Presne pred 145 rokmi sa z nevýrazného, jednoduchého domčeka v srdci myjavských kopaníc ozval prvý plač bezbranného novorodenca. Ten sa v priebehu rokov zmenil na hlasné a rozhodné slová, formujúce naše dejiny i štátnu identitu. S úctou a vďakou sme si pripomenuli narodenie generála Milana Rastislava Štefánika.
Ani málo úrodné polia Myjavskej pahorkatiny a neľahké sociálno-ekonomické pomery, do ktorých sa Milan Rastislav Štefánik narodil ako šieste dieťa z dvanástich, nedokázali potlačiť jeho všestranne sa rozvíjajúci talent a túžbu po poznaní. Naopak, vďaka množstvu slovenskej literatúry, ktorú čítal s podporou svojich rodičov, sa z neho od začiatku formoval oduševnený národovec s pevnými morálnymi a duchovnými hodnotami. Aj takýto základ do života dostal politik, diplomat, vedec a fotograf Milan Rastislav Štefánik vo svojom rodnom dome v Košariskách, kedysi slúžiacom ako evanjelická fara. Tá sa v súčasnosti využíva ako múzeum, kde viac ako 400 historických exponátov približuje život a kariéru tohto - ako ho nazvali domorodci na ostrove Tahiti - malého veľkého muža s modrými očami, ktorý sa rozprával s hviezdami. Slávnostných osláv 145. výročia narodenia velikána našich dejín sa okrem niekoľkých desiatok nadšencov jeho odkazu, zúčastnili i viacerí predstavitelia štátnej správy a samosprávy. „Milan Rastislav Štefánik bol naozaj veľkým človekom. Jeho myšlienky, energia a chuť pracovať pre tento národ môžu byť odkazom pre všetkých, ktorí na Slovensku žijú a riadia túto krajinu. Bol to človek, ktorý urobil naozaj veľa pre budúcnosť nášho národa a práve preto si ho vážim ako človeka,” povedal župan Jaroslav Baška. Prítomným hosťom sa prihovoril tiež Štefánikov pra pra prasynovec Martin Rastislav Broniš, ktorý zdôraznil, že Milan Rastislav je nielen historická postava, ale môže nám slúžiť i ako nadčasová inšpirácia. Počas následných komentovaných prehliadok Štefánikovho rodného domu mohli návštevníci vidieť jeho zbierku vzácnych predmetov z celého sveta či jedinú fotografiu, na ktorej sa usmieva.
