Myjava - medzinárodný folklórny festival
Myjava - medzinárodný folklórny festival, je najväčším podujatím tohto druhu na západnom Slovensku.
Myjava - centrum kopaničiarskeho kraja bohatého na tradície a folklór, otvára svoje brány už 50. ročníku Medzinárodného folklórneho festivalu (MFF) a 5. ročníku Festivalu európskej tradičnej kultúry.
Každoročný päťdňový festival sa od roku 1999 koná pod záštitou asociácie C.I.O.F.F. - Conseil International des Organisations de Festivals de Folklore et d´Arts Traditionnels - Medzinárodná rada organizátorov folklórnych festivalov a ľudového umenia UNESCO, vždy tretí júnový víkend. Pre myjavský festival to znamená nielen zaradenie zahraničných programov do stálej programovej štruktúry festivalu, ale je to predovšetkým ocenenie tradične vysokej umeleckej úrovne programov, ako aj kvalitného organizačno - technického zabezpečenia. Zásluhou tradície, autority mena i zásluhou nápaditosti a zodpovednosti jeho pripravovateľov preberá festival na seba do značnej miery úlohu tvorcu hodnotovej orientácie vo vzťahu k ľudovej kultúre, inšpirátora a aktivizátora najmä dedinských kolektívov, stáva sa pevným mostom medzi staršími podobami tradičnej kultúry a súčasnosťou. Patrí medzi tri najväčšie folklórne festivaly na Slovensku (Myjava, Detva, Východná). „Myjave" - ako tento festival dôverne volajú jeho priaznivci sa darí nachádzať kompromis medzi konvenčnými spôsobmi prezentácie etnokultúrnych tradícií a nápaditými dramaturgickými krokmi, ktoré návštevníkov dokážu osloviť a zaujať. Jedným z jeho atribútov je veľké množstvo nescénických programov, ktorých prioritou je stieranie hraníc medzi javiskom a hľadiskom, divákom a účinkujúcim. Takým je aj jeden z najväčších a najstarších ľudovoumeleckých jarmokov na Slovensku, taktiež program Kuchyňa starých materí, propagujúci tradičnú kuchyňu jednotlivých regiónov a nezabudnuteľné mestečko MY-A-VY, ktoré svojimi postavičkami navodzuje atmosféru zašlých časov. Festival nie je postavený z reálnych tehál, ale z lásky a úcty ľudí k svojej tradičnej kultúre a tým sa stáva jej najvýznamnejším pamätníkom na západnom Slovensku.
Pevnostný komplex s kostolom trinitárov v Ilave
Pevnosť je vybudovaná zo stredovekého hradu v 2. pol . 16 . storočia. Pôvodne gotický hrad pochádzal z 13. stor., prvý raz sa spomína v roku 1318, ale už vraj v prvej polovici 12. storočí bol majetkom rytierskeho rádu templárov. Títo boli jeho majiteľmi až do zrušenia rádu, potom prešiel do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho. Ako na začiatku hrad vyzeral, sa nevie, ale pravdepodobne išlo o klasický štvorkrídlový objekt kastelovitého typu s nárožnými okrúhlymi vežami, obklopený hlbokými vodnými priekopami, padacím mostom a studňou uprostred dvora. Opätovné prestavby úplne zotreli jeho pôdorys. Renesančná úprava hradu na protitureckú pevnosť sa vyznačuje zložitým pôdorysom okolo dvoch nádvorí so systémom kazemát a nárožných bášt s vencom hradieb, pôvodne naväzujúcich aj na mestečko. Po roku 1693 pevnosť prebudovaná na kláštor a nemocnicu rádu trinitárov. Horný hrad so záhradou obhospodarovali trinitári, ktorí v roku 1701 začali so stavbou barokového kostola a kláštora. Barokový kostol v areáli, je stavba z roku 1718. Po zrušení rádu trinitárov sa stal farským kostolom namiesto gotického kostola, ktorý stál na starom námestí a zanikol koncom 18. storočia. Je súčasťou niekdajšieho pevnostného komplexu. Objekt je typom dvojvežového pozdĺžneho jednoloďového kostola.
Táto pevnosť, pôvodne hrad je od roku 1856 jednou z najťažších trestníc bývalého Uhorska a tomuto účelu slúži do súčasnosti.
Rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu
Rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu je jednou z prvých pamiatok na osídlenie územia a okolia dnešného slovenského mesta.
Nápis bol vytesaný do skaly nad osadou Laugaricio, ktorú vedci
lokalizovali na území dnešného Trenčína. Nápis hlása víťazstvo II.
rímskej légie nad Germánmi pri Laugariciu z roku 179 po Kr. Je to
najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe na sever
od Dunaja, zachovaná in situ. Túto pamiatku je možné vidieť z terasy
hotela Tatra pod hradným bralom.
Rímska ríša si v blízkosti Dunaja budovala pohraničné pevnosti, aby mohla odolávať príležitostným útokom "barbarských" kmeňov spoza Dunaja (aj z územia dnešného Slovenska). Jedna z týchto pohraničných vojenských osád bola napríklad v Rusovciach pri Bratislave a volala sa Gerulata. Strety rímskej armády a germánskych kmeňov, sídliacich v prvom a druhom storočí na našom území, boli časté a tvrdé. Neblahé následky mali pre obe strany. Správy antických autorov hovoria o neustálych stretoch rímskych útokov na sever a zároveň germánskych protiútokov na juh.V poslednom roku vojny s Germánmi prenikli detašované oddiely II. pomocnej légie (II legio Adiutrix) z posádky v Aquincu (dnešná Budapešť) údolím Váhu až k Laugariciu. Svoju prítomnosť zaznamenali votívnym latinským nápisom na hradnej skale:
- VICTORIAE
- AVGVSTORV(m)
- EXERCITUS QVI LAV
- GARICIONE SEDIT MIL(ites)
- L(egionis) II DCCCLV
- (Marcus Valerrius) MAXIMIANUS LEG(atus) LEG
- (ionis) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)
„Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska,
ktoré sídlilo v Laugariciu. Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus,
legát II. légie pomocnej."
Identifikáciu legáta Marka Valeria Maximiana (ako aj pravosť nápisu na
hradnej skale) potvrdil nález v meste Zana v Alžírsku (Diana
Veteranorum v rímskej provincii Numidii). V polovici 20. storočia tu
bol objavený podstavec sochy bývalého miestodržiteľa M. V. Maximiana s
votívnym nápisom opisujúcim jeho bohatú kariéru v rímskej armáde. Práve
v tomto opise sa spomína epizóda z jeho života, počas ktorej bol
veliteľom rímskych oddielov, ktoré prezimovali v osade Laugaricio v
zadunajskom barbariku.
Presné datovanie nápisu umožnil jednak nález zo Zany, a jednak samotný
text nápisu. Je venovaný „víťazstvu cisárov". Pravdepodobne išlo o
cisára Marka Aurelia (161-180) a jeho syna Commoda, ktorí zvíťazili nad
Germánmi.