Alexander Dubček
"Žime a konajme tak, aby hranice ľudí nerozdeľovali, ale spájali."
(27. november 1921 Uhrovec – 7. november 1992 Praha)
Alexander Dubček pochádzal z obce Uhrovec v okrese Bánovce nad Bebravou. Otec Štefan a matka Pavla boli členmi spolku Interhelpo (združenie malo za cieľ budovať socializmus v ZSSR). Mladá rodina tak na čele s otcom – vyučeným stolárom a presvedčeným komunistom v roku 1925 odchádza do Sovietskeho zväzu. V začiatkoch prebývajú v kirgizskom meste Biškek a neskôr do roku 1938 v meste Nižnij Novgorod.
Následne rodina prichádza tesne pred druhou svetovou vojnou opäť na Slovensko, kde sa Dubček pripája k činnostiam súvisiacim s Komunistickou stranou Slovenska. Mladému Alexandrovi sa podarilo vyučiť za strojného zámočníka a istý čas ostáva pri remesle v Dubnici nad Váhom. Ovplyvnený rodinným postojom k ideám socializmu vstupuje v roku 1944 spolu so svojím bratom Júliusom do Slovenského národného povstania, kde je neskôr ranený a o brata prichádza. Po skončení druhej svetovej vojny sa naplno začleňuje do bežnej pracovnej činnosti, konkrétne ako robotník vo fabrike na výrobu droždia v Trenčíne. Zakrátko však svoju kariéru smeruje opäť do politiky, kde zastáva niekoľko pozícii v oblastných a neskôr krajských štruktúrach komunistickej strany. V roku 1955 odchádza študovať do Sovietskeho zväzu politické vedy.
Po návrate v roku 1958 sa politicky angažuje už aj v Bratislave. Kariérny postup zanieteného straníka nenechal na seba dlho čakať. V tom istom roku obsadzuje Dubček významnú pozíciu prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. V nasledujúcich rokoch je Dubčekova činnosť známa najmä pre konflikt so spolustraníkom Antonínom Novotným (prvý tajomník ÚV KSČ), z ktorého neskôr ťaží a v roku 1968 preberá jeho funkciu. Jeho funkčné obdobie sa nieslo v uvoľnenejšej atmosfére a snahe k reformným zmenám v Komunistickej strane Česko-Slovenska. Udalosti z augusta toho roku zamiešali karty na celej politickej scéne. V noci z 20. na 21. augusta vstúpili vojská Varšavskej zmluvy na územie Česko-Slovenska s úmyslom obsadiť, okupovať a kontrolovať politické a ideologické smerovanie štátu. V tú istú noc bol Dubček odvedený dvoma príslušníkmi do lesa na neznáme miesto za mesto. Z jeho neskorších výpovedí zaznelo, že mal pocit, ako by mala nastať jeho posledná hodina. Neskôr je spolu s prezidentom Ludvíkom Svobodom a ostatnými vplyvnými spolustraníkmi násilne odvedený do Moskvy, kde boli nútení podvoliť sa diktátu Moskvy. Podpísaním tzv. Moskovského protokolu sa liberalizácia a napredovanie krajiny zastavilo. Samotný Dubček bol nútený navzdory svojmu presvedčeniu prijímať opatrenia vedúce k potláčaniu demokracie a ľudských práv. Jeho postoj sa však nezhodoval s vtedajšou politickou garnitúrou, následkom čoho bol Dubčekov odchod z funkcie 17. apríla 1969. V nej ho nahradil Gustáv Husák, s ktorým nemali vrúcny vzťah. Dubček sa na pár mesiacov stáva predsedom Federálneho zhromaždenia a krátko na to veľvyslancom v Turecku.
V júni 1970 bol však pozbavený všetkých funkcií a členstiev súvisiacich s jeho politickou činnosťou, upadá do nemilosti a stáva sa terčom sledovania a špionáže od ŠTB (štátnej bezpečnosti). V decembri 1970 sa zamestnáva na ponúknutom poste v podniku Západoslovenské štátne lesy ako mechanizátor, v ktorom zotrvá až do dôchodku v roku 1981.
Opätovne politicky ožíva začiatkom roka 1989. Stáva sa predsedom federálneho zhromaždenia a po návrhu Európskeho parlamentu sa stáva aj laureátom Sacharovovej ceny za slobodné myslenie. Spoločne s Václavom Havlom predstavuje symbol novonastolenej demokratickej éry. Neskôr získava ambíciu stať sa prezidentom republiky, no svoj súboj s Václavom Havlom prehráva, resp. sa volieb ako kandidát nezúčastňuje. Začiatkom roku 1992 sa stáva predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska, ktorá sa v júni toho roku dostala do parlamentu.
Dňa 2. septembra 1992 smerovalo Dubčekovo služobné auto na rokovanie do Prahy. Na 88. kilometri neďaleko mesta Humpolec vozidlo havarovalo. Alexander Dubček bol s vážnymi zraneniami prevezený do pražskej nemocnice, kde dňa 7. novembra 1992 vo veku nedožitých 72 rokoch zomrel. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.
(zdroj: biografia.sk)
- Od decembra 1969 do júna 1970 bol Alexander Dubček veľvyslancom ČSSR v Turecku.
- V roku 1988, pri príležitosti 900. výročia svojho založenia, sa najstaršia univerzita v Európe - v talianskej Bologni rozhodla udeliť A. Dubčekovi čestný doktorát v odbore politických vied.
- Sacharovovou cenou za slobodu myslenia ocenil Dubčekovo reformné úsilie aj Európsky parlament (EP), ktorý mu túto cenu udelil v decembri 1989.
- Narodil sa v Uhrovci v miestnej škole – v rovnakom dome ako Ľudovít Štúr.
- Slovensko si osobu Alexandra Dubčeka uctilo aj nakrútením celovečerného filmu, na ktorý sa boli pozrieť obaja jeho synovia Pavol aj Milan, ale napríklad aj Dubčekova vnučka Jana.
- Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne bola založená 1. júla 1997 ako štátna vysoká škola. Patrí medzi najmladšie univerzity v Slovenskej republike.