR SA OD&NBSP;ROKU 1982 POSTUPNE ROZSIRILA V&NBSP;HOLANDSKU, FRANCUZSKU, NEMECKU, BELGICKU, LUXEMBURSKU A TALIANSKU. V&NBSP;ROKU 2006 BOL ZAZNAMENANY PRVY NAHODNY NALEZ V&NBSP;CR A OD ROKU 2007 EXPANZIA TIEZ NA&NBSP;UZEMI CESKEJ REPUBLIKY. DNES SA UZ VYSKYTUJE AJ NA&NBSP;SLOVENSKU BEZNE V&NBSP;PRIRODE. TO, ZE LIKVIDUJE VAJICKA DOMACICH VOSIEK BY SA DALO POVAZOVAT Z&NBSP;ISTEHO POHLADU ZA PROSPESNE. HORSIE VSAK JE, MIMORIADNE AGRESIVNE VYTLACA Z&NBSP;EKOSYSTEMOV DOMACE LINKY. JEJ LARVY TOTIZ KONZUMUJE VAJICKA AJ LARVY DOMACICH DRUHOV LIENOK. OKREM TOHO SA DNES SPEKULUJE AJ O&NBSP;TOM, ZE JE PRENASACOM OCHORENIA TYPU MICROSPORIDIA, DRUH&NBSP;NOSEMA THOMPSONI, KTORE NA&NBSP;NU NEPOSOBI, ALE LIKVIDUJE DOMACE DRUHY LIENOK. EKOLOGICKY DOPAD VYSKYTU TOHTO INVAZNEHO DRUHU V&NBSP;NASICH LESNYCH EKOSYSTEMOCH MOZE BYT KATASTROFALNY.

&NBSP;EKOPORADNA/ZOO/INVAZNE_ZMENSENA.JPG ALT="" WIDTH="160" HEIGHT="97" />

INVAZNE DRUHY HUB RODU&NBSP;PHYTOPTHORA SPP.&NBSP;NAPADAJU BUK, JELSU, GASTANY AJ MNOHE OKRASNE DREVINY. ZIADEN Z&NBSP;TYCHTO DRUHOV NIE JE PRE EUROPU POVODNY! V&NBSP;SUCASNOSTI JE POTVRDENY VYSKYT VIAC AKO 15 DRUHOV&NBSP;PHYTOPHTHORA&NBSP;SP.&NBSP;V&NBSP;EUROPSKYCH LESOCH. NA&NBSP;SLOVENSKU JE POTVRDENY VYSKYT&NBSP;PHYTOPHTHORA CACTORUM&NBSP;NA&NBSP;SADENICIACH BUKA LESNEHO, POSLEDNE VZORKY BOLI Z&NBSP;KALINKY (PRI&NBSP;ZVOLENE) Z&NBSP;ROKU 2009.&NBSP;PHYTOPHTHORA CINNAMOMI&NBSP;A&NBSP;P.&NBSP;CAMBIVORA&NBSP;SA VYSKYTUJU NA&NBSP;GASTANE JEDLOM&NBSP;CASTANEA SATIVA, POTVRDENY JE VYSKYT UZ ZO&NBSP;70.&NBSP;ROKOV 20.ST. PREDPOKLADAME VYSKYT AJ&NBSP;PHYTOPHTHORA CAMBIVORA&NBSP;AJ V&NBSP;BUKOVYCH PORASTOCH.&NBSP;

SIRENIE HRCIARKY GASTANOVEJ&NBSP;DRYOCOSMUS KURIPHILUS&NBSP;MOZE SPOSOBIT ZNIZENIE URODY PLODOV GASTANA AZ O&NBSP;50–70&NBSP;%. SILNE NAPADNUTIE MOZE MAT DOKONCA ZA&NBSP;NASLEDOK ODUMRETIE CASTI KORUN ALEBO AJ CELYCH STROMOV. SKODCA POCHADZA Z&NBSP;AZIE A NA&NBSP;SLOVENSKU SA V&NBSP;ROKU 2012 ZAZNAMENAL NA&NBSP;ZASIELKE GASTANOV Z TALIANSKA URCENYCH NA VYSADBY. VO VOLNEJ PRIRODE SA U NAS ZATIAL NEZISTIL.

IDE O RASTLINY KTORE MAJU POTENCIAL RYCHLEHO SIRENIA, CIM OHROZUJU POPULACIE NASICH POVODNYCH DRUHOV.

CASTOKRAT SI TO NEUVEDOMUJEME ALE ROZSIAHLE PORASTY INVAZNYCH DRUHOV VIDIME AJ V NASOM OKOLI, NAJCASTEJSIE POPRI VODNYCH TOKOCH, CESTACH, ZELEZNICIACH, NA OPUSTENYCH PRIESTRANSTVACH, ALE ZASAHUJU AJ DO POVODNYCH RASTLINNYCH SPOLOCENSTIEV (BIOTOPOV).

MASIVNE ROZSIRENIE INVAZNYCH DRUHOV V PODOBE MONOCENOZY MA ZA NASLEDOK ZMENU CHARAKTERU POVODNYCH BIOTOPOV A ZNIZOVANIE DRUHOVEJ DIVERZITY.

MNOHE INVAZIVKY SU ZNAME AKO ALERGENY (ZLATOBYLE, AMBROZIA PALINOLISTA), INE VYVOLAVAJU ROZNE KOZNE PORANENIA (BOLSEVNIK OBROVSKY).

ODSTRANOVANIE TYCHTO DRUHOV JE BOJ NA DLHE TRATE, KEDZE ICH ODSTRANOVANIE JE VELMI PROBLEMATICKE.

ODSTRANOVANIE SI VYZADUJE SYSTEMATICKE NIEKOLKOROCNE ZASAHY S POUZITIM HERBICIDOV, MECHANICKYM ODSTRANOVANIM, ALEBO KOMBINACIU OPATRENI.

V ZMYSLE PLATNEJ LEGISLATIVY JE KAZDY MAJITEL POZEMKU POVINNI ODSTRANOVAT INVAZIVNE RASTLINY NA VLASTNE NAKLADY, PRICOM O POZEMKY SA MUSIA STARAT TAK, ABY SA TIETO RASTLINY OPATOVNE NESIRILI. STAROSTLIVOST O POZEMKY VYPLYVA Z LEGISLATIVY NA OCHRANU POLNOHOSPODARSKYCH POZEMKOV, ALE AJ ZO ZAKONA O PREVENCII A MANAZMENTE INTRODUKCIE A SIRENIA INVAZNYCH NEPOVODNYCH DRUHOV (ZAKON C. 150/2019 Z.Z. AKO AJ VYHLASKA C. 450/2019 Z.Z.).

AKTUALNE EVIDOVANY VYSKYT INVAZNYCH DRUHOV RASTLIN SLOVENSKEJ REPUBLIKY JE DOSTUPNY NA INTERAKTIVNEJ MAPE SLOVENSKA: HTTP://MAPS.SOPSR.SK/MAPY/INVAZNE.PHP

PRIKLADOM AKO OVPLYVNUJU NEPOVODNE DRUHY NASU BIODIVERZITU JE OSTROV SIHOT- IDE O VODARENSKY ZDROJ OD ROKU 1886, KTORY JE CELOROCNE NEPRISTUPNY VEREJNOSTI A NA KTOROM JE ZAKAZANA AKAKOLVEK POLNOHOSPODARSKA CINNOST. OD R. 2008 IDE O CHRANENE VTACIE UZEMIE A OD R. 2012 CHRANENY AREAL S 2. A 3. STUPNOM OCHRANY.

NA OSTROVE VYHYNULI TAKMER VSETKY VZACNE A CHRANENE RASTLINY A VSETKY ORCHIDEY. NASE POVODNE DRUHY NAHRADILO SPOLU 33 DRUHOV NEPOVODNYCH A INVAZIVNYCH RASTLIN.

CO ROBIT AK MAM NA POZEMKU INVAZIVNU RASTLINU?

OKREM TOHO ZE POVINNOST ODSTRANIT NEPOVODNU RASTLINU NAM VYPLYVA Z LEGISLATIVY, SU TU AJ DALSIE DOVODY PRECO NETREBA TENTO UKON ODKLADAT A RASTLINU ZO SVOJHO POZEMKU BEZODKLADNE ODSTRANIT.

INVAZIVNE RASTLINY MENIA NASU KRAJINU, DOKAZU SA RYCHLO MNOZIT A CASTO KRAT IDE O SILNE PELOVE ALERGENY. INVAZIVNE RASTLINY POVAZOVANE ZA ALERGENY V BLIZKOSTI VCELSTIEV PREDSTAVUJU RIZIKO, V PRIPADE ZBERU V OBDOBI KVITNUTIA, BY SA TENTO ALERGEN MOHOL VYSKYTOVAT AJ PRIAMO V MEDE.

ODSTRANENIE INVAZIVNEJ RASTLINY JE VELMI NAROCNE, VYZADUJE SI NIEKOLKOROCNE OPAKOVANE ZASAHY.

CASTO KRAT JE POTREBNA KOMBINACIA MECHANICKYCH A CHEMICKYCH ZASAHOV, PRICOM KAZDY DRUH RASTLINY SI VYZADUJE INY TYP ZASAHU.

ZOZNAM RASTLIN S FOTOGRAFIAMI A POSTUPMI NA ICH ODSTRANENIE NAJDETE NA :

HTTPS://INVAZNEDRUHY.SOPSR.SK/INFORMACNE-MATERIALY/

V PRIPADE POTREBY KONZULTACIE SA OBRATTE NA PRACOVNICKU SOP SR, ING. MARTU MUTNANOVU- MARTA.MUTNANOVA@SOPSR.SK.

BOJ S INVAZIVNYMI RASTLINAMI DOKAZEME VYHRAT LEN AK KAZDY MAJITEL POZEMKU PREBERIE ZODPOVEDNOST A INVAZIVNE RASTLINY ODSTRANI.

MEDZI KLUCOVE DOKUMENTY ZARADUJEME AJ EUROPSKYM PARLAMENTOM SCHVALENY 7. ENVIRONMENTALNY AKCNY PROGRAM S PODTITULOM „DOBRY ZIVOT V RAMCI MOZNOSTI NASEJ PLANETY“, PODLA KTOREHO SA BUDE V NASLEDUJUCICH SIEDMICH ROKOCH RIADIT POLITIKA EU V OBLASTI OCHRANY ZIVOTNEHO PROSTREDIA A KLIMY. PROGRAM V RAMCI DEVIATICH ZAKLADNYCH CIELOV STANOVUJE: „CHRANIT, ZACHOVAVAT A ZVELADOVAT PRIRODNY KAPITAL EU, OCHRANIT OBCANOV EU PRED ENVIRONMENTALNYMI TLAKMI A RIZIKAMI OHROZUJUCIMI ICH ZDRAVIE A BLAHOBYT, ZDOKONALIT VEDOMOSTNU ZAKLADNU PRE ENVIRONMENTALNU POLITIKU, POSILNIT UDRZATELNOST MIEST EU“.

PODPORA VYCHOVY, VZDELAVANIA A OSVETY V OBLASTI TRVALO UDRZATELNEHO ROZVOJA JE SUCASTOU STRATEGII A PLANOV VSETKYCH GLOBALNYCH AJ REGIONALNYCH MEDZINARODNYCH DOHOVOROV TYKAJUCICH SA ZIVOTNEHO PROSTREDIA (NAPR. DOHOVOR O BIOLOGICKEJ DIVERZITE A JEHO STRATEGICKY PLAN PRE BIODIVERZITU NA ROKY 2011-2020, VRATANE TZV. CIELOV PRE BIODIVERZITU Z AICHI, RAMCOVY DOHOVOR O OCHRANE A TRVALO UDRZATELNOM ROZVOJI KARPAT A I.). PRIKLADOM DOBRE ROZVINUTEHO PRISTUPU K VYCHOVE A VZDELAVANIU NA MEDZINARODNEJ UROVNI JE PROGRAM KOMUNIKACIE, BUDOVANIA A KAPACIT, VYCHOVY, PARTICIPACIE A OSVETY DOHOVORU O MOKRADIACH (RAMSAR, IRAN, 1971), KTOREHO NAJNOVSIE ZNENIE PRE ROKY 2016-2024 BOLO PRIJATE NA 12. ZASADNUTI KONFERENCIE ZMLUVNYCH STRAN V ROKU 2015.

DALSIE DOKUMENTY NA EUROPSKEJ UROVNI:

• OZNAMENIE KOMISIE EUROPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EUROPSKEMU HOSPODARSKEMU A SOCIALNEMU VYBORU A VYBORU REGIONOV O AKCNOM PLANE PRE TRVALO UDRZATELNU SPOTREBU A VYROBU A TRVALO UDRZATELNU PRIEMYSELNU POLITIKU COM(2008)397.
• OZNAMENIE KOMISIE EUROPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EUROPSKEMU HOSPODARSKEMU A SOCIALNEMU VYBORU A VYBORU REGIONOV HLAVNA INICIATIVA STRATEGIE EUROPA 2020 UNIA INOVACII COM(2010)546.
• OZNAMENIE KOMISIE EUROPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EUROPSKEMU HOSPODARSKEMU A SOCIALNEMU VYBORU A VYBORU REGIONOV „EUROPA EFEKTIVNE VYUZIVAJUCA ZDROJE“ – HLAVNA INICIATIVA V RAMCI STRATEGIE EUROPA 2020 COM(2011)21.
• OZNAMENIE KOMISIE EUROPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EUROPSKEMU HOSPODARSKEMU A SOCIALNEMU VYBORU A VYBORU REGIONOV PLAN PRE EUROPU EFEKTIVNE VYUZIVAJUCU ZDROJE COM(2011)571.
• OZNAMENIE KOMISIE EUROPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EUROPSKEMU HOSPODARSKEMU A SOCIALNEMU VYBORU A VYBORU REGIONOV INOVACIE PRE UDRZATELNU BUDUCNOST - AKCNY PLAN EKOLOGICKYCH INOVACII (EKOAP) COM(2011)899.
• OZNAMENIE KOMISIE EUROPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EUROPSKEMU HOSPODARSKEMU A SOCIALNEMU VYBORU A VYBORU REGIONOV BUDOVANIE JEDNOTNEHO TRHU PRE EKOLOGICKE VYROBKY.
• ULAHCENIE LEPSEJ INFORMOVANOSTI O VYSLEDKOCH V OBLASTI ZIVOTNEHO PROSTREDIA VYROBKOV A ORGANIZACII COM(2013)196.
• OZNAMENIE KOMISIE EUROPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EUROPSKEMU HOSPODARSKEMU A SOCIALNEMU VYBORU A VYBORU REGIONOV SMEROM K OBEHOVEMU HOSPODARSTVU PROGRAM NULOVEHO ODPADU PRE EUROPU COM(2014)398.
• OZNAMENIE KOMISIE EUROPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EUROPSKEMU HOSPODARSKEMU A SOCIALNEMU VYBORU A VYBORU REGIONOV NASE ZIVOTNE POISTENIE, NAS PRIRODNY KAPITAL: STRATEGIA EU V OBLASTI BIODIVERZITY DO ROKU 2020 (KOM(2011) 244 V KONECNOM ZNENI), REZOLUCIA EUROPSKEHO PARLAMENTU Z 20. APRILA 2012 O NASOM ZIVOTNOM POISTENI, NASOM PRIRODNOM KAPITALE: STRATEGIA EU PRE BIODIVERZITU DO ROKU 2020 (2011/2307(INI)).
• OZNAMENIE KOMISIE EUROPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EUROPSKEMU HOSPODARSKEMU VYBORU A VYBORU REGIONOV STRATEGIA EU PRE PODUNAJSKU OBLAST COM(2010) 715.
• OZNAMENIE KOMISIE EUROPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EUROPSKEMU HOSPODARSKEMU VYBORU A VYBORU REGIONOV KONCEPCIA NA OCHRANU VODNYCH ZDROJOV EUROPY (BLUEPRINT) COM (2012) 673.

JEDNOU Z PRIORIT JE ZABEZPECENIE ENVIRONMENTALNEJ OSVETY A REGULOVANEHO CESTOVNEHO RUCHU, CO SI VYZIADA DALSIE BUDOVANIE INFRASTRUKTURY SO ZRETELOM NA OCHRANU PRIRODY A KRAJINY, ROZSIRENIE SIETE NAUCNYCH CHODNIKOV, GEOPARKOV, INFORMACNYCH A SKOLIACICH ZARIADENI.

V OBLASTI TRVALO UDRZATELNEHO RASTU KVALITY ZIVOTA OBCANOV SA VLADA PODUJALA OKREM PODPORY VZDELAVANIA, VYSKUMU A VYVOJA INOVACII VYTVARAT AJ MODERNU INFRASTRUKTURU NEVYHNUTNU NA HOSPODARSKY A SOCIALNY ROZVOJ.

NA ZAKLADE ENVIRONMENTALNEJ SITUACIE V SR, DALSICH UVEDENYCH KONCEPCNYCH VYCHODISK STAROSTLIVOSTI O ZIVOTNE PROSTREDIE A KRITERII NA HIERARCHIZACIU HLAVNYCH ULOH STATNEJ ENVIRONMENTALNEJ POLITIKY V RAMCI JEJ 7 ODVETVOVYCH PRIORIT SA V&NBSP;&NBSP;SR V ROKOCH 2014 – 2020 PLANUJE PODPOROVAT AJ ENVIRONMENTALNA VYCHOVA, VZDELAVANIE, VEDA, VYSKUM A VYVOJ, ENVIRONMENTALNY MONITORING A INFORMATIKA A DOBROVOLNE NASTROJE ENVIRONMENTALNEJ POLITIKY.

DOKUMENT ORIENTACIA, ZASADY, PRIORITY A HLAVNE ULOHY STAROSTLIVOSTI O ZIVOTNE PROSTREDIE TVORI IDEOVY PODKLAD PRE OPERACNY PROGRAM KVALITA ZIVOTNEHO PROSTREDIA NA ROKY 2014 – 2020. STAROSTLIVOST O ZIVOTNE PROSTREDIE SR SA PODLA NEJ MA ORIENTOVAT V DALSICH ROKOCH O. I. NA ZVYSENIE ENVIRONMENTALNEHO POVEDOMIA CIELOVYCH SKUPIN, ZVYSENIE INFORMOVANOSTI O STAVE ZIVOTNEHO PROSTREDIA V SR, AKO AJ O MOZNOSTIACH, PRIPRAVE A REALIZACII OPATRENI NA JEHO ZLEPSOVANIE, CO PREDSTAVUJE JEDNO Z VYZNAMNYCH VYCHODISK SAMOTNEJ REZORTNEJ KONCEPCIE ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A OSVETY.

ZDROJ: REZORTNA KONCEPCIA ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A OSVETY DO ROKU 2025

ENVIRONMENTALNA POLITIKA PRE OBLAST VYCHOVY, VZDELAVANIA A OSVETY V SR VYCHADZALA OD JEJ VZNIKU ZO STRATEGIE, ZASAD A PRIORIT STATNEJ ENVIRONMENTALNEJ POLITIKY SCHVALENEJ UZNESENIM NR SR C. 339/1993 REZORTNA KONCEPCIA ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A OSVETY DO ROKU 2025 11 A UZNESENIM VLADY SR C. 619/1993, C. 849/1993 A C. 531/1994 S CIELOM VYBUDOVANIA UCELENEHO SKOLSKEHO A MIMOSKOLSKEHO SYSTEMU ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY A VZDELAVANIA A ENVIRONMENTALNEJ OSVETY. TEMA EVVO MALA A V SUCASNOM OBDOBI AJ MA NA NARODNEJ UROVNI OPORU V NASLEDOVNYCH PROGRAMOVYCH DOKUMENTOCH:

• UZNESENIE VLADY C. 619/1993 K NAVRHU STRATEGIE, ZASAD A PRIORIT STATNEJ ENVIRONMENTALNEJ POLITIKY
• UZNESENIE VLADY C. 849/1993 K NAVRHU ZAKONA NARODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY O ZRIADENI SLOVENSKEHO NARODNEHO STREDISKA PRE LUDSKE PRAVA
• UZNESENIE VLADY C. 531/1994 K OPATRENIAM NA ZABEZPECENIE ULOH Z NIEKTORYCH UZNESENI NARODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY VYPLYVAJUCICH Z UZNESENIA NARODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY C. 339/1993 K NAVRHU STRATEGIE, ZASAD A PRIORIT STATNEJ ENVIRONMENTALNEJ POLITIKY
• UZNESENIE VLADY C. 350/1996 K NAVRHU NARODNEHO ENVIRONMENTALNEHO AKCNEHO PROGRAMU VO SVOJICH OPATRENIACH NAVRHOVAL VYTVORENIE FORMALNEHO A NEFORMALNEHO SYSTEMU ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A PROPAGACIE, PRIPRAVU KONCEPCIE ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY A VZDELAVANIA V SR, VYPRACOVANIE PRIEREZOVYCH UCEBNYCH OSNOV ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY A VZDELAVANIA ZAKLADNYCH A STREDNYCH SKOL TZV. ENVIRONMENTALNEHO MINIMA
• UZNESENIE VLADY C. 655 / 1997 - UPLATNOVANIE AGENDY 21 A VYHODNOCOVANIE UKAZOVATELOV TUR V SR
• UZNESENIE VLADY C. 846/1997 – KONCEPCIA ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY A VZDELAVANIA
• UZNESENIE VLADY C. 1112/1999 KNAVRHU NARODNEHO ENVIRONMENTALNEHO AKCNEHO PROGRAMU SLOVENSKEJ REPUBLIKY II PRIPRAVA PROGRAMU UCELENEHO SYSTEMU ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY OBYVATELSTVA A NAVRH NA ZRIADENIE STATNYCH STREDISK ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY
• UZNESENIE VLADY C. 655/1997 K NAVRHU UPLATNOVANIA AGENDY 21 A VYHODNOCOVANIA UKAZOVATELOV TRVALO UDRZATELNEHO ROZVOJA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
• UZNESENIE VLADY C. 978 Z 10. OKTOBRA 2001 K NAVRHU NARODNEJ STRATEGIE TRVALO UDRZATELNEHO ROZVOJA
• UZNESENIE VLADY C. 978/2001 A 1989/2002 - NARODNA STRATEGIA TRVALO UDRZATELNEHO ROZVOJA (NSTUR)
• UZNESENIE VLADY SR C. 1213/2001 - KONCEPCIA STATNEJ POLITIKY VO VZTAHU K DETOM A MLADEZI • UZNESENIE VLADY C. 1138 ZO 6. DECEMBRA 2001 K INTEGROVANEJ APROXIMACNEJ STRATEGII V KAPITOLE ZIVOTNE PROSTREDIE
• UZNESENIE VLADY C. 574 Z 13. JULA 2005 K AKCNEMU PLANU TRVALO UDRZATELNEHO ROZVOJA V SR NA ROKY 2005 – 2010 - IMPLEMENTOVANIE ZAKLADNYCH PRINCIPOV TUR DO UCEBNYCH OSNOV NA VSETKYCH STUPNOCH SKOL V SR A V SYSTEME CELOZIVOTNEHO VZDELAVANIA
• UZNESENIE VLADY C. 22 Z 18. JANUARA 2012 K NAVRHU NARODNEHO AKCNEHO PLANU PRE ZELENE VEREJNE OBSTARAVANIE V SR NA ROKY 2011 AZ 2015
• UZNESENIE VLADY C. 1091 Z 19. DECEMBRA 2007 K NAVRHU STRATEGIE UPLATNOVANIA DOBROVOLNYCH NASTROJOV ENVIRONMENTALNEJ POLITIKY V SR
• UZNESENIE VLADY C. 1213 Z 19. DECEMBRA 2001 K NAVRHU KONCEPCIE STATNEJ POLITIKY VO VZTAHU K DETOM A MLADEZI V SR DO ROKU 2007
• UZNESENIE VLADY C. 374 Z 25. APRILA 2007 K IMPLEMENTACII EUROPSKEJ STRATEGIE STAROSTLIVOSTI O DETI A DORAST
• UZNESENIE VLADY C. 184 Z 26. MARCA 2008 K NAVRHU KLUCOVYCH OBLASTI A AKCNYCH PLANOV STATNEJ POLITIKY VO VZTAHU K DETOM A MLADEZI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE NA ROKY 2008 – 2013
• UZNESENIE VLADY C. 192 Z 23. APRILA 2014 K NAVRHU STRATEGIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY PRE MLADEZ NA ROKY 2014 – 2020
• UZNESENIE VLADY C. 245 ZO 6. JUNA 2012 K NAVRHU AKCNEHO PLANU POLITIKY MLADEZE NA ROKY 2012 – 2013, KTORY VYPLYVA Z KLUCOVYCH OBLASTI A AKCNYCH PLANOV STATNEJ POLITIKY VO VZTAHU K DETOM A MLADEZI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE NA ROKY 2008 – 2013
• UZNESENIE VLADY C. 68 Z 22. FEBRUARA 2012 K NAVRHU KONCEPCIE ROZVOJA OBCIANSKEJ SPOLOCNOSTI NA SLOVENSKU
• UZNESENIE VLADY C. 10 Z 11. JANUARA 2012 K NAVRHU AKCNEHO PLANU PRE ZIVOTNE PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATELOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY IV. (NEHAP IV).
• UZNESENIE VLADY C. 192 Z 23. APRILA 2014 K NAVRHU STRATEGIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY PRE MLADEZ NA ROKY 2014 – 2020
• UZNESENIE VLADY C. 144 Z 27. APRILA 2012 K NAVRHU PROGRAMOVEHO VYHLASENIA VLADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
• UZNESENIE VLADY SR C. 12/2014 – AKTUALIZOVANA NARODNA STRATEGIA OCHRANY BIODIVERZITY DO R. 2020
• UZNESENIE VLADY SR C. 442/2014 – AKCNY PLAN PRE IMPLEMENTACIU OPATRENI VYPLYVAJUCICH Z AKTUALIZOVANEJ NARODNEJ STRATEGIE OCHRANY BIODIVERZITY DO ROKU 2020 OBSAHUJE 22 ULOH ZAMERANYCH NA ZVYSENIE INFORMOVANOSTI VEREJNOSTI V RAMCI CIELA A.2 ZABEZPECIT INFORMOVANOST LAICKEJ A ODBORNEJ VEREJNOSTI O VYZNAME BIODIVERZITY A KROKOCH NA JEJ OCHRANU A TRVALO UDRZATELNE VYUZIVANIE
• UZNESENIE VLADY C. 304/2015 – AKTUALIZOVANY PROGRAM STAROSTLIVOSTI O MOKRADE SLOVENSKA V ROKOCH 2015-2021 A AKCNY PLAN PRE MOKRADE NA ROKY 2015-2018 ZAHRNA OBLAST KOMUNIKACIE, VYCHOVY, PARTICIPACIE VEREJNOSTI A OSVETY A OBLAST BUDOVANIA KAPACIT
• NAVRH ORIENTACIE, ZASAD A PRIORIT VODOHOSPODARSKEJ POLITIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY DO ROKU 2027
• VODNY PLAN SLOVENSKA PROGRAMOVE VYHLASENIE VLADY SR NA ROKY 2012-2016 (UZNESENIE VLADY SR C. 144/2012 A UZNESENIA NR SR C. 24/2012) DEFINOVALO POTREBU ZABEZPECIT JEDNOTU EKONOMICKEHO, SOCIALNEHO, POLITICKEHO A ENVIRONMENTALNEHO ROZVOJA SR.

V RAMCI CLENSTVA VOSN IDE O CIELE AGENDY 21 (1992)

• V KAPITOLE 25: DETI A MLADEZ V TRVALO UDRZATELNOM ROZVOJI SA OKREM INEHO ZDORAZNUJE „NUTNOST AKTIVNEHO PODIELANIA SA MLADEZE NA PROCESE ROZHODOVANIA V OTAZKACH ENVIRONMENTALNEHO, SOCIALNEHO A EKONOMICKEHO ROZVOJA NA VSETKYCH MOZNYCH UROVNIACH“.
• TEMY EVVO SA ROVNAKO TYKA AJ KAPITOLA 36: „PODPORA VZDELAVANIA, OSVETY A ODBORNEJ PRIPRAVY PRE JEDNOTLIVE KRAJINY“. SVETOVY SUMMIT O ZIVOTNOM PROSTREDI V JOHANNESBURGU A JEHO IMPLEMENTACNY PLAN NA JEJ REALIZACIU (2002): „VYCHOVA K TRVALO UDRZATELNEMU ROZVOJU JE INVESTICIOU DO NASEJ BUDUCNOSTI“ A KONCEPCNY DOKUMENT „BUDUCNOST, KTORU CHCEME“, AKO AJ DALSIE DOKUMENTY ZO STYROCH SVETOVYCH KONFERENCII OSN O ZIVOTNOM PROSTREDI A TRVALO UDRZATELNOM ROZVOJI – VALNE ZHROMAZDENIE OSN V ROKU 2002 – DOKUMENT: DEKADA OSN VYCHOVY K TRVALO UDRZATELNEMU ROZVOJU (2005-2014). STRATEGIA EHK OSN PRE VYCHOVU K TRVALO UDRZATELNEMU ROZVOJU (TUR) (2005) PREDKLADA VIZIU VYCHOVY K TUR AKO ZAKLADNEHO NASTROJA ROZVIJAJUCEHO A POSILNUJUCEHO SCHOPNOST JEDNOTLIVCOV, SKUPIN, KOMUNIT, ORGANIZACII, KRAJIN VYKONAVAT VLASTNE ROZHODNUTIA A VOLBY V PROSPECH TUR. JEDNYM Z CELOSVETOVYCH CIELOV TRVALO UDRZATELNEHO ROZVOJA V PRIPRAVOVANEJ NOVEJ AGENDE PRE TRVALO UDRZATELNY ROZVOJ DO ROKU 2030 JE AJ ZABEZPECIT, ZE VSETCI, KTORI SA VZDELAVAJU ZISKAJU ZNALOSTI A ZRUCNOSTI POTREBNE NA PRESADZOVANIE TRVALO UDRZATELNEHO ROZVOJA, OKREM INEHO AJ PROSTREDNICTVOM VZDELAVANIA K TRVALO UDRZATELNEMU ROZVOJU A UDRZATELNEMU ZIVOTNEMU STYLU, LUDSKYM PRAVAM, K ROVNOSTI POHLAVI, PODPORE KULTURY MIERU A NENASILIA, GLOBALNEHO OBCIANSTVA A UZNANIA KULTURNEJ ROZMANITOSTI A PRISPEVKU KULTURY K TRVALO UDRZATELNEMU ROZVOJU.
• V AGENDE OECD SA OSOBITNE JEDNA O CIELE Z ENVIRONMENTALNEJ STRATEGIE OECD PRE PRVU DEKADU 21. STOROCIA (2001), ENVIRONMENTALNEHO VYHLADU OECD DO ROKU 2030 (2008), STRATEGIE ZELENEHO RASTU OECD (2011), ENVIRONMENTALNEHO VYHLADU OECD DO ROKU 2050 (2012), AKO AJ ODPORUCANI OECD Z PREHLADU O ENVIRONMENTALNEJ VYKONNOSTI SR (2011).
• KLUCOVE SU AJ VIACERE DOKUMENTY EUROPSKEJ UNIE - V RAMCI OBNOVENEJ STRATEGIE TRVALO UDRZATELNEHO ROZVOJA EU (2006) - „STRATEGIE EUROPA 2020 NA ZABEZPECENIE INTELIGENTNEHO, UDRZATELNEHO A INKLUZIVNEHO RASTU“ (2010) SA MA SLOVENSKA REPUBLIKA AKO CLEN EU ORIENTOVAT NA REALIZACIU JEJ PIATICH HLAVNYCH CIELOV A TO V:
  • ROZVOJI ZAMESTNANOSTI;
  • VZDELAVANIA;
  • VYSKUMU A INOVACIE;
  • SOCIALNEHO ZACLENENIA A CHUDOBY;
  • OBLASTI KLIMY A ENERGETIKY.

STRATEGIA IDENTIFIKUJE KLUCOVE POLITIKY A OPATRENIA, KTORE POVEDU K SPLNENIU HLAVNEHO CIELA PARIZSKEJ DOHODY – OBMEDZIT RAST GLOBALNEJ TEPLOTY DO KONCA STOROCIA O MAXIMALNE 2 °C A VYNALOZIT USILIE NA OBMEDZENIE ZVYSENIA TEPLOTY NA 1,5 °C V POROVNANI S PREDINDUSTRIALNYM OBDOBIM. V SULADE S CIELOM PARIZSKEJ DOHODY SA EU A SLOVENSKO ZAVIAZALI DO ROKU 2050 DOSIAHNUT KLIMATICKU NEUTRALITU, CO ZNAMENA, ZE BY SA MALO VYPUSTIT LEN TOLKO EMISII SKLENIKOVYCH PLYNOV, KOLKO ICH DOKAZEME ZACHYTIT.

NIZKOUHLIKOVA STRATEGIA ROZVOJA SLOVENSKEJ REPUBLIKY DO ROKU 2030 S VYHLADOM DO ROKU 2050

PODLA&NBSP;PRIESKUMU&NBSP;V&NBSP;ROKU 2015 NA KAZDEHO UZIVATELA ELEKTRONIKY NA SVETE PRIPADALO 3,2 PRIPOJENYCH ZARIADENI (TEDA TABLETOV, SMARTFONOV, LAPTOPOV ATD.), PRICOM V&NBSP;ROKU 2003 TO BOLO NECELE JEDNO ZARIADENIE. PREDPOKLADY HOVORIA O&NBSP;VYSE 6 ZARIADENIACH NA CLOVEKA V&NBSP;ROKU 2020.

KAZDY ROK SA VYRABAJU, PREDAVAJU A&NBSP;VYRADUJU DALSIE A&NBSP;DALSIE KUSY ELEKTRONIKY, PRICOM ICH ZIVOTNY CYKLUS SA NEUSTALE SKRACUJE. V&NBSP;JEDNOM PRIPADE NAM REKLAMA NEUSTALE VNUCUJE NOVSIE A&NBSP;NOVSIE TYPY VYROBKOV. POD VPLYVOM REKLAMY SI NIEKTORI SPOTREBITELIA KUPUJU MOBIL ZA KRATSIU DOBU, AKO JE JEHO ZARUCNA LEHOTA. NA DRUHEJ STRANE, ABY ZAKAZNICI KUPOVALI STALE NOVSIE MODELY, VYROBCOVIA OBMEDZUJU FUNKCNOST PRODUKTU NA OBMEDZENU DOBU.

DOLEZITE JE, PRODUKOVAT CO NAJMENEJ ODPADU. CO TO ZNAMENA:

ODMIETNIME TO, CO NEPOTREBUJEME. REKLAMA NAM PONUKA TELEFONY, SMARTFONY... STALE NOVSIE, LEPSIE, KRAJSIE, TENSIE, MODERNEJSIE... LUDIA VELMI TAZKO ODOLAVAJU POKUSENIU KUPIT SI NOVE VECI ZA VYHODNU CENU. PRI KAZDEJ KUPE NOVEHO TELEFONU, SMARTFONU A&NBSP;POD. SA SPYTAJME, CI HO SKUTOCNE POTREBUJEME.&NBSP; AK UZ SKUTOCNE NEODOLAME POKUSENIU (?), POTREBE(?) KUPIT SI NOVY MOBIL, DOLEZITE JE VECI OPAKOVANE POUZIVAT. PREDAJME STARY SPOTREBIC ALEBO HO DARUJME&NBSP;– AK JE STALE V DOBROM STAVE, JE VELA LUDI, KTORI BY OCENILI AJ STARY TELEFON. MOZEME HO SKUSIT PREDAT CEZ BAZAR ALEBO HO ROVNO NIEKOMU DAROVAT. NAPR. DETOM, ALEBO STARYM RODICOM. &NBSP;

&NBSP;

AK JE MOBIL POSKODENY A&NBSP;JE HO MOZNE OPRAVIT, DAME HO DO OPRAVY (AK JE JEHO OPRAVA MOZNA).

&NBSP;

AKO MOZEME DALEJ POUZIT STARY MOBIL NAJDETE AJ NA STRANKE:

CO UROBIT SO STARYM MOBILOM

MOBILY VYDRZIA DLHSIE - EKOLOGICKA RECYKLACIA

&NBSP;

&NBSP;

AK CHCEME VIAC INFORMACII NAPR. O&NBSP;MOBILNYCH ZARIADENIACH ROZNYCH SPOLOCNOSTI, MOZEME TO ZISTIT VDAKA ORGANIZACII GREENPEACE, KTORA POSUDZOVALA ENERGIU, ZDROJE A&NBSP;CHEMIKALIE VO VYROBNOM PROCESE – STUDIA Z&NBSP;R. 2017.

STUDIU NAJDETE NA STRANKE: HTTPS://WWW.GREENPEACE.ORG/USA/REPORTS/GREENER-ELECTRONICS-2017/

A&NBSP;TU SU STRUCNE VYSLEDKY HODNOTENIA: HTTPS://WWW.GREENPEACE.ORG/USA/WP-CONTENT/UPLOADS/2017/10/GGE17_REPORTCARDS.PDF

V&NBSP;PRIPADE, ZE SI CHCEME ZAKUPIT TAKY VYROBOK, KTORY JE AJ OPRAVITELNY, INFORMACIE A&NBSP;HODNOTENIA O&NBSP;IT ELEKTROSPOTREBICOCH (SMARTFONY, TABLETY, NOTEBOOKY) A&NBSP;ICH OPRAVITELNOSTI NAJDEME NA STRANKE: HTTPS://WWW.IFIXIT.COM/RIGHT-TO-REPAIR/REPAIRABLE-PRODUCTS

NA TEJTO STRANKE NAJDETE AJ PODROBNEHO SPRIEVODCU, AKO SI VECI, AKO JE MOBIL, TABLET, HRACIA KONZOLA, FOTOAPARAT A&NBSP;POD. MOZEME OPRAVIT SAMI: HTTPS://WWW.IFIXIT.COM/GUIDE

&NBSP;

&NBSP;

AKO CITAT ENERGETICKE STITKY?

KUPUJEME ELEKTROSPOTREBICE S NIZKOU SPOTREBOU ENERGIE (ENERGETICKY STITOK A, A+, A++)

• NAKUPUJEME SPOTREBICE MIN. S ENERGETICKOU TRIEDOU A,
• AK JE TO MOZNE UMIESTNUJME CHLADNICKU A MRAZNICKU DO NEVYKUROVANEJ MIESTNOSTI, ALEBO JU NEDAVAME K ZDROJOM TEPLA,
• KONTROLUJEME FUNKCNOST TESNENIA NA DVERACH CHLADNICKY,
• NEDAVAME DO CHLADNICKY PRILIS TEPLE JEDLA,
• CHLADNICKU A MRAZNICKU PRAVIDELNE ODMRAZUJEME,
• MINIMALNE 1X DO ROKA ODSTRANIME PRACH ZO ZADNEJ CASTI CHLADNICKY/MRAZNICKY,
• ZVOLIME SI TAKU VELKU CHLADNICKU/MRAZNICKU, ABY JEJ PRIESTOR BOL VYUZIVANY ASPON NA 70 %.

PRECO JE DOLEZITE, ABY SME POUZIVALI „STARE“ MOBILY, TABLETY, SMARTFONY A&NBSP;INE ELEKTROSPOTREBICE?

MOBIL VAZI V&NBSP;PRIEMERE 120 GRAMOV. NA JEHO VYROBU SA VSAK SPOTREBUJE AZ 70 KG MATERIALOV. KYM SA DOSTANU V&NBSP;PODOBE HOTOVEHO ZARIADENIA K&NBSP;UZIVATELOVI, PRECESTUJU VZDIALENOST ZODPOVEDAJUCU STYROM CESTAM OKOLO SVETA.

AKE PRIBEHY SA SKRYVAJU ZA NASIMI NOVYMI SMARTFONMI?

TAZBA NERASTNYCH SUROVIN, ALEBO KRVAVE NERASTY

ELEKTRONIKA SA ZARADUJE MEDZI VYROBKY, KTORE SPOSOBUJU NAJVIAC ZNECISTENIA. NERASTNE SUROVINY POUZIVANE NA ICH VYROBU SA TAZIA PREVAZNE V&NBSP;ROZVOJOVYCH KRAJINACH. JEDNOU Z&NBSP;KRAJIN, KDE SA VYSKYTUJE NAJVIAC MINERALOV, JE&NBSP;DEMOKRATICKA REPUBLIKA KONGO. JE TO KRAJINA, KTORA MA 83,3 MILIONA OBYVATELOV A&NBSP;Z NICH ¾ ZIJE POD HRANICOU CHUDOBY. A&NBSP;TO NAPRIEK TOMU, ZE Z&NBSP;HLADISKA ROZMANITOSTI A&NBSP;BOHATSTVA PRIRODNYCH ZDROJOV PATRI MEDZI NAJBOHATSIE KRAJINY. IDE O&NBSP;SUROVINY AKO JE NAPR. KOBALT, KOLUMBIT, TANTALIT. VYSOKY PODIEL NA TAZBE TYCHTO SUROVIN VYKONAVAJU DETI DO 6 ROKOV! PRICOM IDE O&NBSP;TOXICKE RUDY. DETI, ALE AJ DOSPELI ZOMIERAJU NASLEDKOM ZLYCH PRACOVNYCH PODMIENOK, AKO JE NAPR. ZASYPANIE SACHTY, NASLEDKOM HLADU, CHOROB, A&NBSP;ZLEHO ZAOBCHADZANIA.

10 – ROCNA VOJNA V DEMOKRATICKEJ REPUBLIKE KONGO SA TIEZ VOLALA „KOLTANOVA VOJNA“, KEDZE JEDNYM Z&NBSP;HLAVNYCH DOVODOV BOL BOJ O&NBSP;ZISKANIE NALEZISK NERASTNYCH SUROVIN. ZISKY Z&NBSP;PREDAJA SLUZIA CASTO NA PODPORU DLHODOBYCH NEPOKOJOV V&NBSP;STREDNEJ AFRIKE. NAPR. ZA MENEJ AKO 18 MESIACOV ZAROBILA ARMADA RWANDY NA PREDAJI KOLTANU 250 MILIONOV DOLAROV NAPRIEK TOMU, ZE SA KOLTAN V&NBSP;RWANDE VOBEC NETAZI.

&NBSP;

VIAC INFORMACII NAJDETE AJ NA STRANKACH:

KONGO: TAZBA KOLTANU V ATMOSFERE TERORU

PRIBEHY - NEKUPUJTE ZNOVU NOVY TELEFON

&NBSP;

VYROBA MALYCH ELEKTROSPOTREBICOV

AKO SA PRACUJE NAPR. V&NBSP;CINSKEJ TOVARNI NA MOBILNE TELEFONY SI MOZETE PRECITAT NA TOMTO ODKAZE:

HTTPS://WWW.INNOCENTSTORE.SK/BLOG/VIETE-AKO-TO-VYZERA-V-CINSKEJ-TOVARNI-NA-VYROBU-IPHONOV-TIETO-FOTKY-VAM-TO-UKAZU/

&NBSP;

CINSKE TOVARNE UKRYVAJU SMUTNE TAJOMSTVA

ODPAD

OKREM UHLIKOVEJ STOPY JE NAJVACSIM ENVIRONMENTALNYM ZATAZENIM V&NBSP;OBLASTI ELEKTRONICKEHO ODPADU SAMOTNY PRODUKT NA KONCI SVOJEJ ZIVOTNOSTI. V&NBSP;R. 2017 SA NA SLOVENSKU ZRECYKLOVALO IBA 36% ELEKTROODPADU. ZVYSNY ODPAD KONCI NA SKLADKACH KOMUNALNEHO ODPADU, NA CIERNYCH SKLADKACH, ALEBO U&NBSP;PRIEKUPNIKOV. MNOZSTVO ELEKTRONICKEHO ODPADU Z&NBSP;EUROPY, USA A&NBSP;JAPONSKA SA NELEGALNE VYVAZA DO MENEJ ROZVINUTYCH &NBSP;AZIJSKYCH A&NBSP;AFRICKYCH KRAJIN. TU SA ELEKTROODPAD SPRACOVAVA LACNEJSIE, SU TU MENEJ PRISNE ENVIRONMENTALNE ZAKONY. CASTI VYRADENYCH SPOTREBICOV DEMONTUJU MIESTNI PRACOVNICI, KTORI SU TAKTO VYSTAVENI NEBEZPECIU KARCINOGENNYCH LATOK, AKO JE ORTUT, KADMIUM, OLOVO A&NBSP;POD. PALIA NAPR. PLASTOVE KABLE TAK, ABY MOHLI Z&NBSP;NICH DOSTAT CENNY KOV. PALENIM KABLOV SA DO OVZDUSIA DOSTAVAJU TOXICKE CHEMIKALIE, KTORE OHROZUJU NIELEN SAMOTNYCH PRACOVNIKOV, ALE AJ OBYVATELOV PRILAHLYCH CASTI.

V AGBOGLOSHI PRI MESTE AKKRA V GHANE, SA NACHADZA NAJVACSIA SKLADKA ELEKTRONICKEHO ODPADU NA SVETE, KDE ZIJE A PRACUJE ASI 6000 ZIEN, MUZOV A DETI.

TOTO MIESTO NAZYVAJU SODOMA. KAZDY ROK TAM NEZAKONNE SKONCI ASI 250-TISIC TON VYRADENYCH POCITACOV, SMARTFONOV, KLIMATIZACII A INYCH ZARIADENI.

O&NBSP;TOMTO „SMUTNOM“ MIESTE BOL NATOCENY DOKUMENT, KTORI AUTORI NATACALI 3 ROKY.

DOKUMENT SI MOZETE POZRIET TU: PUTAVY DOKUMENT ELEKTROODPAD

KAM S&NBSP;NIM?

DROBNU ELEKTRONIKU SU POVINNE ODOBRAT ELEKTROPREDAJNE ZDARMA, PRICOM NIE SME POVINNI KUPIT SI NOVY VYROBOK (T. ZN. VYROBOK DO 25 CM – NAPR. MOBILY, KALKULACKY, HOLIACE STROJCEKY, HODINY, BUDIKY, HRIANKOVACE A&NBSP;POD.). BATERIE IT ZARIADENI SA ODOVZDAVAJU SPOLU SO ZARIADENIM, NIE JE POTREBNE ICH ODDELOVAT , NAPR. V&NBSP;MOBILOCH, NOTEBOOKOCH A&NBSP;POD.

SAMOSTATNE BATERIE (NAPR. AAA, GOMBIKOVE BATERIE) MOZEME ODOVZDAT AJ V&NBSP;KTOREJKOLVEK PREDAJNI, KDE ICH PREDAVAJU.

POKIAL MA ELEKTRONIKA VIAC AKO 25 CM, MOZEME PRI KUPE NOVEHO PRODUKTU PRINIEST STARY, ROVNAKEHO DRUHU.

&NBSP;

POZN.:

PRI VELKYCH DOMACICH SPOTREBICOCH JE MOZNE ODOVZDAT STARY SPOTREBIC PRI KUPE NOVEHO. PREDAJCA ODVEZIE NAPR. STARU PRACKU, ALEBO CHLADNICKU ROVNO Z&NBSP;BYTU. V&NBSP;NIEKTORYCH PRIPADOCH SA VSAK ZA TIETO SLUZBY PLATI. DALSOU MOZNOSTOU JE ODVIEZT TIETO VELKE SPOTREBICE NA ZBERNY DVOR, KTORY PREVADZKUJE OBEC/MESTO. V&NBSP;NIEKTORYCH PRIPADOCH OBCE/MESTA ORGANIZUJU MOBILNE ZBERY.

&NBSP;

SPRAVODLIVY OBCHOD ALEBO FAIRTRADE ALEBO FEROVY OBCHOD JE OZNACENIE PRE ALTERNATIVU K VOLNEMU TRHU, KTORA VZNIKLA AKO ODOZVA NA ZLE PODMIENKY, V KTORYCH SU PESTOVATELIA A VYROBCOVIA Z ROZVOJOVYCH KRAJIN NUTENI PRACOVAT A PREDAVAT SUROVINY CI INY TOVAR. JE TO VLASTNE CERTIFIKACIA TOVARU, KTORY SPLNA URCITE SOCIALNE, EKONOMICKE A EKOLOGICKE STANDARDY.

CASTO SA ZA BLAHOBYTOM ROZVINUTYCH KRAJIN&NBSP;SKRYVA NEDOSTATOK A&NBSP;ZNEUZIVANIE CHUDOBNYCH LUDI V ROZVOJOVYCH KRAJINACH*. MNOHO OBYVATELOV V&NBSP;TYCHTO KRAJINACH PRACUJE V&NBSP;NEZDRAVYCH PODMIENKACH, ZA ODMENU, KTORA NEPOSTACUJE ANI NA ZABEZPECENIE ZAKLADNYCH LUDSKYCH POTRIEB.

PRETO VZNIKOL KONCEPT SPRAVODLIVEHO OBCHODU – FAIRTRADE, KTORY DAVA PRILEZITOST NA ROZVOJ A&NBSP;SLUSNE ZIVOBYTIE LUDOM Z&NBSP;NAJCHUDOBNEJSICH KRAJIN SVETA.

DRUHOU NAJOBCHODOVANEJSOU KOMODITOU PO ROPE NA SVETE JE KAVA. TAKMER 80 % SVETOVEJ PRODUKCIE KAVY POCHADZA OD 25 MILIONOV DROBNYCH PESTOVATELOV, KTORI JU PESTUJU NA STRMYCH SVAHOCH VLASTNYCH RODINNYCH POLICOK. CASTO ZIJU V&NBSP;OPUSTENYCH VIDIECKYCH REGIONOCH.

LEPSIE PODMIENKY NEMAJU ANI LUDIA PRACUJUCI NA BANANOVYCH PLANTAZACH. PRACUJU V&NBSP;HORUCAVACH A&NBSP;VLHKU 10 A&NBSP;VIAC HODIN DENNE, 6 DNI V&NBSP;TYZDNI. NAPRIKLAD V KOSTARIKE PRACUJU 12 HODIN DENNE, ALE MZDU MAJU VYPLATENU LEN ZA OSEM A&NBSP;TA JE TAK NIZKA, ZE IM NESTACI ANI NA ZAKLADNE RODINNE VYDAVKY. NA STRANKE&NBSP;HTTP://WWW.STORYOFBANANA.COM/SK&NBSP;SI MOZETE POZRIET AKO NESPRAVODLIVO SU ROZDELENE PRIJMY Z&NBSP;PREDAJA BANANOV. PRI PESTOVANI BANANOV SA POUZIVA VELKE MNOZSTVO NEBEZPECNYCH CHEMIKALII,&NBSP;PRICOM OCHRANU ZDRAVIA ZAMESTNANCOV MNOHO FIRIEM ZANEDBAVA, ALEBO JU VOBEC NERIESI. PRACA S&NBSP;NEBEZPECNYMI LATKAMI BEZ DOSTATOCNYCH OCHRANNYCH POMOCOK MOZE ZAMESTNANCOM SPOSOBIT VAZNE ZDRAVOTNE PROBLEMY, NAPR. STRATU PLODNOSTI, DEPRESIE, KOZNE A OCNE CHOROBY, RAKOVINU CI DOKONCA SMRT. &NBSP;

VIAC AKO 2/3 KAKAOVYCH BOBOV POCHADZA ZO ZAPADNEJ AFRIKY, KDE JE NAJVACSIM PRODUCENTOM POBREZIE SLONOVINY S&NBSP;TAKMER 40 % PODIELOM NA TRHU. ZISK Z&NBSP;PREDAJA KAKAOVYCH BOBOV JE CASTO HLAVNYM PRIJMOM MENSICH FARIEM A&NBSP;RODIN, KTORE NA NICH PRACUJU. VZHLADOM NA POMERNE CASTE VYKYVY CIEN NA TRHU JE PRIJEM TAZKO PREDVIDATELNY. NIZKY PRIJEM POLNOHOSPODAROV VEDIE K VAZNEMU PORUSOVANIU LUDSKYCH A PRACOVNYCH PRAV NA KAKAOVYCH FARMACH. OKREM TOHO, ZE PRACOVNICI DOSTAVAJU NIZKE MZDY, SU CASTO VYSTAVENI NEBEZPECNYM PRACOVNYM PODMIENKAM, MANIPULUJU S PESTICIDMI BEZ OCHRANNEHO ODEVU A PRACUJU S NEBEZPECNYMI NASTROJMI. TYMTO PODMIENKAM NIE SU VYSTAVENI LEN DOSPELI, ALE AJ DETI, KTORE TIEZ NA FARMACH PRACUJU. LEN V GHANE A NA POBREZI SLONOVINY PRACUJE NA KAKAOVYCH PLANTAZACH VIAC AKO 2 MILIONY DETI, Z KTORYCH VIAC AKO 500 000 PRACUJE V&NBSP;NEVHODNYCH PODMIENKACH.

ZMYSLOM FAIRTRADE CERTIFIKACIE JE POSKYTNUT PESTOVATELOM, ZAMESTNANCOM A&NBSP;REMESELNIKOM Z&NBSP;KRAJIN GLOBALNEHO JUHU (KRAJIN AFRIKY, AZIE A OCEANIE A&NBSP;LATINSKEJ AMERIKY) MOZNOST UZIVIT SA VLASTNOU PRACOU ZA DOSTOJNYCH PODMIENOK.

PESTOVATELIA A&NBSP;ZAMESTNANCI DOSTAVAJU V RAMCI SYSTEMU FAIRTRADE ZA SVOJE KAKAO ALEBO KAVU VYKUPNU CENU, KTORA ZODPOVEDA NAKLADOM NA PESTOVANIE CI VYROBU A&NBSP;ZAROVEN UMOZNUJE DOSTOJNE ZIVOBYTIE.

MEDZI ZAKLADNE PRINCIPY FAIRTRADE PATRIA:

• VYKUPNA CENA ZODPOVEDAJUCA NAKLADOM UDRZATELNEJ PRODUKCIE A&NBSP;DOSTOJNEHO ZIVOBYTIA

FAIRTRADE PONUKA GARANTOVANU MINIMALNU VYKUPNU CENU A&NBSP;SOCIALNY PRIPLATOK. GARANTOVANA MINIMALNA VYKUPNA CENA JE STANOVENA PRE KAZDY PRODUKT A PESTOVATELIA TAK MAJU ZARUCENE, ZE ZA SVOJE PRODUKTY NEDOSTANU MENEJ, AKO SU ICH NAKLADY NA PESTOVANIE A&NBSP;DOSTOJNY ZIVOT. ODBERATEL NAVYSE VYPLACA PESTOVATELSKEMU DRUZSTVU SOCIALNY PRIPLATOK, KTORY JE VACSINOU POUZITY NA PODPORU VZDELAVANIA, SOCIALNE PROJEKTY, NAKUP ZARIADENIA PRE SPRACOVANIE PRODUKCIE, VYSTAVBU CIEST ALEBO STUDNE, ZABEZPECENIE ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI CI POSKYTNUTIE STUDIJNYCH STIPENDII PRE DETI.

• DLHODOBE OBCHODNE VZTAHY
• DODRZIAVANIE DOHOVOROV MEDZINARODNEJ ORGANIZACIE PRACE (ILO)
• ZAKAZ NUTENEJ A&NBSP;DETSKEJ PRACE
• DLHODOBO UDRZATELNY ROZVOJ MIESTNYCH KOMUNIT
• KONTROLOVANE VYUZIVANIE PESTICIDOV A&NBSP;DALSEJ POLNOHOSPODARSKEJ CHEMIE
• ZAKAZ VYUZIVANIA GENETICKY MODIFIKOVANYCH PLODIN
• SETRNEJSI PRISTUP K VYUZIVANIU PRIRODNYCH ZDROJOV

ZA FAIRTRADOVE POVAZUJEME BUD TAKE VYROBKY, KTORE SU&NBSP;OZNACENE CERTIFIKACNOU ZNAMKOU FAIRTRADE^®, ALEBO VYROBKY (PREDOVSETKYM REMESELNE A&NBSP;TEXTILNY TOVAR), KTORE POCHADZAJU&NBSP;OD CLENOV SVETOVEJ FAIRTRADOVEJ ORGANIZACIE&NBSP;(WFTO), HISTORICKY STARSEJ SUCASTI KONCEPTU SPRAVODLIVEHO OBCHODU.

CERTIFIKACNA ZNAMKA FAIRTRADE®

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/FAIRTRADE-LOGOS.JPG ALT="FARITRRADE" WIDTH="208" HEIGHT="101" />

VYROBKY CLENOV SVETOVEJ FAIRTRADOVEJ ORGANIZACIE (WFTO)

IDE HLAVNE O KAVU, CAJ, TRSTINOVY CUKOR, KAKAO, BANANY, RYZU A&NBSP;OBILNINY, KORENIE ALEBO TIEZ BAVLNU CI REZANE KVETINY. POTRAVINY, KTORE MOZEME KUPIT SO ZNACKOU FAIRTRADE NAJDETE TU:

HTTPS://FAIRTRADE-SLOVENSKO.SK/FAIRTRADOVE-KOMODITY-2/

ZNEUZIVANIE SPRAVODLIVEHO OBCHODU

V STATOCH, V KTORYCH SPRAVODLIVY OBCHOD UZ DOSIAHOL ZNACNU POPULARITU A JEHO PODIEL NA TRHU RASTIE, JE MOZNE NAJST VYROBKY FAIRTRADE AJ VO VELKYCH OBCHODNYCH RETAZCOCH TESCOM CARREFOUR, SAINSBURY S. POUKAZUJE SA NA TO, ZE RETAZCE VYUZIVAJU SKUTOCNOST, ZE FAIRTRADE VYROBKY BUDU LUDIA OCHOTNI KUPOVAT AJ ZA VYSSIU CENU, A CASTO TENTO TOVAR PREDRAZUJU. NAPR. V ANGLICKUSA ROZDIEL MEDZI BEZNYMI BANANMI Z DOMINIKANSKEJ REPUBLIKY A FAIRTRADE BANANMI Z DOMINIKANSKEJ REPUBLIKY V SAINSBURY'S POHYBOVAL NA STVORNASOBKU CENY (2,74&NBSP; BRITSKEJ LIBRY ZA LIBRU (0,454 KG OPROTI 70 PENCIAM ZA LIBRU). ODHADUJE SA, ZE SAINSBURY'S PLATI PROSTREDNIKOM PRIBLIZNE 70 PENCI ZA LIBRU. TO ZNAMENA, ZE ZARABA NA KAZDEJ LIBRE BANANOV 2 BRITSKE LIBRY. KONCOVI PRODUCENTI DOSTAVAJU ZA KAZDU LIBRU NAZBIERANYCH BANANOV ASI 16 PENCI.

VYHODY, KTORE FAIRTRADE PRINASA

PRE PRODUCENTOV:

• VYRAZNE ZLEPSENIE PRACOVNYCH A ZIVOTNYCH PODMIENOK
• NAROK NA ZAKLADNU LEKARSKU STAROSTLIVOST A VZDELANIE
• ZVYSOVANIE SVOJICH PRIJMOV A VYMANENIE SA SPOD ZAVISLOSTI NA NADNARODNYCH SPOLOCNOSTIACH A PESTOVANI NELEGALNYCH PLODIN
• PRIAMY PRISTUP NA TRHY PRIEMYSELNYCH KRAJIN
• PODPORA SAMOSTATNOSTI A ROZVOJA NIELEN V MATERIALNEJ OBLASTI, ALE AJ POMOC VO ZVYSOVANI SOCIALNEHO KAPITALU JEDNOTLIVYCH KOMUNIT
• PRACA SO ZVLAST ZNEVYHODNENYMI ETNICKYMI A SOCIALNE MARGINALIZOVANYMI SKUPINAMI (MAYSKI INDIANI V MEXIKU A BELIZE, VDOVY V BANGLADESI, TELESNE POSTIHNUTI V KENI).

PRE NAS – SPOTREBITELOV:

• KVALITNE A ZAROVEN CHUTNE POTRAVINY SO ZARUKOU POVODU
• VEDOMIE, ZE SME SVOJIM NAKUPOM POMOHLI LUDOM NA DRUHOM KONCI PLANETY VIEST PLNOHODNOTNEJSI A DOSTOJNEJSI ZIVOT

PRE ZIVOTNE PROSTREDIE:

• PRECHOD NA ENVIRONMENTALNE SETRNU VYROBU A EKOLOGICKE POLNOHOSPODARSTVO
• REDUKCIA A ZAKAZ POUZITIA NAJHORSICH CHEMIKALII
• OCHRANA DAZDOVYCH PRALESOV A VODNYCH ZDROJOV
• 50% PRODUKTOV POCHADZA Z&NBSP;BIOPRODUKCIE

&NBSP;

NAPR. PRI PESTOVANA BANANOV STANDARDY FAIRTRADE PRESNE STANOVUJU, AKE OPATRENIA MUSIA BYT UROBENE NA OCHRANU ZIVOTNEHO PROSTREDIA, ABY NEBOLO POSKODZOVANE ZDRAVIE ZAMESTNANCOV PLANTAZI A&NBSP;DROBNYCH PESTOVATELOV.&NBSP;PODROBNY ZOZNAM BEZPECNOSTNYCH PREDPISOV OBMEDZUJE POUZIVANIE AGROCHEMIKALII A&NBSP;ZAKAZUJE POUZIVANIE KONKRETNYCH PESTICIDOV.

PRI PESTOVANI KVETOV PLANTAZE MUSIA TIEZ SPLNAT PRISNE KRITERIA OCHRANY ZIVOTNEHO PROSTREDIA. SUCASTOU STANDARDOV CERTIFIKACIE FAIRTRADE JE USPORNE ZAVLAZOVANIE, CISTENIE ODPADOVYCH VOD A&NBSP;NAKLADANIE S&NBSP;KOMPOSTOM A&NBSP;ODPADMI.

&NBSP;

PODROBNOSTI O&NBSP;ZNAMKE, STANDARDOCH, CERTIFIKACII A KONTROLE NAJDETE NA STRANKE: HTTPS://FAIRTRADE-SLOVENSKO.SK

&NBSP;

POUZITE ZDROJE:

BROUCEK, J.: CO ROZUMIEME POD POJMOM WELFARE. ROLNICKE NOVINY, 71, 2001, C. 192, PRILOHA AGRARNE OZVENY, 4.10.2001, 1-2

HTTP://OLD.AGROPORADENSTVO.SK/ZV/HD/DROBNOSTI/WELFARE.HTM

HTTPS://FAIRTRADE-SLOVENSKO.SK/FAIRTRADOVE-KOMODITY-2/

HTTPS://SK.WIKIPEDIA.ORG/WIKI/SPRAVODLIV%C3%BD_OBCHOD

HTTP://WWW.BIOSPOTREBITEL.SK/

&NBSP;

SUVISIACE VIDEA V&NBSP;MP4:

PESTOVANIE KVETOV – A&NBSP;BLOOMING BUSINESS

WELLFARE CHOV - BACK TO THE START

&NBSP;

WELFARE ZVIERAT (ALEBO AJ ZIVOTNA POHODA ZVIERAT) JE VSEOBECNE STAV FYZICKEHO AJ PSYCHICKEHO ZDRAVIA ZVIERATA ZIJUCEHO V&NBSP;SULADE SO SVOJIM PROSTREDIM. WELFARE KOMPLEXNE ZAHRNA PODMIENKY ZAISTUJUCE SPOKOJNU EXISTENCIU ZVIERAT, PREDOVSETKYM ZDRAVIE A&NBSP;ZIVOTNU POHODU.

OTAZKA WELFARE JE NAJCASTEJSIE SPAJANA S&NBSP;CHOVOM HOSPODARSKYCH ZVIERAT, TYKA SA VSAK AJ DOMACICH A&NBSP;LABORATORNYCH ZVIERAT.

V&NBSP;NIEKTORYCH PRIPADOCH AJ DIVYCH ZVIERAT, NAPR. ZVIERAT ZIJUCICH V&NBSP;CIRKUSOCH.

SLOVO WELFARE POCHADZA Z&NBSP;ANGLICKEHO SLOVA BLAHO&NBSP;→&NBSP;ZDRAVIE&NBSP;→&NBSP;BLAHOBYT&NBSP;→&NBSP;DOBRE ZDRAVIE

MODERNE TECHNOLOGIE CHOVU ZVIERAT VYTVARAJU UPLNE ODLISNE PODMIENKY PROSTREDIA, NEZ AKE SU VO VOLNEJ PRIRODE, ALEBO V TRADICNYCH CHOVOCH. CASTO SA POUZIVAJU NEVHODNE RIESENIA INDIVIDUALNEHO A SKUPINOVEHO USTAJNENIA, OBMEDZUJE SA ZIVOTNY PRIESTOR. ZVIERATA NEMAJU MOZNOST PREJAVIT SVOJE PRIRODZENE SPRAVANIE, PRETO NAOPAK CASTO ZAZNAMENAVAME SPRAVANIE ABNORMALNE. PROBLEMOM JE NAJMA ZMENSENIE PLOCHY NA ODPOCINOK, ALE AJ OBMEDZENIE PRIESTORU PRI KRMENI. UMELO SA VLASTNE MEDZI ZVIERATAMI VYVOLAVA SUTAZIVOST. NEPRIJEMNE JE PRE ZVIERATA TIEZ ZAVADZANIE CUDZICH ZVIERAT DO USTALENEJ SKUPINY, ALEBO ESTE HORSIE, A TO JE MIESANIE SKUPIN. VSETKY TIETO STRESY SPOLU S CASTYM VYRUSOVANIM ZAPRICINENYM NEPREMYSLENOU PREVADZKOU MASTALE VEDU K ZVYSENIU AGRESIVITY A NOVEMU TVORENIU VZTAHOV NADRADENOSTI A PODRADENOSTI.

O TEJTO PROBLEMATIKE SA FREKVENTOVANE PISE OD ROKU 1965, KEDY BOLA VO VELKEJ BRITANII ZRIADENA KOMISIA NA OCHRANU PRAV ZVIERAT POD VEDENIM PROF. BRAMBELLA. NIEKTORI VEDCI TOTIZ UPOZORNILI NA TRYZNENIE A MUCENIE ZVIERAT, CHOVANYCH V NEVHODNYCH PODMIENKACH, V KLIETKACH, V PREHUSTENOM PRIESTORE. PODNET DALA KNIHA RUTH HARRISON: ANIMAL MACHINES (ZVIERACIE STROJE). ZAVERY BRAMBELLOVEJ KOMISIE (1965):

PRE DOBRU POHODU MUSI MAT ZVIERA 5 SLOBOD:

• SLOBODU OD SMADU, HLADU A PODVYZIVY,
• SLOBODU OD DISKOMFORTU ZARUCENU VHODNYM PROSTREDIM, VCITANE PRISTRESKU A POHODLNEHO MIESTA PRE ODPOCINOK,
• SLOBODU OD BOLESTI, PORANENI A CHOROB,
• SLOBODU K VYJADRENIU NORMALNEHO SPRAVANIA, ZABEZPECENIM DOSTATOCNEHO PRIESTORU A SPOLOCENSTVA ZVIERAT ROVNAKEHO DRUHU,
• SLOBODU OD STRESU ZABEZPECENIM PODMIENOK, KTORE VYLUCUJU NEUSTALE UTRPENIE.

NAPR. SLIEPKY CELY ZIVOT TRAVIA V&NBSP;KLIETKACH, KTORE SU NASKLADANE NAD SEBOU, NA MALOM PRIESTORE, BEZ MOZNOSTI HRABAT (CO JE PRIRODZENY PREJAV VSETKYCH KUROVITYCH VTAKOV A&NBSP;PRETO SA AJ NAZYVAJU HRABAVA HYDINA). ZNASAJU JEDNO VAJCE ZA DRUHYM, AKO STROJE. BEZ MOZNOSTI NADYCHAT SA CERSTVEHO VZDUCH, ALEBO POCITIT TEPLE SLNECNE LUCE.

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/SLEPICE-VHALE.JPG ALT="WELFARE" WIDTH="200" HEIGHT="150" />

BROJLERY SU SPECIALNE VYSLACHTENE K&NBSP;RYCHLEMU RASTU, PREVAZNE ZIJU NATLACENE PO TISICKACH VO VELKYCH HALACH S&NBSP;UMELYM OSVETLENIM, BEZ VYBEHU A&NBSP;BEZ OKIEN. OSIPANE SU CASTO VO VELKOCHOVOCH ROZMIESTNENE V&NBSP;UZKYCH ZELEZOBETONOVYCH BOXOCH S&NBSP;PODLAHOU Z&NBSP;OCELOVEHO ROSTU. CHARAKTERISTICKYM PREJAVOM PRIRODZENEHO SPRAVANIA OSIPANEJ JE VALANIE V BAHNE A RYTIE V ZEMI.

KED JEJ TO USTAJNENIE NEUMOZNI, NAPRIKLAD V KOTERCI S PEVNOU PODLAHOU BEZ PODSTIELKY, JE FRUSTROVANA (SKLAMANA) A ZACNE SA U NEJ PREJAVOVAT NAHRADNE SPRAVANIE. TIETO PREJAVY SU VACSINOU SKODLIVE A NAZYVAME ICH TIEZ AKO ABNORMALNE SPRAVANIE. ZVIERA SA POTREBUJE VYROVNAT S CHUDOBNYM PROSTREDIM, KTORE OBSAHUJE LEN MALO STIMULOV. ABNORMALNE SPRAVANIE VZNIKA AKO REAKCIA NA TRYZNENIE, JE TO URCITY SPOSOB ZABIJANIA CASU, KED SA ZVIERA NUDI.

ZVIERATA BY SA NAPR. MALI CHOVAT V&NBSP;STADACH, ALEBO V&NBSP;KRDLOCH, CO IM UMOZNUJE VYTVORIT SI PRIRODZENE SOCIALNE REBRICKY A&NBSP;VAZBY. MALI BY MAT MOZNOST POHYBU BEZ ZABRAN. TO BY VYLUCOVALO CHOV ZVIERAT V&NBSP;STAJNIACH BEZ DENNEHO SVETLA A&NBSP;CERSTVEHO VZDUCHU.

NA BITUNKOCH PRACUJU PO CELOM SVETE MILIONY LUDI A&NBSP;NIKTO NEVIE PRESNE KOLKO. ICH PRACA SA POKLADA ZA NECISTU A&NBSP;HLAVNE V&NBSP;ZAPADNOM SVETE SA TYMTO LUDOM NEDOSTAVA VELKEHO SPOLOCENSKEHO UZNANIA. MAJU NIZKE MZDY, OTRASNE ZIVOTNE PODMIENKY. VYSOKE TEMPO PRACE, MONOTONNA PRACA, RIZIKO NEHOD, POSKODENIE ZDRAVIA (V DOSLEDKU TAZKEJ FYZICKEJ PRACE), TO VSETKO JE VELMI STRESUJUCE.

DALSIMI FAKTORMI SU HORUCAVA, ALEBO CHLAD NA PRACOVISKU, HLUK, NEBEZPECENSTVO INFEKCNYCH CHOROB. STRES SAMOZREJME MOZE LUDOM SPOSOBOVAT AJ MANIPULACIA SO ZVIERATOM, JEHO USMRTENIE PORAZKOU. NA TUTO PRACU MUSIA BYT ZAMESTNANCI OBZVLAST TVRDI. V MNOHYCH KRAJINACH SA BITUNKY PRESUNULI Z&NBSP;MIEST DO VIDIECKYCH OBLASTI.

SPOTREBITELIA NEMAJU VIDIET A&NBSP;POCUT KRUTOST NA JATKACH, KVICIACE A&NBSP;ZAKRVAVENE ZVIERATA. NASILIE NA ZVIERATACH SA NESMIE UKAZOVAT VEREJNE. PORAZKY ZVIERAT A&NBSP;MASIARSKA PRACA SU PRE VACSINU LUDI NEVIDITELNE. PRETRHLO SA PUTO MEDZI MASOM A&NBSP;ZIVYM ZVIERATOM. SPOTREBITELIA CASTO NEVEDIA O&NBSP;PORUSOVANI PREDPISOV A&NBSP;O&NBSP;KRUTOSTI PRI CHOVE A&NBSP;PORAZANI ZVIERAT (DLHE TRANSPORTY ZVIERAT V&NBSP;KAMIONOCH V&NBSP;NEVYHOVUJUCICH A&NBSP;STRESUJUCICH PODMIENKACH, NEDOSTATOCNA ANESTEZIA PRED PORAZKOU, BITIE ZVIERAT A&NBSP;POD.).

WELFARE HOSPODARSKYCH ZVIERAT V RAMCI ICH CHOVU A STAROSTLIVOSTI O NICH DEFINUJE PODMIENKY, V KTORYCH SA MOZU PRIRODZENE SPRAVAT A NIE SU VYSTAVOVANE FYZICKEJ A PSYCHICKEJ NEPOHODE, CHOROBAM, STRACHU A STRESU. TO ZAROVEN ZNAMENA, ZE MAJU DOSTATOK PRIMERANEJ VYZIVY A&NBSP;NETRPIA SMADOM A HLADOM. ZIJU V PRIESTORE, V KTOROM SA CITIA PRIRODZENE A DOKAZU V NOM UPLATNOVAT SPRAVANIE, KTORE JE IM VLASTNE.

ZVIERATA MAJU ZABEZPECENY DOSTATOK POHYBU NA PASTVINACH A VO VYBEHOCH (AJ V ZIME). USTAJNENE SU S DOSTATOCNYM PRIVODOM VZDUCHU, DOSTATKOM SVETLA, DOSTATKOM PRIESTORU NA POHODLNY ODDYCH A DOBRYM PRISTUPOM K NAPAJACEJ VODE. CHOVANE SU BEZ TYRANIA A STRESU. VOCI STRESU NIE SU VYSTAVENE ANI VDAKA NEDOSTATKU NEVYVAZENEHO KRMENIA. NECHOVAJU SA V SKUPINOVYCH CHOVOCH ZVIERAT, V KTORYCH SI TIETO ZVIERATA NAVZAJOM UBLIZUJU. ZVIERATA SA PORAZAJU PRIAMO NA MIESTE, KDE SA CHOVAJU, ALEBO SU PREVAZANE LEN NA MINIMALNE VZDIALENOSTI, CIM JE TAKISTO ICH STRES MINIMALIZOVANY.

SYSTEM CHOVU WELFARE JE NA SLOVENSKU DOBROVOLNY. TENTO SPOSOB CHOVU JE VSAK DOLEZITY AJ PRE SAMOTNEHO SPOTREBITELA. MASO ZVIERAT Z&NBSP;WELFARE CHOVU OBSAHUJE MENEJ STRESOVYCH HORMONOV, ALE AJ MENEJ ANTIBIOTIK. CO SA TYKA CHOVU BROJLEROV, TAKETO MASO MA AJ MENEJ RASTOVYCH HORMONOV.

DALSIE PODROBNOSTI O&NBSP;WELFARE CHOVE ZVIERAT MOZEME NAJST NAPR. NA STRANKE:

AGROPORADENSTVO

VIDEO KU KAPITOLE WELFARE – BACK TO THE START

HTTPS://WWW.YOUTUBE.COM/WATCH?V=AMFSGT6RHOS

ULOHOU SAZP JE ZVYSOVANIE ENVIRONMENTALNEHO POVEDOMIA VEREJNOSTI PROSTREDNICTVOM UCELENEJ PONUKY PROGRAMOV NEFORMALNEJ ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A OSVETY (EVVO).

ZABEZPECUJE PRAKTICKU, METODICKU, PUBLIKACNU, PROJEKTOVU A KONCEPCNU CINNOST V TEJTO OBLASTI.

ORGANIZUJE VZDELAVACIE A INFORMACNE PODUJATIA, SPOLUPRACUJE SO ZAINTERESOVANYMI REZORTAMI, INSTITUCIAMI A MIMOVLADNYMI ORGANIZACIAMI NA SLOVENSKU AJ V ZAHRANICI.

REALIZUJE ULOHY V ZMYSLE ENVIROSTRATEGIE 2030, REZORTNEJ KONCEPCIE EVVO DO ROKU 2025 A INTERNEJ KONCEPCIE EVVO V SAZP DO ROKU 2030.

ENVIRONMENTALNU VYCHOVU A VZDELAVANIE ZABEZPECUJE NA CELOSLOVENSKEJ A REGIONALNEJ UROVNI PROSTREDNICTVOM:

• ODBORU&NBSP;ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY A VZDELAVANIA&NBSP;(OEVV) – CELOSLOVENSKA

• STREDISKA ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY DROPIE&NBSP;(SEV) – REGIONALNA

CIELOVOU SKUPINOU SU SKOLY (MATERSKE, ZAKLADNE, STREDNE), KOORDINATORI A ODBORNI PRACOVNICI ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, ZAMESTNANCI STATNEJ SPRAVY STAROSTLIVOSTI O ZIVOTNE PROSTREDIE A SIROKA VEREJNOST.

HTTPS://WWW.SAZP.SK/ZIVOTNE-PROSTREDIE/ENVIRONMENTALNA-VYCHOVA-A-VZDELAVANIE/

&NBSP;EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/ZUS_3/MONIKA.MISTINOVA_220322-093616-3F6A_ZMENSENA.JPG ALT="ZIVOTNE PROSTREDIE" WIDTH="160" HEIGHT="112" />

AKTUALNE LINKY:

REZORTNA KONCEPCIA ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A OSVETY DO ROKU 2025

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/CMSSITEBOXPHOTO_9639_2542.JPG ALT="" WIDTH="201" HEIGHT="285" />

KONCEPCIA ROZVOJA ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A OSVETY V SAZP DO ROKU 2030

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/PONUKA.PNG ALT="" WIDTH="208" HEIGHT="126" />

PONUKA AKTIVIT EVVO SAZP V SKOLSKOM ROKU 2022/2023

PORTAL ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY - WWW.EWOBOX.SK

REZORTNA KONCEPCIA ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A OSVETY (RK EVVO) REAGUJE NA AKTUALNE POTREBY A NOVE VYZVY V OBLASTI STAROSTLIVOSTI O ZIVOTNE PROSTREDIE NA SLOVENSKU. JEJ HLAVNYM CIELOM JE VYTVORENIE FUNGUJUCEHO UCELENEHO SYSTEMU ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A OSVETY V REZORTE ZIVOTNEHO PROSTREDIA, SO ZAMERANIM NA NOSNE CIELOVE SKUPINY A S VYUZITIM INOVATIVNYCH NASTROJOV PRI ZACHOVANI PRINCIPOV UDRZATELNEHO ROZVOJA.

MINISTERSTVO ZIVOTNEHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY AKO USTREDNY ORGAN STATNEJ SPRAVY ZABEZPECUJE NEFORMALNU ENVIRONMENTALNU VYCHOVU. V ROKU 2015 BOLA PORADOU VEDENIA MZP SR SCHVALENA REZORTNA KONCEPCIA ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A&NBSP;OSVETY DO&NBSP;ROKU 2025, KTORA REAGUJE NA&NBSP; AKTUALNE POTREBY A&NBSP;NOVE VYZVY V&NBSP;OBLASTI STAROSTLIVOSTI O&NBSP;ZIVOTNE PROSTREDIE NA&NBSP;SLOVENSKU. JEJ HLAVNYM CIELOM JE VYTVORENIE FUNGUJUCEHO UCELENEHO SYSTEMU ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A&NBSP;OSVETY V&NBSP;REZORTE ZIVOTNEHO PROSTREDIA V&NBSP;SULADE A&NBSP;VIACERYMI MEDZINARODNYMI KONCEPCNYMI DOKUMENTAMI, KTORE SA ZAMERIAVAJU NA&NBSP; OBLAST EVVO.

NEFORMALNU ENVIRONMENTALNU VYCHOVU A&NBSP;VZDELAVANIE ZABEZPECUJE MINISTERSTVO ZIVOTNEHO PROSTREDIA SR PROSTREDNICTVOM PRIAMORIADENYCH ORGANIZACII:

1. SLOVENSKEJ AGENTURY ZIVOTNEHO PROSTREDIA,
2. STATNEJ OCHRANY PRIRODY SR
3. NARODNEJ ZOO BOJNICE,
4. SLOVENSKEHO MUZEA OCHRANY PRIRODY A&NBSP;JASKYNIARSTVA,
5. SLOVENSKEHO BANSKEHO MUZEA,
6. SLOVENSKEHO VODOHOSPODARSKEHO PODNIKU A&NBSP;INYCH.

REZORTNA KONCEPCIA TU:

REZORTNA KONCEPCIA ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A&NBSP;OSVETY DO&NBSP;ROKU 2025 (PDF, 1,12 MB)

MINISTERSTVO ZIVOTNEHO PROSTREDIA

AKCNY PLAN

KRAJSKEJ KONCEPCIE ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A&NBSP;OSVETY V TRENCIANSKOM KRAJI NA ROKY 2019 – 2021

VIZIA 2030

TRENCIANSKY SAMOSPRAVNY KRAJ MA VYBUDOVANU STABILNU A FUNKCNU SIET POSKYTOVATELOV EVVO A DO PRAXE SU ZAVEDENE EFEKTIVNE A TRANSPARENTNE MECHANIZMY NA JEJ DLHODOBU UDRZATELNOST. INSTITUCIONALNE JE KRAJSKY SYSTEM EVVO ZALOZENY NA STABILIZOVANEJ SIETI 5 EKOCENTIER, KTORE SVOJOU PONUKOU VYCHOVNYCH A VZDELAVACICH PROGRAMOV A AKTIVIT ROVNOMERNE POKRYVAJU UZEMIE KRAJA. SUCASTOU SYSTEMU JE PRAVIDELNY A NEZAVISLY MONITORING A EVALUACIA PROGRAMOV A AKTIVIT, VRATANE HODNOTENIA UCINNOSTI ZVOLENYCH METOD A FORIEM.

&NBSP;

POSKYTOVATELIA SLUZIEB V OBLASTI EVVO MAJU VYTVORENE PODMIENKY:

- PRE PROFESIONALNE VZDELAVANIE LEKTOROV, KONZULTANTOV A METODIKOV,

- PRE PRIPRAVU KVALITNYCH PROGRAMOV, ZODPOVEDAJUCICH POTREBAM JEDNOTLIVYCH CIELOVYCH SKUPIN.

&NBSP;

OBYVATELIA, NAVSTEVNICI A ZAMESTNANCI TRENCIANSKEHO SAMOSPRAVNEHO KRAJA MAJU K DISPOZICII VHODNE PODAVANE AKTUALNE A RELEVANTNE ODBORNE INFORMACIE O STAVE ZIVOTNEHO, O ALTERNATIVACH SETRNEHO SPRAVANIA SA K ZIVOTNEMU PROSTREDIU A K PRIRODNYM ZDROJOM TK. ENVIRONMENTALNA GRAMOTNOST OBCANOV TSK, VEREJNEJ SPRAVY A PODNIKATELSKEHO SEKTORU DOKAZATELNE RASTIE. PREJAVUJE SA V KAZDODENNYCH ENVIRONMENTALNE ZODPOVEDNYCH CINOCH JEDNOTLIVCOV, INSTITUCII A KOMUNIT, AKO AJ CELKOVYM STAVOM ZIVOTNEHO PROSTREDIA V TSK

VIAC INFO TU:&NBSP; DOKUMENTY/DOKUMENTY_REGIONALNY_ROZVOJ/ZELENE_OCI_DOKUMENTY_KU_GRANTU/KRAJSKA_KONCEPCIA_ENVVAO/AKCNY_PLAN_KK_EVVO_TK_NA_ROKY_19_21_NAVRH_280319.PDF TARGET="_BLANK">AKCNY PLAN TSK

ZMYSLOM PROJEKTU JE NAVRHNUT NOVU KONCEPCIU ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A&NBSP;OSVETY V TRENCIANSKOM KRAJI - A TO PARTICIPATIVNYM SPOSOBOM, SO ZAPOJENIM ZASTUPCOV VSETKYCH INSTITUCII, KTORE SA ANGAZUJU V ODBORE ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A OSVETY

EKOPORADNA/EKOPORADNA_ZUS/ZUS_3/0008_ZMENSENA.JPG ALT="ZIVOTNE PROSTREDIE" WIDTH="160" HEIGHT="113" />

POCHOPENIE ZAVISLOSTI CLOVEKA NA PROSTREDI A PRIRODE A PREMENA NADOBUDNUTYCH ENVIRONMENTALNYCH VEDOMOSTI, ZRUCNOSTI DO UVEDOMELYCH PRE-ENVIRONMENTALNYCH POSTOJOV A DO ZMENENYC HVZORCOV PRE- ENVIRONMENTALNEHO SPRAVANIA.

PREZITIE CLOVEKA A ZACHOVANIE KVALITY ZIVOTA LUDI ZAVISI OD UDRZATELNEHO VZTAHU K PROSTREDIU, KTORE JE OBMEDZENE SVOJIMI ZDROJMI A KVALITOU JEDNOTLIVYCH ZLOZIEK (PODA, VODA, OVZDUSIE, BIODIVERZITA...).

TU:

EKOPORADNA/PIXA_ZDARMA/KONCEPCIA.PNG ALT="" WIDTH="204" HEIGHT="132" />

KRAJSK%C3%A1%20KONCEPCIA_EVVO_TSK_DO%20ROKU%202030.PDF TARGET="_BLANK" TITLE="KRAJSKA KONCEPCIA EVVO">KRAJSKA KONCEPCIA ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY A VZDELAVANIA A OSVETY V TRENCIANSKOM KRAJI

CIELOM ENVIRONMENTALNEJ VYCHOVY, VZDELAVANIA A OSVETY (EVVO) V KRAJI JE ZVYSENIE ENVIRONMENTALNEHO POVEDOMIA VSETKYCH OBCANOV KRAJA, ZNIZENIE „EKOLOGICKEJ STOPY“ KRAJA NA UROVNI JEDNOTLIVCOV, RODIN, DOMACNOSTI, FIRIEM, VEREJNYCH AJ SUKROMNYCH INSTITUCII, VRATANE SAMOTNEHO TRENCIANSKEHO SAMOSPRAVNEHO KRAJA A INSTITUCII, KTORYCH JE TSK ZRIADOVATELOM. CIELOM KRAJSKEJ KONCEPCIE EVVO JE VYTVORENIE INSTITUCIONALNEHO RAMCA A NASTROJOV NA PLNENIE CIELOV EVVO.

PRE DOSIAHNUTIE TOHTO CIELA JE NEVYHNUTNE:

• POCHOPENIE ZAVISLOSTI CLOVEKA NA PROSTREDI A PRIRODE.
• POCHOPENIE, ZE PREZITIE CLOVEKA A ZACHOVANIE KVALITY ZIVOTA LUDI ZAVISI OD UDRZATELNEHO VZTAHU K PROSTREDIU, KTORE JE OBMEDZENE SVOJIMI ZDROJMI A KVALITOU JEDNOTLIVYCH ZLOZIEK (PODA,VODA, OVZDUSIE, BIODIVERZITA...).
• PREMENA NADOBUDNUTYCH ENVIRONMENTALNYCH VEDOMOSTI, ZRUCNOSTI DO UVEDOMELYCH PRO ENVIRONMENTALNYCH POSTOJOV A DO ZMENENYCH VZORCOV PRO ENVIRONMENTALNEHO SPRAVANIA.

ZMENA POSTOJOV A VZORCOV PRO ENVIRONMENTALNEHO SPRAVANIA V KAZDODENNOM ZIVOTE

= CIELAVEDOME A AUTOMATICKE UPREDNOSTNOVANIE:

• ENVIRONMENTALNE VYHOVUJUCICH VYROBKOV VRATANE PRODUKTOV EKOLOGICKEJ POLNOHOSPODARSKEJ

VYROBY,

• MIESTNEJ PRODUKCIE,
• SKROMNOSTI VERZUS SPOTREBNEHO SPRAVANIA (PRI NAKUPOVANI, PRODUKCII ODPADOV, SPOTREBE

ENERGII, VODY, ZIVOTNOM STYLE, VYBERE DOVOLENKY, TRAVENI VOLNEHO CASU...),

• USPORNYCH TECHNOLOGII,
• BEZOBALOVYCH A BEZODPADOVYCH VYROBKOV A TECHNOLOGII,
• ZACHOVANIA BIODIVERZITY PRED OSOBNYMI ZAUJMAMI, POHODLIM...

= AUTOMATICKE A BEZPROSTREDNE UPLATNOVANIE SVOJICH OBCIANSKYCH PRAV:

• ZRUCNOST AKTIVNEHO OBCIANSTVA,
• LEGISLATIVNE MINIMUM,
• KOMUNIKACNE ZRUCNOSTI,
• ZRUCNOSTI KRITICKEHO MYSLENIA A MYSLENIA V SUVISLOSTIACH,
• POSTOJ ODVAHY PRI OBHAJOBE VLASTNEHO NAZORU A SVOJICH OBCIANSKYCH PRAV

&NBSP;

PRIDAVNYMI LATKAMI V POTRAVINACH SU VSETKY POVOLENE FARBIVA DO POTRAVIN, NAHRADNE SLADIDLA, KONZERVACNE LATKY, ANTIOXIDANTY, KYSELINY, REGULATORY KYSLOSTI, TAVIACE SOLI, KYPRIACE LATKY, ZAHUSTOVADLA, ZELIRUJUCE LATKY, STABILIZATORY, EMULGATORY, ODPENOVACE, ZVYRAZNOVACE CHUTI, HNACI PLYN, BALIACI PLYN, A POD. KAZDA ADITIVNA LATKA, KTORU HOTOVA POTRAVINA OBSAHUJE, MUSI BYT UVEDENA NA ETIKETE OBALU. NOVE PRAVIDLA O OZNACOVANI ZAVIEDLI ROZSIAHLE ZOZNAMY PRIDAVNYCH LATOK S ICH CHEMICKYMI NAZVAMI A NOVY CISELNY SYSTEM OZNACOVANIA S KODMI E, KTORY MAL SPOTREBITELOVI ULAHCIT ROZHODOVANIE PRI VYBERE POTRAVINY.

OZNACENIE „E“ ZNAMENA, ZE POUZITIE TYCHTO LATOK V POTRAVINACH BOLO SCHVALENE V RAMCI EUROPSKEJ UNIE (EU).

POVOLENE E-CKA NAJDEME NA STRANKE: HTTPS://WWW.RUVZVK.SK/ECKA.HTML

DO POTRAVIN MOZU BYT PRIDAVANE LEN TIE PRIDAVNE LATKY, KTORE SU UVEDENE V PRAVNYCH PREDPISOCH EU A TO LEN ZA SPECIFICKYCH PODMIENOK. PRIDAVNE LATKY, KTORE PREDSTAVUJU LEN MINIMALNE TOXIKOLOGICKE RIZIKO, JE MOZNE POUZIVAT TAKMER VO VSETKYCH SPRACOVANYCH POTRAVINACH.

MEDZI NE PATRIA NAPRIKLAD UHLICITAN VAPENATY (E 170), KYSELINA MLIECNA (E 270), KYSELINA CITRONOVA (E 330), PEKTINY (E 440), MASTNE KYSELINY (E 570) A DUSIK (E 941). PRI INYCH PRIDAVNYCH LATKACH JE POUZITE OBMEDZENEJSIE, NAPRIKLAD: NATAMYCIN (E 235) JE MOZNE POUZIT LEN AKO KONZERVACNU LATKU PRE POVRCHOVE OSETRENIE SYROV A SUSENYCH UDENIN.

MOZE SPOSOBOVAT ALERGICKU REAKCIU. KYSELINU ERYTHORBOVU (E 315) JE MOZNE POUZIT LEN AKO ANTIOXIDANT V URCITYCH MASOVYCH A RYBICH VYROBKOCH. AJ KED ZIADNE NEZIADUCE UCINKY KYSELINY ERYTHORBOVEJ NIE SU ZNAME. FERROKYANID SODNY (E 535) JE MOZNE POUZIT LEN AKO PROTIHRUDKUJUCU LATKU V SOLI A JEJ NAHRADACH. NA DRUHEJ STRANE TREBA POVEDAT, ZE MNOHE POTRAVINY OBSAHUJU PRIRODZENE SA VYSKYTUJUCE LATKY, KTORE SU ZAROVEN POVOLENE AKO PRIDAVNE LATKY V POTRAVINACH.

NAPRIKLAD V JABLKACH SA VYSKYTUJU RIBOFLAVINY (E 101), KAROTENY (E160A), ANTOKYANY (E 163), KYSELINA OCTOVA (E 260), KYSELINA ASKORBOVA (E 300), KYSELINA CITRONOVA (E 330), KYSELINA VINNA (E334), KYSELINA JANTAROVA (E 363), KYSELINA GLUTAMOVA (E 620) A L-CYSTEIN (E 920). POD DALSIMI INYMI E-CKAMI SA MOZU SKRYVAT NAPRIKLAD VITAMINY C, E, ALEBO B, PRIRODNE FARBIVO, NESKODNY KONZERVANT, CI VYTAZOK Z RIAS, ALEBO KYSELINA JABLCNA, CI CITRONOVA. NETREBA VSAK ZABUDAT AJ NA VYSSIE SPOMINANE, NEBEZPECNE PRIDAVNE LATKY.

NAJSKODLIVEJSIU HODNOTU MAJU E-CKA: E110, E132, E133, E250, E621, E951, ALEBO E952. E110 ZLTA SY TATO LATKA SA POUZIVA HLAVNE V NEALKOHOLICKYCH NAPOJOCH A TO PRE SVOJU ORANZOVU FARBU.

TAKTIEZ SA PRIDAVA DO ROZNYCH SLADKOSTI, PEKARSKYCH VYROBKOV, DO MARHULOVEHO DZEMU, MARCIPANU, ZMRZLINY, HORCICE, ZUVACIEK, DO INSTANTNYCH POLIEVOK POD. E100 JE LATKA CHEMICKY ODVODENA OD LATKY SUDAN I, CO JE PREUKAZATELNE KARCINOGEN A MOZE SA V ZLTEJ SY OBJAVIT AKO NECISTOTA.

MOZE VYVOLAT ALERGICKE A ASTMATICKE REAKCIE, OPUCHY KOZE, VYRAZKY, DRAZDIT ZALUDOK A VYVOLAT ZVRACANIE ALEBO HNACKU. LATKA JE PODOZRIVA, ZE MOZE VYVOLAVAT U DETI HYPERAKTIVITU.

E132 INDIGOTIN ( CL POTRAVINARSKA MODRA 1, INDIGOCARMINE ) POUZIVA SA PRI VYROBE NEALKOHOLICKYCH NAPOJOV, PEKARSKYCH VYROBKOV, CEREALII, SLADKOSTI, ZELE, MRAZENYCH DEZERTOV, KREMOV, LIEKOV.

NEGATIVNE UCINKY TOHTO FARBIVA NIE SU JEDNOZNACNE PREUKAZANE A PRETO NIE JE MOZNE POVAZOVAT FARBIVO ZA KARCINOGEN. MOZE VSAK SPOSOBOVAT NEVOLNOST, ZVRACANIE, VYSSI KRVNY TLAK, VYRAZKY A DALSIE ALERGICKE REAKCIE.

E133 BRILANTNA MODRA FCF ( CL POTRAVINARSKA MODRA 2 ) FARBIVO SA POUZIVA K ZAFARBENIU LIMONAD, SLADKOSTI, ZMRZLINY, CUKROVINIEK, PEKARSKYCH VYROBKOV, CEREALII, PUDINGOV. LATKA MOZE SPOSOBOVAT ASTMU, ZIHLAVKU ALERGICKE REAKCIE.

E250 DUSITAN SODNY SLUZI AKO STABILIZATOR FARBY V NAKLADANOM MASE, SLANINE, PARKOCH, SUNKACH, SPEKACIKOCH, KONZERVOVANOM MASE, KLOBASACH, UDENOM TUNIAKOVOM MASE, UDENOM LOSOSE A V DALSICH POTRAVINACH. PREDZUJE ICH ZIVOTNOST. DUSITANY V KOMBINACII S PRIRODNYMI SEKUNDARNYMI AMINMI (AMYNOKYSELINY, AROMY A INE) TVORIA NITROZAMINY, SILNE RAKOVINOTVORNE LATKY. VZNIKAJU PRI SMAZENI SLANINY, PRI VYSOKYCH TEPLOTACH, POCAS VYROBY POTRAVIN, SKLADOVANI A VYTVARAJU SA AJ V LUDSKOM ZALUDKU. PRIDAVANIE VITAMINU C A E DO POTRAVIN SA ZABRANUJE TVORBE TYCHTO LATOK. NITROZAMINY SU OBSIAHNUTE V PECENYCH, UDENYCH A SILNO SOLENYCH JEDLACH. VYSKYTUJU SA AJ V PIVE, HLAVNE V TMAVOM. VYSOKY OBSAH NITROZAMINOV MA AJ DLHO SKLADOVANA ZELENINA A OVOCIE. VYSOKA KONCENTRACIA BOLA PREUKAZANA NAPR. V SPENATE, REDKOVKACH, UHORKACH A HLAVKOVOM SALATE. DUSITANY SA DO ZELENINY DOSTAVAJU AJ PROSTREDNICTVOM POUZIVANYCH HNOJIV.

E621 L-GLUTAMAN SODNY V PRIPADE, ZE V ZLOZENI POTRAVIN FIGURUJE INOSINAN ALEBO GUANYLAN SODNY, JE VZDY PRITOMNY AJ GLUTAMAN SODNY (AJ V PRIPADE, ZE NIE JE UVEDENY). GLUTAMATY MOZU BYT SUCASTOU POTRAVINY AJ POD NAZVOM „BIELKOVINOVY HYDROLYZAT, SOJOVY HYDROLYZAT, HYDROLYZOVANE PROTEINY, KVASNICNY EXTRAKT, AUTOLYZOVANE KVASINKY, ZELATINA, KASEINAN SODNY, ALEBO VAPENATY“. V POTRAVINARSKOM PRIEMYSLE JE GLUTAMAN SODNY NAJVIAC POUZIVANYM DOCHUCOVADLOM - LATKOU ZVYRAZNUJUCOU CHUT. DODAVA POTRAVINAM VYRAZNU MASOVU CHUT. POUZIVA SA HOJNE V MNOHYCH KORENIACICH ZMESIACH, SOJOVYCH OMACKACH, INSTANTNYCH JEDLACH AKO POLIEVKY A OMACKY, V KONZERVOVANYCH JEDLACH, NAJMA ZELENINE, HOTOVYCH BALENYCH JEDLACH. DALEJ V MASOVYCH VYROBKOCH, VYROBKOCH Z RYB, UDENINACH A NIEKTORYCH SYROCH. JE PRIDAVANY DO ROZNYCH ALKOHOLICKYCH NAPOJOV. JE SUCASTOU MNOHYCH AROM (VYPRAZANE ZEMIACIKY, SLANE POCHUTINY) A SLUZI AKO NAHRADA SOLI. BOLA ZISTENA JEHO PRITOMNOST AJ V OVOCI A ZELENINE A ZEMIAKOCH, PRETOZE BOL ZLOZKOU HNOJIVA. GLUTAMAN SODNY TVORI PRISADU DO STRAVY PRE PSOV A MACKY. V PRIRODE SA NACHADZA V NIEKTORYCH HUBACH A MORSKYCH RIASACH, V ZRELYCH PARADAJKACH, V SOJOVYCH BOBOCH. MOZE SPOSOBOVAT BOLESTI HLAVY, TRAVIACE TAZKOSTI A ZVRACANIE.

E951 ASPARTAM IDE O SYNTETICKE SLADIDLO, KTORE JE CCA 200X SLADSIE AKO CUKOR. ZVYRAZNUJE AROMU. POUZIVA SA VO VIAC AKO 6000 POTRAVINACH PO CELOM SVETE. ASPARTAM SA POUZIVA AKO NAHRADA CUKRU PRI VYROBE SYPKYCH NAPOJOV, CAJOV, ZUVACIEK, NIEKTORYCH JOGURTOV, DEZERTOV, PUDINGOV, CEREALII, MRAZENYCH KREMOV, MAJONEZY, HORCICE, NAKLADANEJ ZELENINY A OVOCIA, VITAMINOVYCH DOPLNKOV A POD. ASPARTAM MOZE SPOSOBOVAT POSKODZOVANIE MOZGU, NARUSIT METABOLIZMUS AMINOKYSELIN A STRUKTUR PROTEINOV, NERVOVE FUNKCIE, HORMONALNU ROVNOVAHU. ZVYSUJE CHUT K JEDLU. STUDIE NEDAVAJU JASNY ZAVER OHLADOM JEHO SKODLIVOSTI. URCITE BY SA MALI POTRAVINAM OBSAHUJUCIM TUTO LATKU, VYHYBAT TEHOTNE A DOJCIACE ZENY (PRETOZE SA ASPARTAM V TELE ROZKLADA NA METANOL, KTORY NIE JE VHODNY).

E952 CYKLAMATY POUZIVA SA AKO UMELE SLADIDLO DO NEALKOHOLICKYCH NAPOJOV A POTRAVIN PRE DIABETIKOV A DO NIZKOENERGETICKYCH POTRAVIN. V TELE SA CYKLAMATY PREMIENAJU NA CYKLOHEXYLAMIN, KTORY MOZE SPOSOBIT ZAPALY MOCOVEHO MECHURA. U POKUSNYCH KRYS SPOSOBUJU RAKOVINU MOCOVEHO MECHURA, VRODENE VADY, MUTACIE A POSKODENIA SEMENNIKOV. DALSIE STUDIE VSAK TOTO TVRDENIE NEPOTVRDILI, PRETO VEDCI ZASTAVAJU NAZOR, ZE CYKLAMATY RAKOVINU NESPOSOBUJU, ALE MOZNO MOZU ZVYSOVAT UCINOK OSTATNYCH KARCINOGENOV.

INFORMACIE POCHADZAJU Z ROZNYCH KLINICKYCH STUDII A NA ZAKLADE ICH VYSLEDKOV SA STANOVUJU AJ LIMITY TYCHTO LATOK A ICH OBMEDZENE MOZNOSTI POUZITIA PRE URCITY DRUH POTRAVINY. NA ZAMYSLENIE JE VSAK TO, ZE ESTE NEBOLI VYKONANE STUDIE, KTORE BY ANALYZOVALI VPLYV KOMBINACII ROZNYCH PRIDAVNYCH LATOK NA ORGANIZMUS SPOTREBITELA. JE TEDA VELMI DOLEZITE ROZLISOVAT, AKE POTRAVINY SA ROZHODNEME KONZUMOVAT.

MALI BY SME PREFEROVAT CO NAJCISTEJSIE POTRAVINY A CO NAJVIAC SA VYHNUT AKYMKOLVEK E-CKAM.

VIAC O E-CKACH SA DOCITATE NAPR. TU:

HTTPS://WWW.UVZSR.SK/INDEX.PHP?OPTION=COM_CONTENT&VIEW=ARTICLE&ID=1313%3AOTAZKY-A-ODPOVEDE-OHADOM-PRIDAVNYCH-LATOK-V-POTRAVINACH&CATID=93%3ABEZPENOS-POTRAVIN&ITEMID=102

AK MATE ZAUJEM PRESTUDOVAT SI INFORMACIE O JEDNOTLIVYCH E-CKACH, ICH VYHLADAVANIE A PREHLADNE INFORMACIE VAM POSKYTNU TU:

HTTPS://ZDRAVOPEDIA.SK/UCINNE-LATKY/ECKA/ZOZNAM-ECIEK

HTTPS://WWW.FERPOTRAVINA.CZ/SEZNAM-ECEK?QUERY=E920&COLUMN=CODE

HTTPS://WWW.FERPOTRAVINA.CZ/NEBEZPECNA-ECKA

ZALOZENIE KOMPOSTU JE PRE KAZDY DRUH KOMPOSTERA SPECIFICKE. U VONKU VOLNE STOJACICH KOMPOSTOV NIE JE NAPRIKLAD POTREBA PRIHADZOVAT DAZDOVKY, NAOPAK VERMIKOMPOSTOVANIE SA BEZ ICH PRIDANIA NEZAOBIDE.

U VOLNE STOJACICH KOMPOSTEROV ODPORUCAME DNO ZAPLNIT VETVAMI. TIE ZAISTIA LEPSIE PREVZDUSNENIE A RYCHLEJSI ODTOK NAHROMADENEJ VODY. AKO JE UVEDENE VYSSIE, U ROTACNEHO KOMPOSTERA SA PREVZDUSNENIE REALIZUJE OTACANIM. VERMIKOMPOSTER MA POTOM SYSTEM PREVZDUSNENIE RIESENY SAMOTNOU KONSTRUKCIOU.&NBSP;

VRATME SA ESTE SPAT K VOLNE STOJACIM KOMPOSTEROM. TIE JE VHODNE PRAVIDELNE PREHADZOVAT. TU SA DOSTAVA DO POPREDIA VYHODA VIACKOMOROVYCH KOMPOSTEROV. V JEDNEJ KOMORE MOZETE VOLNE ZHROMAZDOVAT MATERIAL KU KOMPOSTOVANIU, ZATIALCO V DALSICH JE MOZNE KOMPOST HYGIENIZOVAT. PROCES HYGIENIZACIE SPOCIVA V ZAHRIATI CELEHO OBSAHU KOMORY NA TEPLOTU OKOLO&NBSP;45-60°C, A TO NAJMENEJ POD DOBU 5 DNI. TATO DOBA SA PREDLZUJE, POKIAL SA VO VASOM KOMPOSTE MOZU OBJAVIT SEMENA PLEVELU CI ZARODKY CHOROB RASTLIN.&NBSP;&NBSP;

KAM UMIESTNIT KOMPOSTER

• NA VAS POZEMOK ALEBO NA POZEMOK, OD KTOREHO MATE SUHLAS MAJITELA.
• KOMPOSTER BY NEMAL BYT V BLIZKOSTI ZDROJA PITNEJ VODY ANI V ZAPLAVOVOM UZEMI.
• PRE ZLEPSENIE PRISTUPU MIKROORGANIZMOV A PODNYCH ORGANIZMOV KU KOMPOSTOVANEMU MATERIALU JE POTREBNE ZABEZPECIT PRIAMY KONTAKT SO ZEMOU.
• PRE VASE POHODLIE A EFEKTIVITU ODPORUCAME, ABY&NBSP;NEBOL VZDIALENY OD ZDROJA BIOLOGICKEHO ODPADU&NBSP;A PRISTUP K NEMU BOL POHODLNY AJ ZA DAZDIVEHO POCASIA.
• NEMAL BY BYT&NBSP;VYSTAVENY CELODENNEMU PRIAMEMU SLNKU, LEPSI JE POLOTIEN NIEKDE POD STROMOM ALEBO MIESTO KDE VIETE, ZE POCAS DNA SLNKO NEDOVIDI.
• OKOLO KOMPOSTERA SI NECHAJTE DOSTATOCNY PRIESTOR&NBSP;NA MOZNOST MANIPULACIE&NBSP;S NARADIM&NBSP;A NASLEDNE VYBERANIE KOMPOSTU.

&NBSP;

ZAKLADNE PODMIENKY KOMPOSTOVANIA

PRAVIDLOM USPESNEHO PRIEBEHU &NBSP;KOMPOSTOVANIA JE ROZNORODA SKLADBA MATERIALOV, OPTIMALNA VLHKOST A DOSTATOK VZDUCHU.

VELKOST A&NBSP;SKLADBA MATERIALOV

PRI &NBSP;TAZSIE ROZLOZITELNYCH MATERIALOCH (UHLIKATYCH), AKO SU DREVO, TVRDSIE CASTI ZELENINY CI STONKY STARSICH RASTLIN PLATI ZAKLADNE PRAVIDLO, ZE CIM SU CASTICE MENSIE, TYM RYCHLEJSIE SA SKOMPOSTUJU. IDEALNE JE VYUZIT ZAHRADNY DRVIC. MAKKE STAVNATE MATERIALY (DUSIKATE) AKO HNOJ, POKOSENA TRAVA, KUCHYNSKY BIOODPAD SU LAHKO ROZLOZITELNE, PRETO NIE JE POTREBNE ICH ZMENSOVAT. DOBRY ROZKLAD &NBSP;ZABEZPECI VYVAZENE MIESANIE MATERIALOV. PLATI, ZE DUSIKATE MATERIALY MUSIME ZMIESAVAT S UHLIKATYMI A ICH OBJEMOVY POMER BY SA MAL PRIBLIZOVAT K 1:1.

PRISTUP VZDUCHU A VODY

UZITOCNE BAKTERIE A PODNE ORGANIZMY, KTORE SA STARAJU O ROZKLAD ZELENEHO ODPADU POTREBUJU OKREM ZIVIN AJ NEUSTALY PRISUN VZDUCHU A DOSTATOK VLHKOSTI. AK IM DOKAZETE ZABEZPECIT VYVAZENU KOMBINACIU, ZACNU SA MNOZIT RYCHLYM TEMPOM. AJ TU PLATI &NBSP;ZE,&NBSP;CIM MENSIE CASTICE ODPADU DO KOMPOSTU DATE, TYM SA SKOR SKOMPOSTUJU.&NBSP;PLATI VSAK AJ PRAVIDLO, ZE CIM SU CASTICE MENSIE, TYM JE MEDZI NIMI MENEJ DUTINIEK, KDE SA MOZE UDRZAT VZDUCH. BEZ NEHO KOMPOST IBA HNIJE A ZAPACHA. PRETO JE POTREBNE MASU Z CASU NA CAS PREVZDUSNIT POMOCOU&NBSP;PREKOPAVACA&NBSP;KOMPOSTU&NBSP;AKO JE VIDNO NA OBRAZKU.

SPRAVNA VLHKOST

DALSOU PODMIENKOU DOBREHO KOMPOSTOVANIA JE SPRAVNA VLHKOST.&NBSP;NEDOSTATOK VLHKOSTI SPOMALUJE AZ ZASTAVUJE PROCES ROZKLADU, NAOPAK NADMERNA VLHKOST SPOSOBUJE NEZIADUCI HNILOBNY PROCES. DO UZAVRETEHO KOMPOSTERA SA BEZ VASEJ POMOCI VODA NEDOSTANE, PRETO JE DOLEZITE SPRAVNU VLHKOST KONTROLOVAT A V PRIPADE POTREBY JU DOPLNIT POLIATIM, PRIPADNE ZNIZIT PRIDANIM SUCHYCH MATERIALOV. SPRAVNU VLHKOST MOZNO ZISTIT IBA RUKOU. AK Z MATERIALU VYTLACITE IBA NIEKOLKO KVAPIEK - JE VSETKO V PORIADKU.

&NBSP;

KEDY JE KOMPOST ZRELY?

VYZRETY KOMPOST MA HNEDU AZ TMAVOHNEDU FARBU, DROBNO-HRUDKOVITU STRUKTURU, NEZAPACHA, ALE VONIA AKO LESNA PODA.

O ZRELOSTI KOMPOSTU SA MOZETE PRESVEDCIT JEDNODUCHYM TESTOM KLICIVOSTI. DO NADOBKY S VLHKYM PREOSIATYM KOMPOSTOM VYSEJTE SEMIENKA ZERUCHY SIATEJ, A AK POCAS TYZDNA VACSINA SEMIEN VYKLICI, MOZETE KOMPOST POUZIT V ZAHRADE.

&NBSP;

S CIM SA MOZES STRETNUT?

KOMPOST SA NETVORI

DOVODOV MOZE BYT VIACERO. KOMPOSTOVANA KOPA JE PRILIS SUCHA (NAPR. VELA LISTIA BEZ DUSIKATEHO MATERIALU) ALEBO V&NBSP;NEJ CHYBA VZDUCH (VELA JEDNOTVARNEHO DUSIKATEHO MATERIALU, NAPR. TRAVY).

ZAPACH

ZABUDOL SI NA UHLIKATY MATERIAL A&NBSP;OBCASNE PREVZDUSNENIE KOMPOSTOVANEJ KOPY ALEBO SI PRIDAL PRILIS VELA DUSIKATEHO A&NBSP;MOKREHO MATERIALU NARAZ. ZAPACH JE BEZNOU SUCASTOU PRI KOMPOSTOVANI VYKALOV HOSPODARSKYCH ZVIERAT, AVSAK SPRAVNYM ZAPRACOVANIM DO KOMPOSTOVANEJ KOPY SA RYCHLO VYTRACA.

POTKANY

POKIAL SA V&NBSP;OKOLI NACHADZAJU, BUDE IM V&NBSP;KOMPOSTERI CHUTIT A&NBSP;MAJU SA KADIAL DOSTAT DNU, RADI PRIDU. PRAVIDELNOU STAROSTLIVOSTOU O&NBSP;KOMPOSTER A&NBSP;JEHO DOMYSELNYM PREVEDENIM, PREDIDES ICH VYSKYTU. IDEALNE NEMAT ZIADEN OTVOR DO KOMPOSTERU VACSI AKO 1 CM.

&NBSP;

URODA HNOJIVA

URODU HNOJIVA MOZES OCAKAVAT OD POL ROKA DO DVOCH ROKOV V&NBSP;ZAVISLOSTI OD DODRZIAVANIA PRAVIDIEL KOMPOSTOVANIA.&NBSP;KOMPOST&NBSP;BUDE VYZERAT AKO HNEDA AZ CIERNA ZEMINA S&NBSP;VONOU LESA A&NBSP;NAJDES V&NBSP;NOM AJ ROZNE NEROZLOZENE KUSKY BIOODPADOV (KOSTKY, SKRUPINY A INE DREVNATE CASTI). MOZES ICH ODDELIT PREOSIATIM KOMPOSTU CEZ SITO ALEBO POMOCOU PREOSIEVACU.&NBSP; HNOJIVO JE NA SVETE, HURA! POUZI HO V BYTE PRI PRESADZANI KVETOV, NA ZAHRADE, DO HRIADKOU, KU STROMCEKOM, KVETOM CI NA TRAVNIK. RASTLINKY SA TI ODVDACIA VELKYMI KVETMI A&NBSP;SKVELOU URODOU.

&NBSP;

AKO ZACAT?

1. PRIPRAV SI PODKLAD

JE DOBRE, AK TVOJMU BUDUCEMU KOMPOSTU PRIPRAVIS PEVNE ZAKLADY. NA DNO KOMPOSTERA (NA PLETIVO) VLOZ ZAKLADNU, MIN. 10 CM HRUBU VRSTVU UHLIKATEHO MATERIALU. ODPORUCAME TI POUZIT DREVNU STIEKU (POSEKANE KONARE), NAHNITE LISTIE ALEBO SLAMU, KTORE BUDU MAT PREVZDUSNOVACIU AJ DRENAZNU FUNKCIU. POKRACUJ VSETKYM, CO PATRI DO KOMPOSTERU. POKOSENY TRAVNIK CI PRIPRAVENY KUCHYNSKY BIOODPAD SA NEVEDIA DOCKAT. NA ZACIATOK MOZES POUZIT STARTER, ABY SI PRVY MATERIAL NAINFIKOVAL BAKTERIAMI. DOBRE POSLUZI AJ DOZRETY KOMPOST ALEBO CERNOZEM.

2. NASTUDUJ SI ZAKLADNE PRAVIDLA A DODRZIAVAJ ICH!

ABY SI SA DOPRACOVAL K NAOZAJ KVALITNEMU HNOJIVU, ODPORUCAME TI DODRZIAVAT 4 ZAKLADNE PRAVIDLA. STALE MIESAJ DUSIKATE A UHLIKATE MATERIALY. CIM ROZNORODEJSI MATERIAL, TYM LEPSIE VYSLEDKY. AK JE KOMPOSTOVACIA KOPA ZLOZENIM MATERIALOV DOSTATOCNE VZDUSNA, NIE JE NUTNE JU PREHADZOVAT, AVSAK KAZDE PREKOPANIE, CI PREVZDUSNENIE PROCES ZRENIA URYCHLI. AK PO STLACENI V DLANI OSTANE KOMPOSTOVANY MATERIAL V KOPE A VYTECIE Z NEHO ZOPAR KVAPIEK VODY, V KOMPOSTERI JE SPRAVNA VLHKOST. AK NEZOSTANE V KOPE, JE SUCHY A TREBA HO ZALIAT VODOU. AK TECIE VIAC, TREBA PREKOPAT A PRIDAT SUCHY A SAVY MATERIAL.

3. PRIDAVAJ UHLIK

DO TVOJHO KOMPOSTERA PRAVIDELNE PRIDAVAJ UHLIKATY MATERIAL, KTORY NAJDES VO SVOJOM OKOLI. LISTIE, DREVNA STIEPKA, KORA, SENO, SLAMA, HOBLINY, PILINY, ZRECYKLOVANY PAPIER, NEBIELENY KARTON CI PSENICNE OTRUBY SU BEZNE DOSTUPNE. NAJDI SIKOVNEHO STOLARA, FIRMU, CO ROBI ZAHRADNU UDRZBU ALEBO NAHLIADNI DO KONTAJNERA NA PAPIER A ZOBER SI KOLKO POTREBUJES. NAZBIERAJ SI HO DO ZASOBY A MAS VYSTARANE NA CELU SEZONU. MAS NEDOSTATOK? OBRAT NA NAS.

&NBSP;

VYUZITIE KOMPOSTU

KOMPOST JE ORGANICKE HNOJIVO, VZNIKAJUCE KOMPOSTOVANIM BIOLOGICKEHO ODPADU. JE IDEALNYM HNOJIVOM PRE PESTOVANIE RASTLIN. POMOCOU NEHO VRATIME SPAT DO PODY ORGANICKE LATKY A ZIVINY, KTORE SU NEVYHNUTNE PRE USPESNE PESTOVANIE RASTLIN.

RYCHLOST VZNIKU KOMPOSTU JE ZAVISLA OD ZVOLENEJ TECHNOLOGIE KOMPOSTOVANIA, POUZITYCH SUROVIN A&NBSP;DODRZIAVANIA ZAKLADNYCH PODMIENOK KOMPOSTOVANIA. V&NBSP;PRAXI JE MOZNE VYROBIT KOMPOST V&NBSP;ROZMEDZI OD 3 MESIACOV DO 2 ROKOV OD JEHO ZALOZENIA.

CHARAKTERISTIKA KOMPOSTU

VYZRETY KOMPOST JE HNEDEJ AZ TMAVOHNEDEJ FARBY, JEMNEJ HRUDKOVITEJ STRUKTURY, NEZAPACHA, ALE VONIA AKO LESNA PODA. JE TO VYSOKO STABILNE HNOJIVO. TO ZNAMENA, ZE ZIVINY V&NBSP;NOM OBSIAHNUTE SA DO PODY UVOLNUJU LEN VELMI POMALY, TAKZE ZA NORMALNYCH PODMIENOK NEDOCHADZA K ICH VYPLAVOVANIU DO PODZEMNYCH VOD.

V&NBSP;PRIPADE, ZE SI KOMPOST KUPUJETE, OVERTE SI CI JE CERTIFIKOVANY USTREDNYM KONTROLNYM A SKUSOBNYM USTAVOM POLNOHOSPODARSKYM. LEN CERTIFIKOVANY KOMPOST MOZE BYT&NBSP; DAVANY DO OBEHU PREDAJOM. TO VAM ZARUCI UCINNOST, KVALITU, ZDRAVOTNU NESKODNOST A&NBSP;BEZPECNOST KUPOVANEHO KOMPOSTU.

KOMPOST MA SIROKE UPLATNENIE V&NBSP;KAZDEJ ZAHRADE, ALE AJ DOMACNOSTI. MOZEME HO POUZIT PRI REKULTIVACII PLOCH OKOLO DOMU, ZURODNOVANI PODY NA ZAHRADE, ZAKLADANI A&NBSP;PESTOVANI TRAVNIKOV, PESTOVANI TAKMER VSETKYCH PLODIN, VYMENE ZEMINY V&NBSP;KVETINACOCH A&NBSP;SKLENIKOCH... OCENIA HO OVOCNE AJ OKRASNE STROMY, KRIKY, KVETY A&NBSP;POLNOHOSPODARSKE PLODINY.

BEZNY KOMPOST MA PH OD 6,5 DO 8,5. PRETO NIE JE NAJVHODNEJSI NA PESTOVANIE KYSLOMILNYCH RASTLIN, AKO SU NAPR. RODODENDRONY, CUCORIEDKY, VRESY, AZALKY.

KOMPOST PRED POUZITIM MOZEME PODLA POTREBY PREOSIAT. K&NBSP;TOMUTO UCELU MOZEME POUZIT NAPRIKLAD PREHADZOVACIE SITO NA PIESOK. CO PREPADNE CEZ SITO, POUZIJEME AKO HNOJIVO. CO ZOSTANE NA SITE, TO VLOZIME SPAT DO KOMPOSTOVISKA. KOMPOST PREOSIEVAME, HLAVNE KED HO IDEME POUZIT NA VYSEV, PRI SADENI PRIESAD, DO KVETINACOV ALEBO NA TRAVNIKY.

CERSTVY CIZE SUROVY KOMPOST JE STARY 2 AZ 6 MESIACOV A&NBSP;PREBIEHA V&NBSP;NOM ESTE AKTIVNY ROZKLAD KOMPOSTOVANYCH MATERIALOV. NIE JE V&NBSP;NOM ESTE UKONCENA FAZA STABILIZACIE. TO ZNAMENA, ZE ZIVINY, KTORE OBSAHUJE, NIE SU NAVIAZANE NA ORGANICKE LATKY A&NBSP;SU LAHSIE PRISTUPNE RASTLINAM. TAKYTO KOMPOST MOZEME POUZIT NA NASTIELANIE (MULCOVANIE) OKOLO STROMOV, POD KRIKY ATD. NEHODI SA&NBSP; NA VYSEV ANI K&NBSP;PRIESADAM, KTORE BY MOHOL POSKODIT (SPALIT). NIKDY BY SME NEMALI POUZIVAT CERSTVY KOMPOST, KTORY ESTE ZAPACHA PO CPAVKU ALEBO SUROVINACH, KTORE BOLI KOMPOSTOVANE.

&NBSP;

ZRELY KOMPOST&NBSP;MOZEME POUZIT NA VSETKY UCELY. JEHO PRAVIDELNA APLIKACIA VYTVARA „TRVALY HUMUS“, CO SA PREJAVI TRVALYM ZLEPSENIM PODNEJ STRUKTURY. PRETO ZRELY KOMPOST UPREDNOSTNUJEME PRI ZAKLADANI NOVYCH PLOCH. V TAKOM PRIPADE MOZE BYT VRSTVA KOMPOSTU VYSOKA AJ NIEKOLKO CENTIMETROV. JE TO CCA 10 – 20 KG KOMPOSTU NA 1 M² PLOCHY.

KOMPOST, KTORY DOSIAHOL PRI TESTE KLICIVOSTI DOBRE VYSLEDKY, APLIKUJEME NA PODY POCAS VEGETACNEHO OBDOBIA (OD JARI DO JESENE) V&NBSP;ROVNOMERNEJ VRSTVE. NEODPORUCA SA ZAORAVANIE ALEBO ZARYLOVANIE HLBOKO DO PODY, ALE LEN JEMNE ZAPRAVENIE NAPR. HRABLAMI ALEBO KULTIVATOROM.

V&NBSP;PRIPADE, ZE MAME MALE MNOZSTVO KOMPOSTU NA CELOPLOSNU APLIKACIU, POUZIJEME KOMPOST PRIAMO DO VYSEVNYCH RYH ALEBO JAMOK NA VYSADBU.

VYLUH Z KOMPOSTU

VYLUH PRIPRAVIME TAK, ZE ZMIESAME 1 LITER ZRELEHO PREOSIATEHO KOMPOSTU S&NBSP;10-TIMI LITRAMI VODY. ZA KAZDODENNEHO MIESANIA HO NECHAME LUHOVAT CCA 14 DNI. POTOM HO PRECEDIME A&NBSP;ZRIEDIME S&NBSP;VODOU MINIMALNE V&NBSP;POMERE 1:10.

TENTO VYLUH POUZIVAME AKO LISTOVE HNOJIVO NA RYCHLE ZASOBENIE ZIVINAMI VO FORME POSTREKU. POSOBI PRIAZNIVO AJ AKO PREVENTIVNY PRIPRAVOK NA OCHRANU RASTLIN. RASTLINY, KTORE SU PRAVIDELNE STRIEKANE&NBSP;TYMTO VYLUHOM, SU ODOLNEJSIE PROTI CHOROBAM A&NBSP;SKODCOM.

ZAHRADNY KOMPOSTER JE SRDCOM VASEJ ZAHRADY!

&NBSP;

"ZALOZIT ALEBO NEZALOZIT KOMPOST?" TAKUTO OTAZKU BY SI ISTE KLADOL AJ HAMLET, KEBY PREPADOL ZAHRADNICENIU. AK SI TUTO OTAZKU PRAVE KLADIETE VY, VERTE, ZE SPRAVNA ODPOVED JE: "KOMPOSTOVAT!"