Preskočiť navigáciu
Trenčiansky samosprávny kraj

Ľudovít Štúr

Busta Ľudovíta Štúra na Úrade TSK

Ľudovít Štúr

"Kým duch v národe, národ žije."

(28. októbra 1815 Uhrovec - 12. januára 1856 Modra)

 

Ľudovít Štúr, syn učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny (rodenej Michalcovej), sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci. Vo svojom rodisku získal základné vzdelanie a od roku 1828 pokračoval v štúdiách na nižšom evanjelickom gymnáziu v Rábe (Györ). Po absolvovaní dvoch ročníkov v Rábe sa Štúr zapísal na evanjelické lýceum do Bratislavy.

Vďaka zodpovedným učiteľom sa u Štúra prebudil záujem o slovanskú kultúru. V roku 1829 odišiel študovať na evanjelické lýceum do Bratislavy. V Bratislave v tom čase viedol Katedru reči a literatúry česko-slovenskej profesor Palkovič. Ako jeho žiak bol Štúr vzorným a usilovným študentom so zapálením pre slovanstvo. Angažoval sa aj ako člen spolku Spoločnosti česko-slovenskej, ktorej sa v roku 1835 stal aj predsedom. O rok neskôr sa za účasti Štúra a jeho nasledovníkov uskutočnil výstup na hrad Devín. Každý z členov si prisvojil stredné slovanské meno. Ľudovít Štúr si vybral meno Velislav.

Piateho apríla 1837 po študentských nepokojoch na bratislavskom lýceu bola Spoločnosť česko-slovenská zakázaná. O týždeň neskôr založil Štúr Ústav reči a literatúry československej. Ústav mal pokračovať v činnosti Spoločnosti. V roku 1838 odišiel Štúr na štúdiá do Halle. Po dvojročnom štúdiu v Nemecku sa vrátil naspäť do Uhorska. Zastávkou sa mu stala Praha, kde navštívil Jána Pospíšila – tlačiara časopisu Květy, do ktorého Štúr prispieval svojimi článkami. Počas svojho pobytu v Prahe si Ľudovít Štúr poranil ruku a ostal v starostlivosti Pospíšilovej rodiny. Pri tejto nešťastnej príležitosti sa zoznámil s Pospíšilovou dcérou Máriou Pospíšilovou, s ktorou prežil krátky románik. Avšak skôr ako precitol v lásku k nej, uprednostnil riešenie slovenskej otázky v Uhorsku a z Prahy odišiel.

Po návrate opäť pôsobil ako zástupca na katedre profesora Palkoviča. V tomto období začal vyvíjať snahu o zamedzenie útlaku maďarskej časti národa tzv. maďarizácie. Opakovane posielal sťažnosti, ale aj žiadosti na Viedenský dvor, no neúspešne. Usiloval sa najmä o vydávanie slovenských novín. Začiatkom roku 1843 prišiel s myšlienkou jednotného slovenského jazyka vychádzajúceho zo základov stredoslovenského nárečia. V júni toho istého roku sa Štúr stretol spolu s Hurbanom a Hodžom na Hurbanovej fare v Hlbokom za účelom kodifikácie spisovnej slovenčiny. O dva roky neskôr dostáva Štúr povolenie od panovníka vydávať noviny, následne tak vznikli Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský.

Spolupráca so zemanom Mikulášom Ostrolúckym, do ktorého dcéry Adely sa zahľadel, mu otvorila dvere aj do politiky. Z pozície zvoleného poslanca mesta Zvolen vstupuje v roku 1847 na Uhorský snem v Bratislave. Ako rečník viedol súboj s liberálom Lajosom Kossuthom, vtedajším stúpencom maďarizácie. Uhorský snem v roku 1848 prerušila revolúcia vo Francúzsku. Kvôli hrozbe silnejúcej maďarizácie zorganizoval Ľudovít Štúr Slovanský zjazd v Prahe. Následne uhorská vláda vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač. Tí 15. septembra založili spoločne vo Viedni Slovenskú národnú radu. Nezáujem a ignorácia Štúrových žiadostí na Viedenskom dvore ho prinútila začať sa venovať literárnej činnosti.

V roku 1851 zomrel jeho brat Karol Štúr, neskôr aj otec Samuel. Ľudovít sa aj preto odsťahoval do Modry, miesta pôsobiska brata Karola. Vo svojej tvorbe aj napriek policajnému dohľadu nepoľavoval. V roku 1853 zomrela aj jeho matka Anna. Ľudovít Štúr 22. decembra 1855 počas poľovačky v snahe preskočiť potok sa nešťastnou náhodou postrelil. Na následky zranenia Štúr 12. januára 1856 v Modre zomiera.

(zdroj: www.biografia.sk)

 

Vedeli ste, že?

  • Okrem latinčiny počas svojho života Ľudovít Štúr výborne ovládal maďarský, nemecký, francúzsky, grécky jazyk a slovanské jazyky - predovšetkým poľský, srbo-chorvátsky, ruský a učil sa aj hebrejčinu a angličtinu. Štúr na lýceu prednášal českú a poľskú gramatiku a dejepis. Súkromne viedol rozsiahlu korešpondenciu s významnými osobnosťami slovanského sveta.
  • V roku 1841 Ľudovít Štúr napísal dielo Starý a nový věk Slováku v staročeštine, ktoré vyšlo prvýkrát až v roku 1935 v origináli, po slovensky vyšlo prvýkrát až v roku 1994.
  • Rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci bol vybudovaný v rokoch 1964-65 a neskôr v roku 1979 reinštalovaný. V súčasnosti je považovaný za národnú kultúrnu pamiatku.
  • Prezident Slovenskej republiky každoročne udeľuje Rád Ľudovíta Štúra I., II., a III. triedy 1. januára pri vzniku Slovenskej republiky.
  • Existujú desiatky ulíc v slovenských mestách pomenovaných po Ľudovítovi Štúrovi.
  • Mesto Štúrovo nesie meno práve po Štúrovi.
  • Ľudovít Štúr sa nikdy neoženil. Všetko svoj čas a úsilie totižto venoval slovenskému národu.
  • Spolu s J. M. Hurbanom založili Spolky miernosti, teda spolky bojujúce proti alkoholizmu.
  • V roku 1846 vydal Štúr spis Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí, v ktorom obhajoval nevyhnutnosť nového spisovného jazyka a v tom istom roku vyšlo jeho jazykovedné dielo Náuka reči slovenskej, obsahujúce základy novej gramatiky.
Zadajte Váš email
a my Vám budeme zasielať informácie o aktualitách z TSK