Odoslanie formuláru bolo úspešné.
Preskočiť navigáciu
Trenčiansky samosprávny kraj

Jozef Miloslav Hurban a rodinné poklady, ktoré nám zanechal

Jozef Miloslav Hurban a rodinné poklady, ktoré nám zanechal

Významné zásluhy a činy v rodine Hurbanovcov nemožno pripisovať iba Jozefovi Miloslavovi. Talentom a výnimočnosťou vynikali aj ďalší členovia rodiny.

O živote a diele Jozefa Miloslava Hurbana sa učia žiaci už na základných školách. Vedia, že bol prvým predsedom Slovenskej národnej rady a pričinil sa o kodifikáciu spisovnej slovenčiny. O niečo menej sa už pozornosť sústredí na jeho rodinu. Aj v kruhu tých najbližších mal pritom hneď niekoľko významných osobností, ktoré sa rovnako ako on venovali literárnej tvorbe či kňazskému povolaniu. Aká teda bola rodina Jozefa Miloslava Hurbana?

Matkou Jozefa Miloslava bola Anna Vorosová, vdova po učiteľovi Staufovi. Do vzťahu s Hurbanovým otcom vstúpila s dvomi deťmi z prvého manželstva, a síce s dcérou Katarínou a synom Imrichom. Jozefov otec Pavol Hurban študoval teológiu vo Wittenbergu a po návrate do rodnej krajiny pôsobil ako vychovávateľ, neskôr ako kňaz. S 39-ročnou Annou sa zosobášil ako 45-ročný v Beckove. Mali spolu dve deti: dcéru Teréziu Zuzanu, o tri roky neskôr sa im narodil Jozef Ľudovít, ktorý druhé meno dostal po svojom krstnom otcovi Ľudovítovi Dubnickom. Stredné meno Miloslav prijal až o 19 rokov na Devíne.

Za ženu si vzal Aničku Jurkovičovú, ktorá bola jedna z prvých ochotníckych herečiek. Spolu mali deväť detí, dospelosti sa však nedožili všetky. Najznámejší spomedzi ich potomkov je rozhodne Svetozár Hurban Vajanský, ktorý bol spisovateľom, literárnym kritikom a politikom. Spočiatku pracoval ako koncipient, no keď bol povolaný do armády, stal sa redaktorom. Takmer 40 rokov písal do Národných novín, kde bol istý čas i šéfredaktorom. Prispieval i do časopisu Orol, obnovil vydávanie Slovenských pohľadov a bol tajomníkom ženského spolku Živena. Hurbanove Slovenské pohľady boli označené za prvý vedecký časopis v novej slovenčine. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Dcéra Jozefa Miloslava Hurbana, Želmíra Mária, bola manželkou Viktora Lorenca. Poznáme ho ako prvého českého horolezca v Tatrách a tiež ako hlavného inžiniera krompašských železiarní. Ďalšia Hurbanova dcéra, a síce najmladšia Ľudmila Anna, sa pokúšala o vlastnú tvorbu, písaným slovom sa sústredila najmä na cestopisy. Vydala sa za Dionýza Feju, ktorý patril do zemianskej rodiny Rakovo. Bol advokátom, ktorý je v dejinách našej krajiny zapísaný ako zakladajúci člen Matice slovenskej 1862.

Hurbanov syn Konštantín bol úradníkom. Bohuslav zomrel ako skončený bohoslovec v Turčianskom sv. Martine a dcéra Svetoslava zomrela ešte ako dieťa. Syn Vladimír bol kňazom a jeho potomok Vladimír Konštantín Hurban sa venoval písaniu dramatických, prozaických či poetických žánrov. Jeho ťažisko ale spočívalo v dráme. Bol medzi prvými v naše dramatickej spisbe, ktorí sa podujali na tvorbu rozhlasových a filmových scenárov. O poslednom synovi Jozefa Miloslava Hurbana je zachovaných len veľmi málo informácií.

Božena, najstaršia dcéra Jozefa Miloslava Hurbana, sa vydala za evanjelického kňaza Pavla Roya, s ktorým mala syna  Vladimíra. Po rokoch pôsobenia ako kaplán či farár sa rozhodol sústrediť na literárnu tvorbu. Vladimír Roy sa zameriaval na popis boja medzi srdcom a svetom, skutočnosťou a snom. Bol to práve on, kto preložil libreto k prvej slovenskej opere Jána Levoslava Bellu s názvom Kováč Wieland.

Spomedzi príbuzných Jozefa Miloslava Hurbana netreba zabúdať na jeho žijúcich potomkov: pravnučku Tatianu Milicu Srnákovúprapravnučku Vieru Žarnovickú, ktoré sa osobne zúčastnili celonárodnej spomienky pri príležitosti 200. výročia narodenia Hurbana, ktorá sa konala v marci 2017 v Beckove. 

Nielen na rodinu Jozefa Miloslava Hurbana, ale aj na jeho život a dielo sa bude zameriavať obsah seminárneho stretnutia „Hurban v našich dňoch“, ktoré sa uskutoční 19. apríla 2017 o 10.00 h v Kongresovej sále Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). Súčasťou semináru budú aj ďalšie kultúrne vystúpenia či sprievodné podujatia vo forme výstav v priestoroch Úradu TSK. Životný príbeh prvého predsedu Slovenskej národnej rady predstaví Pavol Parenička, ako spisovateľa a publicistu ho zúčastneným priblíži Peter Cabadaj, obaja z Matice slovenskej v Martine. O jeho dobrovoľníckych výpravách bude rozprávať Mária Kováčiková z Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

 

autor: jd
Zadajte Váš email
a my Vám budeme zasielať informácie o aktualitách z TSK