Jozef Miloslav Hurban
"Sláva národa hodná je obetí."
(19. marca 1817 Beckov – 21. februára 1888 Hlboké)
Prvý predseda Slovenskej národnej rady sa narodil 19. marca 1817 v obci Beckov (okres Nové Mesto nad Váhom) ako väčšina štúrovcov v rodine evanjelického farára. Začiatky jeho činnosti sú späté s Trenčianskym krajom. Rodák z Beckova navštevoval mestskú školu v Trenčíne, po skončení ktorej sa na 10 rokov stal študentom Evanjelického lýcea v Bratislave. Na lýceu sa zoznámil s ďalším významným rodákom z Trenčianskeho kraja, Ľudovítom Štúrom. Po svojom vysvätení pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom, z ktorej v roku 1843 odišiel na faru do Hlbokého, kde v roku 1888 napokon aj zomrel.
Napriek Štúrovej nevôli sa Hurban oženil s ochotníckou herečkou, Novomešťankou, Aničkou Jurkovičovou. Svoje manželstvo pred Štúrom obhajoval aj tým, že založenie rodiny je pre národ dôležitejším bodom ako osamotený boj. Štúr sa svadby Hurbana a Aničky Jurkovičovej nakoniec zúčastnil, hoci Hurbanovu ženbu neschvaľoval. Manželstvo podľa Štúra odvracalo pozornosť od práce pre národ, do ktorej bolo potrebné zapojiť všetky sily.
Popri svojom kňazskom povolaní sa venoval aj literárnej a publicistickej činnosti. Bol redaktorom a vydavateľom najstaršieho literárneho periodika v strednej Európe – Slovenských pohľadov, ktoré ako najstarší stredoeurópsky literárny časopis vychádzajú ešte aj dnes. Ako jeden z kodifikátorov spisovnej slovenčiny sa zapojil aj do politického života, či už ako spoluautor Žiadostí slovenského národa alebo ako predseda Slovenskej národnej rady. Bol prvým z bratislavskej skupiny štúrovcov, kto sa pokúsil aj o formuláciu myšlienky kmeňovej svojbytnosti Slovákov.
Medzi zásluhy Jozefa Miloslava Hurbana patrilo zakladanie nedeľných škôl dedinskými učiteľmi. Ich zásluhou sa šírila nielen vzdelanosť medzi pospolitým ľuďom, ale vďaka nim sa v dedinách organizovali aj prvé divadelné predstavenia, ktoré boli vtedy veľkým kultúrnym zážitkom. Štúrovci, medzi ktorých neodmysliteľne patril Hurban, sa pustili aj do kreovania spolkov miernosti, keďže alkohol podľa nich v tej dobe predstavoval veľkú prekážku na ceste k pozdvihnutiu gramotnosti ľudí. Hurban sa tiež pričinil o organizovanie prvých čitateľských krúžkov. Hurbanova najväčšia zásluha však spočíva v tom, že ako prvý uviedol do života štúrovskú slovenčinu, ktorej bol spoluautorom. Stalo sa tak v druhom ročníku almanachu Nitra, ktorého tvorcom bol samotný Hurban.
Ako vodca slovenského povstaleckého vojska, tzv. hurbanových dobrovoľníkov, vyzýval počas revolúcie 1848-1849 k boju za národné a sociálne práva. Patril tiež k zakladajúcim členom Matice slovenskej, ktorej zatvorenie spolu s 3 slovenskými gymnáziami niesol veľmi ťažko.
Jeden z otcov modernej slovenčiny patril taktiež k spoluorganizátorom Slovenského národného zhromaždenia v Martine, zo slovenských politikov bol práve Hurban tým, kto najostrejšie vystúpil proti princípom rakúsko-uhorského vyrovnania a národnostného zákona z roku 1868. Za svoje články Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny bol dokonca odsúdený a na takmer pol roka väznený vo Vacove.
V poslednom desaťročí svojho života sa venoval dvom významným historicko-memoárovým prácam; životopisu Ľ. Štúra a dielu Rozpomienky. Obe vyšli na pokračovanie v časopise Slovenské pohľady, vydávanie ktorých bolo v tom čase obnovené synom Hurbana, Svetozárom Hurbanom Vajanským.
Jozef Miloslav Hurban zomrel 21. februára 1888 v obci Hlboké.
Vedeli ste, že?
- S manželkou Aničkou Jurkovičovou mal Hurban 9 detí
- Je po ňom pomenovaná planétka (3730) Hurban
- Často písal svoje články aj pod skratkami a pseudonymami, napríklad Dr. H., J. M., J. L. Trenčiansky, Ľudovít Pavlovič, M. Z. Bohuslavíc, M. Selovský
- Hurbanove Slovenské pohľady boli označené za prvý vedecký časopis v novej slovenčine
- Sál pri vzniku spolku Tatrín a dlho Štúrovým najlepším priateľom
- Položil základy slovenskej literárnej historiografie
- Ako prvý uviedol Štúrovo slovenčinu do literárneho života
- Je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine
- Pri príležitosti okrúhleho výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana v roku 2017 vyhlásil TSK tvorivú súťaž s názvom „Takto poznám Jozefa Miloslava Hurbana ja“ pre žiakov a študentov základných, umeleckých a stredných škôl. Za ich originálne umelecké stvárnenie toho, ako poznajú významnú osobnosť slovenských dejín mohli získať zážitkové ceny – voľný vstup na Trenčiansky hrad, do Hvezdárne v Partizánskom, kúrie Ambrovec v Beckove či priamo do Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave
- Počas 4. ročníka Dňa otvorených dverí Trenčianskeho samosprávneho kraja sa krstilo originálne tematické pexeso zostavené z vybraných súťažných obrazových príspevkov žiakov zaslaných do súťaže. Pexeso s hurbanovskou tematikou vyšlo v limitovanom počte kusov a každý súťažiaci si ho odniesol domov ako odmenu za účasť v súťaži. Pokrstiť ho prišiel živý Jozef Miloslav Hurban, spolu s predsedom TSK Jaroslavom Baškom a víťazom facebookového hlasovania o najlepší súťažný príspevok, a to vskutku originálne – hlinou z Beckova.
- Pri príležitosti narodenia J. M. Hurbana pripravili organizácie v pôsobnosti Trenčianskej župy viac ako 80 rôznorodých aktivít a podujatí. Viac než 30 akcií pripravili kultúrne zariadenia, okrem výstav a besied to boli najmä odborné semináre, hudobno-poetické večery, vedomostné, výtvarné či literárne súťaže a dramatické čítanie. Stredné školy išli skôr zážitkovou formou vzdelania a osobnosť Jozefa Miloslava Hurbana priblížili žiakom najmä prostredníctvom workshopov, prezentácií, besied, návštev divadiel, festivalov, miest spojených s osobnosťou Hurbana či tvorbou bulletinu o jeho živote.
- Najväčšou udalosťou v roku Hurbana boli celonárodné oslavy v Beckove, rodisku Hurbana, na ktorých sa osobne zúčastnili aj jeho pravnúčatá. Oslavy sa niesli nielen v duchu poklony tejto osobnosti a jeho odkazu, ale aj predstavenia novej poštovej známky z dielne Slovenskej pošty.