Žil a pôsobil vo viacerých obciach v Trenčianskom kraji, no len v jednej ho nazvali kráľom.
Poznáme ho ako prvého predsedu Slovenskej národnej rady či vedúcu osobnosť slovenského povstania. Hoci si na Jozefa Miloslava Hurbana spomíname ako na politika, kňaza a spisovateľa, niektorí ho označovali i za kráľa. Čím si organizátor kultúrneho života, ktorého 200-té výročie narodenia si pripomíname tento rok, zaslúžil takéto oslovenie a obyvatelia ktorej obce v Trenčianskom kraji mu ho pridelili?
Jozef Miloslav Hurban sa narodil v Beckove a v rodnej obci získal základné vzdelanie. Podľa tradícií mu ho poskytol otec, nakoľko on sám bol učiteľom a súčasne sa venoval kňazskému povolaniu. Hoci Hurban prežil niekoľko rokov svojho života v spomínanej obci neďaleko Trenčína, neboli to obyvatelia Beckova, kto mu priradil označenie kráľ.
Z Beckova odišiel do Trenčína, kde navštevoval latinskú školu. Na toto miesto ale nespomínal najradšej, nakoľko sa v škole musel učiť i maďarský jazyk. Po štyroch rokoch sa rozhodol svoje kroky nasmerovať do Bratislavy, kde nastúpil na lýceum. V tom čase v jeho rodine prepukla finančná kríza. Hurbanov otec sa vzdal kňazského povolania a začal znova vyučovať. Spolu s manželkou sa presťahovali do Čachtíc, kde o niekoľko rokov i zomreli. Ani táto obec v Trenčianskom kraji ale nie je tou, v ktorej si prvý predseda Slovenskej národnej rady vyslúžil označenie kráľ.
Udialo sa to v Kálnici, kde Hurban často navštevoval svojich krstných rodičov Zuzanu a Štefana Viktoryovcov. Na ich mlyne zvyklo počas mlátačiek bývať tzv. fórum románum, ktorého sa zúčastňovala tá najširšia verejnosť z celej Kálnice. Jozef Miloslav Hurban tam zúčastneným predniesol plamennú reč a vyslovil, že nastal čas, aby sa ľud rozhýbal a vytiahol právo z rúk tyranov.
Keďže obyvateľom hovoril priamo z duše, povráva sa, že ho zložili z voza a začali vyhadzovať nad hlavy s hlásaním: „Vivat, náš slovenský kráľ, veď nás do boja!“ To, pochopiteľne, Hurbanovi lichotilo, a tak obyvateľom Kálnice prisľúbil, že štúrovská družina zatrasie celou krajinou a pre poddaných vybojuje slobodu. Vďaka tomuto gestu zo strany Kálničanov sa ich malá obec neďaleko Trenčína zaradila medzi „korunovačné“ mestá Európy.
V súčasnosti sa v spomínanej obci udržiavajú mnohé tradície, medzi ktorými nechýba pálenie jánskych ohňov, ktorého sa rozhodne kedysi zúčastňoval i samotný Jozef Miloslav Hurban. Kálničania si jeho život a dielo stále pripomínajú. V obci majú jeho drevenú sochu, ku ktorej v sobotu 18. marca 2017 pribudol pri príležitosti spomienky 200. výročia jeho narodenia nový pomník. V jeho blízkosti sa nachádza park pomenovaný po Hurbanovi, a tiež prvý náučný včelársky chodník na Slovensku, ktorý taktiež nesie meno po vedúcej osobnosti slovenského povstania.
foto: radovan Stoklasa