Preskočiť navigáciu
Trenčiansky samosprávny kraj

Milan Rastislav Štefánik

Busta Milana Rastislava Štefánika na Úrade TSK

Milan Rastislav Štefánik

"Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem."

(21. júla 1880 Košariská - 4. mája 1919 Ivanka pri Dunaji)

 

Slovenský astronóm, politik, generál francúzskej armády, zakladateľ československého štátu a prvý československý minister vojny sa narodil 21. júla 1880 v obci Košariská v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika. Ako deväťročný odišiel z domu do Šamorína, aby sa pripravil na strednú školu a svoje stredoškolské štúdium začal na evanjelickom lýceu v Bratislave. Študoval s výborným prospechom, no kvôli priemernému prospechu brata Pavla spoločne odchádzajú do Šopronu a neskôr do Sarvaša. Po maturite s vyznamenaním odchádza Štefánik študovať stavebné inžinierstvo do Prahy. Namiesto techniky si však vyberá odbor astronómia na Filozofickej fakulte. Svoje štúdium zakončil dizertačnou prácou s názvom Nové hviezdy z doby predtychonovej a Nová Cassiopea a do života si odnáša titul doktor filozofie.

Na jeseň roku 1901 sa Štefánik stáva predsedom spolku Detvan a cieľom jeho pôsobenia sa stáva Paríž. S jasnou predstavou dostať sa k dvom najslávnejším parížskym astronómom Camillovi Flammarionovi a Julesovi Janssenovi prichádza do Paríža 28. novembra 1904.

Vedecky najúspešnejší bol pre Štefánika rok 1906, v ktorom uverejnil sedem vedeckých prác. Začiatkom roka 1910 dostáva príležitosť vycestovať na Tahiti a pozorovať Halleyho kométu. Pri pozorovaní úplneho zatmenia Slnka na ostrove Vavau 28. apríla 1911 dosahuje Štefánikova výprava najlepšie výsledky, ktoré neskôr ocenila aj Francúzska akadémia. Na návrh Ministerstva námorníctva udeľuje Štefánikovi francúzska vláda vyznamenanie – kríž Rytiera Čestnej légie.

V Paríži sa Štefánik zoznamuje s najvyššími politikmi a presadzuje myšlienku vytvorenia česko-slovenského štátu. Neskôr odchádza do Talianska a po návrate sa aktívne zapája do diplomatických rokovaní o ustanovení samostatnej česko-slovenskej armády.

Po medzinárodnom uznaní Československej národnej rady sa tento orgán premenil 14. októbra 1918 na vládu. Ministerským predsedom sa stáva Tomáš G. Masaryk, ministrom vnútra E. Beneš a ministrom vojny M. R. Štefánik. Krátko na to uverejnil Masaryk aj Vyhlásenie nezávislosti Česko-Slovenska, tzv. Washingtonskú deklaráciu a 28. októbra 1918 bola vyhlásená Československá republika.

Vo februári 1919 odchádza Štefánik do Talianska, kde navštívi svoju poslednú lásku markízu Giulianu Benzoniovú, s ktorou si plánoval spoločnú budúcnosť. Okrem iného v tom čase urovnával spor medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou, ktorý sa mal definitívne doriešiť po jeho príchode do Bratislavy.

Rodnú vlasť nenavštívil od smrti svojho otca v roku 1913. Dňa 4. mája 1919 nastupuje Štefánik na letisku Campoformido pri Udine do lietadla typu Caproni 450 v sprievode dvoch talianskych letcov a mechanika. Cieľom jeho cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo, náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji v katastrálnom území obce Most pri Bratislave. Nehodu neprežil nikto z posádky lietadla. Miestom posledného odpočinku velikána slovenských dejín je Mohyla na Bradle.

 

Možno ste nevedeli, že M. R. Štefánik:

  • bol nielen politikom, diplomatom, generálom, astronómom či vedcom, ale i vášnivým cestovateľom, zberateľom a fotografom
  • absolvoval dokonca kurz iluzionizmu a triky predvádzal v kruhoch parížskej spoločnosti
  • okrem rodných Košarísk navštevoval školy v Šamoríne, aby sa zdokonalil v maďarčine, neskôr v Prešporku, Šoproni a Sarvaši
  • ovládal až osem cudzích jazykov
  • ako svetobežník precestoval veľa krajín, na svojich cestách navštívil aj ostrov Tahiti, kde ho zaujal každodenný život jeho obyvateľov. Ten zhmotnil v zbierke 270 predmetov nevyčísliteľnej umeleckej a historickej hodnoty
  • na Tahiti sa mu podarilo zachrániť kolekciu drevorezieb a drevorytov francúzskeho maliara Paula Gauguina
  • za vynikajúce zásluhy o rozvoj astronomickej vedy a záujmov Francúzskej republiky mu prezident Francúzskej republiky udelil vyznamenanie Rytiera Čestnej légie
  • Francúzska astronomická spoločnosť mu za početné práce uskutočnené na montblanskom observatóriu udelila Janssenovu cenu
  • najvyšší štít Európy Mont Blanc sa mu podarilo aj napriek jeho chatrnému zdraviu zdolať celkom šesťkrát
  • na svojich cestách, predovšetkým počas svojej diplomatickej činnosti, sa stretol s ruským cárom Mikulášom II., rumunským kráľom Ferdinandom, talianskou kráľovnou Margaretou a prijal ho tiež japonský cisár, pápež Benedikt XV., premiéri a prezidenti mnohých štátov
  • krstným otcom M. R. Štefánika bol notár a hudobný skladateľ Štefan Fajnor, ktorý zhudobnil báseň „Kto za pravdu horí“
  • rodinu a rodný kraj navštívil naposledy v roku 1913, keď prišiel na poslednú rozlúčku s otcom, vytúženého návratu domov v roku 1919 sa nedožil
  • má 120 sôch - dnes je na území Slovenskej republiky približne 80 a vo svete (celkom v 15 štátoch) cca 30 sôch venovaných tejto významnej osobnosti. Jeho meno nesú okrem pomníkov, pamätníkov a pamätných tabulí aj námestia, ulice, školy, parky, literárne či hudobné diela
  • na jeho počesť bola pomenovaná planétka 3571 Milanštefánik
  • podobizeň Milana Rastislava Štefánika bola vyobrazená aj na slovenskej bankovke – päťtisíckorunáčke
  • počas svojho života získal významné vyznamenania:
    Rad Čestnej légie (Francúzsko) – dôstojník
    Vojnový kríž 1914-1918 (Francúzsko)
    rytier Rádu sv. Maurica a Lazara (Francúzsko)
    Čestný vojnový kríž (Taliansko)
    Rad Sv. Vladimíra (Rusko)
Zadajte Váš email
a my Vám budeme zasielať informácie o aktualitách z TSK