Tento rok si pripomíname okrem 200. výročia narodenia rodáka Jozefa Miloslava Hurbana aj 200 rokov od narodenia národovca štúrovskej generácie Karola Ľudovíta Semiana.
Blízky Hurbanov spolupracovník sa narodil 21. marca 1817 v Hlbokom, v obci, kde Hurban prežil posledných 30 rokov svojho života. Keďže rodina Semiana si na vzdelaní zakladala, dostalo sa patričného vzdelania aj Karolovi Ľudovítovi, ktorý študoval v Modre, Mezö-Beréne a Prešporku.
Už počas svojho života bol Karol Ľudovít aktívnym národovcom a horlivým budovateľom cirkvi. V roku 1848 sa v Myjave neváhal zapojiť do povstania. Ako blízkemu Hurbanovmu spolupracovníkovi mu bolo zverené vedenie tisícky Hurbanových dobrovoľníkov. Na Myjave pôsobil od svojej ordinácie za kňaza, v rozpätí rokov 1841 – 1848. Za účasť v povstaní mu však hrozilo väzenie, preto sa rozhodol odísť do Pešti, kde pôsobil ako kaplán. Po dvoch rokoch v Pešti jeho kroky smerovali do rodného Hlbokého, kde pôsobil pri Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi až do roku 1852, keď bol cirkevným zborom povolaný do Turej Lúky, dnes miestnej časti Myjavy, kde prežil svojich posledných 39 rokov.
Turá Lúka sa preňho stala novým domovom. Tu sa v roku 1855 oženil. Za ženu si vzal Annu Martešíkovú, dcéru myjavského učiteľa a národovca Jána Martešíka. Jeho angažovanosť za národ sa vstupom do manželstva nezastavila. V roku 1861 vyslovil dôveru slovenskému národnému zhromaždeniu v Martine. Ako horlivý národovec tiež žiadal uznanie slovenského národa a používanie slovenčiny, a to nielen vo verejnom živote, ale aj v školách.
Svoju prácu pre obec, cirkev a ľud bral ako poslanie, ktorému zasvätil celý svoj život a ktoré vykonával naozaj horlivo a svedomito. Karol Ľudovít Semian zomrel 13. augusta 1891.
Titulná foto - zdroj: Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku