V rámci aktivít mesta Trenčín, ktoré sa intenzívne pripravuje na svoju budúcoročnú úlohu Európskeho hlavného mesta kultúry, prebehli aj študijné cesty do nórskeho mesta Bodø. Vybraní experti, reprezentujúci záujmy rôznych kultúrnych a verejných inštitúcií z nášho kraja, tak mali možnosť načerpať skúsenosti, inšpiráciu i skúmať inkluzívne sprístupňovanie kultúry a umenia v tomto meste, pýšiaceho sa titulom EHMK BODØ 2024.
Poslednej šiestej študijnej cesty, realizovanej v rámci bilaterálnej iniciatívy KULTÚRA SPÁJA - TREBØ VIAC KULTÚRY financovanej z Grantov EHP a Nórska, sa zúčastnili aj zástupcovia župy a župných inštitúcií. Tí navštívili viaceré nórske kultúrne inštitúcie ako knižnice, galérie a múzeá. Takéto prepojenie expertov z rôznych oblastí kultúry prinieslo aj konkrétne výsledky. „V súvislosti s pripravovanou komplexnou rekonštrukciou Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne sme v Nórsku hľadali a nachádzali inšpirácie v dispozičnom riešení interiéru knižníc, ako aj doplňujúcich funkcionalitách knižnično-informačného systému,” povedal Peter Martinák, riaditeľ Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne a zhodnotil, že nórsky inkluzívny kultúrny manažment je veľmi inšpiratívny. Veľký prínos v študijnej ceste vidí tiež Patrik Kucej z marketingového oddelenia Trenčianskeho múzea: „Získané skúsenosti nám poskytli cenné postrehy, ako efektívne prepojiť verejné priestory s kultúrou, čo sa ukázalo ako veľmi silný nástroj na angažovanie návštevníkov. V Trenčianskom múzeu môžeme využiť tieto podnety na lepšie prepojenie moderných technológií s tradičnými výstavami, a tým priblížiť kultúru širšiemu publiku.” Galériu Miloša A. Bazovského v Trenčíne a súčasne novovznikajúce Centrum architektúry Trenčín zastupovala kurátorka Alexandra Mutala, ktorá takúto formu výmeny informácií a inšpirácie rovnako vníma ako veľmi prínosnú. „Mali sme napríklad možnosť vidieť architektúru a urbanistické riešenie mesta Bodø, ale aj jednotlivé architektonické "nánosy" doby zachované v meste. Spolu s prednáškou o place makingu, adaptácii architektúry do prostredia a udržateľnosti sa tak táto študijná cesta stala pre mňa inšpiráciou, akým smerom môžeme v rámci našich inštitúcií otvárať nové diskusie, nachádzať ďalších a spoľahlivých partnerov, či komparácie a príklady ako pristupovať k architektúre.” Za župný úrad sa poslednej študijnej cesty zúčastnila Daniela Gabrišová, vedúca Oddelenia školstva, kultúry, mládeže a športu TSK, ktorá za dôležitý prvok považuje aj udržateľnosť: „Počas stretnutí s profesionálmi vo svojom odbore sme navštívili viacero zaujímavých miest, rozšírili sme si spektrum nášho poznania a inšpirácie pre rôzne aktivity, samozrejme i tie v rámci EHMK Trenčín 2026. Verím, že aj vďaka tomu sa zrealizuje množstvo kultúrno-spoločenských podujatí, ktoré budú nielen súčasťou Trenčín 2026, ale zostanú súčasťou komunity aj po ďalšie roky.”
