Väčšia pozornosť sa obyčajne venuje takým druhom, ktoré so sebou prinášajú vznik hospodárskych škôd.
Ktoré invázne druhy sa vyskytujú v našich lesoch?
Invázie druhov vo väčšine prípadov unikajú pozornosti laikov aj odborníkov. Málokto si u nás napríklad uvedomil rozšírenie nápadného denného motýľa - žltáčika Colias erate, ktorý asi od roku 1986 začal rozširovať svoj areál a cca od rokov 1988/99 sa stal bežnou súčasťou našich biotopov. Tento v rozpätí asi 4,5cm veľký denný motýľ žil do roku 1986 iba v Ázii a najbližšie k nám v Bulharsku a v Macedónii. Existuje veľa podobných prípadov.
Väčšia pozornosť sa obyčajne venuje takým druhom, ktoré so sebou prinášajú vznik hospodárskych škôd.
Druhy už v minulosti introdukované
S mnohými druhmi škodcov sa dnes stretávame bez toho, aby sme si uvedomovali, že sú nepôvodným prvkom v našich lesoch.
- K takýmto druhom patrí napríklad kôrovnica kaukazská Dreyfusia nordmannianae ECKST. Bola do Európy introdukovaná z Ázie koncom minulého storočia. Poškodzuje jedľové mladiny.
- Spriadač americký Hyphantria cunea DRURY sa dostal do Európy z Mexika a USA okolo roku 1940 (na Slovensko sa dostal v rokoch 1946-48). V rokoch 1951 a 1952 výskyt škodcu u nás gradoval silným premnožením. Po gradácii jeho aktivita postupne klesala a znovu sa objavil až v rokoch 1997-1999 odkedy sa premnožuje v južných oblastiach Slovenska.
Druhy introdukované v posledných rokoch
K pomerne nedávno introdukovaným druhom patrí ploskáčik pagaštanový Cameraria ohridella DESCHKA & DIMIC. Po svojom objavení v roku 1984 na Balkáne blízko Ohridského jazera (Macedónia) sa dostal do strednej Európy (okolie Viedne) odkiaľ sa rýchlo rozšíril do okolitých štátov. V roku 1992-1994 sa dostal i na Slovensko a dnes sú ním napadnuté takmer všetky pagaštany konské Aesculus hippocastanum L. u nás. Je to drobný motýľ 0,4 až 0,6 cm veľký, s rozpätím krídel cca 0,6 cm. Húsenice žijú v parenchymatických pletivách listov, kde vyžierajú typické požerky, tzv. míny. Motýľ prezimuje ako kukla v pôde. Poškodenie sa objavuje koncom mája a v júli.
V roku 1993 bolo na severnej Morave zistené premnoženie doteraz pre nás nepôvodného druhu podkôrnika - podkôrnika severského Ips duplicatus. Už v roku 1997 sa začali používať feromónové pasce na jeho monitoring a elimináciu na Slovensku, v južnej časti Poľska a v Českej republike. Následne bol škodca zistený v severozápadnej časti Slovenska. Momentálne predstavuje ohrozenie najmä smrečín nižších polôh.
Počas posledných rokov bol zaznamenaný výskyt introdukovaných škodcov Phyllonorycter robiniellus a Parectopa robiniella. Tieto druhy, ktoré poškodzujú porasty agátov Robinia pseudoacacia L. pochádzajú pôvodne zo severnej Ameriky. Tieto druhy mínujú listy agátov.
Motýľ Coleotechnites piceaella. Spôsobom života pripomína viaceré domáce druhy mínujúce na smreku, ktoré zimujú na konároch v štádiu húsenice. Dospelé motýliky môžeme nájsť od júna až do augusta na vetvách hostiteľských drevín. Húsenice sú typické mínovače, t. j. živia sa vnútornými pletivami ihlíc. Do konca vegetačného obdobia ich niekoľko vyhlodajú a v jednej z nich prezimujú. Niektoré ihlice sú vyhlodané len čiastočne, ale aj tie čoskoro zahynú a spôsobená škoda je ešte väčšia. Jeho domovskou krajinou je severná Amerika (najmä severná a stredná časť USA a juhovýchodná Kanada). V strednej Európe ho prvýkrát našli v r. 1962. Bolo to v Nemecku (vo vtedajšej NSR). Dovtedy bol zaznamenaný, pokiaľ ide o Európu, len na Britských ostrovoch. V súčasnosti je známy aj z Talianska, Rakúska, Maďarska, Slovenska a pred krátkou dobou ho zistili aj v Českej republike. U nás bol po prvýkrát jednotlivo nájdený v r. 1990 v Košiciach. Napáda smreky Picea spp. (najmä Picea glauca, Picea omorica, Picea pungens, Picea abies, bol tiež zaznamenaný na P. engelmannii, P. rubens, P. mariana i na - v Amerike introdukovanom európskom druhu - smreku obyčajnom Picea abies L.) Škodca bol zaznamenaný aj na jedli Abies balsamea.
Bzdocha Leptoglossus occidentalis. Pochádza zo severnej Ameriky. Po tom, čo sa objavila prvý krát v Európe v Taliansku v roku 1999 sa rozšírila do celej strednej a západnej Európy, vrátane Slovenska. Rozšírila sa prezimujúca v záhyboch kôry na borovicových kmeňoch. Poškodzuje semená borovíc a dnes sa hromadne vyskytuje v lesoch na celom Slovensku.
Ďalším inváznym škodcom je Corythuca ciliata (Heteroptera, Tingidae). Škodca sa šíri z južnej Európy. Škodí na platanoch. Začiatkom 90. rokov sme prvý výskyt škodcu zaznamenali v Bratislave – Petržalke a Rusovciach (1992-1993), neskôr v Komárne a Nitre (1994-1995). Do Európy tohto škodcu zaviedli zo zaoceánskych krajín. V Taliansku sa vyskytol v okolí Padovy v r. 1964. Odkiaľ sa v r. 1968 dostal do severných častí. V r. 1972 bol zavlečený do Slovinska. V Chorvátsku sa o bjavil v r. 1970.
Druh Xyleborus germanus Blandford pochádza z východnej Ázie a v posledných 20-tich rokoch bol zavlečený do USA a západnej Európy. Pred niekoľkými rokmi bol objavený aj na Slovensku.
Ploskáčik javorový Phyllonorycter issikii (Kumata 1963) (Lepidoptera, Gracillariidae). Zavlečený do Európy okolo roku 1970 z Japonska a Kórei. Objavil sa v štátoch Česká republika, Maďarsko, Ukrajina, Estónsko, Bulharsko, Slovensko. Imágo je sivohnedý motýľ s rozpätím krídiel 6,5-7,5 mm. Larva svetlo žltá s tmavšou hlavou. Lieta v máji až v septembri. Žije na lipe. Mína v tvare oblej podlhovastej škvrny na spodnej strane listu. Na hornej strane viditeľná ako striebristá škvrna. Spodná strana míny hnedastá, sťahuje listy dohromady, čím spôsobuje ich mierne prehnutie. Trus na kope v jednom rohu míny.
Byľomor agátový Obolodiplosis robiniae (Haldeman, 1847) (Diptera, Cecidomyiidae). Pochádza zo severnej Ameriky. V roku 2003 prvý krát zistený v Európe v Taliansku. Dnes známy z Maďarska, Slovenska, Rakúska, Francúzka, Srbska, Slovinska a ďalších krajín. Druh sa objavil na území Slovenska len v poslednom období. Vyskytuje sa hojne v južných oblastiach, kde škodí na listoch agáta.
Motýľ Cydalima perspectalis napáda listy krušpánu. Objavil sa na Slovensku v roku 2012 a dnes je hojný najmä v okolí Bratislavy s perspektívou rozšírenia aj do ostatných území Slovenska.
Okolo roku 1920 bola ako užitočný hmyz v boji proti voškám v skleníkoch v USA vysadená lienka Harmonia axyridis, pochádzajúca z východnej Ázie. Po introdukcii do Európy k biologickej ochrane skleníkov aj vonkajších kultúr sa od roku 1982 postupne rozšírila v Holandsku, Francúzsku, Nemecku, Belgicku, Luxembursku a Taliansku. V roku 2006 bol zaznamenaný prvý náhodný nález v ČR a od roku 2007 expanzia tiež na území Českej republiky. Dnes sa už vyskytuje aj na Slovensku bežne v prírode. To, že likviduje vajíčka domácich vošiek by sa dalo považovať z istého pohľadu za prospešné. Horšie však je, mimoriadne agresívne vytláča z ekosystémov domáce linky. Jej larvy totiž konzumuje vajíčka aj larvy domácich druhov lienok. Okrem toho sa dnes špekuluje aj o tom, že je prenášačom ochorenia typu microsporidia, druh Nosema thompsoni, ktoré na ňu nepôsobí, ale likviduje domáce druhy lienok. Ekologický dopad výskytu tohto invázneho druhu v našich lesných ekosystémoch môže byť katastrofálny.
Invázne druhy húb rodu Phytopthora spp. napádajú buk, jelšu, gaštany aj mnohé okrasné dreviny. Žiaden z týchto druhov nie je pre Európu pôvodný! V súčasnosti je potvrdený výskyt viac ako 15 druhov Phytophthora sp. v európskych lesoch. Na Slovensku je potvrdený výskyt Phytophthora cactorum na sadeniciach buka lesného, posledné vzorky boli z Kalinky (pri Zvolene) z roku 2009. Phytophthora cinnamomi a P. cambivora sa vyskytujú na gaštane jedlom Castanea sativa, potvrdený je výskyt už zo 70. rokov 20.st. Predpokladáme výskyt aj Phytophthora cambivora aj v bukových porastoch.
Šírenie hrčiarky gaštanovej Dryocosmus kuriphilus môže spôsobiť zníženie úrody plodov gaštana až o 50–70 %. Silné napadnutie môže mať dokonca za následok odumretie častí korún alebo aj celých stromov. Škodca pochádza z Ázie a na Slovensku sa v roku 2012 zaznamenal na zásielke gaštanov z Talianska určených na výsadby. Vo voľnej prírode sa u nás zatiaľ nezistil.