Najstaršie pútnické miesto na Slovensku - Skalka sa nachádza na ceste z Trenčína do Nemšovej. Pozostáva z dvoch objektov: Malej a Veľkej Skalky. Kostolík a kláštor niekdajšieho opátstva sv. Benedikta na Veľkej Skale. Na mieste, kde žili v 10. a 11. stor. pustovníci Sv. Svorad a Benedikt, o ktorých píše Maurova legenda, bol niekedy koncom 12. stor. postavený kostolík, ktorý sa prvý raz spomína v roku 1208.
(Maurova legenda - jedna z najstarších uhorských legiend, z obdobia medzi rokmi 1064 až 1070, dokumentujúcich proces christianizácie Uhorského kráľovstva. Je rozsahom krátka, sústreďuje sa predovšetkým na podanie svedectva o svätom živote plnom askézy a sebatrýznenia sv. Svorada a Benedikta).
Pri tomto kostolíku založili v roku 1224 benediktínsky kláštor, podľa zakladacej listiny na mieste mučeníckej smrti sv. Benedikta. V roku 1644 prišli do Skalky jezuiti, ktorí postavili nový kláštor v blízkosti starého benediktínskeho, ktorý bol vtedy v ruinách. V roku 1717 znovu postavili vežu kostolíka sv. Ondreja (Svorada) a Benedikta a opravili múr od Váhu. Po zrušení rehole jezuitov kláštor i kostolík pomaly pustli.
Komplex budov za zachoval v najväčšej miere z obdobia stavebnej činnosti jezuitov zo 17 .-18. storočia. Kostolík je trojpodlažný, zaklenutý valenou klenbou a dreveným kazetovým stropom. Areál kláštora obklopuje vysoký múr, ktorého časť spolu s vežou pochádza z niekdajšieho opevnenia.
Malá Skalka - barokový kostol sv. Svorada a Benedikta na mieste staršej neskorogotickej kaplnky sv. Doroty, ktorú v r. 1745 jezuiti rozšírili do súčasnej podoby a pristavili k nej dve veže, ktoré sú zastrešené kupolami.
Relikviár v podobe hermy sv. Benedikta z pozlátenej medi zo začiatku 14. stor., bola majetkom benediktínskeho kláštora, po zrušení jezuitskej rehole sa dostala do Trenčína a odtiaľ do Národného múzea v Budapešti.
