Hornonitriansky banský skanzen, Cigeľ
Hornonitriansky banský skanzen, Cigeľ - nachádza sa v časti neuzatvoreného vyťaženého priestoru 2. úseku bývalej bane Cigeľ. Prehliadková trasa začína na povrchu, pokračuje jazdou banským vláčikom v dĺžke 2 312 metrov do hnedouhoľnej bane. Ďalej je vedená pešou prehliadkou podzemnými banskými priestormi, v minimálnej hĺbke 80 m pod povrchom, v bývalej časti II. ťažobného úseku. Pešia časť prehliadkovej trasy v bani jedným smerom má dĺžku 566 m.
Staňte sa na chvíľu obyčajným baníkom, ale neobyčajným človekom, ktorý sa nechá unášať a objať tajomnými zákutiami ríše banských škriatkov - permoníkov a ich krásnych rozprávok a povestí...
...a ktovie, či v niektorej chodbe, alebo za rohom nepocítiš ich skúmavý pohľad na návštevníkov, ktorí poodhalili závoj tajomstva a prišli si s Tebou pozrieť ich svet...
Objavuj a váž si tajomstvá prírody, ľudskú prácu, okolie i seba...
V HBS-BC, prostredníctvom sprievodcov - bývalých baníkov, za využitia statických a funkčných banských technických zariadení je návštevníkovi prezentovaný ľudský príbeh - fárajúceho baníka, ktorý sa odvíja od začiatku prehliadkovej trasy a postupne vnáša návštevníka do tohto deja. Prostredníctvom panelov s výkladom a audio-vizuálnej techniky ďalej podnecuje predstavivosť a vytvára v ňom rad nových emotívnych zážitkov.
Cieľom prehliadkovej trasy je poskytnúť návštevníkovi zážitok z prežitia rovnakej cesty, akú denne zažívajú baníci pri svojej práci. Konečným cieľom prehliadky HBS-BC je netradičným spôsobom oživiť banícke tradície na Hornej Nitre, zachovať banské priestory pre budúce generácie v podobe, v akej zostali bezprostredne po dobývaní, umožniť nahliadnuť turistom do útrob zeme a zároveň im ukázať extrémne podmienky, v ktorých baníci denne vykonávajú svoju prácu.
Hrad Beckov
Už v Anonymovej kronike sa spomína „castrum Blundus", listinne sa však hrad Beckov dokladá od roku 1264. Prvá zmienka o obci pod menom Blundix pochádza z roku 1208. Hrad začiatkom 14. storočia patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý postavil útočnú vežu a palác. Najväčšou prestavbou hrad prešiel za vlády nového majiteľa - Stibora zo Stiboríc, poľského šľachtica, ktorý hrad dostal od kráľa za zásluhy na bojovom, no i na diplomatickom poli. Hrad bol prestavaný na reprezentačné gotické sídlo, kde remeselníci a umelci zanechali svedectvo špičkového stredovekého staviteľstva - žiaľ teraz viditeľné len v ťažko identifikovateľných detailoch.
Po vymretí Stiborovcov po meči - dcéra Stibora II. sa vydala za Pavla Bánfiho, sa stali novými majiteľmi Bánfiovci, ktorí hrad prestavali do dnešnej - renesančnej podoby. Neskôr hrad spravoval komposesorát viacerých šľachtických rodín, zmenil sa na väznicu, pustol a chátral. V roku 1729 hrad vyhorel a odvtedy stojí v ruinách.
Veľkorysosť, no i krutosť pána hradu Stibora opisujú viaceré povesti. Podľa prvej dal hrad Beckov postaviť svojmu šašovi Beckovi za to, že na poľovačke zabával rozjarenú spoločnosť, no druhá povesť opisuje krutosť hradného pána, ktorý potrestal svojho poddaného. Ten bránil svoje deti pred obľúbeným psom pána Stibora až ho zranil. Rozzúrený pán Stibor dal chudáka zvrhnúť z hradného brala. Ten ho v poslednej chvíli preklial a pozval do roka na boží súd. Po roku pána hradu, unaveného spoločnosťou na svadbe svojej dcéry pohryzla vretenica a ten oslepený bolesťou spadol do priepasti na mieste, kde pred rokom jeho poddanný... Tým sa potvrdila kliatba ako keby aj nad hradom, ktorý sa týmto z prepychového gotického hradu zmenil na ruiny , v ktorých sa preháňa len všetko si pamätajúci duch miesta a vietor večnosti...
Archeologické nálezy z výskumov hradu, pohnutá história stredovekého mestečka, no i životy slávnych rodákov, ktorí ovplyvnili chod dejín nielen na Slovensku, sú sústredené a zdokumentované v múzeu - objekte Ambrovskej kúrií v podhradí.
Hrad Čachtice
Hrad Čachtice - pôvodná hraničná pevnosť spomínaná už v II. pol.13. storočia, keď ho Kazimírovi synovia Peter a Pongrác ubránili pred nájazdom českého kráľa Otakara II.
V 14. stor. sa spomína hrad Čachtice ako kráľovský a má kastelána.
Prvá listinná zmienka o obci je z roku 1263 „ Cehtje", keď patrila k Nitrianskemu hradu. V roku 1392 sa stal majetkom Stibora zo Stiboríc, ktorý ho dal prestavať. V 15. a 16. storočí často menil majiteľov, až sa dostal do vlastníctva Nádasdyovcov. Pavol Nádasdy, významný vojvodca na bojiskách s Turkami a jeho krásna manželka Alžbeta Bátori z rodu sedmohradských kniežat, si v Čachticiach jednom zo svojich mnohých hradov a panstiev po celom Uhorsku spravili sídlo, ktorého povesť sa šírila ďaleko za hranice krajiny... Povesť pri ktorej tuhne krv v žilách hovorí o Alžbete Bátoriovej, bohatej šľachtičnej, ktorá na čachtickom hrade mučila a kántrila mladé ženy v snahe zachovať si unikajúcu mladosť, zachovať si večnú krásu...Krutý bol život, no i jeho koniec. Ficko, Ilona Jó a Dorota Sentéšová - pomocníci hradnej panej, boli odsúdení za svoje činy na upálenie zaživa. Osobitný súd palatína Juraj Thurzu v Bytči Alžbetu Bátoriovú v roku 1611 za umučenie viac ako 650 žien a dievčat odsúdil na doživotné väzenie v dolnom hradnom kaštieli.
Za stavovského povstania Františka Rákocziho bol hrad obliehaný a v roku 1708 vypálený.
Najstaršiemu jadru hradu dodnes dominuje päťhranná obranná veža, sú zreteľné fragmenty hradnej kaplnky, opevnenia dolného i horného hradu.
Kedysi nedobytná pevnosť sa taktiež pod ťarchou storočí zmenila na ruiny, ktorými vraj blúdia podľa strašnej povesti duše umučených dievčat a žien...
Dnes leží v ruinách ako nemý svedok čias svojho rozmachu, no i čias krutej panej Alžbety Bátoričky a svojho úpadku...
Históriu hradu, dobu Alžbety Bátoriovej i novšie dejiny mestečka môžeme vidieť v múzeu, ktoré sídli v Draškovičovskom kaštieli v Čachticiach.